Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/111/2014

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobkyne Ing. Q. R., nar. XX.X.XXXX, bytom S. B. X, M., U. Q., právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou Hudzík & Partners s.r.o., Mnoheľova 830/15, Poprad, proti žalovanému X. K., nar. X.X.XXXX, bytom H. F. XXXX/XX, S., o určenie vlastníckeho práva s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. -50 zo dňa 19.3.2014 jednohlasne takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e sa rozsudok vo výroku o náhrade trov konania.

II. Účastníkom sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Okresný súd Poprad (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým rozsudkom určil, že žalobkyňa je podielová spoluvlastníčka pozemku parcela registra C parcelné číslo 1641 o výmere 345 m2 - záhrady, zapísanej na LV č. XXXX na Okresnom úrade Poprad, katastrálny odbor, v podiele 1. Zároveň určil, že do dedičstva po nebohej Z. R., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, patrí spoluvlastnícky podiel 1 na nehnuteľnosti pozemku parcela registra C parcelné číslo 1641 o výmere 345 m2 - záhrady, zapísanej na LV č. XXXX na Okresnom úrade Poprad, katastrálny odbor. O trovách konania rozhodol tak, že účastníkom konania náhradu trov konania nepriznáva.

Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil citujúc ust. v spojení s ust. (ďalej len „“) cit.: „Žalobkyňa bola úspešná účastníčka konania. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa na strane žalovaného súd úspešnej žalobkyni náhradu trov konania nepriznal. Za dôvody hodné osobitného zreteľa súd považuje nepriaznivú finančnú situáciu žalovaného, ktorý je dôchodca, poberá starobný dôchodok vo výške 450 eur, iný príjem nemá, má zdravotné problémy a zvýšené výdavky na lieky. Manželka žalovaného, s ktorou žije v spoločnej domácnosti, poberá dôchodok, má zdravotné problémy. Navyše žalovaný svojim postojom v priebehu konania uznal oprávnenosť nároku žalobkyne.“

Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa namietajúc, že jej čistý príjem je 11 000,-CZK (400 Eur). Skutočnosť, že žalovaný uznal nárok žalobkyne nič nemení na skutočnosti, že náklady musela objektívne vynaložiť. Naopak konanie odporcu pred podaním žaloby svedčí, že bez súdneho konania by bol nárok navrhovateľky nevymožiteľný a mimosúdne riešenie neprichádzalo do úvahy. Na základe uvedeného sa domáhala zmeny rozsudku v napadnutom výroku tak, že jej bude priznaná náhrada trov konania vo výške 683,30 Eur.

Odvolací súd v zmysle zásad ust. (ďalej len „“) preskúmal uznesenie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. a zistil, že rozsudok je vo výroku o náhrade trov konania správny.

Ustanovenia až upravujú predpoklady, za splnenia ktorých majú účastníci konania (alebo tretie osoby) právo na náhradu trov konania, ktoré vynaložili.

Aplikácia ustanovenia pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania, a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi a aby neodporovalo dobrým mravom.

Ustanovenie nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania.

V sporovom konaní (ako je tomu nepochybne v danom prípade konania) sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci. Len výnimočne nemusí súd úspešnému účastníkovi priznať náhradu trov konania. Môže tak urobiť podľa ustanovenia , podľa ktorého ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Zo slovného znenia uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Ustanovenie preto nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnému účastníkovi konania; vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých účastníkov konania a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je nutné zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka. Významnými z hľadiska aplikácie sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod.

Zákon explicitne nevypočítava, ktoré okolnosti sú relevantné do takej miery, že môžu predstavovať dôvod na nepriznanie náhrady trov konania. Judikatúra považuje za nepostačujúci na aplikáciu len všeobecný záver hodnotiaci dopad rozhodnutia o určitom druhu nároku (porov. R 34/1982, R 23/1989).

Rozhodujúcim pre potreby rozhodovania o náhrade trov konania bude preto zistenie, či možno od žalobkyne, ktorej vznikol nárok na náhradu trov konania ( ), spravodlivo žiadať, aby si náklady vzniknuté v súvislosti s predmetným konaním hradila sama.

Sociálna situácia účastníkov konania je približne rovnaká, keďže príjem žalovaného predstavuje starobný dôchodok vo výške 450 Eur a mzda žalobkyne 11 000,-CZK. Rozhodným preto v predmetnej veci sú okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde a postoj účastníkov v priebehu konania. Ako prvostupňový správne uviedol a na uvedenú skutočnosť i správne reflektoval, žalovaný na súde nárok žalobkyne uznal pri prvom úkone, ktorý mu patril. Voči podanej žalobe sa nebránil.

Čo sa týka obrany žalobkyne, že so žalovaným nebolo možné uzavrieť vec mimosúdne, odvolací súd poznamenáva, že na uvedenú okolnosť nemohol prihliadnuť, keďže v konaní nebola snaha o mimosúdnu dohodu preukázaná. Nie je obsahom spisu, že by sa žalobkyňa za účelom predídenia súdneho sporu obrátila na žalovaného a tento by jej nárok odmietol uznať a mimosúdne si vzájomné vzťahy vyporiadať.

Uvedené skutočnosti i podľa názoru odvolacieho súdu sú dôvodom hodným osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania. Aplikácia ust. bola preto dôvodná.

Na základe uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok ako správny potvrdil ( ).

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s tak, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bolo, že žalobkyňa bola v odvolacom konaní neúspešná a žalovanému žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.