Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_49Er-2401-2013.pdf
PDF · 78.58 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-49Er/2401/2013
Uznesenie
Okresný súd Košice II v exekučnej veci oprávneného Slovenská konsolidačná, a.s., IČO : 35776005, ul. Cintorínska č. 21, 814 99 Bratislava proti povinnému D. K., N.. XX.XX.XXXX, A. V.D. XX, XXX XX K., Č. T. o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť oprávnenému pohľadávku vo výške 578,22 Eur s prísl., takto
rozhodol:
exekúciu z a s t a v u j e,
oprávneného z a v ä z u j e uhradiť súdnemu exekútorovi Ing. JUDr. Bohumilovi Husťákovi, Žriedlová 3, 040 01 Košice trovy exekúcie vo výške 58,46 Eur, a to do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Oprávnený sa podaným návrhom zo dňa 01.08.2013 domáhal u súdneho exekútora Ing. JUDr. Bohumila Husťáka vykonania exekúcie na uspokojenie svojej pohľadávky voči povinnému vo výške 578,22 Eur s prísl., na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného výkazu nedoplatkov Dôvery zdravotnej poisťovne, a.s., v Bratislave, č.k.: 8888023615 zo dňa 07.02.2011.
Dňa 13.08.2013 doručil súdny exekútor tunajšiemu súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, na základe ktorej a predložených dokladov mu súd vydal poverenie č. 5803/165141 * zo dňa 28.08.2013.
Podaním zo dňa 11.04.2014 oprávnený podal návrh na zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. c) zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku a dňa 16.04.2014 podal súdny exekútor podnet na zastavenie exekúcie a zároveň si uplatnil trov exekúcie v sume 58,46 Eur.
Podľa ust. § 36 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie možno začať len na návrh. Exekučné konanie je teda konaním návrhovým a ovládaným dispozičnou zásadou. Dispozičný princíp ovláda toto konanie aj v tom, že proti vôli oprávneného v ňom nemožno pokračovať. Výrazom dispozičného oprávnenia je ustanovenie § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, podľa ktorého exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie. Preto v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania môže oprávnený navrhnúť zastavenie exekúcie a súd je povinný jeho vôľu rešpektovať.
Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. c) zák. č. 233/1995 Z. z. zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena za daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 3 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri výkone exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví Ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 €.
Podľa § 15 vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Pri exekučných úkonoch, ktoré súdny exekútor vykoná v čase od 18.00 h do 8.00 h alebo v deň pracovného pokoja alebo v deň pracovného voľna, patrí súdnemu exekútorovi odmena zvýšená o 50% zo základu odmeny (§ 14).
Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa § 23 vyhlášky náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť.
Preskúmaním návrhu exekútora na priznanie trov exekúcie súd zistil, že jednotlivé úkony exekučnej činnosti boli exekútorom špecifikované nasledovne:
1/ Odmena podľa § 14 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z.z.:
- paušálna odmena ............................................................................................... 33,19 Eur
2/ hotové výdavky § 22 vyhl.č.288/1995 Z.z. :
- poštovné .............................. ............................................................................... 11,80 Eur
- telekomunikačné výdavky ...................................................................... 1,99 Eur
Trovy exekúcie spolu s dph /20%/ .................................................. 58,46 Eur
Preskúmaním návrhu exekútora na priznanie trov exekúcie súd zistil, že uplatňované položky sú v súlade s vyhl. č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov.
O trovách exekúcie rozhodol súd podľa ust. § 203 zák. č. 233/1995 Z. z. tak, že uložil oprávnenému povinnosť nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 58,46 €.
Podľa ust. § 36 ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konanie možno začať len na návrh. Exekučné konanie je teda konaním návrhovým a ovládaným dispozičnou zásadou. Dispozičný princíp ovláda toto konanie aj v tom, že proti vôli oprávneného v ňom nemožno pokračovať. Výrazom dispozičného oprávnenia je ustanovenie § 57 ods. 1 písm. c/ Exekučného poriadku, podľa ktorého exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie. Preto v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania môže oprávnený navrhnúť zastavenie exekúcie a súd je povinný jeho vôľu rešpektovať. Vzhľadom na to, že v danom prípade zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie, súd rozhodol tak, že exekúciu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. c/ Exekučného poriadku zastavil a na úhradu trov súdneho exekútora , súd zaviazal oprávneného nakoľko k zastavenie exekúcie zavinil oprávnený a to tým, že vydal výkaz nedoplatkov na základe chybných údajov ako sa sám uvádza vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 11.04.2014 a tak v zmysle ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku súd mu uložil povinnosť nahradiť trovy exekúcie.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a zaviazal oprávneného na úhradu trov exekúcie podľa ust. § 203 ods. 1 Exekučného vo výške 58,46 €.
Z vyššie uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že oprávnený zodpovedá za trovy exekúcie iba podľa procesného výsledku, a to vtedy, ak zaviní zastavenie exekúcie sám. To teda znamená, že nie je významné, či nárok oprávneného bol dôvodný podľa hmotnoprávnych ustanovení, ale len to, či dochádza k zastaveniu exekúcie na základe procesného úkonu oprávneného. Preto ak oprávnený navrhne zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1, písm. c/ Exekučného poriadku, v zásade platí, že zavinil zastavenie exekúcie a teda taktiež mohol predvídať zastavenie exekúcie.
Vzhľadom na vyššie uvedené, súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II.
Podľa ust. § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“) proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 O. s. p.), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Podľa ust. § 205 ods. 1 O. s .p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 42 ods. 3 O. s. p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.