Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_16P-46-2014.pdf
PDF · 90.25 KB
Case nature
Subarea
16P/46/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Radoslav Baláž, v právnej veci mal. B. N. (M. Q.), C.. XX.X.XXXX,S. P. B., H. I. L. Ú. M., O. A. X. U. O. C. A., M. V., Q. U., B. X. Q., C.. XX.XX.XXXX, S. U. X. L. B. N., C.. XX.X.XXXX, S. U., v konaní o nariadenie ústavnej starostlivosti takto
rozhodol:
Nariaďuje sa u mal. B. N. (M. Q.), C.. XX.X.XXXX ústavná starostlivosť a maloletý sa umiestňuje na jej výkon do Detského domova, T. XX, O. A..
Zaväzujú sa rodičia mal. a to matka X. Q., C.. XX.XX.XXXX X. L. B. N., C.. XX.X.XXXX a to každý z nich samostatne prispievať na výživu mal. B. N. (M. Q.), C.. XX.X.XXXX mesačne sumou minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku, ktoré výživné je každý z rodičov povinný uhrádzať vždy do 20. dňa v mesiaci vopred na účet Detského domova O. A..
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Dňa 13.2.2014 bol súdu doručený návrh matky maloletého, ktorým sa domáhala, aby súd nariadil nad maloletým B. ústavnú starostlivosť.
Tento svoj návrh odôvodnila tým, že otcovstvo v čase podania návrhu nebolo uvedené, nakoľko biologický otec maloletého odmietal podpísať otcovstvo. Ona žiada nariadiť ústavnú starostlivosť u mal. B., lebo sa nevie o syna postarať. Jej vzťah s otcom maloletého dieťaťa je veľmi zlý. Stále sa hádajú a druh ju vyhadzuje z domu. Často prespáva po nociach vonku . už trikrát spala vonku aj so synom B. Druh v nadmiernej miere požíva alkoholické nápoje. Je agresívny . Opakovane jej fyzicky ublížil. Raz ležala v nemocnici s otrasom mozgu. Veľakrát u nich zasahovala aj polícia. Ani jej druh sa nevie o syna postarať. Pomáha mu jeho matka , S. N., ale ona sama má veľa detí a svoje problémy. Jej syn je odstrkovaný. Veľakrát bol hospitalizovaný v nemocnici, nakoľko je často chorý. Jej rodičia jej pomáhajú s dcérou V., C.. XX.X.XXXX, ktorá pochádza z iného vzťahu. O syna B. sa nemôžu postarať. Veľakrát sa stalo, že nemala ani čo dať synovi jesť. Peniaze, ktoré poberá jej vezme druh a vracia ich potom cigánom od ktorých si peniaze požičiava, alebo ich prepíja. Domov , v ktorom žijú je zariadený iba posteľou , skriňou, pecou na drevo. Ide o drevený dom, do ktorého im zateká. Pre syna nemá oblečenie a obuv.
V priebehu konania došlo k určeniu otcovstva u mal. B., na základe čoho bol súdu zo strany Mesta I. - matričného úradu dňa 1.4.2014 zaslaný aktualizovaný rodný list maloletého dieťaťa z 28.3.2014, podľa ktorého maloletý B. toho času už nesie priezvisko „N.“ , a jeho otcom je B. N., C.. XX.X.XXXX. Súd preto následne vo veci konal aj s týmto zapísaným otcom maloletého dieťaťa.
Súd vo veci nariadil pojednávania, na ktoré predvolával matku, otca ako aj kolízneho opatrovníka maloletého. Otec sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil a preto súd napokon v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával a nakoniec aj rozhodol v jeho neprítomnosti.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, ako aj kolízneho opatrovníka cestou jeho poverenej zamestnankyne, a oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov , na základe čoho istil tento skutkový stav veci :
Matka vo svojej výpovedi zotrvala na podanom návrhu. Uviedla, že sa odmieta starať o mal. B.. Otec maloletého jej bral peniaze na víno. Ona toho času býva u svojich rodičov, nemá kde inde ísť s dieťaťom. Nikde nepracuje, poberá len rodičovský príspevok na dve deti. Jej druhé dieťa sa volá V. Q. a mala by byť zverená jej matke. Iné deti nemá.
Kolízny opatrovník cestou svojej poverenej zamestnankyne vo svojej výpovedi navrhol návrhu vyhovieť.
Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny O.Á. C. A., M. V. z 21.3.2014 z prešetrenia rodinných pomerov v tom čase vyplynulo, že v priebehu mesiaca marec 2014 matke sa podarilo nájsť ubytovanie v zariadení núdzového bývania v I.. Už na druhý deň však matka spolu so synom z tohto zariadenia odišli späť do U.. Následne matka aj s dieťaťom opätovne odišla do uvedeného zariadenia do I. , kde sa zdržiavala do 18.3.2014, kedy sa opätovne vrátila späť do osady. V čase podávania tejto správy už netrvala na zverení syna do ústavnej starostlivosti, nakoľko pri pohovore uviedla, že sa jej vzťah s otcom maloletého B. upravil a že chce s ním žiť v spoločnej domácnosti.
Z aktualizovanej správy Ú. M., O. A. X. U. O. C. A. z 27.6.2014 z prešetrenia rodinných pomerov však už vyplynulo, že matka opakovane opúšťa rodinu. Spolu so synom sa potuluje, vyhľadáva známosti s inými chlapmi a vedie ľahkovážny spôsob života. Neprejavuje patričný záujem o vývoj svojho syna. Je najradšej, keď dieťa spí a ona má pokoj. Dieťa viaže do detskej perinky, aby sa v spánku nemohlo pohnúť a tak má istotu, že z postele nespadne. Zamestnankyne úradu opakovane dieťa našli samé v chatrči, spalo na posteli, alebo ležalo a matka sa potulovala po osade. Matke pomohli s umiestnením v Zariadení núdzového bývania v I., X.Á. X, nakoľko uvádzala, že druh ju z domu vyhadzuje, fyzicky ubližuje a nemôže sa k nemu vrátiť. Odmietala sa vrátiť aj k rodine do osady a tak jej zabezpečili náhradné ubytovanie v I., kde mala k dispozícii ubytovanie spolu so synom a tiež aj sociálnu pomoc. Už na druhý deň po umiestnení sa vrátila späť k druhovi a všetko sa vrátilo do starých koľají. Matka často zavádzala, len aby sa zbavila svojej zodpovednosti za dieťa. V súčasnej dobe starostlivosť o syna úplne odmieta. Uvádza, že sa nedokáže o dieťa postarať a čaká už iba na súdne pojednávanie, kedy bude môcť dieťa umiestniť do detského domova. Rodičia mal. B. bývali v drevenom dome v rómskej osade v U.. Domácnosť bola zariadená veľmi jednoduchým, základným nábytkom, ktorá rodine slúžila na uspokojovanie ich základných potrieb. V mesiaci jún došlo opäť ku konfliktu medzi rodičmi mal. dieťaťa a otec následne na to zbúral tento dom. Odsťahoval sa k svojej manželke do A. a matka so synom B. sa prisťahovala do domu k svojim rodičom ku V. I. a U.Ó. Q.. Bývajú v malom dome, kde je jedna miestnosť zariadená základným nábytkom Vzťahy v rodine sú problémové. Matka maloletého sama nevie čo chce. Najprv žiada o umiestnenie dieťaťa v ústavnej starostlivosti následne na to mení svoj názor. Zbavuje sa zodpovednosti. Rodičia ju v tom podporujú. Matka má vyživovaciu povinnosť aj k prvej dcére V., C.. XX.XX.XXXX pochádzajúcej z iného vzťahu, ktorá je v starostlivosti jej rodičov a otec maloletého k synovi B., C.. XX.XX.XXXX pochádzajúcemu z jeho manželstva. Matka mal. B. je na materskej dovolenke. Z tunajšieho úradu poberá rodičovský príspevok a prídavky na deti. Otec je nezamestnaný.
Podľa správy L. U. z 19.3.2014 terénne sociálne pracovníčky obce evidujú problémy s matkou mal. B..
Matka je podľa správ ÚPSVaR O. C. A., M. V. je poberateľkou rodičovského príspevku a mal. dcéru V.. Nepoberá pomoc v hmotnej núdzi.
Podľa správy Sociálnej poisťovne sa ako poberateľ dávok v nezamestnanosti a nemocenských dávok nenachádza v registri poistencov.
Podľa §-u 54 ods. 1 Zákona o rodine, náhradná osobná starostlivosť alebo pestúnska starostlivosť má prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti.
Podľa §-u 54 ods. 2 Zákona o rodine, súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak výchova maloletého dieťaťa je vážne ohrozená alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave alebo ak rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa z iných vážnych dôvodov a maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti. Za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa.
Podľa §-u 54 ods. 3 Zákona o rodine, ak súd nerozhodol podľa § 39 ods. 2 a 3 alebo podľa § 56, sú rodičia maloletého dieťaťa naďalej jeho zákonnými zástupcami a spravujú jeho majetok.
Podľa §-u 54 ods. 4 Zákona o rodine, súd môže výnimočne nariadiť ústavnú starostlivosť aj vtedy, ak jej nariadeniu nepredchádzali iné výchovné opatrenia. Výnimočnosť prípadu a neúčelnosť iného výchovného opatrenia musí byť preukázaná.
Podľa §-u 54 ods. 5 Zákona o rodine, súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Pri rozhodovaní o nariadení ústavnej starostlivosti súd vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na citové väzby maloletého dieťaťa k súrodencom a na ich zachovanie.
Podľa § 81 ods. 1 Zákona o rodine, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné.
Podľa § 81 ods. 2 Zákona o rodine, súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, súčasne uloží rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať dieťaťu výživné povinnosť, aby výživné poukazovali zariadeniu, do ktorého má byť dieťa umiestnené.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.)
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 186/2013 Z.z. za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje počnúc od 1.7.2013 suma alebo úhrn súm 90,42 Eura mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.
V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje čiastku 27,13 Eur na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa.
Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že nariadenie ústavnej starostlivosti u maloletého B. je v jeho záujme. K jej nariadeniu pristúpil vzhľadom k tomu, že matka preukázateľne zanedbáva starostlivosť o maloletého a v súčasnosti odmieta sa o neho starať. Možnosť zverenia maloletého otcovi neprichádza do úvahy, keďže tento o syna nejaví žiaden záujem, čo preukazuje aj jeho neúčasť na pojednávaní vo veci. Možnosť zverenia maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti iných príbuzných takisto sa neujala, keďže zo správ ÚPSVaR nevplýva žiaden záujem blízkych príbuzných o maloletého. Vzhľadom na uvedené mal preto súd za to, že sú splnené predpoklady na nariadenie ústavnej starostlivosti nad maloletým.
Keďže súd u maloletého nariadil ústavnú starostlivosť, bolo potrebné podľa § 81 ods. 1 Zákona o rodine upraviť aj rozsah vyživovacej povinnosti oboch rodičov voči nemu. Pokiaľ ide o výšku výživného, na ktorú súd každého z rodičov zaviazal, tu súd vychádzal zo zistení ich súčasných príjmových a majetkových pomerov, osvedčených príslušnými správami a potvrdeniami od Úradov práce, sociálnych vecí a rodiny O. C. A., ako aj správami Sociálnej poisťovne, z ktorých vyplynulo, že toho času obaja rodiča nie sú pracovne zaradení, pričom príjem matky tvorí len rodičovský príspevok a prídavky na deti . u otca sa nepodarilo zistiť vyplácanie žiadnych dávok, resp. nebolo preukázané, že by mal akýkoľvek príjem. Súd prihliadol tiež na existenciu ďalšej vyživovacej povinnosti, ktorú matka maloletého má k dcére V. a otec zase k ďalšiemu synovi B.. Na základe týchto skutočností preto súd každého z rodičov zaviazal na úhradu výživného na maloletého B. v sume minimálneho zákonného výživného vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, čo ku dňu rozhodovania v tejto veci predstavovalo sumu 27,13 eur mesačne. V súlade s ust. §-u 81 ods. 2 Zákona o rodine súd zaviazal rodičov uvedené výživné poukazovať na účet Detského domova O. A., v ktorom sa bude realizovať nariadená ústavná starostlivosť maloletého.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a účastníkom im náhradu nepriznal, nakoľko v danom prípade šlo o konanie, ktoré sa mohlo sa začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 a ods. 2 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, trovy výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí, sumy uložené ochrannými opatreniami v trestnom konaní, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci. (Zákon č. 65/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov).