Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Er-1618-2013.pdf
PDF · 75.58 KB
Case nature
Area
Subarea
7Er/1618/2013
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávnenej: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: Vojtech Koky STAVINK, s miestom podnikania Kollárova 1928/8, Liptovský Mikuláš, IČO: 34 844 830, pre vymoženie pohľadávky 29,94 eur, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Mariánom Janecom, so sídlom Exekútorského úradu Jána Milca 52, Žilina, pod spisovou značkou EX 4739/2013, takto
rozhodol:
Exekúcia sa z a s t a v u j e .
Súd oprávnenej u k l a d á zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Mariánovi Janecovi trovy exekúcie vo výške 47,27 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Pred súdnym exekútorom JUDr. Mariánom Janecom sa dňa 16. 12. 2013 začalo exekučné konanie pod sp. zn. Ex 4739/2013 na vymoženie pohľadávky vo výške 29,94 eur, priznanej vykonateľným výkazom nedoplatkov č. 9999019311 zo dňa 7. 2. 2011, ktorý vydala DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu po získaní poverenia č. 5505 050531 zo dňa 8. 1. 2014, ktoré v súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku udelil tunajší súd na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 29,94 eur a trovy exekúcie.
V priebehu konania postúpil súdny exekútor súdu návrh oprávnenej na zastavenie exekúcie. Oprávnená svoj návrh odôvodnila tým, že jej právny predchodca na základe dostatočne preverených skutočností zistil nesprávnosť vydania exekučného titulu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
Exekučné konanie, ako konanie návrhové, je ovládané tzv. dispozičnou zásadou, na základe ktorej sa môže exekúcia začať len na návrh oprávneného a nemôže sa v nej pokračovať proti jeho vôli. Oprávnený môže v ktoromkoľvek štádiu navrhnúť zastavenie exekúcie a súd je povinný jeho vôľu rešpektovať. Z predloženého návrhu na zastavenie exekúcie mal súd hodnoverným spôsobom preukázanú vôľu oprávnenej na zastavenie konania. V súlade s citovaným ustanovením preto súd rozhodol tak, že exekúciu zastavil.
Súdny exekútor žiadal priznať trovy exekúcie vo výške 53,81 eur.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie..
Exekúcia sa začala na návrh oprávnenej, ktorá v priebehu konania navrhla zastavenie exekúcie. Tento svoj postup zdôvodnila tým, že jej právny predchodca zistil nesprávnosť vydania exekučného titulu. Oprávnená nesie procesnú zodpovednosť za podanie návrhu na vykonanie exekúcie, preto ak bol tento podaný na základe nesprávne vydaného exekučného titulu, je dané procesné zavinenie na strane oprávnenej, keď sa exekúcia musí na jej návrh zastaviť. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že exekučný titul bol vydaný jej právnym predchodcom. Z týchto dôvodov v zmysle § 203 ods. 1 uložil súd oprávnenej nahradiť exekútorovi priznané trovy exekúcie.
Keďže exekúciu súd zastavil, má súdny exekútor podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) nárok na paušálnu odmenu za jednotlivé úkony exekučnej činnosti, najmenej však 33,19 eur. Súdnemu exekútorovi patrí teda odmena za výkon exekučnej činnosti v minimálnej výške 33,19 eur tak, ako si ju uplatnil.
Po preskúmaní exekútorského spisu a po zohľadnení špecifikácie trov súdneho exekútora, priznal súd súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov vo výške 44,14 eur za poštovné. Z predloženého exekútorského spisu mal súd preukázané, že súdnemu exekútorovi vznikli náklady s doručovaním žiadosti o udelenie poverenia (1,10 eur), žiadosti o súčinnosť: Sociálna poisťovňa, mesto Liptovský Mikuláš (2 x 0,45 eur), upovedomenie o začatí exekúcie (oprávnenému, povinnému, 2 x 1,40 eur). Tieto náklady súdneho exekútora vyplývajú z exekútorského spisu a súd ich zároveň považoval za účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. Súd ďalej priznal súdnemu exekútorovi náklady za budúce poštovné sumou 1,40 eur, nakoľko je nepochybné, že súdnemu exekútorovi ešte po predložení návrhu na zastavenie exekúcie preukázateľne a účelne vzniknú ďalšie náklady s doručovaním písomností (napr. vrátenie poverenia). Súd však exekútorovi neuznal náklady na poštovné prevyšujúce priznanú sumu 6,20 eur, zvlášť za budúce doručovanie zrušenia príkazu na začatie exekúcie do bánk a platiteľovi mzdy, nakoľko v exekučnom spise nie je vôbec preukázané, že bol doručený príkaz na začatie exekúcie týmto inštitúciám (doručenkou, pečiatkou príjemcu), pričom súdny exekútor si ani nevyúčtoval poštovné za doručovanie týchto príkazov. Súdny exekútor nemá nárok ani poštovné za žiadosť o súčinnosť živnostenskému úradu, nakoľko požadované údaje si mohol zaobstarať bezplatným výpisom z internetu, takže doručovanie žiadosti poštou nepovažoval súd v tomto prípade za účelné. Súd neuznal súdnemu exekútorovi ani ďalšie uplatnené hotové výdavky: náklady na internet (1,44 eur), súčinnosť banky - elektronicky, faktúra (0,45 eur), keďže vynaloženie týchto nákladov z predloženého exekútorského spisu nevyplýva. Nakoľko súdny exekútor vynaloženie týchto nákladov nijako nešpecifikoval a ani nepreukázal, súd mu náhradu týchto nepriznal. Súd pre úplnosť dodáva, že sa nestotožňuje s takým extenzívnym výkladom vyhlášky, podľa ktorého by sa akékoľvek výdavky súdneho exekútora dali považovať za účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, napr. náklady za prenájom kancelárskych priestorov, spotrebu energií a iné, tzv. nepriame náklady.
Súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto súd v súlade s § 196 Exekučného poriadku zvýšil priznanú odmenu a náhradu hotových výdavkov spolu vo výške 39,39 eur o 20 % DPH, t. j. o sumu 7,88 eur. Súdny exekútor si síce uplatnil daň z pridanej vo výške 8,97 eur, túto však bolo potrebné znížiť, nakoľko si súdny exekútor uplatnil DPH aj z tých hotových nákladov, ktoré mu súd neuznal.
Celkom tak súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 47,27 eur. Tieto trovy je povinná zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Mariánovi Janecovi oprávnená.
Podľa § 169 ods. 1 vety druhej O. s. p., ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§171 ods. 3), uvedie dôvody pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.
Keďže súd zároveň zastavuje exekúciu (konanie už nebude ďalej prebiehať), niet žiadneho dôvodu pre to, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Liptovský Mikuláš, písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolania.
Podľa § 374 ods. 4 O. s. p. tretia veta, ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.