Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27C-111-2014.pdf
PDF · 83.59 KB
Case nature
Area
Subarea
27C/111/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Miroslavou Malárikovou v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcovi: V. L., narodený XX.XX.XXXX, L. XX, C., toho času na neznámom mieste zastúpený opatrovníčkou: Q. S., pracovníčkou Okresného súdu Trnava, o zaplatenie sumy 159,31 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 132,14 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 18,57 € od 13.10.2010 do zaplatenia, zo sumy 90,07 € od 16.11.2010 do zaplatenia, zo sumy 23,50 € od 14.12.2010 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku súd návrh zamieta.
Súd zrušuje platobný rozkaz Okresného súdu Trnava č.k. 37Ro/221/2013-41 zo dňa 5.12.2013.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu iných trov konania vo výške 10,89 € a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 38,66 € k rukám právneho zástupcu navrhovateľa do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojim návrhom podaným na tunajšom súde dňa 10.10.2013 domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 159,31 € s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 18,57 € od 13.10.2010 do zaplatenia, zo sumy 90,07 € od 16.11.2010 do zaplatenia, zo sumy 47,17 € od 14.12.2010 do zaplatenia, zo sumy 3,50 € od 15.2.2011 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. V návrhu uviedol, že žalovaná suma predstavuje pohľadávku navrhovateľa nezaplatenú cenu poskytnutých služieb.
Súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 37Ro/221/2013-41 zo dňa 5.12.2013, ktorý sa nepodarilo doručiť do vlastných rúk odporcovi. Napriek rozsiahlemu šetreniu sa nepodarilo zistiť miesto súčasného pobytu odporcu, preto mu súd ustanovil opatrovníčku Q. S. pre toto konanie.
Súd pojednával v neprítomnosti právneho zástupcu navrhovateľa a opatrovníčky odporcu, ktorí sa ospravedlnili. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi zo spisu a zistil tento stav veci.
Odporca uzatvoril Zmluvu o pripojení dňa 10.9.2010 s právnym predchodcom navrhovateľa so spoločnosťou Telefonica O2 Slovakia, s.r.o., prevzal 1 ks mikroprocesorovej karty - SIM karty. Odporca nezaplatil poplatky za poskytnuté služby za 9/2010 až 11/2010 vyúčtované faktúrou č. 1010488157 splatnou dňa 12.10.2010 na sumu 38,57 €, od ktorej odpočítal zálohu vo výške 20,00 €, faktúrou č. 1011281711 splatnou dňa 15.11.2010 na sumu 90,07 €, faktúrou č. 1012198772 splatnou dňa 13.12.2010 na sumu 47,17 € z toho 3,50 za upomienku a20,00 € za odpojenie, faktúrou č. 1014173625 splatnou dňa 14.2.2011 na sumu 3,50 € za upomienku.
Dňa 24.6.2013 postúpila spoločnosť Telefónica O2 Slovakia, s.r.o. na navrhovateľa pohľadávku Zmluvou o postúpení. Dňa 27.9.2013 navrhovateľ zaslal odporcovi pokus o zmier, jeho doručenie nepreukázal. Navrhovateľ si uplatnil úrok z omeškania vo výške 9,00 % ročne nasledujúcim dňom po splatnosti faktúr.
V zmysle § 51 zák. č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov ďalej len „Občianskeho zákonníka“ účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
Podľa ustanovenia § 42 ods. 4 písm. a) a b) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, účastník je povinný používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom, so zmluvou o pripojení a so všeobecnými podmienkami a platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
Podľa § 43 ods. 1 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení platnom do 31.8.2008, výška úroku z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola 9,0 % za obdobie od 15.11.2010 do 14.2.2011.
Podľa ustanovenia § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrh bol podaný dôvodne len sčasti. Účastníci konania platne uzavreli zmluvu o pripojení, ktorá je svojím charakterom zmluvou spotrebiteľskou a ako taká nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré by spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa - tzv. neprijateľné podmienky. Súd má za to, že nárok na zaplatenie ceny poskytnutých telekomunikačných služieb je odôvodnený, je v súlade so zákonom, odporcovi boli poskytované telekomunikačné služby, za ktoré nezaplatil riadne dohodnutú cenu, čím sa dostal do omeškania od splatnosti jednotlivých faktúr, preto v tejto časti súd návrhu vyhovel a navrhovateľovi priznal i príslušný úrok z omeškania, ktorý bol uplatnený v súlade so zákonom a príslušným vykonávacím predpisom s výnimkou nárokov uvedených nižšie.
V rámci telekomunikačných služieb navrhovateľ požadoval zaplatenie 2x poplatok za upomienku 3,50 € a poplatku za odpojenie 20,00 €. Súdu však nebol v tomto konaní predložený jediný dôkaz o tom, že by takéto poplatky z uvedených dôvodov a v uvedených výškach boli medzi účastníkmi v zmluve výslovne dohodnuté (k tomu súd poukazuje na poučenie navrhovateľa v konaní podľa § 120 ods. 4 O.s.p.). Čo sa týka poplatku za upomienku, nebolo súdu preukázané ani len vystavenie osobitnej upomienky (nieto jej doručenie odporcovi), navrhovateľ nepreukázal skutočné výdavky na upomienku, na ktoré by mu mohol vzniknúť nárok. Súd zároveň poukazuje na definíciu pojmu služba v predložených všeobecných podmienkach, kde z pohľadu súdu upomienka a odpojenie nemožno považovať za službu, z ktorej by mal spotrebiteľ určitý prospech a za ktoré by teda bol odporca povinný platiť. Čo sa týka poplatku za odpojenie, treba poukázať na to, že samotné odpojenie je nepochybne určitým nástrojom navrhovateľa ako dosiahnuť bez súdneho konania úhradu dlžných záväzkov odporcom, resp. zabrániť poskytovaniu mu ďalších služieb do úhrady záväzkov, ktoré sú už po splatnosti. Odpojenie je teda výlučne nástrojom určitej ochrany samotného navrhovateľa, nie službou v prospech odporcu. Z vyššie uvedených dôvodov súd zamietol návrh v týchto častiach žalovanej istiny (t.j. v časti požadovaného poplatku za upomienku a požadovaného poplatku za odpojenie) a vzhľadom na nepriznanie práva na ich zaplatenie nepriznal navrhovateľovi ani právo na úrok z omeškania požadovaný z týchto súm, nakoľko pokiaľ nie je dané právo na zaplatenie samej istiny, nemožno priznať ani požadované príslušenstvo takej istiny.
Podľa § 173 ods. 2 veta tretia Občianskeho súdneho poriadku, súd zruší platobný rozkaz spravidla až spolu s ďalším úkonom vo veci samej, prípadne spolu s úkonom, ktorým sa konanie končí. Súd v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia zrušil vydaný platobný rozkaz.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, pričom vychádzal z rozhodnutia vo veci samej. Navrhovateľovi bola priznaná suma 132,14 € spolu s úrokom z omeškania 43,08 € ku dňu rozhodnutia a teda jeho úspech vo veci je 83% a odporca mal úspech 17%, t.j. celkový úspech navrhovateľa je 66%.
Súd čiastočne úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania podľa pomeru úspechu v konaní vo výške 66% z preukázaných trov konania, t.j za zaplatený súdny poplatok 10,89 € (66% z 16,50 €) a trovy právneho zastúpenia vo výške 34,18 €. Navrhovateľovi vzniklo právo na náhradu trov právneho zastúpenia za 2 úkony po 16,60 € (prevzatie veci a podanie návrhu) a 2x paušálna náhrada vo výške 7,81 €, všetko zvýšené o 20% DPH, t.j. 9,76 €, spolu 58,58 z toho 66% je 38,66 €. Náhradu trov konania súd zaviazal odporcu zaplatiť v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. k rukám právneho zástupcu navrhovateľa.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.
Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti:
Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.