Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_50C-144-2013.pdf
PDF · 128.23 KB
Case nature
Area
Subarea
50C/144/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudkyňou JUDr. Ivanou Dančovou v právnej veci navrhovateľa: L.. V.. F. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. X, Z. M., zastúpený Advokátskou kanceláriou PROLEGAL, s. r. o., so sídlom Dunajská 15/A, Bratislava, proti odporcovi: Groupama Garancia Biztosíto Zrt., so sídlom Október 6. utca 20, Budapest 1051, Maďarsko, konajúca na území SR prostredníctvom organizačnej zložky Groupama Garancia poisťovňa a. s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Miletičova 21, Bratislava, IČO: 47 236 060, zastúpený JAVOR - TOKÁR advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Stará Vajnorská cesta 37, Bratislava, o návrhu navrhovateľa na zaplatenie sumy 78,38 Eur a vzájomnom návrhu odporcu na zaplatenie sumy 303,30 Eur, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi sumu 303,30 Eur a náhradu trov konania v sume 34,50 Eur, na č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXXXXXX, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 03.05.2013, doručeným tunajšiemu súdu prostredníctvom elektronických prostriedkov aj osobne dňa 06.05.2013, sa navrhovateľ domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 78,38 Eur a náhradu trov súdneho konania, a to titulom omeškania odporcu s vyplatením poistného plnenia.
Svoj návrh odôvodnil navrhovateľ tým, že dňa 09.04.2010 došlo k škodovej udalosti na motorovom vozidle navrhovateľa, ktorú spôsobil vodič motorového vozidla s povinným zmluvným poistením uzatvoreným u odporcu. Škodová udalosť bola odporcovi riadne nahlásená. Zo zápisu o poškodení vozidla k škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.04.2010 vyplýva, že čelné sklo na motorovom vozidle navrhovateľa bolo prasknuté, likvidátor označil formu likvidácie podľa faktúr a odporca odporučil opravu uvedenej škody na motorovom vozidle navrhovateľa. Navrhovateľ zabezpečil opravu škody na svojom motorovom vozidle prostredníctvom spoločnosti AUTO - Služby 4 x 4 s.r.o.. Po vykonaní potrebnej opravy vystavil tento servis faktúru za opravu č. XXXXXXXX z 18.4.2010 na sumu 303,30 Eur, ktorá bola zaslaná odporcovi. Vzhľadom na nečinnosť odporcu vo veci riešenia škodovej udalosti navrhovateľ opakovane kontaktoval odporcu, či už prostredníctvom kontaktného formulára na internete, písomnou žiadosťou zo dňa 17.12.2012 a neskôr podal navrhovateľ sťažnosť na konanie poisťovne Národnej banke Slovenska. Na doriešenie škodovej udalosti a zaplatenie sumy za opravu podľa faktúry bol odporca vyzvaný aj prostredníctvom právneho zástupcu navrhovateľa, a to výzvou zo dňa 14.02.2013. Odporca najskôr odmietol poskytnúť navrhovateľovi akékoľvek plnenie v súvislosti so škodovou udalosťou, neskôr svoj postoj prehodnotil a listom zo dňa 05.03.2013 oznámil navrhovateľovi, že v dôsledku administratívnej chyby nebola ukončená likvidácia škodovej udalosti a z dôvodu
vlastných pochybení sa odporca rozhodol nahradiť škodu v prospech servisu vo výške 303,30 Eur. Odporca tak uhradil navrhovateľovi len istinu pohľadávky bez príslušenstva, a to na bankový účet servisu dňa 15.03.2013. Vzhľadom k tomu navrhovateľ vyzval odporcu výzvou zo dňa 27.03.2013 aj na zaplatenie príslušenstva pohľadávky, ktoré však odporca doposiaľ nezaplatil. Keďže sa odporca dostal do omeškania so zaplatením fakturovanej sumy za opravu, navrhovateľ si uplatnil voči odporcovi úroky z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 303,30 Eur od 03.05.2010, t.j odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry za opravu, do zaplatenia. Navrhovateľ si tak uplatnil voči odporcovi zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 303,30 Eur od 03.05.2010 do 15.03.2013, vyčísleného vo výške 78,38 Eur.
Súd vo veci vydal dňa 09.05.2013 platobný rozkaz č.k. 32Ro/2159/2013-51, voči ktorému podal odporca odôvodnený odpor, čím bol platobný rozkaz zo zákona zrušený.
Odporca svoj odpor voči platobnému rozkazu odôvodnil tým, že vo veci predmetnej údajnej škodovej udalosti, ktorú popisuje navrhovateľ v návrhu, nie je možné preukázať, že charakter vzniku škody zodpovedá deklarovanému priebehu a spôsobu údajnej škodovej udalosti tak, ako je to uvedené v návrhu, a teda v zmysle ustanovenia § 5 odsek 1 písm. h) a § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. nie je preukázaná príčinná súvislosť medzi vznikom škody na motorovom vozidle navrhovateľa a prevádzkou motorového vozidla poisteného u odporcu. V zmysle skutkového stavu a navrhovateľom deklarovaného priebehu vzniku škody ani poistený u odporcu (údajný vinník škodovej udalosti) nemôže jednoznačne potvrdiť vznik zodpovednosti za škodu ako aj škodu samú, v uvádzanom čase a uvádzanom mieste (údajné odstrelenie kamienka spod kolesa jeho auta, ktorým mala byť údajne spôsobená škoda, čo údajný vinník škodovej udalosti ako vodič nijako nemohol vnímať a takúto skutočnosť nemôže jednoznačne a nepochybne dosvedčiť). V danej veci zároveň absentuje aj akýkoľvek záznam polície o vyšetrovaní uvedenej škodovej udalosti, ktorá je popísaná v návrhu navrhovateľa. Z toho dôvodu považoval odporca návrhom uplatnený nárok na vyplatenie úrokov z omeškania za nedôvodný, keďže v danej veci neexistuje základ nároku navrhovateľa vo výške 303,30 Eur, od ktorého si navrhovateľ odvodzuje omeškanie odporcu a uplatnené úroky z omeškania vo výške 78,38 Eur. Vzhľadom na skutočnosť, že dňa 14.03.2013 bola navrhovateľovi zo strany odporcu vyplatená suma vo výške 303,30 Eur bez právneho dôvodu, navrhovateľovi tak vzniklo voči odporcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 303,30 Eur, vrátenie ktorého si uplatnil odporca v konaní vzájomným návrhom. Návrh navrhovateľa však odporca považoval za nedôvodný a žiadal ho zamietnuť v celom rozsahu.
Vo vyjadrení navrhovateľa k odporu zo dňa 08.07.2013, ktoré bolo doručené súdu dňa 10.07.2013, navrhovateľ uviedol, že svoj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania považuje za oprávnený a uplatnený v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Navrhovateľ vo svojom návrhu odôvodnil svoj nárok na úroky z omeškania jednak s poukazom na ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z. povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. K škodovej udalosti došlo dňa 09.04.2010 a táto škodová udalosť bola odporcovi riadne nahlásená. Navrhovateľ si uplatnil nároky poškodeného z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla dňa 10.04.2010. Odporca si však nesplnil svoju povinnosť podľa ustanovenia § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z., t.j. do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti neskončil prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a neoznámil poškodenému výšku poistného plnenia (ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný) a neposkytol poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie a neposkytol poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia. Odporca si nielenže nesplnil túto svoju zákonnú povinnosť, ale s navrhovateľom ako poškodeným prestal ďalej komunikovať, pričom nereagoval na viacero jeho žiadostí a urgencií. Odporca neskôr svoju chybu pri likvidácii škodovej udalosti aj priznal, ako vyplýva aj z jeho listu zo dňa 05.03.2013. Napriek nečinnosti odporcu počas dlhého časového obdobia a aj vzhľadom na uvedené skutočnosti sa odporca napokon rozhodol uhradiť škodu vo výške 303,30 Eur na účet servisu, pričom toto svoje rozhodnutie odôvodnil odporca predovšetkým pochybeniami na svojej strane. Protinárok odporcu uplatnený v odpore na vrátenie sumy
303,30 Eur preto navrhovateľ považoval za absurdný a v rozpore s dobrými mravmi. Svoj nárok v súvislosti so škodovou udalosťou vo výške 303,30 Eur považoval navrhovateľ za dôvodný, riadne uplatnený voči odporcovi a za preukázaný z viacerých dôvodov. Došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola navrhovateľovi spôsobená škoda - prasklina na čelnom skle jeho motorového vozidla, pričom túto škodovú udalosť spôsobil vodič motorového vozidla s povinným zmluvným poistením uzatvoreným u odporcu, čo tento vodič potvrdil zhodne s navrhovateľom. Rozsah škody nebol taký, aby bolo potrebné v súvislosti so škodovou udalosťou privolať políciu a taktiež nešlo ani o dopravnú nehodu podľa zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov. Je daná aj príčinná súvislosť medzi vznikom škody na motorovom vozidle navrhovateľa a prevádzkou motorového vozidla vodiča s povinným zmluvným poistením u odporcu. Navrhovateľ presne popísal vznik a priebeh škodovej udalosti, t.j. že išiel za vozidlom, odletel od neho kameň a rozbil mu čelné sklo, pričom toto vnímal vlastnými zmyslami v súvislosti so škodovou udalosťou. K vzniku a priebehu škodovej udalosti sa obdobne vyjadril aj vodič s povinným zmluvným poistením u odporcu, ktorý navyše potvrdil, že nárok navrhovateľa ako poškodeného považuje za oprávnený. Neexistuje žiaden dôkaz, ktorý by odôvodňoval akékoľvek pochybnosti o pravdivosti uvedených tvrdení. Škodová udalosť bola riadne nahlásená odporcovi, voči ktorému si navrhovateľ uplatnil aj svoj nárok. Odporca v konečnom dôsledku nárok navrhovateľa uznal a rozhodol o náhrade škody. Toto plnenie odporcu preto nemožno považovať za bezdôvodné obohatenie, pretože išlo o poskytnutie plnenia za poisteného, ktorým bol vodič s povinným zmluvným poistením u odporcu a ktorý spôsobil škodu v súvislosti so škodovou udalosťou. Právnym dôvodom na poskytnutie plnenia bola zákonná povinnosť vodiča s povinným zmluvným poistením u odporcu nahradiť navrhovateľovi spôsobenú škodu. Odporca poskytol navrhovateľovi sumu vo výške 303,30 Eur formou preplatenia faktúry za opravu motorového vozidla na účet servisu ako formu odškodnenia za spôsobené komplikácie v súvislosti s riešením škodovej udalosti a pochybenia na strane odporcu, ktoré sám odporca aj priznal. Tvrdenia odporcu prezentované v odpore preto navrhovateľ považoval za neopodstatnené, nepreukázané a účelové a na svojom návrhu zotrval v celom rozsahu.
Súd nariadil termín pojednávania na deň 27.06.2014. Na pojednávanie sa nedostavil odporca, ktorého neprítomnosť ospravedlnil jeho právny zástupca. Súd preto s poukazom na ustanovenie § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti odporcu.
Navrhovateľ aj odporca pred súdom zotrvali na svojich návrhoch a písomných stanoviskách v plnom rozsahu.
Súd vo veci vykonal dokazovanie prednesmi účastníkov konania a ich právnych zástupcov a oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov: Oznámenie škodovej udalosti z poistenia motorového vozidla zo dňa 09.04.2010, Uplatnenie nárokov poškodeného z PZP zo dňa 10.04.2010, Zápis o poškodení vozidla k škodovej udalosti, faktúra č. XXXXXXXX, sťažnosť navrhovateľa na odporcu, výzva
- pokus o mimosúdne vyrovnanie zo dňa 14.02.2013 a zo dňa 27.03.2013, a ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:
Podľa Oznámenia škodovej udalosti z poistenia motorového vozidla zo dňa 09.04.2010, pán A. U. oznámil odporcovi ako svojmu poisťovateľovi z povinného zmluvného poistenia, vznik škodovej udalosti, ku ktorej došlo dňa 09.04.2010 o 10.00 hod na G. ceste vo Z. M.. Pán A. U. viedol svoje motorové vozidlo zn. Y. D., keď odletel kamienok spod jeho pneumatiky, pričom tento urobil prasklinu na čelnom skle na za ním idúcom motorovom vozidle poškodeného - navrhovateľa. Škodová udalosť sa stala bez prítomnosti svedkov a nebola ani šetrená políciou, nakoľko rozsah škody si nevyžadoval privolanie polície.
V zmysle Uplatnenia nárokov poškodeného z PZP zo dňa 10.04.2010, navrhovateľ popísal, že k vzniku poistnej udalosti došlo dňa 09.04.2010 o 10.00 hod vo Z. M.. Navrhovateľ išiel za vozidlom, od ktorého odletel kameň a tento následne rozbil navrhovateľovi čelné sklo. Držiteľom vozidla, ktoré škodu spôsobilo, bol A. U., pričom jeho vozidlo bolo povinne zmluvne poistené u odporcu. Nehoda nebola šetrená políciou, nakoľko rozsah škody si nevyžadoval privolanie polície.
Podľa zápisu o poškodení vozidla k škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.04.2010 vyplýva, že dňa 09.04.2010 došlo k prasknutiu čelného skla na motorovom vozidle navrhovateľa. Navrhovateľovi bola zo strany odporcu odporučená oprava a likvidácia škodovej udalosti podľa faktúr.
Podľa faktúry č. XXXXXXXX, vystavenej navrhovateľovi spoločnosťou AUTO - SLUŽBY 4 x 4, s.r.o. dňa 18.04.2010, náklady na opravu čelného skla na motorovom vozidle navrhovateľa predstavovali sumu 303,30 Eur. Splatnosť tejto faktúry bola stanovená dňom 02.05.2010.
Vzhľadom na nečinnosť odporcu pri likvidácii poistnej udalosti navrhovateľ listom zo dňa 29.01.2013 podal sťažnosť na postup odporcu Národnej banke Slovenska.
Výzvou zo dňa 14.02.2013 navrhovateľ v zastúpení svojim právnym zástupcom vyzval odporcu na úhradu fakturovanej sumy za opravu vo výške 303,30 Eur vrátane úroku z omeškania vo výške 9% ročne od 03.05.2010 do zaplatenia a ostatných nákladov súvisiacich s uplatnením pohľadávky vo výške 78,50 Eur.
Podľa Oznámenia zo dňa 26.02.2013 odporca navrhovateľovi oznámil, že nie je možné preukázať, že charakter vzniku škody zodpovedá deklarovanému priebehu a spôsobu údajnej škodovej udalosti tak, ako je to uvedené v žalobe, a teda v zmysle ustanovenia § 5 odsek 1 písm. h) a § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. nie je preukázaná príčinná súvislosť medzi vznikom škody na motorovom vozidle poisteného u navrhovateľa a prevádzkou motorového vozidla poisteného u odporcu. V zmysle skutkového stavu a navrhovateľom deklarovaného priebehu vzniku škody ani poistený u odporcu (údajný vinník škodovej udalosti) nemôže jednoznačne potvrdiť vznik zodpovednosti za škodu ako aj škodu samú, v uvádzanom čase a uvádzanom mieste (údajné odstrelenie kamienka spod kolesa jeho auta, ktorým mala byť údajne spôsobená škoda, čo údajný vinník škodovej udalosti ako vodič nijako nemohol vnímať a takúto skutočnosť nemôže jednoznačne a nepochybne dosvedčiť). Odporca zároveň poukázal aj na absenciu akéhokoľvek záznamu polície o vyšetrovaní uvedenej škodovej udalosti. Z toho dôvodu považoval odporca nárok navrhovateľa na vyplatenie poistného plnenia za nedôvodný.
Listom zo dňa 05.03.2013 odporca oznámil navrhovateľovi, že likvidácia škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX nebola ukončená v dôsledku administratívnej chyby. Odporca došetril škodovú udalosť a v dôsledku pochybení na strane poisťovne sa rozhodol o úhrade škody v prospech servisu, a to aj napriek spornému nároku.
Výzvou zo dňa 27.03.2013 navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzval odporcu na zaplatenie príslušenstva pohľadávky - sumy 78,38 Eur predstavujúcej úroky z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 303,30 Eur od 03.05.2010 do 15.03.2013 a nákladov v súvislosti s uplatnením pohľadávky vo výške 78,50 Eur. Zároveň právny zástupca navrhovateľa vo výzve potvrdil úhradu uplatnenej pohľadávky vo výške 303,30 Eur, a to na účet servisu dňa 15.03.2013.
V priebehu konania odporca vzniesol námietku premlčania nároku navrhovateľa, nakoľko navrhovateľ si uplatnil úroky z omeškania od 03.05.2010, avšak návrh bol podaný na tunajší súd až dňa 06.05.2013, t.j. po 3-ročnej premlčacej lehote.
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
Podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
Podľa § 428 Občianskeho zákonníka svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.
Podľa § 822 Občianskeho zákonníka z poistenia zodpovednosti za škody má poistený právo, aby v prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený zodpovedá.
Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon č. 381/2001 Z.z."), poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.
Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z., poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 5 ods. 1 písm. h) zákona č. 381/2001 Z.z., ak poistná zmluva neustanovuje inak, poisťovateľ nenahradí za poisteného škodu, ak ide o zodpovednosť za škodu, ktorej vznik nie je v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou.
Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z., poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti
a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,
b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.
Podľa § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z., ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 veta prvá Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrhu navrhovateľa nie je možné vyhovieť.
V konaní bolo preukázané, že dňa 09.04.2010 o 10:00 hod. navrhovateľ viedol svoje motorové vozidlo na G. Y. S. Z. M., pričom pred ním jazdilo motorové vozidlo, ktoré viedol ako vodič pán A. U..
V konaní bolo tiež preukázané, že A. U. mal ako poistený uzavretú poistnú zmluvu s odporcom na poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Navrhovateľ, ako poškodený, a rovnako aj A. U., ako poistený, oznámili odporcovi poistnú udalosť spočívajúcu v poškodení čelného skla motorového vozidla navrhovateľa s tým, že k tejto škodovej udalosti malo dôjsť pri jazde ich vozidiel za sebou kameňom vymršteným spod kolesa motorového vozidla poisteného. Vymrštený kameň dopadol na čelné sklo motorového vozidla navrhovateľa a spôsobil prasklinu, čím ho poškodil.
Súd mal za preukázanú aj skutočnosť, že navrhovateľovi vznikla škoda spolu vo výške 303,30 Eur, predstavujúca úhradu faktúry za opravu čelného skla v servise.
V konaní bolo taktiež nesporné, že dňa 15.03.2013 odporca po počiatočnom nesúhlase s plnením uhradil v prospech servisu sumu 303,30 Eur, predstavujúcu úhradu faktúry za opravu čelného skla motorového vozidla navrhovateľa. Odporca uhradil túto sumu bez zaplatenia akéhokoľvek ďalšieho príslušenstva, požadovaného navrhovateľom v rámci výziev na mimosúdne vyrovnanie.
Súd má však za to, že samotné preukázanie vyššie uvedených skutočností nepostačuje pre čo i len čiastočné vyhovenie návrhu navrhovateľa. Vychádzajúc z vyššie citovanej právnej úpravy bolo pre jeho úspech potrebné predovšetkým preukázanie jeho nároku a tvrdenia, že príčinou vzniku škody na jeho motorovom vozidle bolo vymrštenie kameňa práve a jednoznačne spod motorového vozidla poisteného A. U., idúceho pred ním, spôsobené buď porušením právnej povinnosti vodičom motorového vozidla zn. Y. D. podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka alebo osobitnou povahou prevádzky tohto poisteného motorového vozidla (zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Keďže navrhovateľ v konaní nepreukázal a ani netvrdil, že by A. U. pri vedení svojho motorového vozidla zn. Y. D., ktorým malo dôjsť k spôsobeniu škody na motorovom vozidle navrhovateľa, porušil nejakú právnu povinnosť, je zrejmé, že jeho zodpovednosť za škodu je podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka vylúčená.
Čo sa týka zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov, podľa § 427 Občianskeho zákonníka sú predpokladmi vzniku tejto zodpovednosti:
1. udalosť vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku,
2. vznik škody,
3. príčinná súvislosť medzi udalosťou vyvolanou osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku a vznikom škody.
Podmienkou zodpovednosti prevádzkovateľa podľa § 427 Občianskeho zákonníka teda nie je protiprávne konanie (porušenie pravidiel cestnej premávky), ale škoda vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku. Súd sa preto musel vysporiadať najmä s otázkou, či vymrštenie kameňa spod kolesa idúceho motorového vozidla je možné považovať za okolnosť spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, pri ktorej nie je možná exkulpácia.
Pod prevádzkovou činnosťou je potrebné rozumieť stav, podľa ktorého je motorové vozidlo v prevádzke nielen vtedy, keď sa pohybuje, ale aj vtedy, keď síce stojí, ale v chode je jeho motor. Už samo uvedenie motora do chodu patrí k prevádzke motorového vozidla bez ohľadu na to, či sa vozidlo uvedie do pohybu a či nie, či sa to stalo na ceste, prípadne na inom priestranstve verejnosti prístupnom alebo ešte v garáži a či motor uviedol do chodu sám prevádzateľ alebo jeho pracovník. Medzi okolnosti majúce pôvod v prevádzke patria aj nedostatky, či vady materiálu, aj nespoznateľné. Zodpovednosti za škodu odvodzujúcu svoj pôvod z prevádzky sa prevádzkovateľ nemôže zbaviť (rozsudok NS SR sp. zn.: 1Cz 42/71).
Exkulpácia podľa § 428 Občianskeho zákonníka je možná len vtedy, ak škoda bola vyvolaná zvláštnou povahou prevádzky (§ 427 Občianskeho zákonníka), ale nebola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke (R 3/1984).
Súd má za to, že vymrštenie kameňa alebo iného predmetu ležiaceho na ceste (za predpokladu, že jeho umiestnenie na ceste nie je následkom činnosti daného motorového vozidla) spod pneumatiky motorového vozidla nie je okolnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke.
V prejednávanom prípade došlo ku škode vyvolanej osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla (rotáciou kolies), avšak táto škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré pôvod v prevádzke motorového vozidla nemajú (vymršteným kameňom). Iba samotná rotácia kolies, bez toho aby sa s kameňom stretla, by nebola spôsobilá privodiť škodu na čelnom skle motorového vozidla navrhovateľa. V danom prípade prevádzka motorového vozidla pôsobila priamo na predmet ležiaci na ceste - kameň, ktorý sa následkom pôsobenia motorového vozidla uviedol do pohybu a až samotný kameň, teda vymrštený predmet, spôsobil škodu. Tento kameň však nebol súčasťou motorového vozidla poisteného
u odporcu, spod ktorého bol vymrštený. V prípade na ceste ležiaceho kamienka ide o okolnosť existujúcu mimo samotného vozidla, nemajúcu pôvod v prevádzke motorového vozidla, ktorú možno prirovnať k vonkajším okolnostiam ako sú konanie tretích osôb, alebo zvierat a prírodných javov. V danom prípade teda potom vo vzťahu k okolnostiam, ktoré majú pôvod v prevádzke, absentuje priama príčinná súvislosť, pretože sa nejedná o priamy následok dvoch súvisiacich javov, ale o sprostredkovaný následok (kinetická energia je len jednou z príčin vymrštenia).
V uvedenom prípade teda došlo k situácii, ktorú predpokladá § 428 Občianskeho zákonníka, a teda k exkulpácií prevádzkovateľa motorového vozidla zn. Y. D. poisteného u odporcu z dôvodu, že škoda vyvolaná osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla bola spôsobená okolnosťou nemajúcou svoj pôvod v prevádzke tohto motorového vozidla.
Súd sa zaoberal tiež otázkou, či prevádzkovateľ motorového vozidla zn. Y. D. a zároveň poistený u odporcu, p. A. U., mohol objektívne vyššie uvedenej škode zabrániť. Súd má za to, že od prevádzkovateľa motorového vozidla nebolo možné požadovať väčšie úsilie na odvrátenie škody ako jazdiť primeranou rýchlosťou. Bolo by absurdné požadovať od vodiča motorového vozidla, aby sústredil svoju pozornosť na každý i najmenší kamienok na ceste a snažil sa mu vyhnúť.
Keďže zákon č. 381/2001 Z.z. požaduje preukázanie nároku poškodeného, je na ňom, aby preukázal naplnenie podmienok pre vznik objektívnej zodpovednosti podľa § 427 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ nepreukázal príčinnú súvislosť medzi prevádzkou motorového vozidla poisteného a škodou, ktorá vznikla na motorovom vozidle navrhovateľa. Navrhovateľ je povinný preukázať vecnú a časovú súvislosť medzi osobitnou povahou prevádzky konkrétneho motorového vozidla ako príčinou a vznikom škody ako jej následkom. Pritom nepostačujú ani súhlasné tvrdenia poškodeného a poisteného o samotnej existencii kauzálneho nexu. V prípade odmršteného kameňa od kolies vozidla si totiž vodič vzhľadom na hmotnosť takto odmršteného predmetu nemôže byť vedomý toho, že spod jeho kolies odletel kameň, pretože túto skutočnosť vzhľadom na pomer hmotností vozidla a kameňa nemôže zaregistrovať. Rovnako vodič v poškodenom aute mohol zaregistrovať až náraz kameňa na čelné sklo a nemohol vidieť, že kameň bol odmrštený práve od motorového vozidla poisteného. Vzhľadom k tomu nie je preukázané, že príčinou škody je prevádzka motorového vozidla poisteného. Na strane poisteného zároveň existujú liberačné dôvody, ktoré vylučujú jeho zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Kameň ležiaci na vozovke je jednoznačne vonkajšou okolnosťou, nemajúcou svoj pôvod v prevádzke a je možné prevádzkovateľa liberovať zo zodpovednosti za škodu za predpokladu preukázania, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od prevádzkovateľa požadovať.
Keďže navrhovateľ v konaní nepreukázal dôvodnosť základu uplatneného nároku, t.j. svojho nároku na náhradu škody vo výške 303,30 Eur, má súd za to, že navrhovateľovi nie je možné priznať ani úroky z omeškania z tejto sumy. Úroky z omeškania sú príslušenstvom tejto pohľadávky a viažu sa k samotnej pohľadávke. Súd preto návrh navrhovateľa na zaplatenie úrokov z omeškania vyčíslených vo výške 78,38 Eur zamietol.
V konaní bolo taktiež nesporné, že napriek počiatočnému nesúhlasu s výplatou poistného plnenia z dôvodu sporného nároku, odporca dňa 15.03.2013 uhradil v prospech servisu vyfakturovanú sumu za opravu poškodeného čelného skla na motorovom vozidle navrhovateľa. Pokiaľ aj došlo zo strany odporcu k vyplateniu sumy 303,30 Eur, táto suma bola vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti vyplatená bezdôvodne. Odporca nebol povinný poskytnúť poistné plnenie, nakoľko navrhovateľovi nevznikol nárok na jeho vyplatenie v zmysle zákona č. 381/2001 Z.z.. Odporca tak navrhovateľovi (úhradou jeho faktúry za opravu čelného skla v prospech servisu) plnil bez právneho dôvodu, čím došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane navrhovateľa. Súd preto vzájomnému návrhu odporcu vyhovel a navrhovateľa zaviazal na vydanie bezdôvodného obohatenia odporcovi vo výške 303,30 Eur.
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol a zároveň vyhovel vzájomnému návrhu odporcu tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 a ods. 2 O.s.p.. Odporca mal vo veci plný úspech, preto mu súd priznal voči neúspešnému navrhovateľovi plnú náhradu trov súdneho konania v celkovej výške 34,50 Eur, pozostávajúcej zo zaplateného súdneho poplatku za odpor proti platobnému rozkazu 16,50 Eur a súdneho poplatku za vzájomný návrh 18,- Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia, na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny
a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p.)
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie
podľa osobitného zákona ( § 251 ods. 1 veta prvá O.s.p.).