Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20C-436-2013.pdf
PDF · 78.62 KB
Case nature
Area
Subarea
20C/436/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudcom Mgr. Petrom Hvizdošom v právnej veci navrhovateľky W.. M. G., rod. G., nar. XX.X.XXXX, bytom C.. O. X, P., štátna občianka D. O., právne zast. Mgr. Marekom Gutikom, advokátom, Armádna 1655/5, Trenčín proti odporcovi O. B. I., nar. X.X.XXXX, bytom S. XX, R., M., K., štátny príslušník K. T., v konaní o rozvod manželstva takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľky W.. M. G., rod. G., nar. XX.X.XXXX a odporcu O. B. I., nar. X.X.XXXX uzavreté dňa XX.X.XXXX pred E. D. v T., zapísané v knihe manželstiev M. C. vo zväzku M., ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX r o z v á d z a.
Účastníci n e m a j ú p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka požiadala súd o rozvod bezdetného manželstva, ktoré uzavrela s odporcom dňa XX.X.XXXX pred E. D. v T.. V návrhu uviedla, že manželstvo si neplní a ani nikdy neplnilo svoj spoločenský účel. Odporca, ktorý je dôchodcom, sa prevažnú časť roka zdržiava v dome v K. a na D. príde niekoľkokrát do roka na pár dní či týždňov. Navrhovateľka na Slovensku pracuje, má tu syna, ktorý vyžaduje jej starostlivosť. Odporca navrhovateľke viac krát sľúbil, že dom v K. predá a príde bývať k navrhovateľke na D., čo sa však nestalo. Odporca navštevuje navrhovateľku, keď to uzná sám za vhodné a navrhovateľka jeho príchodmi a odchodmi veľmi trpí. Účastníci si nemôžu byť vzájomnou oporou, nemôžu účinne riešiť ich problémy, nemôžu sa deliť o spoločné starosti a radosti. Manželské vzťahy sú hlboko a vážne narušené a keďže nemožno očakávať obnovu spolužitia, navrhovateľka sa s odporcom dohodla, že ich vzťah ukončia.
Odporca v písomnom podaní zo dňa 20.3.2014, súdu doručenom dňa 14.4.2014 uviedol, že s návrhom na rozvod manželstva bol oboznámený už navrhovateľkou a s návrhom súhlasí. Uviedol, že manželstvo účastníkov už nie je harmonické, došlo v ňom k vážnym nezhodám ohľadom spôsobu ich spoločného nažívania a nie je žiaden predpoklad na odstránenie týchto rozporov. Zároveň požiadal súd, aby rozhodol v jeho neprítomnosti. V písomnom podaní zo dňa 20.3.2014 súhlasil odporca s tým, aby jemu zasielané písomnosti boli preložené do anglického jazyka.
S poukazom na uvedené súd podľa § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti odporcu.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámením sobášneho listu navrhovateľky a odporcu, oznámenia o zavretí manželstva, potvrdenia E. D. v T. zo dňa XX.X.XXXX, potvrdenia Mestského úradu v P. zo dňa 20.12.2013, písomných podaní odporcu zo dňa 20.3.2014.
Zo sobášneho listu účastníkov, oznámenia o uzavretí manželstva a potvrdenia E. D. v T. zo dňa XX.X.XXXX mal súd za preukázané, že účastníci konania sú manželmi. Manželstvo uzatvorili dňa XX.X.XXXX pred E. D. v T.. Manželstvo je knihe manželstiev osobitnej matriky zapísané vo zväzku M., ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX.
Z potvrdenia Mestského úradu v P. zo dňa 20.12.2013 vyplýva, že navrhovateľka má trvalý pobyt v P. L. C.. O. XXXX/X.
Navrhovateľka na pojednávaní trvala na podanom návrhu, na skutočnostiach v ňom uvedených. Uviedla, že keď sa s odporcom zosobášili, mali dohodu, že potom ako odporca nastúpi na dôchodok, presťahuje sa natrvalo k navrhovateľke na Slovensko. Po štyroch rokoch od uzavretia manželstva, keď sa odporca stal dôchodcom sa však k navrhovateľke nepresťahoval, naďalej ostal žiť v K. a navrhovateľku chodil navštíviť sporadicky na určitú dobu, ktorú vždy on sám určil. Odporca teda nedodržal dohodu účastníkov a nebol ochotný prísť za navrhovateľkou na Slovensko natrvalo, aby mali spoločnú domácnosť, aby spoločne hospodárili. Toto správanie odporcu navrhovateľku veľmi zranilo, cíti sa ponížená. Navrhovateľka už k odporcovi neprechováva také city, že by chcela s ním ostať v manželstve. Nevidí perspektívu ďalšieho trvania ich manželstva. V súčasnosti nemá navrhovateľka známosť s iným mužom, s ktorým by chcela uzavrieť manželstvo. Podľa navrhovateľky rozvrat manželstva zapríčinil odporca a to tým, že nedodržal ich dohodu, ktorú dojednali pri uzatváraní manželstva. Každý z účastníkov žije v inej krajine. Navrhovateľka považuje manželstvo za hlboko a trvalo rozvrátené. Už koncom roku 2013 súhlasil odporca s rozvodom manželstva a odvtedy sa na území SR nezdržiaval.
V konaní je cudzí prvok, pretože odporca je štátnym príslušníkom Dánskeho kráľovstva, v ktorej krajine aj býva. Pre ustálenie právomoci tunajšieho súdu nebolo možné aplikovať nariadenie rady (ES) č. 2201/2003 z 27.11.2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv, pretože podľa bodu 31 preambuly tohto nariadenia Dánsko neprijalo toto narodenie, nie je ním viazané, nevzťahuje sa naň. Súd potom na vec aplikoval národné kolízne právne normy. Podľa § 38 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom je v manželských veciach (konanie o zrušenie manželstva rozvodom, o neplatnosť manželstva a o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je) daná právomoc slovenských súdov, ak aspoň jeden z manželov je slovenským občanom. Keďže navrhovateľka je štátnou občianskou Slovenskej republiky, je tým podľa citovaného ustanovenia právneho predpisu založená právomoc slovenského súdu na konanie o rozvod manželstva účastníkov. Súd na vec aplikoval slovenské hmotnoprávne normy s poukazom na ustanovenie § 22 ods. 1 veta druhá zák. č. 97/1963 Zb., podľa ktorého ak sú manželia príslušníkmi rôznych štátov, spravuje sa zrušenie manželstva rozvodom právnym poriadkom slovenským.
Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže na návrh niektorého z manželov rozviesť ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel. Pri rozhodovaní o rozvode musí súd prihliadnuť na záujmy maloletých detí.
Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že návrh na rozvod manželstva je dôvodný. Bolo preukázané, že manželstvo si v súčasnosti už neplní ani jednu zo svojich funkcií. Manželia v rozpore s ustanovením § 18 Zákona o rodine nežijú trvalo v spoločnej domácnosti, nehospodária spolu, nie sú si vzájomnou oporou. Podľa názoru súdu rozpad manželstva zapríčinila skutočnosť, že účastníci žili od uzavretia manželstva každý v inej krajine, obaja účastníci mali silné väzby na domovskú krajinu, odporca nebol ochotný presťahovať sa na Slovensko, žiť natrvalo s navrhovateľkou, hoci to pri uzavretí manželstva navrhovateľke sľúbil. Odporca navštevoval navrhovateľku vtedy a na tak dlho, ako on uznal za vhodné a takéto správanie sa odporcu navrhovateľku zraňovalo. Odporca v písomnom vyjadrení s návrhom na rozvod manželstva súhlasil a potvrdil, že medzi účastníkmi došlo k vážnym nezhodám
ohľadom spôsobu ich spoločného nažívania. Žiaden z účastníkov nechcel v manželstve zotrvať. Rozvrat medzi manželmi sa preto javí ako nenapraviteľný stav t.j. bez reálnych predpokladov na obnovenie plnohodnotného spolužitia manželov. Preto súd manželstvo účastníkov podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine rozviedol.
Súd podľa § 144 O.s.p. vyslovil, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne v 2 vyhotoveniach.
Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode oznámiť matričnému úradu, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.