Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_7C-81-2014.pdf
PDF · 93.2 KB
No categories available
7C/81/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica pred sudcom JUDr. Pavlom Tomášom, v právnej veci navrhovateľa PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, v konaní zastúpenom Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 47 233 516, proti odporcovi R. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. XXXX/XXX, J. J., o zaplatenie 2 128,75 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 170,10 Eur, zmluvnú pokutu vo výške 0,065 % denne a úrok z omeškania vo výške 2,525 % ročne od 13. 08. 2012 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Súd vo zvyšku žalobu z a m i e t a . Súd účastníkom náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 04. 11. 2013 domáhal zaplatenia sumy 2128,75 Eur s príslušenstvom.
Navrhovateľ v návrhu uviedol, že dňa 27. 08. 2013 uzavrel s odporcom zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi úver vo výške 1500 Eur. Poskytnutý úver mal odporca splatiť v 36. splátkach vo výške po 85,15 Eur mesačne v termínoch splatnosti podľa splátkového kalendára, ktorý bol dohodnutý v zmluve. Odporca sa dostal do omeškania s úhradou splátok už pri splátke č. 1. Do okamžitej splatnosti úveru odporca zaplatil sumu vo výške 1106,95 Eur. Navrhovateľ vyhlásil okamžitú splatnosť úveru, pretože odporca bol v omeškaní s úhradou už 1. splátky. Do okamžitej splatnosti úveru odporca splatil sumu 1106,95 Eur a navrhovateľovi ostal dlžný ešte sumu 2128,75 Eur ku dňu splatnosti celého úveru 12. 08. 2013.
Odporca sa vyjadril, že zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky v zmysle smernice č. 93/13 EHS.
Postupom podľa § 101 ods. 2 O. s. p. súd vec prejednal, vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľom a zistil tento skutkový stav:
Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že navrhovateľ dňa 04. 08. 2009 uzavrel s odporcom zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi úver vo výške 1294,56 Eur.
Poskytnutý úver mal odporca splatiť v 36. splátkach vo výške po 85,15 Eur mesačne v termínoch splatnosti podľa splátkového kalendára, ktorý bol dohodnutý v zmluve. Odporca sa dostal do omeškania s úhradou splátok už pri splátke č. 1. Do okamžitej splatnosti úveru odporca v 1. rade zaplatil sumu vo výške 580,86 Eur. Navrhovateľ vyhlásil okamžitú splatnosť úveru, pretože odporca bol v omeškaní s úhradou už 1. Splátky. Do okamžitej splatnosti úveru odporca splatil sumu 1106,95 Eur a navrhovateľ evidoval voči odporcovi ku dňu splatnosti celého úveru 12. 08. 2012 sumu Eur.
Ďalej bola v žiadosti uvedená zmluvná odmena vo výške 222,95 Eur, predpokladaná ročná percentuálna miera nákladov vo výške 56,09 %, ročná úroková sadzba vo výške 68,44 %, priemerná ročná percentuálna miera nákladov vo výške 47,39 %.
Zmluva medzi účastníkmi bola uzavretá spôsobom uvedeným v zmluvných podmienkach, t. j. prijatím žiadosti dlžníka a zaslaním oznámenia o schválení úveru zo strany veriteľa. Uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere nebolo medzi účastníkmi sporné.
Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 533 Občianskeho zákonníka, kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods. 4 tu platí obdobne.
Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
Podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
Podľa § 369 ods. 1 a 3 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. Podľa § 786k ods. 2 Obchodného zákonníka práva a povinnosti zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv uzavretých pred 1. februárom 2013 sa spravujú podľa predpisov účinných do 31. januára 2013.
V zmysle bodu 2. 1 zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere sa zmluva o revolvingovom úvere uzatvára na predtlačenom formulári veriteľa. Vyplnená žiadosť je návrhom na uzatvorenie zmluvy o revolvingovom úvere. V zmysle bodu 2. 2 zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere je veriteľ povinný odoslať dlžníkovi oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi.
Podľa § 2 ods. 1 písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok,
Podľa § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, druhá veta, ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že účastníci konania uzavreli zmluvu dňa 27. 08. 2010 v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“). Účelom predmetnej zmluvy bolo poskytnutie finančných prostriedkov. Navrhovateľ poskytol odporcovi finančné prostriedky, ktoré sa odporca zaviazal splácať v dohodnutých mesačných splátkach. Na základe zmluvy navrhovateľ poskytol odporcovi revolvingový úver vo výške 1500 Eur.
Súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že na strane poskytovateľa (navrhovateľa) je podnikateľ a na strane príjemcu služieb (odporcu) ide o fyzickú osobu. Z hľadiska povahy subjektov ide však o vzťah obchodnoprávny, pretože v zmysle § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka je zmluva o úvere absolútnym obchodom. To znamená, že záväzkové vzťahy z takej zmluvy sa bez ohľadu na povahu účastníkov spravujú Obchodným zákonníkom. Preto súd na záväzkový vzťah medzi navrhovateľom a odporcom založený zmluvou o úvere použil príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka.
Súd konštatuje, že zmluva má písomnú formu, ale v zmluve chýbajú obligatórne náležitosti alebo sú údaje o týchto podstatných náležitostiach zavádzajúce, nepresné a spôsobujúce pochybnosti o ich pravdivosti.
Ad 1)
Uvedenie predpokladanej výšky ročnej percentuálnej miery nákladov vo výške 54,94% nespĺňa podmienku v zmysle § 4 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch. Spotrebiteľ má byť pri uzavretí zmluvy informovaný o všetkých podstatných informáciách, ktoré by mohli prípadne ovplyvniť jeho rozhodnutie, či do zmluvného vzťahu vstúpi alebo nie.
Údaj označený ako „predpokladaný“ spôsobuje stav právnej neistoty spotrebiteľa, kedy si sám nevie vytvoriť názor, či je zmluvný vzťah pre neho výhodný alebo nie. Spotrebiteľ je slabšou stránkou zmluvného vzťahu. Veriteľ ako dodávateľ podniká v predmete činnosti a má výhodnejšie postavenie oproti spotrebiteľovi, pretože vie, ako sa správajú na trhu ostatní veritelia. Ak zákonodarca explicitne uviedol, že zmluva má obsahovať údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, nie je možné považovať uvedenie jej predpokladanej výšky za splnenie podmienok. Ak by totiž zákonodarca mal v úmysle, aby stačil aj predpoklad o budúcom vývoji, v zákone by to uviedol, o to viac ak ide o vzťah, ktorého stranou je spotrebiteľ, ktorý v právnom poriadku požíva zvýšenú ochranu.
Ad 2)
Súd mal ďalej za preukázané, že v zmluve chýba tiež údaj o konečnej splatnosti revolvingového úveru (§ 4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch), pretože údaje o splatnosti sú v oznámení veriteľa uvedené len pre úver (nie revolvingový úver). V dôsledku týchto chýbajúcich údajov (ročná percentuálna miera nákladov a konečná splatnosť úveru) súd považuje poskytnutý revolvingový úver za bezúročný a bez poplatkov.
Ad 3)
Rovnako súdu nie je známa celková výška poskytnutého revolvingového úveru (§ 4 ods. 2 písm. e) zákona o spotrebiteľských úveroch), pretože v oznámení veriteľa je jednak uvedená suma 993,43 Eur ako schválená výška revolvingu a tiež schválená výška úveru 1500 Eur. Zmluva si v danom údaji rozporuje.
Ad 4)
Súd považuje za nevyhnutné uviesť, že konanie navrhovateľa pri poskytovaní úverov (resp. revolvingových úveroch) je v rozpore s dobrými mravmi.
Čo sa týka dohody o výške úrokovej sadzby za poskytnutý úver už Najvyšší súd Slovenskej republiky, ale aj Najvyšší súd Českej republiky uzavreli, že nie každá dohoda o úrokoch pri úvere je akceptovateľná (porov. uznesenie NS SR 1MCdo 1/09, rozsudok NS ČR 21Cdo 1484/2004). Tunajší súd nemá dôvod na odklon od uvedenej judikatúry najvyšších súdov, ktoré okrem iného uvádzajú:, „Nemohou byt žádné pochybnosti o tom, že nepřiměřeně vysoké úroky sjednané při peněžité půjčce sou považovaný za odporující obecně uznávaným pravidlům chování (NS ČR 21Cdo 1484/04).“ V predmetnej veci ide o cenu úveru 68,44 % p. a. a súd túto neprimeranú až úžernú odplatu za úver považuje za dôvod absolútnej neplatnosti bez ďalšieho. Tak neprimeraná odplata za úver ohrozuje najmä sociálne slabšie obyvateľstvo a úverový právny úkon za takéto úžerné protiplnenie je ťažko možné podrobiť moderácii. Z celospoločenského hľadiska sú takéto úverové praktiky nebezpečné v súvislosti s neprimeraným úverovým zaťažením obyvateľstva. Pre porovnanie nemecká judikatúra stabilizovala závery o úplnej neplatnosti úveru, ak boli dohodnuté úroky vyššie ako 12 % nad priemer na trhu (BGR AZ: XI. ZR 252/89). Už len samotná skutočnosť, že cenu úveru vyjadruje bez mála 100% navýšenie úveru je zarážajúca a odôvodňujúca zvýšenú pozornosť z hľadiska prvkov úžery a vadnosti právneho úkonu. V súlade s dobrými mravmi je taká výška úrokov, ktorá predstavuje primeranú výšku odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny, teda ňou dôjde k zhodnoteniu požičaných peňažných prostriedkov bežným (obvyklým) spôsobom. V rozpore s dobrými mravmi, podľa súdnej praxe, je spravidla taká výška úrokov dojednaná v zmysle § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru obvyklú v čase ich dojednania, stanovenú najmä s prihliadnutím na najvyššie úrokové sadzby uplatňované bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek.
Súd na internetovej stránke Národnej banky Slovenska zistil, že v čase poskytnutia úveru boli spotrebiteľské úvery poskytované za úrok vo výške okolo 8 % (ak išlo o domácnosti). Ročná úroková sadzba v predmetnom konaní vo výške 68,44 % je niekoľkonásobne vyššia, čo je nepochybne v hrubom rozpore s dobrými mravmi a táto časť zmluvy v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná.
Na základe vyššie uvedeného súd považuje poskytnutý revolvingový úver za bezúročný a bez poplatkov, pričom dohodu o výške úrokovej sadzby považuje za absolútne neplatnú pre jej rozpor s dobrými mravmi. Z uvedeného potom navrhovateľ má nárok v konaní iba na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 OZ.
Zo splátkového kalendára súd zistil, že odporcovi bolo vyplatených 1277,05 Eur a celkom odporca zaplatil sumu vo výške 1106,95 Eur. Súd má potom za to, že zo strany odporcu došlo k bezdôvodnému obohateniu, nakoľko zaplatil navrhovateľovi menej ako mu bolo vyplatené. Z uvedených dôvodov súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. .
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Navrhovateľ bol v celom rozsahu neúspešný, preto mu súd náhradu trov konania ani nemohol priznať. Nakoľko si úspešný odporca trovy konania neuplatnil, súd odporcovi náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení štvormo na tunajší súd.
V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis.
Odvolanie treba predložiť v štyroch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.