Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_19Cb-256-2013.pdf
PDF · 84.51 KB
Case nature
Area
Subarea
19Cb/256/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov samosudkyňou JUDr. Danielou Baranovou v právnej veci žalobcu: Mgr. Štefan Gojdič, miesto podnikania Dilongova 5834/4, 080 01 Prešov, IČO: 36 160 296 zastúpeného JUDr. Dušanom Remetom, advokátom so sídlom Masarykova 2, 080 01 Prešov proti žalovanému: Ing. Igor Hanik, IDEAS inex., miesto podnikania Lomnická 28, 080 01 Prešov, IČO: 37 054 805, o zaplatenie 1.200 eur s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1.200 eur s 9 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 5.278,28 eura od 21.12.2009 do 15.10.2010, zo sumy 2.500 eur od 16.10.2010 do 31.3.2011, zo sumy 2.000 eur od 1.4.2011 do 11.11.2011, zo sumy 1.700 eur od 12.11.2011 do 1.2.2012 a zo sumy 1.200 eur od 2.2.2012 do zaplatenia ako aj nahradiť trovy konania vo výške 72 eura a trovy právneho zastúpenia vo výške 231,10 eura na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 3.9.2013 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.200 eur s 9 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy zo sumy 5.278,28 eura od 21.12.2009 do 15.10.2010, zo sumy 2.500 eur od 16.10.2010 do 31.3.2011, zo sumy 2.000 eur od 1.4.2011 do 11.11.2011, zo sumy 1.700 eur od 12.11.2011 do 1.2.2012 a zo sumy 1.200 eur od 2.2.2012 do zaplatenia, pričom svoj návrh odôvodnil tým, že „na základe ústnej objednávky žalovaného dodal mu tovar (koberec Nordpfiel Crono 380, plávajúcu podlahu PVC Altro Safety Maxis Freja Supreme SU 20 13 protišmyková, zváracia šnúra Altro, tesniaci tmel Freja A 1 M 203). Za dodávku tovaru vystavil mu zálohovú faktúru č. 2009/88 zo dňa 30.11.2009 na sumu 4.938,50 eura, ktorú žalovaný uhradil dňa 2.12.2009. Za dodaný tovar si žalobca vyúčtoval dohodnutú odplatu faktúrou č. 2009/95 zo dňa 10.12.2009, splatná dňa 20.12.2009 vo výške 10.217,18 eura. Po zohľadnení zloženej zálohy mal žalovaný žalobcovi uhradiť sumu vo výške 5.278,78 eura. Žalovaný svoj záväzok splnil dňa 15.10.2010 čo do sumy 2.778,78 eura, dňa 31.3.2011 čo do sumy 500 eur a dňa 11.11.2011 čo do sumy 300 eur. Dňa 5.2.2011 uznal svoj záväzok čo do základu aj čo do výšky a následne ešte dňa 1.2.2012 zaplatil sumu 500 eur. Zvyšnú časť dlhu vo výške 1.200 eur neuhradil“.
Vo veci bol vydaný platobný rozkaz dňa 27.9.2013 pod č.k. 19Rob/261/2013-13, ktorý bol zrušený pre nemožnosť doručenia žalovanému do vlastných rúk. Súd preto doručil žalovanému v zmysle ustanovenia § 114 O.s.p. žalobu spolu s uznesením o procesných poučeniach na vyjadrenie, pričom žalovaný v nesúhlasnom vyjadrení k žalobe potvrdil uzavretie ústnej dohody na základe ktorej došlo k objednávke na dodávku a montáž položenie predmetného koberca v celkovej cene 10.217,28 eura s DPH. Uviedol však, že „tento tovar si žalovaný objednal na akciu svojej firmy a to oprava kancelárskych priestorov administratívnej budovy spoločnosti MKW, spol. s r. o. Prešov - Ľubotice. Žalobcovi poskytol zálohu na nákup tovaru s tým, že celková faktúra za dodávku a montáž bude vystavená a uhradená po prevedení a odovzdaní týchto prác, predbežne v
termíne marec 2010. Žalobca napriek dohode vystavil faktúru 10.12.2009. V rámci predchádzajúcich dobrých vzťahov ju žalovaný prijal. Zároveň upozornil žalobcu, že faktúra bude uhradená až po položení koberca a PVC podlahoviny na akcii firmy IDEAS inex, Ing. Hanik Igor - Oprava kancelárskych priestorov a administratívnej budovy MKW, spol. s r. o. Prešov - Ľubotice. Žalobca svoje skoré vystavenie faktúry zdôvodnil potrebou uhradiť platbu svojmu dodávateľovi materiálov do konca roka 2009. V ďalšom období žalobca naliehal na uhradenie faktúry v čo najkratšom termíne aj napriek tomu, že podlahoviny neboli na stavbe namontované. Keďže k namontovaniu (položeniu) podlahovín zo strany žalobcu nedošlo, žalovaný Ing. Igor Hanik, IDEAS inex, Lomnická 28, Prešov bol nútený pre zdarné ukončenie akcie v požadovanom termíne namontovať tieto podlahoviny pracovníkmi vo vlastnej réžii. Uvedené náklady si žalovaný započítal a následne ponížil svoju platbu za úhradu faktúry č. 2009/95 o sumu, ktorá je predmetom návrhu“. V odpore neboli na tieto tvrdenia označené a predložené žiadne dôkazy.
Súd vo veci nariadil pojednávanie na 20.5.2014, pričom predvolanie na pojednávanie doručoval žalovanému na adresu miesta podnikania uvedenú v živnostenskom registri, ktorá bola žalovaným uvedená aj v odpore, avšak žalovaný si zásielku neprevzal, ale zásielka nebola vrátená do dňa pojednávania, a preto neboli splnené podmienky pre konanie vo veci samej. Súd pojednávanie odročil na 27.6.2014, pričom opätovne zásielka bola uložená na pošte a neprevzatá žalovaným a vrátená súdu dňa 19.6.2014, teda boli splnené procesné podmienky pre pojednávanie v neprítomnosti žalovaného. V dôsledku fikcie doručenia teda súd konštatoval, že sú splnené podmienky, aby vo veci samej v neprítomnosti žalovaného a vykonal dokazovanie oboznámením listinných dokladov, z ktorých zistil tento skutkový stav:
Žalobca je vedený v Živnostenskom registri Okresného úradu Prešov pod č. 707-15959 v predmete podnikania prípravné práce k realizácii stavby.
Žalovaný je vedený v Živnostenskom registri Okresného úradu Prešov pod č. 707-17648 v predmete podnikania vykonávanie inžinierskych, priemyselných, bytových a občianskych stavieb. Ako zhodne potvrdili obaja účastníci, došlo medzi nimi k uzavretiu dohody o dodávke a inštalovaní podlahovín, pričom na základe tejto ústnej zmluvy, v rámci v ktorej žalobca dodal žalovanému aj tovar, ktorého sa dielo malo týkať, vystavil žalobca žalovanému zálohovú faktúru č. 2009/88 dňa 30.11.2009 s dátumom splatnosti 1.12.2009 s týmto textom: „Fakturujeme Vám vzájomne dohodnutú zálohu v zmysle Našej potvrdenej cenovej ponuky zo dňa 9.11.2009 na dodávku podlahovín: koberca Nordpfiel Crono 380 - 76 m2 a PVC Altro Suprema Freja 210 m2 vrátane príslušenstva v sume 148.777,- Sk.“ Na rovnopise tejto zálohovej faktúry je v dolnej ľavej časti pri kolonke prevzal napísané perom 1.12.2009 a pripojený podpis žalovaného. Z výpisu z účtu zo dňa 2.12.2009 súd zistil, že žalovaný poukázal na účet žalobcu sumu 4.938,50 eura. Dňa 10.12.2009 vystavil žalobca žalovanému faktúru č. FV 2009/95 s dátumom splatnosti 20.12.2009 s textom: „Fakturujeme Vám dodávku podlahovín celkom na sumu 307.806,- Sk“. Rovnako táto faktúra má v dolnej ľavej časti perom napísané pri kolonke prevzal 10.12.2009 a podpis žalovaného. Podľa výpisu z účtu zo dňa 15.10.2010 žalovaný uhradil na túto faktúru sumu 2.778,78 eura, podľa príjmového pokladničného dokladu zo dňa 31.3.2011 sumu 500 eur, podľa výpisu z účtu zo dňa 11.11.2011 sumu 300 eur, podľa výpisu z účtu zo dňa 1.2.2012 sumu 500 eur.
Listom zo dňa 8.2.2011 vyzval žalobca žalovaného na potvrdenie zostatku žalovanej pohľadávky, ktorá predstavovala v tomto čase sumu 2.500 eur, kde žalovaný vrátil predmetnú žiadosť s tým, že potvrdzuje správnosť uvedených zostatkov a toto podanie opatril svojím podpisom.
Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:
Predmetom konania je nárok žalobcu, ktorý je potrebné posúdiť podľa ustanovení §§ 409 aj 536 a nasl. Obchodného zákonníka, pretože medzi účastníkmi došlo k uzavretiu ústnej kúpnej zmluvy aj zmluvy o dielo, predmetom ktorej mala byť dodávka podlahoviny a jej položenie. Žalobca vystavil žalovanému jednak zálohovú faktúru, ktorú žalovaný na rovnopise predloženom žalobcom potvrdil a nespochybnil údaje uvedené v tejto faktúre, aj faktúru č. FV 2009/95, kde rovnako je uvedené na rovnopise tejto faktúry, že ju žalovaný prevzal.
Pokiaľ žalovaný tvrdil, že medzi účastníkmi bola uzavretá dohoda o tom, že splatnosť predmetnej faktúry mala byť až v marci 2010 po prevedení a odovzdaní týchto prác, jeho zápis o prevzatí faktúry a neexistencia žiadneho dôkazu, ktorým by podporil svoje tvrdenia spochybňujú tieto jeho námietky. Žalovaný po vystavení tejto faktúry, ktorú nikdy nespochybnil ani čo do údajov uvedených v tejto faktúre, ani čo do splatnosti tejto faktúry, postupne uhrádzal túto faktúru čiastkovými plneniami až do sumy 1.200 eur.
Podľa § 323 Obchodného zákonníka, ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná. Za uznanie nepremlčaného záväzku sa považujú aj právne úkony uvedené v § 407 ods. 2 a 3.
Podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.
Podľa § 153 O.s.p., súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov ako aj na základe skutočností, ktoré neboli účastníkmi sporné alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné alebo závažné pochybnosti.
Podľa § 101 O.s.p., účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu. Súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní.
Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že žalovaný bol poučený v uznesení o procesných poučeniach o povinnosti predložiť a označiť všetky dôkazy na preukázanie svojich pravdivosti v určitej lehote, inak súd na ne súd prihliadať nebude. Žalovaný bol v priebehu sporu nečinný k predkladaným dôkazom a tvrdeniam zo strany žalobcu a týmto konaním sám sa obral o možnosť brániť sa podľa neho nedôvodnej žalobe. Súd nemôže nahrádzať aktivitu tej procesnej strany, ktorá niečo tvrdí, ale nevie to preukázať.
S prihliadnutím na to teda súd konštatuje, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno o ním tvrdených skutočnostiach. Dôkazným bremenom sa v zmysle ustálenej judikatúry (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24.6.2010 sp. zn. 5Obo 52/2010) rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola alebo nemohla byť preukázaná, a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť nebola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorú existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.
Keďže žalovaný neoznačil, ani nepredložil žiaden dôkaz na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení najmä o oprávnene vznesenej námietke započítania, súd k jeho námietkam ako právne irelevantným a nepreukázaným neprihliadal a žalobe vyhovel v celom rozsahu vrátane úrokov z omeškania a to v zmysle ustanovení § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení platnom do 1.2.2013, podľa ktorého, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Týmto predpisom je nariadenie vlády, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka č.87/1995 Z.z., podľa § 3 ktorého výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal úspešnému žalobcovi náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok z návrhu vo výške 72 eur a
trovy právneho zastúpenia za tieto úkony právnej služby á 61,41 eura /prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu, účasť na pojednávaní dňa 27.6.2014/ plus 1 úkon právnej služby štvrtinový á 15,35 eura za účasť na pojednávaní dňa 20.5.2014, plus 1 x 7,63 eura režijný paušál, 1 x 7,81 eura režijný paušál a 2 x 8,04 eura režijný paušál, čo spolu predstavuje 231,10 eura.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov. Odvolanie je potrebné podať v 2 písomných vyhotoveniach. V odvolaní má sa popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v čom sa vidí nesprávnosť tohto rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 251 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.