Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13Er-1-2011.pdf
PDF · 70.21 KB
Case nature
Subarea
13Er/1/2011
Uznesenie
Okresný súd Nové Zámky vo veci exekúcie oprávneného: INPRO, spol. s.r.o., so sídlom Priemyselná 12A, Prievidza, IČO: 00 590 380, právne zastúpený: JUDr. Jozef Námešný, advokát, so sídlom Nábr. sv. Cyrila 47, Prievidza, proti povinnému: LURENISA, spol. s.r.o., so sídlom Bruty č. 173, IČO: 36 282 910 o zaplatenie 581,19 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
Oprávnený je p o v i n n ý do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia zaplatiť poverenému súdnemu exekútorovi JUDr. Martinovi Bujnovi, Exekútorský úrad so sídlom Prievidza, Matice Slovenskej 17 náhradu trov exekúcie vo výške 53,75 €.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal voči povinnému vykonania exekúcie na sumu 581,19 € s príslušenstvom.
Poverením tunajšieho súdu 13Er/1/2011-8 zo dňa 18.1.2011 bol vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor JUDr. Martin Bujna, Exekútorský úrad so sídlom Prievidza, Marice Slovenskej 17 (ďalej len exekútor).
Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 9.7.2013 exekútor navrhol zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinná spoločnosť bola zrušená a následne vymazaná z obchodného registra bez likvidácie. Zároveň v podaní vyčíslil i trovy exekúcie sumou 53,75 €.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku súd zastaví exekúciu, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
V danom prípade súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. l písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko povinný bol dňa 28.6.2013 ex offo vymazaný z obchodného registra. Z výpisu z obchodného registra vyplýva, že uznesením Okresného súdu Nitra, č.k. 29CbR/ 146/2012-50 zo dňa 21.5.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.6.2013, bola zrušená spoločnosť LURENISA, spol. s.r.o. bez likvidácie. Z obchodného registra Okresného súdu v Nitre odd. Sro, vl.č. 17789/N sa vymazuje dňom 28.6.2013 obchodná spoločnosť LURENISA, spol. s.r.o., so sídlom Bruty č. 173, IČO: 36 282 910.
Súd bol povinný v danom prípade postupovať podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko ako prvotná príčina výmazu povinného bola jeho nemajetnosť, ktorá trvala už v čase prebiehajúceho exekučného konania, nie je preto možné zastaviť exekúciu s odkazom na iné ustanovenia Exekučného poriadku. Nemajetnosť povinného vyplýva z jeho zrušenia bez likvidácie, ktorá predchádza samotnému výmazu z obchodného registra, nakoľko k takémuto kroku, teda ku zrušeniu spoločnosti bez likvidácii pristupuje súd v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka vtedy, ak obchodná spoločnosť nemá žiaden majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora. Z daného teda vyplýva, že ako prvotná musí byť braná do úvahy príčina výmazu, a to nemajetnosť spoločnosti a následne z nej vyvodiť dôvod zastavenia exekúcie, teda taký dôvod, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a je teda potrebné postupovať v zmysle ustanovení § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
Obdobný názor vyslovil i Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozsudku 3MCdo 10/2011 zo dňa 24.11.2011, v ktorom okrem iného konštatoval aj, že „...ak povinný bol zrušený bez likvidácie z dôvodu, že nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, prichádza do úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a nie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku z dôvodu existencie iného dôvodu, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať...“
V podaní exekútora, ktorým navrhol zastavenie exekúcie zároveň vyčíslil trovy exekúcie nasledovne: odmenu podľa § 14 v spojení s § 15 ods. 1 Vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov /ďalej len citovanej vyhlášky/ vo výške 33,19 € (paušálna odmena za výkon exekučnej činnosti v minimálnej výške), náhradu hotových výdavkov podľa § 22 citovanej vyhlášky vo výške 13,92 € (poštovné, kancelárske náklady), a DPH vo výške 8,96 €. Celkovo tak súdnym exekútorom vyčíslené trovy predstavujú sumu 53,75 €.
Exekučný poriadok zakotvuje pravidlo, podľa ktorého trovy exekúcie zásadne má platiť a znášať povinný (§ 197 ods. 1 Exekučného poriadku). Keďže v danom prípade povinný bol vymazaný z obchodného registra, teda neexistuje a logicky nemôže uhradiť trovy exekúcie, musel súd skúmať, či je daný dôvod pre uloženie povinnosti náhrady trov exekúcie oprávnenému. Súd preto skúmal, či zastavenie konania zavinil oprávnený, a teda či sú naplnené okolnosti predpokladané v § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, pričom súd je toho názoru, že aplikácia daného ustanovenia na tento prípad nie je možná, nakoľko oprávnený nevyvinul žiadne také konanie, ktoré by malo za následok to, že by prišlo k zastaveniu konania. Súd je toho názoru, že pri rozhodovaní o trovách exekúcie je potrebné postupovať podľa ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko príčinou zastavenia, ako to vyplýva z predošlej časti odôvodnenia je nemajetnosť povinného, teda tá skutočnosť, že majetok povinného nestačil ani na náhradu trov exekúcie.
Súd v zmysle vyššie uvedeného odôvodnenia a zákonných ustanovení, zaviazal na náhradu trov exekúcie oprávneného, nakoľko boli naplnené všetky podmienky predpokladané § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, teda exekúcia bola zastavená z toho dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Súdnemu exekútorovi súd priznal odmenu za jednotlivé úkony exekučnej činnosti podľa § 14 v minimálnej výške a náhradu hotových výdavkov vo výške podľa § 22 citovanej vyhlášky, spolu vo výške 53,75 €.
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokoch tohto uznesenia.
O trovách konania účastníkov exekúcie súd rozhodol podľa § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku k § 146 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.