Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_6Er-1004-2013.pdf
PDF · 77.93 KB
Case nature
Subarea
6Er/1004/2013
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, so sídlom ČSA 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 37 949 799, proti povinnej: C. C., O.. XX. XX. XXXX, Z. V. X. U. XX, XXX XX V. V., Z..Č.. X. X, XXXX S. O., E. E., Š. D. F., na vymoženie pohľadávky vo výške 1 512,50 Eur a trov exekúcie, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Stanislavou Kolesárovou, Exekútorský úrad Banská Bystrica, so sídlom Ul. Prof. Sáru 5, 974 01 Banská Bystrica, pod sp. zn. EX 225/2013, o námietkach povinnej proti exekúcii a o námietkach povinnej proti trovám exekúcie, takto
rozhodol:
Súd námietky povinnej proti exekúcii zamieta.
Súd námietky povinnej proti trovám exekúcie zamieta.
odôvodnenie:
Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnej na vymoženie pohľadávky vo výške 1 512,50 Eur a trov exekúcie a to na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica č. BB2/OPHN/SOC/2013/13196 zo dňa 22. 02. 2013.
Poverením č. 5601 109624 zo dňa 16. 10. 2013 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Stanislavu Kolesárovú, Exekútorský úrad Banská Bystrica, so sídlom Ul. Prof. Sáru 5, 974 01 Banská Bystrica, ktorý ju vedie pod sp. zn. EX 225/2013.
Podaním, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 15. 11. 2013, súdny exekútor v súlade s ustanovením § 50 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "Exekučný poriadok") postúpil tunajšiemu súdu na rozhodnutie námietky povinnej proti exekúcii zo dňa 07. 11. 2013 a námietky povinnej proti trovám exekúcie zo dňa 07. 11. 2013. K podaniu súdny exekútor pripojil fotokópiu upovedomenia o začatí exekúcie a fotokópiu doručenky preukazujúcej doručenie upovedomenia o začatí exekúcie povinnej dňa 31. 10. 2013.
Povinná vo svojich námietkach proti exekúcii uviedla, že s oprávneným jedná o znížení dlžnej sumy. Povinná opísala skutočnosti, ktoré viedli k vzniku vymáhaného nároku a exekučného titulu. Povinná uviedla, že si je vedomá chyby, dlžnú sumu chce uhradiť, ale žiada o jej prehodnotenie.
Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 13. 12. 2013 sa k námietkam povinnej vyjadril oprávnený, ktorý uviedol, že povinná v zákonom stanovenej lehote nepodala voči rozhodnutiu, ktoré je exekučným titulom, odvolanie, preto nadobudlo právoplatnosť dňa 02. 04. 2013 a vykonateľnosť dňa 17. 04. 2013. Povinná vymáhanú pohľadávku dobrovoľne neuhradila, preto oprávnený na návrhu na vykonanie exekúcie trvá.
Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
Súd z predložených listinných dôkazov a to fotokópie doručenky preukazujúcej doručenie upovedomenia o začatí exekúcie povinnej dňa 31. 10. 2013 a obálky, v ktorej boli námietky odovzdané na poštovú prepravu dňa 07. 11. 2013 a doručené súdnemu exekútorovi, zistil, že námietky proti exekúcii podala povinná v zákonnej 14-dňovej lehote.
Konanie o námietkach povinného proti exekúcii je sporom o začatie exekúcie, kde exekučný súd na základe námietky povinného rozhoduje o tom, či exekúcia začala oprávnene. Námietky sú teda procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Z vyššie citovaného ustanovenia § 50 ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva. Ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. V exekučnom konaní súd už neskúma vecnú správnosť vykonateľného rozhodnutia, na podklade ktorého je exekúcia vykonávaná, skúma len tie náležitosti tohto rozhodnutia, ktoré sú rozhodujúce pre povolenie exekúcie.
Exekučným titulom v predmetnej exekúcii je rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica č. BB2/OPHN/SOC/2013/13196 zo dňa 22. 02. 2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02. 04. 2013 a vykonateľnosť dňa 17. 04. 2013. Exekučným titulom bolo povinnej uložené vrátiť dávku a príspevky vyplatené neprávom za obdobie od 01. 10. 2010 do 28. 02. 2011 a od 01. 07. 2011 do 30. 11. 2012 v sume 1 375,00 Eur zvýšené o 10 % v sume 137,50 Eur, t.j. celkom v sume 1 512,50 Eur a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
K skutočnostiam uvádzaným povinnou je potrebné uviesť, že tieto skutočnosti nie sú pre prebiehajúce exekučné konanie relevantné, nakoľko povinná vo svojom podaní nenamieta žiadnu zo skutočností uvedených v ust. § 50 Exekučného poriadku. Súd pri rozhodovaní o námietkach proti exekúcii skúma len tie náležitosti, ktoré sú rozhodujúce pre povolenie exekúcie. Súd zároveň dodáva, že námietky proti exekúcii nemajú slúžiť ako opravný prostriedok proti rozhodnutiu, ktoré je v predmetnej exekúcii exekučným titulom.
Podľa § 38 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.
Podľa § 36 ods. 2 vety prvej Exekučného poriadku exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie.
Nakoľko povinná v lehote stanovenej v rozhodnutí dobrovoľne nesplnila, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený podal dňa 26. 09. 2013 u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie. V tento deň bolo v zmysle § 36 ods. 2 Exekučného poriadku začaté predmetné exekučné konanie.
Na základe obsahu súdneho spisu súd dospel k záveru, že v danom prípade boli splnené obidva procesné predpoklady oprávňujúce na podanie návrhu na vykonanie exekúcie, t.j. vykonateľné rozhodnutie (exekučný titul), ako aj tá skutočnosť, že povinná dobrovoľne nesplnila to, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie. Oprávnený tak podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnej dôvodne.
S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto súd námietky povinnej vznesené proti exekúcii ako nedôvodné zamietol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Povinná vzniesla námietky proti trovám exekúcie a to bez odôvodnenia týchto námietok.
Podľa § 243b ods. 1 a 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "Exekučný poriadok") exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak. Ustanovenia § 36 ods. 8 až 13, § 46 ods. 3 až 7 a § 60 ods. 2 sa použijú aj na konania začaté pred 1. novembrom 2013.
Súd mal preukázané, že exekučné konanie sa v zmysle § 36 ods. 2 Exekučného poriadku začalo dňom 26. 09. 2013, kedy bol poverenému súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie.
Podľa § 201 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 10. 2013) účastník konania môže vzniesť u exekútora do troch dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti trovám exekúcie. O námietkach rozhoduje súd (§ 45). Proti rozhodnutiu súdu o námietkach proti trovám exekúcie nie je prípustné odvolanie.
Podľa § 251 ods. 4 OSP na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu (Exekučný poriadok) sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 57 ods. 1 OSP do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty.
Podľa § 57 ods. 2 vety druhej OSP ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
Podľa § 57 ods. 3 OSP lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.
Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného konania.
Ako vyplýva z vyššie citovaného ustanovenia § 201 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31. 10. 2013, lehota na podanie námietok proti exekúcii je 3 dni a začína plynúť odo dňa nasledujúceho po doručení upovedomenia o začatí exekúcie povinnému. Uvedená lehota je lehotou procesnou, čo znamená, že na jej zachovanie stačí, ak sa námietky podajú na pošte, prípadne na inom orgáne, ktorý je povinný ich doručiť, v posledný deň lehoty. Na zachovanie tejto lehoty je potrebné, aby sa námietky podali u povereného súdneho exekútora. Ako vyplýva z fotokópie doručenky predloženej súdnym exekútorom, upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnej doručené dňa 31. 10. 2013. Na základe konštatovaných skutočností súd zistil, že posledný deň, kedy mohla povinná podať námietky proti trovám exekúcie pri zachovaní zákonom stanovenej 3-dňovej lehoty, bol deň 04. 11. 2013 (deň 03. 11. 2013 pripadol na nedeľu). Z fotokópie obálky, v ktorej boli námietky povinnej podané na pošte a doručené súdnemu exekútorovi, súd zistil, že námietky povinnej boli odovzdané na poštovú prepravu dňa 07. 11. 2013, t.j. stalo sa tak po zákonom stanovenej lehote.
Nakoľko v exekučnom konaní je odpustenie zmeškania lehoty vylúčené, súd námietky povinnej proti trovám exekúcie zamietol bez toho, aby sa bližšie zaoberal ich obsahom.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Banská Bystrica písomne v troch vyhotoveniach. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. (§ 374 ods. 4 OSP).
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.