Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_25Co-404-2014.pdf
PDF · 105.58 KB
Case nature
Subarea
25Co/404/2014
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľov: 1/ K. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. Q. č. XX a 2/ T. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. Q. č. XX, proti odporcovi: Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Bratislava, Tomášikova 48, IČO: 00 151 653, o určenie neplatnosti zmluvy o splátkovom úvere, mandátnej zmluvy a zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní odporcu a Platiť sa oplatí s.r.o., so sídlom Bratislava, Košická 56, IČO: 45 684 618 proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 07. 02. 2014 č.k. 15C/3/2014-106 v spojení s jeho opravným uznesením zo dňa 27. 02. 2014 č.k. 15C/3/2014-115, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v spojení s jeho opravným uznesením p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením v spojení s jeho opravným uznesením (doplnené záhlavie v označení predmetnej veci) súd prvého stupňa nariadil predbežné opatrenie, ktorým uložil odporcovi zdržať sa každého konania, ktoré by smerovalo k uspokojovaniu jeho pohľadávky zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 24. 10. 2008, najmä realizáciou záložného práva k nehnuteľnostiam a Mandátnej zmluvy zo dňa 28. 10. 2008 vytvorené rozhodnutím Správy katastra Nitra o povolení vkladu V 8025/08 zo dňa 26. 11. 2008 na nehnuteľnostiach, nachádzajúcich sa v kat. úz. K. Q., obec K. Q., okres R., vedených Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor, na LV č. XXX ako stavba rodinného domu, súp. č. XX, postaveného na pozemku registra C KN č. XX a parcela registra C KN č. XX, druh pozemku
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 791 m2 vo vlastníctve navrhovateľky v 2. rade a to až do skončenia konania vo veci samej o určenie neplatnosti zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 24. 10. 2008, Mandátnej zmluvy zo dňa 28. 10. 2008 a Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, ktorej vklad bol povolený rozhodnutím Správy katastra Nitra zo dňa 26. 11. 2008 pod V 8025/08. Zároveň do tej istej doby zakázal s označenými nehnuteľnosťami nakladať i dražobníkovi Platiť sa oplatí s.r.o., so sídlom Bratislava, Košická 56, IČO: 45 684 618. Vyslovil tiež, že o náhrade trov predbežného opatrenia rozhodne až v súvislosti s rozhodnutím vo veci samej.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovatelia sa návrhom vo veci samej domáhajú nariadenia predbežného opatrenia, týkajúceho sa nakladania s nehnuteľnosťami v kat. úz. K. Q., zapísanými na LV č. XXX tak, ako ich špecifikoval vo výrokovej časti napadnutého uznesenia, čo odôvodnili nebezpečenstvo im bezprostredne hroziacej ujmy. Túto vzhliadli v tom, že spotrebiteľská zmluva o splátkovom úvere zo dňa 24. 10. 2008 je neplatná v zmysle § 37 a § 39 OZ a rovnako tak sú neplatné i na ne nadväzujúce zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Nitra pod V 8025/08 zo dňa 26. 11. 2008, ako i mandátna zmluva zo dňa 28. 10. 2008. Keďže odporca ako ich zástupca zneužitím mandátnej zmluvy proti ich záujmom si uplatnil návrh na speňaženie majetku navrhovateľky v 2. rade formou dobrovoľnej dražby, ktorú ako dražobník vykonáva spoločnosť Platiť sa oplatí s.r.o., potrebujú vyriešiť otázku oprávnenosti postupu odporcu pri vyčísľovaní jeho pohľadávky, k uspokojeniu ktorej týmto spôsobom pristúpil. V
tejto súvislosti poukázali na jednotlivé dojednania zmluvy o úvere, týkajúce sa predovšetkým poplatkov, čím ich odporca zaťažil za plnenie, ktoré im ako spotrebiteľom nikdy nebolo poskytnuté alebo slúžilo výlučne potrebám odporcu ako dodávateľa. Mali za to, že odporca si uspokojenie svojich domnelých a skutočných pohľadávok formou dobrovoľnej dražby uplatňuje neplatne, nemorálne, v rozpore s dobrými mravmi a nedovolene a to aj nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov a v dôsledku uplatnenia postupov podľa nimi označených článkov všeobecných zmluvných podmienok takou technikou, ktorá má za následok nevyváženosť vzťahov, ako i enormný nárast ziskov odporcu. Takýto postup odporcu je preto na neprospech ich ako spotrebiteľov, ktorí sú slabšou stranou zmluvného vzťahu a naplno preukazuje dominanciu odporcu. Preto až po predchádzajúcej súdnej kontrole a na základe rozhodnutia vo veci samej bude možné odstrániť spor medzi účastníkmi konania ohľadne výpočtu výšky skutočného dlhu a práva odporcu uspokojiť pohľadávky formou dobrovoľnej dražby. Naviac ako záložcovia nemali z dôvodu časového stresu možnosť posúdiť synergické pôsobenie zmlúv, a preto ich vôľu s akceptovaním zmluvných záväzkov z nich vyplývajúcich nemožno považovať za vážnu v zmysle § 37 OZ, zvlášť, pokiaľ tieto záväzky negatívne zasahujú do ich práv a znižujú ich kvalitu života, najmä postihom majetku navrhovateľky v 2. rade, u ktorej v sporom dotknuté nehnuteľnosti predstavujú jej obydlie. Naviac hodnota nehnuteľností v rámci dražby bola stanovená znaleckým posudkom a to v rozpore s cenou obvyklou v čase a mieste a v rozpore so zák. č. 527/2002 Z.z., keď zistená hodnota 66.700 eur pre účely dražby nezodpovedá skutočnej cene nehnuteľností a táto najmenej o 50 % prevyšuje rámec účelu zabezpečenia pohľadávky odporcu zo skutočne poskytnutého úveru. Súd prvého stupňa vychádzajúc z uvedených tvrdení navrhovateľov a opierajúc sa o ust. § 75 a § 76 ods. 1 písm. e/, ods. 2 OSP návrhu vyhovel, keď sa stotožnil v celom rozsahu so skutkovými a právnymi dôvodmi uvádzanými navrhovateľmi v ich návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Využijúc postup podľa § 76 ods. 4 OSP preto túto skutočnosť v preskúmavanom rozhodnutí skonštatoval a ďalšie dôvody neuviedol. V súlade s ust. § 145 OSP vyslovil, že o náhrade trov predbežného opatrenia rozhodne až v súvislosti s rozhodnutím vo veci samej.
Proti tomuto uzneseniu podal odporca v zákonnej lehote odvolanie, domáhajúc sa ním jeho zmeny a zamietnutia návrhu navrhovateľov na nariadenie predbežného opatrenia. Dôvodil, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a konanie má i inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Prioritne poukázal na to, že medzi účastníkmi konania nie je sporné, že dňa 24. 10. 2008 uzatvorili zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej poskytol navrhovateľom peňažné prostriedky vo forme úveru vo výške 73.026,62 eura a úverové financovanie bolo dojednané ako „úver na bývanie“ zabezpečený záložným právom k nehnuteľnostiam, ktorého účelom je kúpa nehnuteľnosti so splatnosťou 16 rokov. Zároveň bola dňa 26. 05. 2008 účastníkmi uzatvorená i zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátna zmluva, na základe ktorej bolo zriadené záložné právo pre odporcu k nehnuteľnostiam vo vlastníctve N. Z. a K. Z. k nehnuteľnostiam v kat. úz. K. Q., zapísaných na LV č. XXX ako parc. č. XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 791 m2 a k stavbe domu súp. č. XX, postavenom na parc. č. XX, pričom jeho záložné právo k týmto nehnuteľnostiam vzniklo vkladom do katastra nehnuteľností povoleným Správou katastra Nitra dňa 26. 11. 2008 pod č. V 8932/08. Keďže úver bol viazaný na účel nadobudnutia nehnuteľností navrhovateľkou v 2. rade prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti ako zálohu, sa stala navrhovateľka v 2. rade zároveň záložcom podľa záložnej zmluvy. Navrhovatelia svoj úverový záväzok riadne a včas nesplácali, do omeškania so splácaním sa dostali prvý krát už v roku 2009 a od druhej polovice roku 2012 záväzok prestali vôbec splácať a nereagovali ani na jeho písomné výzvy. Dňom 01. 08. 2013 preto vyhlásil mimoriadnu splatnosť úverovej pohľadávky a listom zo dňa 23. 09. 2013 oznámil navrhovateľom v súlade s ust. § 151l ods. 1 OZ začatie výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam. I keď nespochybnil, že pri nariaďovaní predbežného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, napriek tomu je potrebné osvedčiť aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Mal za to, že navrhovatelia v konaní neosvedčili tieto základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti ich nároku, keď nimi uvádzané tvrdenia v návrhu vo veci samej, ako aj v návrhu na vydanie predbežného opatrenia sa javia ako účelový kompilát s úmyselným, neusporiadaným opakovaním niektorých argumentačných pasáží, pričom jednotlivé ustanovenia, ktoré majú byť údajnými neprijateľnými zmluvnými podmienkami, sa v drvivej väčšine v zmluve o úvere, ani v záložnej zmluve nenachádzajú, a preto ich tvrdenia nielenže nie sú preukázané, ale sú i nepravdivé. Naopak, skutočnosťou je, že navrhovatelia prijali úverové prostriedky, ktoré po 4 rokoch od poskytnutia úveru prestali splácať, a preto im vznikol voči nemu záväzok na vrátenie ich prevažnej časti. Opierajúc sa o ust. § 2 ods. 2, 3 zák. č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, ako aj ust. § 2 ods. 3 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch argumentoval, že účastníkmi uzatvorená zmluva o úvere nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a preto sa na ňu nevzťahujú ustanovenia právnej úpravy spotrebiteľských úverov a to tak vnútroštátnej úpravy, ako aj smernice ES, týkajúcej sa regulácie spotrebiteľských úverov, keďže išlo o úver s účelom nadobudnutia alebo zachovania vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavbu nehnuteľností, ktorý je zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti a ktorého splatnosť je dlhšia ako 10 rokov a výška vyššia ako 20.000 eur. S ohľadom na to sa na ňu nemôžu vzťahovať ani navrhovateľmi uvádzané rozhodnutia súdov, ktorých predmetom boli spotrebiteľské úvery a ani rozhodnutia Európskeho súdneho dvora vo veciach spotrebiteľských úverov. Záver súdu prvého stupňa o osvedčení právneho nároku navrhovateľov vo veci samej preto označil za nesprávny. Nestotožnil sa ani s tvrdením navrhovateľov, že dojednaná odplata za poskytnutý úver, ako aj výška úrokov z omeškaniam, ktorá bola voči nim uplatnená, nie je v súlade s právnymi predpismi, že je zjavne neprimeraná alebo nebola by dojednaná určitým spôsobom. Okrem toho, zo samotného obsahu zmluvy o úvere, ako i doložených výpisov z úverového účtu vyplýva, že voči navrhovateľom nebola uplatnená žiadna zmluvná pokuta a táto ani v zmluve o úvere nebola dojednaná. Rovnako tak zmluva o úvere ani záložná zmluva neobsahuje žiadne podmienky, ktoré by mohli byť označené za neprijateľné zmluvné podmienky spotrebiteľskej zmluvy podľa ust. § 53 OZ. Pokiaľ by aj bola zmluva o úvere z akýchkoľvek dôvodov neplatnou zmluvou, trval by záväzok navrhovateľov na vrátenie bezdôvodného obohatenia, ktorý by predstavoval prijatý úver zo zmluvy o úvere. Preto i v prípade určenia neplatnosti zmluvy o úvere by nedošlo k zániku pohľadávky a ani k zániku záložného práva, proti výkonu ktorého sa navrhovatelia bránia podaným návrhom na vydanie predbežného opatrenia, z ktorého dôvodu ani rozhodnutie vo veci samej sa žiadnym spôsobom nemôže dotknúť existencie záložného práva k nehnuteľnostiam. Neexistuje tak žiaden dôvod, ani žiadna naliehavá potreba pre dočasnú úpravu pomerov medzi účastníkmi, keďže akýkoľvek výsledok konania vo veci samej nebude mať žiaden vplyv na existenciu zabezpečenej pohľadávky, ani na existenciu záložného práva a v konečnom dôsledku ani na budúci výkon tohto záložného práva, čím je daná absencia nebezpečenstva vzniku akejkoľvek ujmy pre navrhovateľov. Naviac za situácie, že navrhovateľka v 2. rade je v súčasnosti záložcom, avšak sama záložnú zmluvu neuzatvorila, v súdnom konaní bez účasti pôvodných záložcov nemôže byť určená neplatnosť záložnej zmluvy. Preto navrhovateľmi uplatňovaný určovací návrh na vyslovenie neplatnosti záložnej zmluvy má povahu iba predbežnej otázky a jej vyriešenie nemôže riešiť celý obsah alebo dosah sporného právneho vzťahu, ktorým je otázka existencie jeho záložného práva k nehnuteľnostiam. Navrhovatelia tak nemajú naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c/ OSP na určení neplatnosti záložnej zmluvy. Argumentoval tiež, že predbežným opatrením uložená povinnosť predstavuje zásah do jeho práv, zamedzujúci mu akúkoľvek možnosť uspokojovať si reálne splatnú pohľadávku voči navrhovateľom zo zmluvy o úvere, ktorý je v rozpore s princípom primeranosti predbežného opatrenia, ktorý je súd povinný rešpektovať. V neposlednom rade vytkol prvostupňovému súdu nedostatočné odôvodnenie napadnutého uznesenia, keď v ňom vôbec neuviedol a neobjasnil, na akom argumentačnom základe považuje právny nárok navrhovateľa uplatňovaný v návrhu vo veci samej za osvedčený a akými úvahami sa pritom spravoval, čím došlo k porušeniu práva na súdnu ochranu účastníkov konania.
Rovnako tak včas podaným odvolaním napadol uznesenie súdu prvého stupňa i Platiť sa oplatí s.r.o., so sídlom Bratislava a žiadal návrh navrhovateľov na vydanie predbežného opatrenia zamietnuť pre nesprávne právne posúdenie veci. Poukázal na to, že dňa 27. 01. 2014 vykonal ako dražobník podľa zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách dražbu predmetných nehnuteľností, ktorá však bola neúspešná a nehnuteľnosti neboli vydražené s tým, že tak učinil na základe zmluvy o realizácii dražby zo dňa 11. 12. 2013 uzatvorenej medzi ním a odporcom ako navrhovateľom dražby. Mal za to, že argumentácia uvádzaná v návrhu nepreukazuje dôvodnosť nároku, ktorého sa navrhovatelia domáhajú vo veci samej, keďže väčšina ich tvrdení nie je ničím doložená, ide iba o domnienky a opakované argumenty bez konkretizácie. Naviac pohľadávka odporcu voči navrhovateľom je vo výške viac ako 60.000 eur a navrhovateľmi tvrdené časti pohľadávky, na ktoré odporcovi nevznikol nárok, dosahujú maximálne niekoľko stoviek eur, z ktorého dôvodu nemôže byť spochybnené záložné právo a ani právo odporcu vykonať dobrovoľnú dražbu zálohu. Okrem toho, zo samotnej zmluvy o splátkovom úvere vyplýva, že úver bol poskytnutý na účel obstarania alebo údržbu nehnuteľností, a preto sa naň nevzťahujú ustanovenia zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v deň uzatvorenia zmluvy a nemôže byť ani neplatná z dôvodu absencie informácie o RPMN. Za nepravdivé považoval tvrdenia navrhovateľov, týkajúce sa prípravy dražby ohľadne ohodnotenia predmetu dražby a určenia miesta dražby, keď za účelom ohodnotenia predmetu dražby bol znalcom Ing. Gustávom
Hodúlom vypracovaný znalecký posudok zo dňa 09. 11. 2013 v súlade s § 12 Zákona o dobrovoľných dražbách po riadne vykonanej ohliadke predmetu dražby, navrhovatelia po zaslaní znaleckého posudku proti nemu nevzniesli žiadne námietky a v návrhu ani neuviedli žiadny skutočný dôvod jeho nesprávnosti. Obdobne i určenie miesta dražby bolo určené v súlade s § 11 ods. 1 Zákona o dobrovoľných dražbách, pretože v meste Nitra sa nachádza oveľa viac potencionálnych záujemcov o nehnuteľnosti a realitných kancelárií ako v obci Malý Lapáš a naviac obyvateľom obce nič nebránilo zúčastniť sa dražby aj v meste Nitra. Taktiež argumentoval, že právna úprava výkonu záložného práva je v súlade s Ústavou SR aj aplikovateľným právom Európskej únie a absencia predchádzajúcej súdnej kontroly pri výkone záložného práva nie je s nimi v rozpore, čo dokladoval aj citovaným názorom generálneho advokáta predneseného pred Súdnym dvorom Európskej únie dňa 21. 11. 2013 vo veci C-482/12. Záverom zhrnul, že navrhovatelia neosvedčili dôvodnosť svojho nároku vo veci samej, nepreukázali naliehavý právny záujem na určení neplatnosti záložnej zmluvy z dôvodu absencie pôvodných záložcov v konaní, neplatnosti uzavretých zmlúv sa domáhajú po viac ako 5 rokoch od ich uzatvorenia, pri výkone záložného práva odporcu im nehrozí bezprostredná ujma, pretože prípadný výrok súdu o neplatnosti dražby sa bude vzťahovať aj na vydražiteľa predmetu dražby a prípadný nadobúdateľ nehnuteľností nemôže ohroziť právo na obydlie navrhovateľov bezprostredne, keďže o povinnosti vypratať nehnuteľnosť môže opätovne rozhodnúť len súd a navrhovatelia nepredložili dôkazy, ktoré by osvedčovali ich hmotnoprávny nárok vo veci samej. Nariadenie predbežného opatrenia súdom prvého stupňa preto označil za hrubé porušenie § 75 OSP, ako aj čl. 1 ods. 2 a čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, keďže sa tak stalo bez čo i len čiastočného splnenia zákonných podmienok na jeho vydanie, čím došlo k zásahu do jeho práv bez zákonnej opory.
Navrhovatelia sa k podaným odvolaniam písomne nevyjadrili.
Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolaní (§ 212 ods. 1 OSP) prejednal odvolania odvolateľov bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že ich odvolania nie sú dôvodné.
Podľa § 74 ods. 1 OSP pre začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné aby dočasne boli upravené pomery účastníkov alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
Ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz (§ 102 ods. 1 OSP).
Vychádzajúc z obsahu citovaných zákonných ustanovení je teda zrejmé, že predbežné opatrenie môže nariadiť pred začatím konania alebo po začatí konania. V oboch prípadoch podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia sú v zásade rovnaké a v oboch prípadoch je ho možné nariadiť len z dvoch dôvodov. Jedným je dočasná úprava právnych pomerov účastníkov a druhým je zabezpečenie výkonu súdneho rozhodnutia, ak by mal byť ohrozený. Je procesným inštitútom, ktorý umožňuje poskytnúť ochranu porušeným alebo ohrozeným subjektívnym právam do toho času, kým sa definitívne nerozhodne o veci samej. Pri nariaďovaní predbežného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, v dôsledku toho sa tu nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia. Skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nemusia byť preukázané dôkazmi. Pre nariadenie predbežného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Zmyslom každého predbežného opatrenia je teda dočasná úprava pomerov účastníkov (nie s konečnou platnosťou), pod ktorú možno zahrnúť aj dočasné obmedzenie dispozície s majetkom. Pritom musí byť poskytnutá ochrana ako tomu, kto o vydanie predbežného opatrenia žiada, tak v rámci ústavných a zákonných pravidiel aj tomu, voči komu predbežné opatrenie smeruje. Ochrana toho proti komu má navrhované predbežné opatrenie smerovať, však nemôže dosiahnuť takú intenzitu, aby prakticky znemožňovala ochranu oprávnených záujmov druhej strany, t. j. toho, kto o vydanie predbežného opatrenia žiada. Ďalej treba uviesť, že predbežným opatrením nie je prejudikovaný konečný výsledok sporu, len sa ním zaisťuje, aby konečné rozhodnutie mohlo mať vôbec reálny význam.
Jedným z predbežných opatrení, ktoré zákonodarca vymenúva v ust. § 76 ods. 1 OSP, je i predbežné opatrenie, ktorým súd môže účastníkovi nariadiť, aby nenakladal s určitými vecami alebo právami (§ 76 ods. 1 písm. e/ OSP).
Nakladaním rozumieme disponovanie vecami alebo právami prostredníctvom právnych úkonov, predovšetkým dvojstranných (zmluvy o nájme, výpožičke, záložné zmluvy, kúpne zmluvy, darovacie zmluvy, zámenné zmluvy, zriadenie vecného bremena, zabezpečovací prevod práva, atď.), ale aj jednostranných (závet, opustenie veci). Ochrana poskytovaná predbežných opatrením v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia teda spočíva v nenakladaní s vecami alebo právami kvôli tomu, aby súd mohol poskytnúť ochranu nielen proti nakladaniu právne aprobovanými spôsobmi, ale aj proti nakladaniu faktickými úkonmi. Podstatným znakom tohto predbežného opatrenia je teda zákaz disponovať s určitou vecou alebo určitými právami. V tomto smere je však potrebné rešpektovať i existenciu čl. 20 ods. 4 Ústavy SR, ktorý umožňuje nútené obmedzenie vlastníckeho práva iba v nevyhnutnej miere. Za nevyhnutnú mieru sa považuje okolnosť, že žalovaný bude obmedzený v nakladaní len vo vzťahu k veciam alebo právam, ktoré majú súvislosť s osvedčeným nárokom na plnenie záväzku na vydanie veci, na určenie vlastníckeho práva a podobne a neužívaním veci žalovanému nevznikne neprimeraná ujma.
Podľa § 76 ods. 2 OSP predbežným opatrením možno nariadiť povinnosť niekomu inému než účastníkovi len vtedy, ak to možno od neho spravodlivo žiadať.
V preskúmavanej veci ide o nariadenie predbežného opatrenia podľa § 102 ods. 1 OSP, keď navrhovatelia podali návrh na jeho nariadenie po začatí konania (resp. súčasne s jeho začatím) o určenie neplatnosti zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 24. 10. 2008, mandátnej zmluvy a zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 28. 10. 2008. Podľa navrhovateľov dôvodom nariadenia predbežného opatrenia je potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania, ktorú vzhliadli v tom, že až po posúdení platnosti zmluvy o splátkovom úvere z hľadiska prijateľnosti jej jednotlivých dojednaní, ako i na ňu nadväzujúcej zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnej zmluvy bude môcť byť ustálená výška ich skutočného dlhu voči odporcovi, ako aj jeho právo uspokojiť túto pohľadávku formou dobrovoľnej dražby, s výkonom ktorej odporca už začal.
V súdenej veci z obsahu spisu doposiaľ vyplýva, že dňa 24. 10. 2008 účastníci konania uzatvorili zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej odporca poskytol navrhovateľom ako dlžníkom splátkový úver na nadobudnutie, úpravu a údržbu nehnuteľností vo výške 2.200.000,-Sk (73.026,62 eura), pri 5-ročnej fixnej úrokovej sadzbe 6,4 %, bezhotovostne, pri konečnej splatnosti úveru 20. 10. 2024, ktorý sa navrhovatelia zaviazali zaplatiť v splátkach po 18.501,-Sk (614,12 eura) mesačne, pri splatnosti prvej splátky istiny dňa 20. 11. 2008 a počte splátok 192, vždy k 20-temu dňu v kalendárnom mesiaci a v zmluve uvedených podmienkach, ktorých súčasťou boli i všeobecné obchodné podmienky odporcu. Dňa 28. 10. 2008 odporca ako záložný veriteľ uzatvoril s N. Z. a K. Z. ako záložcami zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve záložcov, nachádzajúcich sa v kat. úz. K. Q., obec K. Q., zapísaných na LV č. XXX ako parc. č. XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 791 m2 a dom č. súp. XX, nachádzajúci sa na tejto parcele č. XX na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa vzniknutej zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 24. 10. 2008 v znení jej neskorších zmien a dodatkov, ktorou záložný veriteľ poskytol úver navrhovateľom v 1. a 2. rade, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Nitra dňa 26. 11. 2008 pod č. V 8025/08. Podľa výpisu z LV č. XXX v súčasnosti vlastníčkou označených nehnuteľností je navrhovateľka v 2. rade, ktoré nadobudla kúpnou zmluvou. Písomnou výzvou zo dňa 17. 06. 2013 odporca vyzval navrhovateľku v 2. rade na úhradu omeškaných splátok úveru, ktoré k 17. 06. 2013 boli vo výške 6.307,55 eura s upozornením, že pokiaľ nedôjde k ich úhrade, vyhlási mimoriadnu splatnosť úveru a pristúpi k realizácii majetku zabezpečujúceho vyššie uvedenú pohľadávku formou dobrovoľnej dražby. Následne dňa 02. 08. 2013 odporca oznámil navrhovateľom vyhlásenie o mimoriadnej splatnosti úveru, ktorého zostatok činil sumu 66.966,68 eura a dňa 23. 09. 2013 im oznámil, že pristupuje k realizácii zriadeného záložného práva na nehnuteľnostiach formou dobrovoľnej dražby. Dražba nehnuteľností bola vykonaná odporcom v 2. rade ako dražobníkom dňa 27. 01. 2014, ktorá však bola neúspešná a predmet dražby nebol vydražený. Odvolací súd posudzujúc danú vec vo svetle zhora uvedených zásad dospel k záveru, že v konaní bolo preukázané splnenie všetkých procesných a materiálnych podmienok pre poskytnutie ochrany navrhovateľom nariadením predbežného opatrenia v požadovanom rozsahu. Navrhovatelia totiž v konaní s ohľadom na vyššie popísané skutkové okolnosti osvedčili potrebu dočasnej okamžitej úpravy
pomerov účastníkov konania, keď predmetom konania vo veci samej je práve posúdenie platnosti, resp. neplatnosti zmluvy o splátkovom úvere uzatvorenej účastníkmi konania a na ňu nadväzujúcej zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnej zmluvy, na základe ktorých odporca realizuje výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby. Nakoľko rozhodnutie vo veci samej bude závisieť od vyriešenia viacerých právnych otázok, je potrebné prijať záver, že predbežným opatrením sa tak zabráni vzniku nenávratného alebo len ťažko napraviteľného stavu v prípade kladného rozhodnutia vo veci samej, pričom rozsah predbežného opatrenia je primeraný právu, na základe ktorého boli dočasne upravené pomery účastníkov. Predbežné opatrenie je totiž inštitútom, ktorý nachádza uplatnenie v situáciách, kedy nemožno čakať na skončenie konania vo veci samej, ale je potrebné ešte pred meritórnym rozhodnutím prijať určité dočasné opatrenie, pretože sa javí byť danou hrozba, že konečné rozhodnutie, ktorým konanie skončí, nebude už mať pre vyriešený hmotnoprávny vzťah medzi účastníkmi význam. Predbežné opatrenie tak predstavuje procesný zabezpečovací prostriedok dočasného a provizórneho charakteru, ktorého účelom je zabezpečiť podmienky na poskytnutie reálnej, účinnej a efektívnej súdnej ochrany účastníkom konania, najmä z hľadiska zaručenia nerušeného rozhodovania vo veci samej. V tomto smere je osobitne významné, že zmluva o splátkovom úvere uzatvorená účastníkmi je bezo sporu zmluvou spotrebiteľskou v zmysle § 52 a nasl. OZ, ktorá podlieha súdnej kontrole z hľadiska jej platnosti a prijateľnosti v nej uvedených podmienok. Za situácie, že aj námietky odvolateľov uvádzané v ich odvolaní sa týkajú veci samej a tieto otázky je možné posudzovať len v základnom konaní, bolo potrebné návrh navrhovateľov na nariadenie predbežného opatrenia považovať za dôvodný, ktorým navrhovatelia sledovali efektívnu úpravu pomerov účastníkov do rozhodnutia vo veci samej. Naviac je potrebné tiež zdôrazniť, že i keď obsah predbežného opatrenia zásadným spôsobom obmedzuje výkon práv odporcu, v konaní osvedčená potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov vedúca k takémuto výnimočnému procesnému rozhodnutiu nemá za následok prekročenie hraníc ústavnosti. V neposlednom rade i námietka odporcu o nepreskúmateľnosti uznesenia súdu prvého stupňa nie je opodstatnená, keď ust. § 76 ods. 4 OSP umožňuje súdu v prípade, že návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovie, pričom sa stotožní so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu, skonštatovať to v odôvodnení rozhodnutia a ďalšie dôvody uvádzať nemusí.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v spojení s jeho opravným uznesením podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodol, nakoľko predbežné opatrenie ako zabezpečovací inštitút občianskeho súdneho konania predpokladá ďalší procesný postup. V zmysle ust. § 145 OSP preto o náhrade trov spojených i s týmito procesnými úkonmi súd rozhodne až v konaní vo veci samej.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.