Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Csp-100-2021.pdf
PDF · 85.36 KB
Case nature
Area
Subarea
24Csp/100/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Zuzanou Keresztényi vo veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom: Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom: Mýtna 48, P.O. BOX 205, 810 00 Bratislava proti žalovanému: M. G., I.. XX.XX.XXXX, G. Z. O. N., V. G. XXXX/XX, o zaplatenie 10.593,67 EUR s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 10.593,67 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 2.10.2018 až do zaplatenia, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca, pôvodne Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom v Bratislave, Mlynské nivy 1, IČO: 31 320 155, sa žalobou zo dňa 22.4.2021 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie peňažného plnenia, špecifikovaného vo výroku tohto rozsudku.
2. Žalobu odôvodnil skutočnosťami, že jeho právny predchodca - spoločnosť Consumer Finance Holding a.s., so sídlom v Kežmarku, Hlavné námestie 12, IČO: 35 923 130 na základe zmluvy zo dňa 6.2.2018 žalovanému poskytol úver vo výške 10.000 EUR, ktorý sa žalovaný spolu s dojednaným úrokom zaviazal splácať formou 96 pravidelných mesačných splátok vo výške 185,31 EUR. Žalovaný svoj záväzok splácať úver riadne a včas porušil. Doposiaľ uhradil len sumu 371,37 EUR, preto ho veriteľ listom zo dňa 26.7.2018 vyzval na úhradu dlžných splátok v stanovenej lehote a upozornil ho na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru, k čomu napokon došlo ku dňu 19.9.2018. Pôvodný žalobca, Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom v Bratislave, Mlynské nivy 1, IČO: 31 320 155, sa stal právnym nástupcom veriteľa, t.j. spoločnosti Consumer Finance Holding a.s., so sídlom v Kežmarku, na základe zlúčenia s uvedenou spoločnosťou.
3. V priebehu konania pôvodný žalobca na základe zmluvy postúpil pohľadávku voči žalovanému na spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom v Bratislave. Súd o zmene na strane žalobcu rozhodol uznesením, č.k.: 24 Csp 100/2021-94 zo dňa 10.1.2022.
4. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, predloženými žalobcom.
6. Z písomnej zmluvy č.1820001398 súd zistil, že spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom: Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130 ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli
dňa 6.2.2018 zmluvu, na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanému úver vo výške 10.000 EUR. Žalovaný sa zaviazal úver splácať spolu s dojednaným fixným úrokom vo výške 17,40 % ročne v 96 pravidelných mesačných splátkach vo výške 185,31 EUR, so splatnosťou vždy do 20. dňa mesiaca, so splatnosťou prvej splátky dňa 20.3.2018 a termínom konečnej splatnosti 20.2.2026. Celkovo mal žalovaný veriteľovi zaplatiť sumu 17.789,76 EUR (t.j. 96 mesiacov x 185,31 EUR). RPMN bola určená vo výške 17,40 %, priemerná RPMN vo výške 8,80 %. Podrobný splátkový kalendár tvorí priamo obsah zmluvy a je z neho zrejmé, ako sa každá jednotlivá splátka započítava na istinu a úroky a aký je zostatok úverovej istiny v každom mesiaci za predpokladu riadneho splácania úveru.
7. Z prehľadu splátok a úhrad súd zistil, že žalovaný porušil platobnú disciplínu. Do zosplatnenia úveru (19.9.2018) mal zaplatiť 6 splátok spolu vo výške 1.111,86 EUR, pričom zaplatil len sumu 371,37 EUR, ktorá zodpovedá dvom splátkam. Poslednú úhradu vykonal dňa 7.5.2018. Splátky za mesiace máj až august nezaplatil. Výška zostatku úverovej istiny ku dňu zosplatnenia úveru predstavovala 9.853,18 EUR.
8. Z listu veriteľa zo dňa 26.7.2018, označeného ako Predžalobná upomienka súd zistil, že veriteľ vyzval žalovaného na úhradu nedoplatku na splátkach v lehote do 5.9.2018. Zároveň ho upozornil na možnosť zosplatnenia celého úveru pre nezaplatenie splátky, splatnej v mesiaci máj 2018. Z doručenky súd zistil, že list bol doručovaný žalovanému na adresu, ktorú uviedol pri uzatváraní zmluvy. Zásielka sa vrátila veriteľovi 3.8.2018 ako nedoručená pre neznámu adresu.
9. Z listu veriteľa zo dňa 26.9.2018 súd zistil, že oznámil žalovanému vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru a vyzval ho na zaplatenie zosplatneného úveru.
10. Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
11. Podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
12. Podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
13. Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli zmluvu, ktorá je svojim charakterom spotrebiteľským úverom a ktorú súd z hľadiska obsahových náležitostí vyžadovaných vyššie citovaným zákonom vyhodnotil ako platnú. Po právnej stránke súd predmetný záväzkovo-právny vzťah posúdil podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom v čase vzniku daného právneho vzťahu. Súd zmluvu podrobil kontrole z hľadiska princípov ochrany spotrebiteľa a dospel k záveru, že zmluva neobsahuje žiadne neprijateľné zmluvné podmienky. Zmluva jasne a zreteľne vymedzuje zmluvné povinnosti žalovaného tak, že tento musel mať vedomosť o tých najdôležitejších zmluvných podmienkach - výške splátky, ich počte, splatnosti jednotlivých splátok, vrátane prvej a poslednej. Súd nezistil žiadne dôvody, ktoré by viedli k uplatneniu sankcie v podobe bezúročnosti alebo bezpoplatkovosti úveru. Úroková sadzba dojednaná v zmluve, zodpovedá zákonom stanoveným limitom a je v súlade s dobrými mravmi; dohodnuté úroky nepresahujú mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy. Splátkový kalendár ja zahrnutý priamo v texte zmluvy, pričom jasne a zrozumiteľne stanovuje, v akom rozsahu sa mesačná splátka zarátava na úverovú istinu a na úrok a ako sa výška zostatku dlhu postupne znižuje v prípade pravidelného splácania úveru.
14. V konaní nebolo sporné, že na základe tejto zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 10.000 EUR. Základnou povinnosťou žalovaného zo zmluvy bolo splácať úver v dojednaných 96 mesačných splátkach vo výške 185,31 EUR, so splatnosťou vždy do 20. dňa mesiaca,
so splatnosťou prvej splátky dňa 20.3.2018. Z prehľadu splácania úveru je zrejmé, že žalovaný porušil platobnú disciplínu a v priebehu trvania záväzkovo-právneho vzťahu sa dostal do omeškania s riadnym a včasným splácaním dlhu. Žalovaný mal do zosplatnenia úveru (19.9.2018) zaplatiť 6 splátok, čo predstavuje sumu 1.111,86 EUR. Žalovaný zaplatil len sumu 371,37 EUR, zodpovedajúcu 2 splátkam úveru. Súd konštatoval, že veriteľ preto dôvodne využil svoje právo zosplatniť celý úver, zakotvené v ust. § 565 v spojení s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky v prípade, že sa dlžník omešká so zaplatením jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace. Veriteľ vyhlásil predčasnú splatnosť ku dňu 19.9.2018, kedy bol žalovaný v omeškaní so zaplatením splátky splatnej v máji 2018 po dobu dlhšiu ako tri mesiace, pričom predchádzajúcim listom zo dňa 26.7.2018 žalovaného vyzval na zaplatenie dlžných splátok a upozornil ho na uplatnenie tohto práva v lehote nie kratšej ako 15 dní.
15. Čo sa týka rozsahu uplatneného nároku, ako to vyplynulo z úverového účtu, žalovaný mal do zosplatnenia úveru (19.9.2018) zaplatiť 6 splátok, čo predstavuje sumu 1.111,86 EUR. Žalovaný zaplatil len sumu 371,37 EUR a teda, jedho dlh na splátkach predstavuje 740,49 EUR. Výška zostatku istiny úveru ku dňu zosplatnenia predstavovala 9.853,18 EUR. Spolu tak dlh žalovaného predstavuje jednak dlh na splatných splátkach do zosplatnenia úveru vo výške 740,49 EUR a jednak zostatok istiny úveru vo výške 9.853,18 EUR, t.j. spolu celý dlh 10.593,67 EUR.
16. Žalovaný nespochybnil základ, ani výšku uplatneného nároku. Preto súd konštatoval, že nárok veriteľa na zaplatenie istiny, uplatnenej žalobou, je dôvodný.
17. Okrem istiny sa žalobca domáhal aj zaplatenia úrokov z omeškania.
18. Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
19. Podľa ustanovenia § 3 Nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
20. Keďže žalovaný porušil svoju povinnosť splácať úver riadne a včas, dostal sa do omeškania a veriteľovi v zmysle ust. § 517 Občianskeho zákonníka vzniklo právo požadovať úroky z omeškania. Omeškanie sa spája so splatnosťou dlhu. Je nepochybné, že splatnosť celého dlhu nastala najneskôr vyhlásením okamžitej splatnosti úveru (19.9.2018). Žalobca si uplatnil úroky z omeškania z celej sumy priznanej istiny až od 2.10.2018, preto súd žalobe aj v tejto časti vyhovel. Výšku úrokov z omeškania súd určil v súlade s vyššie citovaným ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., v znení účinnom od 1.2.2013. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola vo výške 0 %; po zvýšení o 5 percentuálnych bodov jej výška predstavuje 5 % ročne. Žalobca si výšku úrokov uplatnil v rozsahu, ktorý dovoľuje právny predpis.
21. Podľa ust. § 524 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
22. Podľa ust. § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Pokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
23. V danej veci nebolo sporné a žalobca preukázal predložením zmluvy, že žalovanú pohľadávku od pôvodného veriteľa nadobudol na základe postúpenia pohľadávky. Súd konštatoval, že žalobca je preto v tomto konaní aktívne vecne legitimovaný.
24. Podľa ust. § 262 ods.1 zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
25. Podľa ust. § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
26. O nároku na náhradu trov súd rozhodol podľa zásady úspechu v konaní v zmysle ust. § 255 ods.1 CSP. Žalobca mal v konaní plný úspech, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.
27. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. (§ 48 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku).