Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Co-209-2013.pdf
PDF · 97.63 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/209/2013
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľa: Orange Slovensko a.s., so sídlom v Bratislave, Metodova 8, IČO: 35 697 270, proti odporcovi: E. Š., L. Y. F., Š. XX, F., za účasti vedľajších účastníkov na strane odporcu: 1. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, Nám. Legionárov 5, IČO: 42 176 778, zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom vo Svidníku, Sov. hrdinov 163/66, 2. Združenie na podporu práv spotrebiteľov, občianske združenie, so sídlom v Bratislave, Seberíniho 9, IČO: 42 264 979, o zaplatenie 418,66 € s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka na strane odporcu Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, Nám legionárov 5, proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 18. marca 2013 č.k. 17C/214/2012-77 takto
rozhodol:
M e n í rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že vedľajšiemu účastníkovi Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, Námestie legionárov 5, priznáva náhradu trov prvostupňového konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia v sume 46,84 €, ktorú je navrhovateľ povinný zaplatiť advokátovi JUDr. Igorovi Šafrankovi, do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Vedľajšiemu účastníkovi - Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS priznáva náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia v sume 19,33 €, ktorú je navrhovateľ povinný zaplatiť advokátovi JUDr. Igorovi Šafrankovi do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Okresný súd Košice II (ďalej len „okresný súd“ alebo súd prvého stupňa“) rozsudkom zo dňa 18. marca 2013 č.k. 17C/214/2012-77 uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 86,72 € s 9 % ročným úrokom z omeškania od 18. decembra 2010 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Nepriznal účastníkom náhradu trov konania.
Výrok o trovách konania odôvodnil súd aplikáciou § 142 ods. 2 O.s.p. s použitím § 150 ods. 1 O.s.p.. Po citácii § 142 ods. 2 O.s.p. uviedol, že nepriznal náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov, lebo návrh navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 331,94 € zamietol a priznal mu len pohľadávku v sume 86,72 € titulom neuhradených služieb. Pomer úspechu odporcu voči navrhovateľovi bol 80 % voči 20 %, a tak odporcovi vzniklo právo na náhradu trov konania vo výške 60 % (80 % - 20 %), no odporcovi žiadne trovy konania nevznikli. Súd ale nepriznal vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS trovy právneho zastúpenia v sume 78,07 € podľa § 150 ods. 1 O.s.p.. Voči inštitútu vedľajšieho účastníka ako takému v jednotlivom prípade, či sa už jedná o jeho účasť v konaní alebo zastúpenie advokátom a uplatnenie náhrady trov konania nemožno mať zásadne výhrady. Tento prípad je treba ale vnímať v kontexte ďalších stoviek konaní, do ktorých vedľajší účastník vstúpil za situácie, keď pre všetky tieto prípady (súdne konania) je príznačné, že vedľajší účastník do nich vstúpil v krátkom časovom úseku hromadne, a to bez akékoľvek nadväznosti na osobu odporcu (ako spotrebiteľa), kde na strane navrhovateľa vystupuje obmedzený okruh subjektov (EOS KSI Slovensko,
s.r.o., Orange Slovensko, a.s.). Poukázal na spôsob vstupu do konania, ktorý sa uskutočňuje neadresne, oznámením o vstupe do konania, so žiadosťou o doručenie „návrhu a jeho príloh“ bez akýchkoľvek znalosti predmetu konania, len predpokladajúc, že sa jedná o spotrebiteľský spor, neraz už právoplatne skončený. Neznalosť predmetu konania neumožňuje chápať záujem vedľajšieho účastníka na výsledku sporu, ak nemá základné vedomosti o tom, aké právo a právo koho má ako subjekt na to zriadený chrániť. Navyše obrana odporcov v jednotlivých konaniach spočíva v paušálnej námietke premlčania nároku navrhovateľa bez akejkoľvek nadväznosti na postoj odporcu k plneniu (prípadného) premlčaného dlhu, predstavujúceho naturálny obligačný záväzok, a tak isto bez akejkoľvek špecifikácie konkrétneho prípadu poukazujúc na spotrebiteľský charakter vecí s potrebou skúmania existencie neprijateľnej podmienky. Vo všetkých prípadoch vedľajší účastník vyhlasuje súhlas s rozhodnutím bez nariadenia pojednávania, a pre prípad nariadenia pojednávania vopred ospravedlňuje svoju prípadnú neúčasť, a okrem toho je v každom konaní zastúpený advokátom bez zreteľa na právnu, či skutkovú náročnosť sporu a v každom konaní si uplatňuje náhradu trov právneho zastúpenia. Podotkol, že vedľajší účastník konania je združením založeným na ochranu spotrebiteľa, čo zakladá predpoklad aktívnej pomoci a činnosti samotného takého združenia a nie len činnosť, ktorá spočíva v tom, že združenie sa dá zastúpiť advokátom. Združenie na ochranu spotrebiteľa navyše podľa § 25 ods. 6 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, má možnosť využívať aj určenú podporu „Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky“. Preto, ak sa združenie z vlastnej iniciatívy rozhodne uprednostniť na zastupovanie advokáta, súd má za to, že v takomto prípade musí znášať jeho trovy z vlastných prostriedkov. Právne zastupovanie advokátom by bolo odôvodnené len v mimoriadne náročných právnych veciach, čo samozrejme nie je prípad vznesenia námietky premlčania. V tomto prípade konanie združenia vzbudzuje dojem účelovosti takého konania, ktoré spočíva len vo vstupe do konania spolu so splnomocneným advokátom za účelom dosiahnutia odmeny. Ďalší vedľajší účastník na strane odporcu - Združenie na podporu práv spotrebiteľov, občianske združenie si žiadne trovy neuplatnilo.
Proti výroku rozsudku o nepriznaní trov konania podal vedľajší účastník (Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove) v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol zmeniť napadnutý rozsudok a priznať vedľajšiemu účastníkovi trovy konania v sume 102,38 €, ktoré súd uloží navrhovateľovi povinnosť zaplatiť na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr. Igora Šafranku. Uviedol, že súd vedľajšiemu účastníkovi vyčíta, že vstupuje do konania bez akejkoľvek nadväznosti na osobu odporcu, iba k určitým navrhovateľom. Každé oznámenie vedľajšieho účastníka o vstupe do konania obsahuje údaj o konkrétnom súde, spisovej značke, meno a priezvisko spotrebiteľa, a tak nemožno tvrdiť, že vstupuje do konania neadresne. Ak po vstupe do konania vedľajší účastník zistí, že navrhovateľom uplatnený nárok je premlčaný, vznesie námietku premlčania práva. Nemá to nič dočinenia ani s ich laxnosťou (vedľajšieho účastníka), ani s postojom odporcu k plneniu premlčaného dlhu. Je to len „výsledok“ toho, že navrhovateľ si uplatnil premlčaný dlh. Prečo je väčšina návrhov podaná po uplynutí premlčacej doby, je otázkou na navrhovateľov samotných. K výčitke súdu, že vo všetkých prípadoch vyjadruje vedľajší účastník súhlas s rozhodovaním bez nariadenia pojednávania, poznamenal, že svoju neprítomnosť na pojednávaniach ospravedlňuje, lebo nemá personálne možnosti na obstaranie ich účasti na celom území Slovenskej republiky. Pre prípad, že súd trvá na výsluchu vedľajšieho účastníka, navrhujú vysluchnúť vedľajšieho účastníka prostredníctvom dožiadaného Okresného súdu Prešov. Konštatoval, že vedľajší účastník je neziskovou organizáciou a bez pomoci advokátov, ktorých kancelárie sú na to dostatočne priestorovo, materiálne, technicky a personálne vybavené, by množstvo spotrebiteľskej agendy, do ktorej boli schopní vstúpiť, by ochranu spotrebiteľov v Slovenskej republike nezvládli. Ďalší vývoj, tak ako sa vyvíja aj spotrebiteľské právo, závisí od toho, či vedľajší účastník bude môcť svoju činnosť efektívne s pomocou advokátov rozširovať, a to len za predpokladu, že v úspešných konaniach budú vedľajším účastníkom priznávané trovy konania (t.j. v sporoch, kde „vyhrá rezignovaný a zbedačený spotrebiteľ“), alebo ak im náhrada trov konania nebude priznávaná, tak hromadnú a najefektívnejšiu pomoc spotrebiteľom budú musieť ukončiť, a tak dodávatelia a vymaháčske organizácie „vyhrajú“ a nič im nebude brániť v uplatňovaní premlčaných pohľadávok, pozostávajúcich nielen z istiny, ale aj nemorálnych úrokov z úverov a podobne. Vedľajšiemu účastníkovi - Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS - ide o vyčistenie spotrebiteľských právnych vzťahov od nečestnosti a nemorálnosti, a súdy by im v tom nemali brániť, ale mali by vedľajšieho účastníka v tom podporiť. Cieľom štátu a jeho orgánov by malo byť, vniesť do spotrebiteľských právnych vzťahov čestnosť a morálnosť. Konštatácia súdu o neúčelnosti nimi vynaložených nákladov na zastupovanie, objektívne prispeje k ochrane hospodárskych záujmov vymaháčskych a dodávateľských organizácií, ktorých hospodárska politika je založená na používaní
neprijateľných zmluvných podmienok, nekalých obchodných praktikách a podobne. K postaveniu združenia, ako vedľajšieho účastníka, dal do pozornosti najmä najnovšiu literatúru Občiansky súdny poriadok, Komentár - I. diel, 2. vydanie 2012, autorov Števček/Ficová, str. 327 až 331. Spotrebiteľ bol v súdenej veci úspešný v dôsledku aktivity vedľajšieho účastníka. Vedľajší účastník do pozornosti odvolacieho súdu dal rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-279/09, z ktorého vyplýva, že vedľajší účastník má právo na advokáta, ako aj právo na náhradu trov konania. K právu vedľajšieho účastníka na náhradu trov konania poukázal na stovky rozhodnutí odvolacích senátov v Slovenskej republike, a z niektorých rozhodnutí (týchto odvolacích senátov) vybral obsiahle pasáže.
Odporca, ako aj ďalší vedľajší účastník a navrhovateľ zostali v odvolacom konaní nečinní.
Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal včas vedľajší účastník podľa § 204 ods. 1 O.s.p. proti rozhodnutiu, voči ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 O.s.p.), preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie vedľajšieho účastníka Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove je dôvodné.
Výroky rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým odporcovi bola uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 86,72 € s 9 % ročným úrokom z omeškania od 18. decembra 2010 do zaplatenia, ako aj výrok rozsudku, ktorým v prevyšujúcej časti bol návrh zamietnutý, odvolaním napadnuté neboli, a tak uvedené výroky nadobudli právoplatnosť. Predmetom odvolacieho prieskumu bol len výrok o trovách konania vo vzťahu medzi navrhovateľom a vedľajším účastníkom Združením na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove.
Súd prvého stupňa správne postupoval pri rozhodovaní o trovách konania podľa § 142 ods. 2 O.s.p., avšak nesprávne aplikoval na daný prípad ustanovenie § 150 O.s.p., a z tohto dôvodu je rozhodnutie vo výroku o trovách konania nesprávne.
Ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu (§ 93 ods. 2 O.s.p.).
Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh (§ 93 ods. 2 O.s.p.).
V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností (§ 93 ods. 4 O.s.p.).
Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že vedľajší účastník má rovnaké práva a povinnosti ako účastník, pričom rovnakými právami a povinnosťami je nutné rozumieť výlučne práva a povinnosti procesnej povahy. Vedľajší účastník má teda tiež právo na náhradu trov konania, ak ním podporovaný účastník v konaní bol úspešný, a na druhej strane môže mu byť uložená povinnosť nahradiť trovy konania spoločne a nerozdielne s účastníkom, na strane ktorého vystupoval, pokiaľ tento v spore úspešný nebol.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo (§ 142 ods. 2 O.s.p.).
Účelnosť vynaložených trov konania je zásadou, ktorá platí aj pri aplikácii ustanovenie § 142 ods. 2 O.s.p.. Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Trovy vynaložené účastníkom konania v spore (a platí to aj pre vedľajšieho účastníka), musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku, alebo ako v danom prípade, procesná obrana proti takémuto tvrdenému nároku.
Aj keď je pravdou, že nemožno uprieť právo vedľajšieho účastníka dať sa zastúpiť advokátom v zmysle ustanovenia čl. 47 Ústavy Slovenskej republiky, nárok na náhradu trov právneho zastúpenia nemožno priznať, ak sa určité procesné podanie nadbytočne opakuje bez uvedenia nových, procesne významných skutočností. To platí aj na podania advokáta, ktoré neobsahujú žiadne skutočnosti, vzťahujúce sa na predmet sporu alebo skutočnosti, ktoré zostali medzi účastníkmi konania sporné a treba ich dokazovať, nakoľko sú významné pre posúdenie veci samej.
Z obsahu spisu vyplýva, že návrhom zo dňa 14. mája 2012, ktorý bol doručený Okresnému súdu Košice I dňa 28. mája 2012, sa navrhovateľ domáhal uložiť odporcovi povinnosť zaplatiť mu sumu 418,66 € 9 % úrokom z omeškania ročne od 18. decembra 2010 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Dňa 2. júla 2012 Okresnému súdu Košice I bolo doručené oznámenie vedľajšieho účastníka Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom v Prešove, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na podporu účastníka, E. Š.. Vedľajší účastník žiadal o doručenie návrhu na začatie konania s prílohami a súčasne predložil aj plnomocenstvo na zastupovanie vedľajšieho účastníka v konaní. Žiadal priznať aj náhradu trov konania.
Okresný súd Košice I listom zo dňa 11. septembra 2012 postúpil vec z dôvodu miestnej nepríslušnosti Okresnému súdu Košice II.
Uznesením Okresného súdu Košice II zo dňa 26. septembra 2012 č.k. 17C/214/2012-33 bol navrhovateľ vyzvaný na písomné vyjadrenie, či súhlasí so vstupom vedľajšieho účastníka do konania, a zároveň bol poučený o procesných právach. Uvedenú výzvu navrhovateľ prevzal dňa 2. októbra 2012. Aj odporca bol listom z 26. septembra 2012 vyzvaný na vyjadrenie, či súhlasí so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na jeho strane a zároveň bol upovedomený, že ak v lehote 15 dní od doručenia výzvy sa písomne nevyjadrí, bude súd predpokladať, že nemá námietky voči vstupu vedľajšieho účastníka do konania na strane odporcu. Návrh na začatie konania s prílohami bol vedľajšiemu účastníkovi doručený dňa 14. novembra 2012. Dňa 26. novembra 2012 Okresnému súdu Košice II bolo doručené vyjadrenie vedľajšieho účastníka k návrhu. V uvedenom vyjadrení vedľajší účastník navrhol zamietnuť návrh ohľadom zmluvnej pokute vo výške 331,94 € poukazujúc na neprijateľné podmienky, ktoré sa týkajú zmluvnej pokuty. Prílohou písomného vyjadrenia bol aj rovnopis rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/91/2011. Vyjadrenie vedľajšieho účastníka zo dňa 20. novembra 2012 bolo doručené navrhovateľovi a odporcovi dňa 8. januára 2013.
Navrhovateľ v podaní zo dňa 8. marca 2013 nemal námietky proti vstupu vedľajšieho účastníka do konania, ale žiadal nepriznať náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi. Do pozornosti súdu dal Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/2003. Prílohou jeho podania sú aj rozhodnutia odvolacích súdov, v ktorých odvolacie súdy nepriznali náhradu trov konania vo vzťahu medzi navrhovateľom a vedľajším účastníkom.
Pojednávania dňa 11. marca 2013 sa navrhovateľ ani vedľajší účastník nezúčastnil. Po vypočutí odporcu E. Š. bol vyhlásený rozsudok, ktorým odporcovi bola uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 86,72 € s 9 % ročným úrokom z omeškania od 18. decembra 2010 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. V prevyšujúcej časti bol návrh zamietnutý.
Z vyššie uvedeného je zrejmé, že návrh navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty bol zamietnutý z dôvodov, ktoré rozviedol vedľajší účastník vo vyjadrení k návrhu na začatie konania.
Za tejto situácie nepochybne právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonal úkony nevyhnutné pre úspech odporcu vo veci, t.j. pre účelné bránenie práva odporcu, lebo poskytol právne služby, ktorých vykonanie malo vplyv na rozhodnutie súdu v prospech odporcu. Nemožno preto hodnotiť vynaloženie trov právneho zástupcu (vedľajšieho účastníka) ako trovy nadbytočné, či neúčelné tak, ako to uvádzal navrhovateľ vo vyjadrení zo dňa 8. marca 2013.
Z uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že vedľajšiemu účastníkovi patrí náhrada trov konania, pozostávajúca z trov právneho zastúpenia, a to z odmeny za prevzatie a prípravu zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom v sume 24,90 € podľa § 10 ods. 1 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytnutie právnych služieb v platnom znení (ďalej len „citovaná vyhláška“), v spojení s § 14 ods. 1 písm. a/ citovanej vyhlášky, náhrady výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 7,63 € (podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky), z odmeny za písomné podanie, t.j. vyjadrenie zo dňa 20. novembra 2012 v sume 24,90 € (§ 10 ods. 1 citovanej vyhlášky v spojení s § 14 ods. 1 písm. b/ citovanej vyhlášky) a z náhrady výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 7,63€ (§ 16 ods. 3 citovanej vyhlášky), ktoré súd zvýšil o 20 % DPH, t.j. 13,01 €. Trovy právneho zastúpenia tak predstavujú sumu 78,07 € (24,90 € + 7,63 € + 24,90 € + 7,63 € + 13,01 €). Vzhľadom na to, že súd zamietol návrh navrhovateľa do sumy 331,94 € a priznal len pohľadávku vo výške 86,72 € z titulu neuhradených služieb, pomer úspechu odporcu voči navrhovateľovi bol 80 % ku 20 %, a tak odporcovi vzniklo právo na náhradu trov vo výške 60 % (80 % - 20 %). V takomto rozsahu boli priznané aj trovy právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi, (t.j. v rozsahu 60 % zo sumy 78,07 €), t.j. v sume 46,84 €.
Z tohto dôvodu podľa § 220 O.s.p. odvolací súd zmenil výrok rozsudku súdu prvého stupňa o trovách konania tak, že vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov prvostupňového konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia v sume 46,84 €, ktorú je navrhovateľ povinný zaplatiť advokátovi JUDr. Igorovi Šafrankovi do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.. Účastníkmi odvolacieho konania boli len navrhovateľ a vedľajší účastník zastúpený právnym zástupcom (advokátom) JUDr. Šafrankom. Predmetom odvolacieho konania boli iba trovy konania vedľajšieho účastníka.
V odvolacom konaní bol vedľajší účastník úspešný, a preto mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Neúspešný navrhovateľ je preto povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby (odvolanie), t.j. odmena vo výške 8,30 € (1/2 zo 16,60 €) podľa § 10 ods. 1 a § 14 ods. 3 písm. b/ citovanej vyhlášky, pričom tarifnou hodnotou veci je výška trov prvostupňového konania (46,84 €) a náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky vo výške 7,81 € a 20 % DPH (3,22 €, a tak trovy právneho zastúpenia činia spolu sumu 19,33 € (8,30 € + 7,81 € + 3,22 €).
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uložil navrhovateľovi zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy odvolacieho konania v sume 19,33 € k rukám právneho zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr. Igora Šafranka podľa § 149 ods. 1 O.s.p..
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č.757/2004 Z. z. o súdoch v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.