Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_11Co-74-2013.pdf
PDF · 69.62 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/74/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľky: E. N., nar. XX.X.XXXX, bytom W. XXXX/X, T. X., zast. advokátkou: JUDr. Eva Bubniaková, Krížna 8, Dunajská Streda, proti odporkyni: B. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. A. Q. XXX, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Senica z 13. novembra 2012 č. k. 4C/139/2011-75 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti lehoty plnenia vo veci samej m e n í tak, že istinu takýmto rozsudkom prisúdenú, t. j. povinnosť odporkyne zaplatiť navrhovateľke 2.325 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku povoľuje odporkyni zaplatiť v splátkach po 600 eur mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto uznesenia tak, že omeškanie s splnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
V napadnutej časti trov konania rozsudok súdu prvého stupňa r u š í a vec mu v tejto časti vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napádaným rozsudkom súd prvého stupňa zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníčok k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXX okres Senica, obec D. A. Q., kat. územie D. A. Q., k parc. reg. „C“ č. 729/12, zast. plochy a nádvoria o výmere 673 m2 a k rodinnému domu s. č. XXX postaveného na parc. reg. „C“ č. 729/12 tak, že podiel 1/4-iny prikázal do vlastníctva odporkyne, ktorá sa stáva výlučným vlastníkom parc. reg. „C“ č. 729/12, zast. plochy a nádvoria o výmere 673 m2 a k rodinnému domu s. č. XXX postaveného na parc. reg. „C“ č. 729/12; odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľke sumu 2.325 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku; súd vráti navrhovateľke súdny poplatok vo výške 160,50 eur prostredníctvom príslušného daňového úradu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku; odporkyňa je povinná zaplatiť náhradu trov štátu vo výške 401,51 eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľke náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 875,57 eur a iných trov konania vo výške 139,50 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Proti takémuto rozsudku v časti lehoty plnenia vo veci samej ako aj v časti uloženia náhrady trov konania podala včas odvolanie odporkyňa s návrhom na zmenu rozsudku v takejto časti a to povolením splátok po maximálne 200 eur mesačne a nepriznaním navrhovateľke náhrady trov konania.
Navrhovateľka odvolací návrh nepodala.
Odvolací súd prejednal podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O. s. p. vec v medziach odvolania, teda len vo výslovne napadnutej časti lehoty plnenia a trovách konania a to bez pojednávania, pretože nešlo o vec samu a ani o žiaden zákonom ustanovený prípad potreby prejednávania aj takejto veci na pojednávaní odvolacieho súdu a dospel k záveru, že odvolaniu odporkyne je potrebné priznať úspech aj keď v časti povolenia splátok v inom rozsahu.
Podľa § 160 ods. 1 O. s. p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Z obsahu spisu v prejednávanej veci potom vyplýva, že súd prvého stupňa napádaným rozsudkom uložil v rozsudku povinnosť splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Odvolací súd dospel k záveru, že vzhľadom k nedisponovaniu hotovostnými finančnými prostriedkami, ktoré by odporkyni umožňovali zaplatiť navrhovateľke prisúdenú sumu 2.325 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, bol dôvod na vykonanie plnenia v splátkach, ktorých rozloženie na časový interval by samozrejme mal byť v súlade s jedným z ustálených pravidiel rozhodovacej praxe súdov, podľa ktorého by k zaplateniu celého dlhu i vo forme splátok malo prísť najneskôr do 36 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa takáto výhoda poskytla avšak berúc do úvahy i získanie odporkyňou nespornej výhody (odkladu) už praktickým uplatnením opravného prostriedku, čo má za následok oddialenie plnenia na čas právoplatnosti až tohto rozhodnutia.
Odporkyňa rozsudok napadla aj v časti trov konania, keď s rozhodnutím prvostupňového súdu v tejto nesúhlasila, považovala ho za nesprávne, pretože navrhovateľka sa o nehnuteľnosti 20 rokov nezaujímala, nestarala a v konečnom dôsledku navrhovateľka, ktorá požadovala za 1/4 nehnuteľností 6.600 eur vysúdila po znaleckom posudku sumu, ktorú bola ochotná zaplatiť už pri pojednávaní dňa 6.2.2012.
Odvolací súd má za to, že s návrhom sa tu nepochybne uspelo, avšak len v tej najvšeobecnejšej rovine (t. j. v tom, že návrhu na zrušenie a vyporiadanie bolo vyhovené, teda že nedošlo k jeho zamietnutiu). Popri úvahe spočívajúcej v tom, že v konaniach zahájiteľných oboma účastníkmi neskôr reálne vedeného sporu (v ktorých vykázanie do procesnej pozície odporcu závisí od faktoru predstihnutia jednej zo sporiacich sa strán tou druhou) majú status navrhovateľa i jeho úspech s návrhom len obmedzený význam, totiž v konaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je pre posúdenie úspechu navrhovateľa s návrhom aj samotnej nutnosti vedenia konania pred súdom potrebným najmä zodpovedanie si otázok, 1/ na koho strane bol dôvod neúspechu prípadného pokusu alebo aj viacerých pokusov o mimosúdne vyriešenie predmetu sporu (pokiaľ tu takýto pokus vôbec bol) a 2/ do akej miery sa spôsob vyporiadania ustálený rozsudkom alebo prípadným iným vecným rozhodnutím súdu kryje so spôsobom vyporiadania navrhovaným návrhom, resp. tým, ktorý bol obsahom dohody ponúkanej navrhovateľom druhému účastníkovi vzťahu pred začatím konania.
Pri nazeraní na posudzovaný problém z uvedených hľadísk je treba konštatovať, že neostávalo iné, než na odvolateľkou napadnuté časti nazerať, ako na výsledok nedostatočného posúdenia veci súdom prvého stupňa po právnej stránke čo predurčovalo jediný možný výsledok odvolacieho konania o takomto rozhodnutí, majúci základ v ustanovení § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. a v odseku 2 takého istého paragrafu.
Povinnosťou súdu prvého stupňa tak bude v ďalšom konaní riadiť sa názorom odvolacieho súdu (pretože je ním podľa § 226 O. s. p. viazaný), najmä v zodpovedaní si otázok naznačených odvolacím súdom a následne výsledky podľa § 132 O. s. p. náležite zhodnotiť a až potom opätovne rozhodnúť o trovách konania na súdoch oboch stupňov (§ 224 ods. 3 O. s. p.).
K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednohlasne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.