Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13C-167-2013.pdf
PDF · 86.92 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-13C/167/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany, samosudkyňou JUDr. Janou Tvrdou v právnej veci navrhovateľa: CETELEM SLOVENSKO a.s., so sídlom Bratislava, Panenská č. 7, IČO: 35 787 783, právne zastúpeného: JUDr. Helena Strachotová - usadená euroadvokáta, sídlo AK Martin, Hviezdoslavova č. 7 proti odporcovi: H. R., U..: XX.XX.XXXX, R. G., H. Z. Č.. XXX/XX, o zaplatenie 542,03 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Odporca je povinný navrhovateľovi zaplatiť sumu 449,10 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 449,10 eura od 01.04.2012 do zaplatenia v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšku súd návrh zamieta.
III. Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 17.04.2013 domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 542,03 eura spolu s úrokom vo výške 44,5% ročne zo sumy 449,10 eura od 02.02.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 542,03 eura od 01.04.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Súd vo veci za použitia § 115a ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) nenariadil pojednávanie, nakoľko ide o tzv. drobný spor v súlade s § 200ea ods. 1 O.s.p.
Návrh, prílohy a procesné poučenie pre účastníka konania bolo odporcovi doručené dňa 07.03.2014, odporca sa nevyjadril.
Súd vo veci za použitia § 115a ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) nenariadil pojednávanie, nakoľko ide o tzv. drobný spor v súlade s § 200ea ods. 1 O.s.p.
Súd vykonal dokazovanie Zmluvou o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty zo dňa 01.07.2011, č. 263379093066955 (ďalej len „zmluva“), všeobecnými obchodnými podmienkami CETELEM SLOVENSKO a.s. k zmluve o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty (ďalej len „podmienky“), odstúpením od úverovej zmluvy zo dňa 10.02.2012, špecifikáciou uplatnenej pohľadávky zo dňa 09.07.2013, sadzobníkom poplatkov i ostatným obsahom súdneho spisu a zistil tento stav veci:
Navrhovateľ uzatvoril s odporcom Zmluvou o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty zo dňa 01.07.2011, č. 263379093066955. Navrhovateľ odporcovi poskytol úver na nákup tovaru v celkovej výške 449,10 eura. Pri uzatvorení zmluvy odporca zaplatil časť ceny tovaru, a to sumu 49,90 eura. Odporca sa zaviazal úver splatiť formou mesačných splátok v počte 24 v sume po 28,58 eura počnúc dňom 15.08.2011. Dňom 31.03.2012 sa stal splatným dlh odporcu v sume 542,03 eura. Navrhovateľ okrem istiny požadoval od odporcu aj zaplatenie úroku vo výške 44,5% ročne, i úroku z omeškania vo výške 9% ročne až do zaplatenia.
Odporca mal z titulu spoterbiteľského úveru zaplatiť celkom sumu 685,92 eura, ktorá pozostávala zo sumy poskytnutého úveru v sume 449,10 eura a zmluvne dohodnutých úrokov celkom v sume 236,82 eura. RPMN bola stanovená na 54,78%. Odporca nič nezaplatil. Z tohto dôvodu navrhovateľ dňa 10.02.2012 od úverovej zmluvy odstúpil. Úver sa k 31.03.2012 stal splatným. Do omeškania sa odporca dostal počnúc dňom 01.04.2012.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom k 01.07.2011 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 11 ods. 1 písm. a), b) zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1; b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
Podľa § 488 OZ, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ( účinného k 02.02.2012), výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Právny vzťah účastníkov konania z titulu uzavretej zmluvy zo dňa 07.06.2002 podľa § 497 až § 507 Obchodného zákonníka a podľa ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, vrátane všeobecných obchodných podmienok, považoval súd za nesporný (§ 120 ods. 3 O.s.p.). Vo vzťahu k predmetu konania súd konštatuje, že navrhovateľ bol oprávnený zmluvu vypovedať v súlade s čl. III.
- 6.-1 všeobecných podmienok. Z dôvodu odstúpenia od zmluvy mal navrhovateľ právo požadovať od odporcu predčasné splatenie úveru v plnej výške dlžnej sumy, čo do istiny i príslušenstva. Povinnosť vrátiť poskytnutý úver vo výške istiny a príslušenstva je podstatnou časťou obsahu záväzku odporcu v zmluve o úvere, vrátane úveru spotrebiteľského. Nakoľko odporca si túto povinnosť nesplnil riadne a včas (keď v konaní nebol preukázaný opak), je povinný zaplatiť navrhovateľovi uplatnený nárok.
Navrhovateľ si návrhom uplatnil právo na zaplatenie pohľadávky, ktorá pozostáva zo sumy 542,03 eura spolu s úrokom vo výške 44,5% ročne zo sumy 449,10 eura od 02.02.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 542,03 eura od 01.04.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania . V prejednávanej veci súd dopel k záveru, že právny vzťah medzi účastníkmi konania je vzťahom spotrebiteľským. Právna povaha úverovej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania spĺňa podmienky predpokladané § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. V čase uzavretia zmluvy, ktorá bola pripravená navrhovateľom (vrátane všeobených obchodných podmienok), ktorých obsah odporca nemohol ovplyvniť, nesledovala táto zmluva zákonodarcom sledovaný cieľ ochrany spotrebiteľa. Spotrebiteľská zmluva je osobitným zmluvným typom s osobitnou a jedinečnou právnou úpravou obsiahnutou v zákone o spotrebiteľských úveroch. Možno teda uzavrieť, že právny vzťah založený medzi účastníkmi konania nie je tzv. absolútnym obchodom v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka. Pri zachovaní možnosti voľby právnej úpravy podľa Obchodného zákonníka, by takéto dojednanie nepochybne znamenalo podstatné zvýhodnenie veriteľa na úkor spotrebiteľa a naopak bezdôvodné zhoršenie zmluvného postavenia spotrebiteľa. Voľba Obchodného zákonníka podľa § 262 Obchodného zákonníka ako právnej normy, ktorou sa majú spravovať právne vzťahy účastníkov konania, tak bola súdom vyhodnotená ako v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a preto ako dojednanie je absolútne neplatné. Ako to vyplýva z vyššie citovaných zákonných ustanovení, podstatnou náležitosťou úverovej zmluvy je okrem iného aj ročná percentuálna miera nákladov. Ak nie je uvedená vôbec, ale ak je uvedená v nesprávnej výške v neprospech spotrebiteľa, treba na úver nazerať ako bezúročný a bez poplatkov.
Vzhľadom na vyššie uvedené sa súd ďalej zaoberal dôvodnosťou jednotlivých nárokov uplatnených navrhovateľom. Je nepochybné, že odporca je v omeškaní zo zaplatením istiny. V súvislosti s uplatňovaním ďalších nárokov súd preskúmal zmluvu a zistil, že ročná percentuálna miera nákladov bola určená vo výške 54,78%. Súd prepočítal RPMN spôsobom: konečná suma úveru, t.j. 685,92/449,10, t.j. cena poskytnutého úveru = 1,5273 - 1 = 0,5273. Získané číslo bolo potrebné umocniť na 2 (24 splátok sú dva roky), potom RPMN je 0,2780 x 100 = 27,80%.
Ako to z vyššie uvedeného vyplýva, RPMN je v zmluve uvedená vyššia, ako v skutočnosti pri daných parametroch zmluvy mala byť, teda zmluvou dojednaná RPMN je v neprospech spotrebiteľa (je vyššia). Na úver tak treba nazerať ako na bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na to je odporca povinný navrhovateľovi zaplatiť sumu istiny 449,10 eura, so zaplatením ktorej je doposiaľ v omeškaní. Je preto povinný platiť i úrok z omeškania. So zaplatením istiny je odporca v omeškaní počnúc dňom 31.03.2012, kedy sa úver stal pre nesplácanie predčasne splatným. Pre oblasť občianskoprávnych vzťahov je výška úroku z omeškania stanonovená kogentne, čo sa hornej hranice týka. Ku dňu 01.04.2012 predstavovala úroková sadzba ECB výšku 1%, spolu 9% ročne.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Navrhovateľ si návrhom na začatie konania voči odporcovi uplatnil právo na zaplatenie sumy 542,03 eura spolu s úrokom 44,5% ročne zo sumy 449,10 eura od 02.02.2012 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 542,03 eura od 01.04.2012 do zaplatenia. Súd navrhovateľovi priznal nárok na zaplatenie sumy 449,10 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 449,10 eura od 01.04.2012 do zaplatenia. Vo zvyšku návrh zamietol. Prepočtom ku dňu vyhlásenia rozsudku (v súlade s Rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27. apríla 2004, sp.zn.: 1 M Cdo 1/2004) potom súd dospel k záveru, že navrhovateľ si návrhom uplatnil nárok na zaplatenie spolu 542,03 eura + 479,64 eura (úrok) + 109,19 eura (úrok z omeškania) = 1.130,86 eura. Súd navrhovateľovi voči odporcovi priznal nárok na zaplatenie sumy 449,10 eura + 90,47 eura (úrok z omeškania) = 539,57 eura. Z uvedeného vyplýva, že úspešnejším v konaní bol odporca. Keďže si právo na náhradu trov konania neuplatnil, súd mu náhradu ani ich pomernej časti nepriznal.
Súd lehotu na plnenie podľa tohto rozsudku odporcovi určil v súlade s § 160 ods. 1 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave, trojmo.
Základnými náležitosťami odvolania sú: všeobecné náležitosti (z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy), proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.