Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22P-172-2012.pdf
PDF · 103.65 KB
Case nature
Area
Subarea
22P/172/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Žákovou Máriou v právnej veci navrhovateľa: V. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Košice, C. Č.. XX, zastúpený advokátom: JUDr. Róbert Selvek, Advokátska kancelária, Nemcovej č. 30, Košice proti odporkyni: Q. Š., rod. M., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Košice, C. Č.. XX, zastúpená advokátkou: JUDr. Daniela Tarhajová, Advokátska kancelária, Mlynárska č. 19, Košice, za účasti mal. L. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom Košice, C. Č.. XX, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice v konaní o rozvod manželstva s príslušenstvom takto
rozhodol:
Manželstvo účastníkov konania uzavreté dňa XX.X.XXXX pred Mestskou časťou C. - A. mesto, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu C. - A. mesto vo zväzku XXX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX r o z v á d z a .
Pre čas po rozvode manželstva z v e r u j e mal. L. Š., nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti odporkyne s tým, že právo zastupovať maloletú a spravovať jej majetok majú obaja rodičia.
Navrhovateľ je povinný prispievať na výživu mal. L. Š. sumou 100 EUR mesačne do rúk odporkyne, vždy do 15-tého dňa toho ktorého mesiaca vopred, počínajúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.
Navrhovateľ je oprávnený stretávať sa s mal. L. Š. každý týždeň v utorok, alebo vo štvrtok v čase od 16.30 hod. do 18.30 hod., s tým, že navrhovateľ presný deň stretnutia s maloletou dohodne s odporkyňou vždy dva dni vopred elektronickou komunikáciou.
Navrhovateľ je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny víkend v nedeľu od 10.00 hod. do 18.00 hod..
Navrhovateľ si maloletú prevezme v čase začatia styku pred bytom odporkyne a maloletú po ukončení styku na tom istom mieste odporkyni vráti. Odporkyňa je povinná pripraviť maloletú riadne na styk s navrhovateľom, maloletú na určenom mieste v čase začatia styku odovzdať navrhovateľovi a po ukončení styku ju prevziať.
O trovách štátu bude rozhodnuté samostatným uznesením.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom, ktorý podal súdu dňa 5.11.2012 domáhal rozvodu svojho manželstva s odporkyňou, navrhol upraviť rodičovské práva a povinnosti pre prípad rozvodu manželstva voči mal. L. Š., nar. XX.X.XXXX tak, aby súd zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky a jeho zaviazal platením výživného 75 EUR mesačne. Styk žiadal upraviť každý týždeň v utorok a štvrtok od 16.30 hod. do 19.00 hod., každý nepárny víkend od piatka od 18.00 hod. do 19.00 hod. v nedeľu, počas letných prázdnin od 9.00 hod. dňa 1.7. do 18.00 hod. dňa 14.7. a od 9.00 hod. dňa 15.8. do 19.00 hod. dňa 31.8., počas jarných prázdnin párneho kalendárneho roka vždy od 9.00 hod. soboty predchádzajúcej prvému dňu prázdnin do 19.00 hod. nedele nasledujúcej po poslednom dni prázdnin, počas vianočných sviatkov nepárneho kalendárneho roka od 9.00 hod. 24.12. do 19.00 hod. 27.12. a počas Silvestra párneho kalendárneho roka vždy od 9.00 hod. dňa 28.12. do 19.00 hod. dňa 1.1. s tým, že maloletú si vyzdvihne a odovzdá pred bytom matky.
Svoj návrh odôvodnil tým, že v manželstve s odporkyňou postupne sa vyplavovali na povrch problémy spôsobené povahovými črtami odporkyne, ktorá nesúhlasila s tým, že sa dlho zdržiava v práci, nie podľa jej predstáv, žiadala, aby striktne dodržiaval pracovný čas v zamestnaní a po jeho uplynutí jej bol plne k dispozícii. Z dôvodu jeho neskorých príchodov z práce, rozporov ohľadom výchovy dieťaťa, boli hádky stále častejšie, pravidelnejšie a nezriedka trvali do neskorých nočných hodín. Preto postupne s odporkyňou prestali komunikovať o bežných záležitostiach a spoločných veciach a ich komunikácia sa zvrhla na nekonečné výčitky zo strany odporkyne. Prvýkrát v roku 2010 nežili v spoločnej domácnosti, potom na jej naliehanie opäť sa pokúšali obnoviť manželské spolužitie, avšak rozpory sa im nepodarilo vyriešiť a asi po polročnom spoločnom bývaní v auguste 2011 ho manželka vyhodila zo spoločného bytu. Tento stav trval až do podania návrhu.
Odporkyňa podala vo veci písomné vyjadrenie dňa 19.12.2012, v ktorom uviedla, že súhlasí s návrhom na rozvod manželstva, avšak tvrdenia uvádzané navrhovateľom, podľa nej nezodpovedajú skutočnému stavu veci. Podľa nej navrhovateľ všetok voľný čas venoval stavbe rodinného domu svojich rodičov v obci Z. Č., domov chodieval len prespávať, zo zamestnania odchádzal rovno na stavbu a ich spoločné dieťa ho takmer nepoznalo. Tieto skutočnosti vyústili do konfliktných situácií, kedy sa navrhovateľ voči nej správal násilnícky a pokiaľ navrhovateľ odišiel zo spoločnej domácnosti, urobil to dobrovoľne a nikto ho z bytu nevyhodil. Po obnovení spolužitia si v januári 2011 dokonca vzali hypotekárny úver na výstavbu rodinného domu, avšak v júli 2011 navrhovateľ opäť dobrovoľne opustil spoločnú domácnosť. Preto nie je pravda, že by ho niekto z bytu vyhadzoval. Odporkyňa uviedla, že nesúhlasí s výškou navrhovaného výživného 75 EUR a žiadala, aby pre prípad rozvodu manželstva bol navrhovateľ zaviazaný platením výživného 170 EUR. Rovnako nesúhlasila s návrhom na úpravu styku tak, ako sa ho domáhal navrhovateľ, pretože podľa nej je dieťa na ňu citovo naviazané a navrhovateľ nepozná jej nároky, návyky, denný režim, povahové vlastnosti, záujmy, zdravotný stav, stravovanie a podobne, pretože o tieto sa nikdy nezaujímal.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, sobášnym listom účastníkov konania, rodným listom maloletej, znaleckým posudkom znalkyne PhDr. Ľubomíry Gallovej z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, listinnými dôkazmi vyžiadanými súdom a predloženými účastníkmi konania, na základe ktorých zistil nasledujúci skutkový a právny stav:
Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 26.4.2008, pričom u oboch účastníkov sa jedná o prvé manželstvo, ktoré uzatvárali po dvojročnej predmanželskej známosti. Z manželstva pochádza mal. L., nar. XX.X.XXXX, účastníci konania nemajú inú vyživovaciu povinnosť. Posledné spoločné bydlisko účastníkov konania bolo v Košiciach na C. Č.. XX. Obaja sú slovenskými štátnymi príslušníkmi.
Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že od začiatku uzavretia manželstva boli medzi ním a odporkyňou hádky, manželka ho stále vyhadzovala zo svojho bytu, a preto prvýkrát túto domácnosť opustil už v r. 2009. Následne sa však vrátil, zostali žiť ešte spolu a po ďalších nedorozumeniach,
hádkach, keď ho manželka podozrievala z nevery, avšak bezdôvodne, opätovne opustil túto spoločnú domácnosť dňa 29.7.2011 a definitívne sa presťahoval ku svojim rodičom. V súčasnosti navrhovateľ žije v podnájme na O. Č.. XX sám, má však priateľku. Za podnájom platí 350 EUR mesačne. Jeho príjem predstavuje 700 EUR mesačne.
Navrhovateľ uviedol, že s mal. dcérou sa stretáva raz do týždňa, a to buď v utorok, alebo štvrtok po vzájomnej dohode s matkou maloletej, avšak stále za prítomnosti matky a keď matka odíde z obývačky, maloletá za ňou uteká. Navrhovateľ uviedol, že má dojem, že maloletá sa nebojí od neho, ale od svojej matky.
Navrhovateľ vylúčil obnovenie manželského spolužitia s odporkyňou, avšak chcel by sa naďalej s maloletou stretávať dvakrát do týždňa na dve hodiny, zatiaľ nemá takú predstavu, že by maloletá uňho prespávala. Súhlasil s tým, aby trvalejší styk bol upravený až v priebehu budúcoročných prázdnin.
Odporkyňa uviedla, že podľa nej sa manželstvo s navrhovateľom rozpadlo z toho dôvodu, že sa dostatočne svojej rodine nevenoval, vôbec nebol doma, a preto sa nevenoval ani dieťaťu. Keď bol doma a mal voľno, tak sedával pri počítači alebo chodieval do kováčskej dielne svojho brata. Jej pri starostlivosti o maloletú a o domácnosť vôbec nepomáhal. Odporkyňa vylúčila, že by bola nejaká žiarlivá, alebo ho upodozrievala z nevery, hádali sa najmä kvôli tým problémom, ktoré uviedla, keď chcela, aby sa viac venoval svojej rodine. Keď jej vulgárne nadával, maloletá bola pritom a dokonca sa jej raz pred navrhovateľom zastala, odvtedy na to stále spomína. Ani odporkyňa nemá žiaden záujem na obnovení manželského spolužitia.
Odporkyňa žije spolu s mal. dcérou v 2-izbovom byte, ktorý jej vlastnícky patrí a za tento byt platí mesačne 206 EUR. Príjem odporkyne predstavuje 380 EUR mesačne, výživné zo strany navrhovateľa dostáva v sume 75 EUR mesačne.
Mal. L. je zdravá, navštevuje materskú škôlku, kde odporkyňa platí 17 EUR mesačne a 23,50 EUR za stravovanie, 10 EUR investičné výdavky. Maloletá navštevuje tanečnú, kde platí 8 EUR mesačne a za výuku angličtiny v škôlke 10 EUR mesačne. Matka platí maloletej životné poistenie 22,50 EUR mesačne a sporenie v Prvej stavebnej sporiteľni 15 EUR mesačne. Matka uviedla, že maloletá je pomerne často chorá, užíva často antibiotiká a v poslednom období, kým sa vyliečila, tak stáli lieky asi 15 EUR v mesiaci. Oblečenie u maloletej vyčíslila na sumu 30 EUR v mesiaci a voľnočasové aktivity sumou 15 EUR v mesiaci.
Matka navrhla, aby sa navrhovateľ stretával s maloletou v týždni v utorok a štvrtok od 17.30 hod. do 18.30 hod. a v sobotu alebo nedeľu každé dva týždne od 10.00 hod. do 18.00 hod. bez jej prítomnosti. Sama predpokladá, že maloletá sa situácii prispôsobí a bude schopná sa stretávať s otcom bez jej prítomnosti.
Matka pracuje v pevnej pracovnej dobe od 7.30 hod. do 15.30 hod., otec pracuje v 12-hodinových zmenách, ktoré pripadajú na rôzne dni v týždni, následne má nejaké dni voľna. Pokiaľ mu pripadne zmena na druhý víkend v nedeľu, vie si zmeny pomeniť.
Súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie z účelom zistenia najvhodnejšieho režimu stretávania sa otca s maloletou. Znalkyňa realizovala psychologické vyšetrenie osobnostnej štruktúry otca, matky a maloletej, posúdila psychický vývin maloletej a jej emotívne prežívania situácie, ktorá nastala v rodine, citovú väzbu maloletej k rodičom, vyjadrila sa k možnosti ovplyvňovania matky maloletej voči otcovi a naopak a odporúčala budúci styk otca s maloletou. Zo znaleckého posudku vyplýva, že dieťa je od svojho útleho veku predovšetkým v starostlivosti matky, ktorá sa o ňu dobre stará, venuje sa jej a formuje jej osobnostný a citový vývin. V čase odchodu otca zo spoločnej domácnosti bola maloletá v nízkom fyzickom veku, a preto jej ďalší vývin bol poznačený nedostatočným fyzickým kontaktom s otcom, dieťa bolo zvyknuté dlhšiu dobu vyrastať v neúplnej rodine. Skôr podvedome a intuitívne mohlo vnímať emočnú nespokojnosť matky s danou situáciou, ktorá sa tak mohla prenášať aj na dieťa. Dieťa
však nemá vyslovene negatívny vzťah ku svojmu otcovi, ale k osobe otca neprechováva takú silnú citovú väzbu a vzťah, ako k osobe matky. Vzťah je skôr laxný, situačne aj odmietavý. Znalkyňa však podotkla, že tento vzťah je nie odmietavý v dôsledku nevhodného správania sa otca k dieťaťu, ale skôr zrkadliaci negatívny vzťah matky ku otcovi. Negatívne poznámky matky k otcovi pred dieťaťom sú priamym ovplyvňovaním dieťaťa matkou voči otcovi. Na základe uvedeného styk otca je podľa znalkyne vhodné upraviť postupným spôsobom, nakoľko dieťa nie je zatiaľ adaptované na dlhší styk s otcom bez matkinej prítomnosti. Preto odporúčala, aby sa dieťa kontaktovalo s otcom každý týždeň v utorok a štvrtok na dve hodiny, bez prítomnosti matky, teda mimo bytu matky v primeranom prostredí. Otec by však mal matke v predstihu signalizovať prípadnú zmenu, informovať ju telefonicky minimálne 1- 2 dni vopred, že sa na styk nedostaví. Čo sa týka víkendových stretnutí, tie by sa mali realizovať každý druhý víkend po dobu troch mesiacov v obmedzenej miere, a to počas jedného dňa v čase od 10.00 hod. do 18.00 hod. v sobotu alebo v nedeľu. Po uplynutí tejto doby je možné prikročiť k realizácii styku aj počas celého víkendu, teda celej soboty a celej nedele. Až následne prichádza do úvahy širší styk otca s maloletou počas prázdnin a sviatkov, ktoré znalkyňa odporúčala. Je však potrebné sa prispôsobiť tomu, že dieťa situačne nemusí dobre znášať počiatočné kontakty s otcom, je možné, že sa bude dožadovať ukončenia styku s ním skôr. Preto môže zvýšene vzdorovito reagovať. Otec by sa mal týmto okolnostiam prispôsobiť a v prípade, že by mal. L. sa dožadovala ukončenia styku, mal by ju matke odovzdať skôr. Je preto vhodné, aby pre dieťa pripravil zaujímavý program, aby sa dieťa cítilo s ním dobre. Veľmi dôležité bude aj povzbudzovanie ku kontaktu s otcom zo strany matky.
Na základe záverov znaleckého posudku sa rodičia dohodli tak, že kým si maloletá zvykne na svojho otca, styk sa bude realizovať každý týždeň v utorok alebo štvrtok od 16.30 hod. do 18.30 hod. bez prítomnosti matky a každý druhý víkend v nedeľu od 10.00 hod. do 18.00 hod. bez prítomnosti matky. Ďalší rozšírený styk by závisel od toho, ako sa maloletá prispôsobí tejto situácii.
Podľa § 1 ods. 1, 2 zákona o rodine č. 36/2005, manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom. Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.
Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach . Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1 až 3 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení súd rozviedol manželstvo účastníkov konania, pretože zistil, že toto manželstvo je hlboko a trvalo rozvrátené, manželstvo nespĺňa žiadne zo svojich poslaní daných Zákonom rodine a zmenilo sa na formálny zväzok dvoch ľudí, pričom nie je predpoklad obnovenia manželského spolužitia. Manželstvo účastníkov konania sa rozpadlo po prerušení ich manželského spolužitia ešte v roku 2011 a od toho času stratili účastníci konania záujem o obnovu spolužitia. Od toho času účastníci konania nežijú spolu manželským životom, nestarajú sa spolu o mal. dieťa, nežijú spolu ani intímne a udržanie takéhoto manželstva nie je ani v záujme mal. L..
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 25 ods. 1, 2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa ust. § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ust. § 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Vzhľadom na to, že z manželstva účastníkov konania pochádza mal. L., súd zveril maloletú na základe dohody rodičov do osobnej starostlivosti matky a upravil styk otca s maloletou, na základe záverov znaleckého dokazovania a následnej dohody rodičov tak, aby sa tento styk postupne realizoval a táto postupnosť mala základ v styku upravenom súdom každý týždeň v utorok alebo vo štvrtok a každý druhý víkend v nedeľu tak, ako to je uvedené vo výroku rozsudku súdu. Obaja rodičia sú ochotní tomuto styku sa prispôsobiť. Zároveň súd ponechal na dohode rodičov ďalší styk otca s maloletou, v závislosti od vývoja vzťahu otca maloletej tak, aby tento styk bol v záujme maloletej. Len za tých podmienok, že maloletá si na svojho otca zvykne, je možné tento styk rozšíriť.
O trovách štátu, ktoré vznikli preddavkovaním trov znaleckého dokazovania, súd rozhodne samostatným uznesením.
Výrok o trovách konania vyplýva z ust. § 144 O.s.p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie iba kol. opatrovník, pretože navrhovateľ a odporkyňa sa tohto práva účinne vzdali po vyhlásení rozsudku. Kol. opatrovník môže podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku na Okresný súd Košice I.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2 O.s.p.:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.