Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1CoR/3/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Školníkovej a členiek senátu JUDr. Viery Markovej a JUDr. Renáty Šiškovej v právnej veci žalobcu: BETOMA, s.r.o., Radvanská 510/7, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 47 563 290, zastúpeného advokátom JUDr. Mgr. Luciou Príčovou, Strážovská 4, 974 11 Banská Bystrica proti žalovanému: Danucem Slovensko a.s., 906 38 Rohožník, IČO: 00 214 973, zastúpenému LD Legal, s.r.o., Seberíniho 9, 821 03 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 47 255 692 o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. k. -64 zo dňa 22.9.2020 takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č. k. -64 zo dňa 22.9.2020 v celom rozsahu p o t v r d z u j e .

II. Súd n e p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava V ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom prvým výrokom žalobu zamietol, druhým výrokom zamietol návrh na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave pod sp. zn. Rsp V-61/2018 zo dňa 10.7.2019 a tretím výrokom priznal žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 30.9.2019 (správne malo byť uvedené „dňa 27.9.2019“ - poznámka odvolacieho súdu vyplývajúca z č.l. 20-25 súdneho spisu) domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku sp. zn. Rsp V-51/2018 zo dňa 10.7.2019 vydaného Rozhodcovským súdom Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory, čo zdôvodnil tým, že dňa 17.10.2018 podal žalovaný žalobu na rozhodcovský súd na základe objednávky, ktorá obsahovala rozhodcovskú doložku, ktorá je podľa žalobcu neplatná, lebo nebola podpísaná konajúcou osobou, nebola uzavretá zo strany žalobcu a p. P. ako fyzická osoba prenajímajúca si linku - hnuteľnú vec od žalobcu nedisponoval plnou mocou, nebol jeho konateľom a ani nevystupoval v zmluvných vzťahoch s tretími osobami, nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu v mene žalobcu, a teda právomoc rozhodcovského súdu nebola založená na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovský rozsudok bol žalobcovi doručený dňa 2.8.2019. Okrem vyššie uvedených skutkových tvrdení žalobca ako prostriedky procesného útoku použil a k žalobe pripojil rozhodcovský rozsudok zo dňa 10.7.2019, vyjadrenie datované 13.2.2019, kúpnu zmluvu zo dňa 20.6.2018, všeobecné obchodné podmienky, vyjadrenie datované 5.5.2019, vyjadrenie žalovaného datované 15.3.2019 a upovedomenie o začatí exekúcie. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že námietky žalobcu sú prakticky totožné s tými, ktoré uvádzal v rozhodcovskom konaní, pričom v

rozhodcovskom konaní ani v žalobe žiadnym spôsobom nevysvetlil, prečo p. P. disponoval emailom žalobcu a jeho pečiatkou, ktorú preukázateľne používa žalobca pri podpisovaní dokumentov vrátane podaní na rozhodcovský súd. Okrem skutkových tvrdení žalovaný ako prostriedky procesnej obrany predložil objednávku zo dňa 4.4.2018, vyjadrenia žalovaného zo dňa 9.1.2019 a 15.3.2019, dodací list a navrhol pripojiť rozhodcovský spis.

3. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania ustálil skutkový stav, podľa ktorého žalovaný v postavení žalobcu proti žalobcovi v postavení žalovaného podal dňa 17.10.2018 žalobu na Rozhodcovský súd Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory o zaplatenie 2.432,81 eura s príslušenstvom. V OBJEDNÁVKE CEMENT 2018 zo dňa 4.4.2018 si žalobca ako kupujúci a žalovaný ako predávajúci dohodli rozhodcovskú doložku pre riešenie sporov v prospech Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory. Za kupujúceho túto objednávku vybavil p. P. a opatril ju pečiatkou spoločnosti žalobcu. Rozhodcovský súd vydal dňa 10.7.2019 rozhodcovský rozsudok pod sp. zn. Rsp V-61/2018, ktorým žalobe vyhovel, pričom právomoc odvodil od rozhodcovskej doložky uvedenej v objednávke zo dňa 4.4.2018. Z rozhodcovského rozsudku vyplýva, že žalobca podal žalobnú odpoveď dňa 1.12.2018, v ktorej uviedol, že „z priložených dokladov k žalobe je zrejmé, že tovar si objednal pán P., čo potvrdil svojím podpisom. Pán P. mal so spoločnosťou žalobcu uzatvorenú nájomnú zmluvu na vibrovací stroj a nemal žiadne oprávnenie konať za spoločnosť žalobcu. Z toho dôvodu žaloba je neoprávnená, nakoľko žalobca si od žalovaného nič neobjednal a žiada žalobu zamietnuť.“. V rozhodcovskom konaní podal žalobca ohľadom uplatneného nároku ďalšie vyjadrenia datované dňa 13.2.2019 a 5.5.2019 a navrhoval v nich žalobu zamietnuť. Neplatnosť alebo neuzavretie rozhodcovskej zmluvy v celom rozhodcovskom konaní nenamietal a rozhodcovský rozsudok bol žalobcovi doručený dňa 2.8.2019.

4. Súd prvej inštancie spor právne posúdil v zmysle ustanovení , , , , , , , , , , o rozhodcovskom konaní (ďalej len „“) a následne konštatoval, že žalobca v rozhodcovskom konaní ako žalovaný a žalovaný ako žalobca boli účastníkmi rozhodcovského konania Rsp V-61/2018 vedeného na Rozhodcovskom súde Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory, čím je daná aktívna a pasívna legitimácia v zmysle . Žalobca prevzal dňa 2.8.2019 rozhodcovský rozsudok a žaloba o jeho zrušenie bola na súde podaná dňa 30.9.2019, t.j. včas podľa a žalobca sa domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa a bod 3 . Na základe vykonaného dokazovania a za použitia citovaných ustanovení súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť, nakoľko všeobecný súd môže vstupovať do postupu a rozhodcovských rozhodnutí v rozsahu a medziach ; je povinný prihliadať na celé rozhodcovské konanie a na uplatňovanie jednotlivých práv a plnenie povinností účastníkov toho ktorého rozhodcovského konania s tým, že na žalobcom uplatnené dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku súd prihliadne len za predpokladu, že boli namietnuté v rozhodcovskom konaní v lehote uvedenej v . Z vykonaného dokazovania bolo podľa súdu prvej inštancie preukázané, že žalobca v rozhodcovskom konaní využil právo vyjadriť sa k žalobe podaním žalobnej odpovede, čo je prvým úkonom vo veci samej, pričom celá jeho obrana v rozhodcovskom konaní spočívala v popieraní hmotnoprávneho nároku žalovaného, avšak žalobca najneskôr so žalobnou odpoveďou nevyužil právo namietať právomoc rozhodcovského súdu rozhodovať spor medzi žalobcom a žalovaným o zaplatenie 2.432,81 eura s príslušenstvom. Žalobca včas nenamietol uzavretie písomnej rozhodcovskej zmluvy v kúpnej zmluve označenej ako OBJEDNÁVKA Cement 2018 zo dňa 4.4.2018. Lehota namietať právomoc je ustanovená v a keď žalobca v tejto lehote toto oprávnenie nevyužil, podľa súdu prvej inštancie súhlasil s oprávnením rozhodcovského súdu tento spor rozhodovať. Námietka žalobcu, že v podaní zo dňa 5.5.2019 namietal spôsob uzavretia kúpnej zmluvy, ako aj všeobecných obchodných podmienok a tým aj namietol uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy, nie je podľa názoru súdu prvej inštancie dôvodná, keďže toto podanie bolo až jeho tretím úkonom vo veci samej, teda po lehote a naviac týmto podaním nespochybňoval oprávnenie rozhodcovského súdu prejednávať a rozhodovať uplatnený nárok, keďže žalobca nenavrhoval rozhodcovské konanie zastaviť, ale zamietnuť. Podľa súdu prvej inštancie sa rozhodcovská zmluva medzi sporovými stranami považuje za uzavretú v rozsahu predmetnej žaloby tiež s poukazom na , nakoľko žalobca v žalobnej odpovedi existenciu rozhodcovskej zmluvy nenamietol. V nadväznosti na obligatórnu povinnosť súdu skúmať dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa , súd prvej inštancie ustálil, že predmet sporu (zaplatenie kúpnej ceny) bolo podľa platného práva možné a dovolené riešiť v rozhodcovskom konaní (, , ), pričom vo vzťahu ku skúmaniu porušenia verejného poriadku súd prvej

inštancie uviedol, že súdna kontrola súladu rozhodcovského sporu s verejným poriadkom za žiadnych okolností nezakladá meritórny prieskum rozhodcovského rozsudku. Súd prvej inštancie konštatoval, že v predmetnom rozhodcovskom spore nezistil žiadne porušenie verejného poriadku. Keďže žalobca podal návrh na odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodcovského rozsudku a žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku nebolo vyhovené, súd prvej inštancie s poukazom na o tomto návrhu rozhodol tak, že ho zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenia , , (ďalej len „“) a nakoľko mal žalovaný proti žalobcovi plný úspech, priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o výške tohto nároku bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku.

5. Proti tomuto rozsudku podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie v celom rozsahu z dôvodov podľa , a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, alternatívne aby napadnutý rozsudok zmenil a priznal žalobcovi náhradu trov prvostupňového konania a odvolacieho konania a trov právneho zastúpenia v plnom rozsahu. Žalobca v odvolaní v prvom rade namietal, že príslušný súd mal rozhodnúť o odklade vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku pri prvom úkone voči žalobcovi, avšak rozhodol až samotným rozsudkom. Žalobca podával návrh na odklad vykonateľnosti podľa , čím chcel predísť zákonnému výkonu rozhodnutia, keďže žalovaný už v čase podania samotnej žaloby podal návrh na vykonanie exekúcie, čím došlo k následnému zablokovaniu bankového účtu, čo vyústilo do ochromenia obchodného života žalobcu. Z hľadiska predchádzania škodám a hospodárnosti bolo podľa žalobcu potrebné zabrániť, aby sa proti žalobcovi zvyšovali trovy exekučného konania na základe predmetného rozhodcovského rozsudku, a teda bolo potrebné, aby súd rozhodol o odklade vykonateľnosti rozsudku. Vo vzťahu k má žalobca za to, že túto skutočnosť nepriamo namietal aj v rozhodcovskom konaní už pri prvom úkone, keď vo svojej odpovedi nepriamo napádal uzavretie objednávky, a teda aj zmluvných podmienok a všetkých úkonov s tým spojených, čo sa vzťahuje aj na rozhodcovskú doložku. Žalobca v samotnom konaní nebol zastúpený právnym zástupcom a vyjadrenia podával sám vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Ďalej žalobca v odvolaní uviedol, že právny úkon je potrebné vykladať z obsahu, z ktorého v tomto prípade vyplýva, že žalobca v rámci rozhodcovského konania napadol právomoc uzatvárať právne úkony v mene žalobcu, čím v zmysle obsahu napadol aj uzavretie rozhodcovskej doložky. Žalobca poukázal na veta prvá s tým, že v rozhodcovskom konaní namietal spôsobilosť osoby uzatvárať právne úkony v jeho mene, čím podľa žalobcu v zmysle obsahu napadol platnosť všetkých písomností, dokumentov a právnych úkonov uzavretých v mene žalobcu zo strany p. P.. S poukazom na žalobca uviedol, že z vyjadrenia zo dňa 13.2.2019 vyplýva, že žalobca uviedol skutočnosť, že kúpnu zmluvu spolu s objednávkou a všeobecnými obchodnými podmienkami podpísala osoba, ktorá nemala oprávnenie konať v mene žalobcu, z čoho podľa žalobcu vyplýva, že žalobca prejavil vôľu rozporovať všetky písomnosti uzavreté zo strany p. P. v mene žalobcu a ich platnosť, teda aj platnosť rozhodcovskej zmluvy a rozhodcovskej doložky, ktorá bola súčasťou týchto písomností. Objednávku, kúpnu zmluvu, ako aj prevzatie faktúry potvrdil p. P. ako fyzická osoba konajúca sama za seba, ktorá nekonala v mene žalobcu ani na základe postavenia štatutárneho zástupcu ani na základe plnej moci, príp. oprávnenia a toto postavenie je neprináležalo ani zo zamestnaneckého statusu. Z uvedeného podľa názoru žalobcu vyplýva, že žalobca so žalovaným neuzavrel písomnú rozhodcovskú zmluvu a tá, čo bola uzavretá, je neplatná, keďže trpí vadami. Dokumenty v mene žalobcu uzatvárala cudzia tretia osoba, ktorá so žalobcom nemala žiadny zmluvný vzťah vo veciach týkajúcich sa žalovaného. Žalovaný si nepreveril ani neoveril, či fyzická osoba koná v mene žalobcu, hoci tak mal zo svojho postavenia urobiť. Podľa žalobcu je v tomto prípade možné aplikovať a , a teda osoba, ktorá uzatvárala rozhodcovskú zmluvu, nemala spôsobilosť na jej uzavretie v mene žalobcu a rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola platne uzatvorená rozhodcovská zmluva. Žalobca v samotnej žalobe uvádzal ako jeden z dôvodov na zrušenie rozhodcovského rozsudku aj aplikáciu ustanovenia , s čím sa súd prvej inštancie podľa názoru žalobcu v samotnom odôvodnení rozsudku nevysporiadal a uviedol len samotný odkaz na použitie ustanovenia . Žalobca aj následne v odpovedi pred rozhodcovským súdom zo dňa 5.5.2019 uviedol na základe vyjadrenia žalovaného, že neuzavrel so žalovaným žiadnu kúpnu zmluvu a nepodpísal žiadne všeobecné obchodné podmienky, čím uviedol, že so žalovaným neuzavrel právne úkony, ktorých obsahom bola rozhodcovská zmluva a z obsahu vyjadrenia je možné usúdiť, že žalobca rozporoval uzavretie rozhodcovskej doložky,

na základe ktorej rozhodoval rozhodcovský súd už počas konania pred rozhodcovským súdom. V závere odvolania žalobca len bez ďalšieho poukázal na , bod 3, , .

6. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril, pričom rovnopis odvolania spolu s výzvou súdu prvej inštancie na predloženie vyjadrenia v lehote 10 dní boli právnemu zástupcovi žalovaného doručené súdom prvej inštancie dňa 31.3.2021.

7. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v zmysle po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

8. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

9. Podľa (v znení účinnom v čase vydania predmetného rozhodcovského rozsudku) tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak účastník rozhodcovského konania preukáže, že nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá, podľa právneho poriadku Slovenskej republiky.

10. Podľa (v znení účinnom v čase vydania predmetného rozhodcovského rozsudku) tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak účastník rozhodcovského konania preukáže, že rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach, ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti.

11. Podľa (v znení účinnom v čase vydania predmetného rozhodcovského rozsudku) tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak súd zistí, že sú dôvody, pre ktoré by boli odopreté uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu účastníka podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2002/244/20190101.html> tohto zákona.

12. Podľa (v znení účinnom v čase vydania predmetného rozhodcovského rozsudku) súd v konaní o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. b).

13. Podľa (v znení účinnom v čase vydania predmetného rozhodcovského rozsudku) ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

14. Podľa (v znení účinnom v čase vydania predmetného rozhodcovského rozsudku) na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. a) súd neprihliadne, ak ich účastník nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom v lehote na to ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu.

15. Podľa (v znení účinnom v čase vydania predmetného rozhodcovského rozsudku) žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa §

36 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244/20160701.html>, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

16. Podľa rozhodcovská zmluva sa považuje za písomne uzavretú v rozsahu predmetu podanej žaloby aj vtedy, ak je jej existencia tvrdená v žalobe a žalovaný v žalobnej odpovedi doručenej rozhodcovskému súdu jej existenciu nenamietne.

17. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, s obsahom napadnutého rozsudku a s konaním, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s obsahom odvolania žalobcu odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku s tým, že súd prvej inštancie na základe dostatočne zisteného skutkového stavu vyvodil správne právne závery premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku a svoje rozhodnutie spôsobom súladným s dikciou ustanovenia náležitým a presvedčivým spôsobom odôvodnil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je jednoznačne zrejmý myšlienkový postup súdu prvej inštancie vedúci ku v ňom ustáleným skutkovým a právnym záverom premietnutým do výrokovej časti napadnutého rozsudku. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného procesu a odvolací súd nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom v odôvodnení napadnutého rozsudku formuloval svoje závery týkajúce sa otázok podstatných pre rozhodnutie vo veci samej.

18. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 27.9.2019 v elektronickej podobe s autorizáciou podľa osobitného predpisu domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku vydaného Rozhodcovským súdom Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory dňa 10.7.2019 pod sp. zn. Rsp V-61/2018 z dôvodov podľa a bod 3 , pričom z listinného dôkazu predloženého žalobcom (Sledovanie zásielok - Slovenská pošta na č.l. 7 súdneho spisu) je zrejmé, že predmetný rozhodcovský rozsudok bol žalobcovi doručený dňa 2.8.2019, čo zakladá dodržanie zákonnej lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

19. Odvolací súd sa v plnej miere stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktoré boli podstatnými determinantmi zamietavého rozhodnutia súdu prvej inštancie vo vzťahu k žalobnému návrhu, keď súd prvej inštancie s poukazom na príslušné ustanovenia veľmi zrozumiteľným a náležitým spôsobom zdôvodnil, z akého dôvodu nemožno v danom konaní prihliadať na žalobcom tvrdené dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa , bod 3 . V tomto smere vôbec neobstojí odvolacia argumentácia žalobcu, ktorou vytýka súdu prvej inštancie, že sa nevysporiadal s aplikáciou ustanovenia , ale len uviedol odkaz na . Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie zastáva názor, že samotnému skúmaniu existencie alebo neexistencie dôvodov na zrušenie rozhodcovského rozsudku vyplývajúcich z ustanovenia musí v každom prípade predchádzať skúmanie naplnenia alebo nenaplnenia dikcie ustanovenia s tým, že v prípade, ak konajúci súd dospeje k záveru, že účastník rozhodcovského konania nenamietal dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa v konaní pred rozhodcovským súdom v lehote na to ustanovenej, resp. bez zbytočného odkladu, nemôže na ne súd konajúci o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku prihliadať. Odvolací súd sa v plnej miere stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o absencii včasnej námietky žalobcu vo vzťahu k dôvodom zrušenia rozhodcovského rozsudku v zmysle , bod 3 v predmetnom rozhodcovskom konaní, pričom niet pochýb o tom, že pre možnú konštatáciu o včasnosti uplatnenia kvalifikovaných námietok bolo v danom prípade nevyhnutné, aby tieto boli výslovným a určitým spôsobom obsiahnuté v žalobnej odpovedi, ktorá v danom prípade predstavovala jednak prvý úkon žalobcu v procesnom postavení žalovaného v predmetnom rozhodcovskom konaní a jednak žalobcovi v čase jej podania z objektívneho hľadiska nič nebránilo tieto dôvody kvalifikovaným spôsobom formulovať. Na vyššie uvedenom závere nič nemôže zmeniť ani žalobcom uvádzaná skutočnosť, že žalobca nebol v rozhodcovskom konaní právne zastúpený. V tomto smere išlo o výlučné a autonómne rozhodnutie žalobcu ako účastníka rozhodcovského konania, ktoré nemôže byť na ťarchu druhého účastníka ani na ťarchu rozhodcovského konania ako takého a ani nie je dôvodom pre akúkoľvek modifikáciu aplikovania ustanovení v prospech žalobcu v následnom konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Z bodu 10 rozhodcovského rozsudku, predloženého ako listinný dôkaz žalobcom (č.l. 9-11 súdneho spisu), vyplýva obsah žalobnej odpovede žalobcu, ktorá bola v predmetnom rozhodcovskom konaní prvým úkonom žalobcu (v rozhodcovskom konaní v procesnom postavení žalovaného) vo

veci samej, ktorý mu v predmetnom rozhodcovskom konaní patril a ktorý aj využil. Žalobca napriek svojmu tvrdeniu o tom, že v rozhodcovskom konaní včas namietal (i keď podľa svojho vlastného tvrdenia nepriamo) právomoc rozhodcovského súdu a platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy/doložky, v rozpore s dikciou Základných princípov a , nepredložil súdu ako listinný dôkaz predmetnú žalobnú odpoveď predstavujúcu jeho prvú reakciu na doručenie rozhodcovskej žaloby. Zároveň je ale nutné uviesť, že žalobca ani žiadnym spôsobom nespochybnil obsah tejto žalobnej odpovede uvádzaný v bode 10 rozhodcovského rozsudku (rozhodcovský rozsudok bol ako listinný dôkaz predložený súdu práve stranou žalobcu), z ktorého nepochybne vyplýva, že zo strany žalobcu ako žalovaného v rozhodcovskom konaní nebola v žalobnej odpovedi namietaná právomoc rozhodcovského súdu a ani nebola namietaná neplatnosť rozhodcovskej zmluvy/doložky, ale žalobca namietal výlučne hmotnoprávny základ nároku uplatňovaného rozhodcovskou žalobou, keď svoju obranu postavil v podstate na tom, že zmluvný vzťah bol uzavretý nie medzi žalobcom a žalovaným, ale medzi fyzickou osobou - p. P. a žalovaným, v dôsledku čoho žalobca v žalobnej odpovedi považoval žalobu voči nemu za neoprávnenú, nakoľko si nič neobjednal a žiadal žalobu v plnom rozsahu zamietnuť. Odvolací súd zdôrazňuje, že obsah žalobnej odpovede obsiahnutý v bode 10 rozhodcovského rozsudku nebol v priebehu konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku spochybnený žiadnou zo strán sporu. V súvislosti s argumentáciou žalobcu, podľa ktorej je potrebné právny úkon vykladať podľa jeho obsahu, odvolací súd uvádza, že predpokladá vo svojich ustanoveniach výslovné namietnutie právomoci rozhodcovského súdu spôsobom, ktorému by bolo možné z objektívneho hľadiska priznať právne účinky upravené príslušnými ustanoveniami , avšak takáto výslovná námietka nevyplýva zo žalobnej odpovede žalobcu opísanej v rozhodcovskom rozsudku a v konečnom dôsledku ani z následných podaní žalobcu realizovaných smerom k rozhodcovskému súdu, v dôsledku čoho je nutné konštatovať, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu ku preukázaniu kvalifikovaného realizovania námietky nedostatku právomoci rozhodcovského súdu a námietky neuzavretia rozhodcovskej zmluvy/doložky z jeho strany pri prvom úkone vo veci samej, t.j. v žalobnej odpovedi. Vzhľadom na nevyužitie práva na namietanie právomoci rozhodcovského súdu a na namietanie neplatnosti alebo neuzavretia rozhodcovskej zmluvy/doložky žalobcom pri prvom využitom procesnom úkone, ktorý žalobcovi ako žalovanému v rozhodcovskom konaní patril, je vo svojej podstate irelevantný obsah následných písomných vyjadrení žalobcu zo dňa 13.2.2019 a zo dňa 5.5.2019 adresovaných rozhodcovskému súdu, avšak napriek tomu je potrebné uviesť, že ani v týchto podaniach nedošlo zo strany žalobcu ku kvalifikovanému, jednoznačnému a určitým spôsobom formulovanému namietaniu dôvodov zrušenia rozhodcovského rozsudku zodpovedajúcich dikcii ustanovenia , bod 3 , t.j. preukázanie nespôsobilosti žalobcu ako účastníka rozhodcovského konania na uzavretie rozhodcovskej zmluvy; neuzavretie rozhodcovskej zmluvy v súlade s právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť; neuzavretie takejto dohody podľa právneho poriadku Slovenskej republiky; neuzavretie rozhodcovskej zmluvy pre daný rozhodcovský spor alebo prekročenie medzí rozhodcovskej doložky alebo prekročenie dosahu dohovoru o rozhodcovi alebo dosahu rozhodcovskej doložky. Z ustanovenia pritom výslovne vyplýva, že na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa súd neprihliadne, ak ich účastník nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom v lehote na to ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu, pričom stanovenou lehotou vo vzťahu k namietaniu nedostatku právomoci rozhodcovského súdu je nesporne lehota vyplývajúca z ustanovenia veta prvá , t.j. najneskôr pri prvom úkone vo veci samej s tým, že v danom prípade nie je namieste neaplikovanie tohto časového obmedzenia v zmysle veta druhá , nakoľko žalobca neargumentoval námietkou neplatnosti rozhodcovskej zmluvy založenej na tom, že o veci by nemohlo byť rozhodované v rozhodcovskom konaní, alebo že vo veci malo byť rozhodované podľa osobitného zákona. V súvislosti s lehotou na podanie žalobnej odpovede odvolací súd poukazuje na ustanovenie , z ktorého vyplýva jej podanie buď v lehote, na ktorej sa dohodli účastníci rozhodcovského konania alebo ktorú určil rozhodcovský súd s tým, že v žalobnej odpovedi bolo povinnosťou žalobcu v procesnom postavení žalovaného v rozhodcovskom konaní vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam a návrhom uvedeným v žalobe, ako aj na znenie , podľa ktorého ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak, prichádza do úvahy zmena alebo doplnenie žaloby alebo žalobnej odpovede, ale len za predpokladu, ak takáto zmena alebo doplnenie nie sú neprípustné s ohľadom na oneskorenosť ich podania bez dostatočného odôvodnenia. V danom prípade je však vzhľadom na preukázateľný obsah následných podaní žalobcu smerom k rozhodcovskému súdu (podania zo dňa 13.2.2019 a zo dňa 5.5.2019) zrejmé, že aj v prípade, ak by ich obsahom bola kvalifikovaná námietka nedostatku právomoci konajúceho rozhodcovského súdu, išlo by o zmenu alebo doplnenie žalobnej odpovede neprípustným spôsobom v rozpore s dikciou ustanovenia veta

prvá , t.j. oneskorene, a to bez akéhokoľvek zdôvodnenia tohto oneskorenia. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie sa správne vysporiadal aj s obligatórnou povinnosťou preskúmania existencie alebo neexistencie dôvodu zrušenia rozhodcovského rozsudku v zmysle v spojení s . S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na citované zákonné ustanovenia odvolací súd za rešpektovania zásady viazanosti odvolacími dôvodmi vyplývajúcej z ustanovenia dospel k jednoznačnému záveru o vecnej správnosti meritórneho rozhodnutia súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku (prvý výrok napadnutého rozsudku) a súčasne o vecnej správnosti súvisiaceho tretieho výroku o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania.

20. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalobcu týkajúcej sa rozhodnutia súdu prvej inštancie o návrhu žalobcu na odklad vykonateľnosti predmetného rozhodcovského rozsudku až rozsudkom vo veci samej (druhý výrok napadnutého rozsudku), odvolací súd uvádza, že mu síce nie je zrejmé, z akého zákonného ustanovenia žalobca odvodzuje svoju argumentáciu, podľa ktorej mal príslušný súd rozhodnúť o odklade vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku pri prvom úkone voči žalobcovi, avšak je nutné prisvedčiť odvolateľovi v tom, že v záujme dosiahnutia účelu právneho inštitútu odkladu vykonateľnosti právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, ako aj v záujme právnej istoty strán sporu je žiadúce, aby konajúci súd o obdobných návrhoch rozhodoval skôr ako až v konečnom meritórnom rozhodnutí. Uvedené pochybenie súdu prvej inštancie však samo osebe nezakladá vecnú nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie vo veci návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku a ani vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku ako celku a nie je dôvodom pre zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie, nakoľko vo vzťahu k meritu sporu ide o otázku bez právneho významu a vzhľadom na odvolacím súdom konštatovanú vecnú správnosť meritórneho rozhodnutia súdu prvej inštancie obsiahnutého v prvom výroku napadnutého rozsudku ani nejde o procesné pochybenie takej intenzity, ktoré by mohlo mať vplyv na správnosť napadnutého rozsudku. V danom prípade súd prvej inštancie návrh na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku zamietol s poukazom na zamietnutie samotnej žaloby vo veci samej, pričom žalobca v odvolaní vo vzťahu k rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku neuviedol žiadnu osobitnú odvolaciu argumentáciu, ale dôvodnosť predmetného procesného návrhu vo svojej podstate viazal iba na okolnosti priamo súvisiace s vecou samou a na okolnosti súvisiace s exekúciou, čo však vzhľadom na vecnú správnosť meritórneho rozhodnutia súdu prvej inštancie vo vzťahu k samotnej žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku nemožno kvalifikovať ako relevantnú odvolaciu argumentáciu spôsobilú spochybniť správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie obsiahnutého v druhom výroku napadnutého rozsudku.

21. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k jednoznačnému záveru o nepreukázaní skutkovej a právnej opodstatnenosti žalobcom tvrdených dôvodov na zrušenie predmetného rozhodcovského rozsudku v zmysle a bod 3 . Pre správnosť dôvodov rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že žalobca vo svojom odvolaní neuviedol žiadne také skutkovo a právne relevantné dôvody, ktoré by boli spôsobilé privodiť pre neho priaznivé rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného súdneho procesu, z vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové závery a napokon aj vec správne rozhodol po právnej stránke. Pre úplnosť odvolací súd len dodáva, že preskúmavanie správnosti rozhodcovského rozsudku z hmotnoprávneho hľadiska nespadá pod právomoc všeobecného súdu konajúceho o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

22. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na znenie citovaných zákonných ustanovení odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle ako vo výroku vecne správny v celom rozsahu potvrdil.

23. V danom prípade mal v odvolacom konaní plný úspech žalovaný, v dôsledku čoho žalovanému vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Nakoľko však žalovanému v priebehu odvolacieho konania žiadne trovy konania nevznikli, keďže v rámci odvolacieho konania nepredložil súdu žiadne vyjadrenie, súd nepriznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania (obdobne uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.2.2018 sp. zn. , podľa ktorého ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných

princípov , zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva).

24. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (, veta druhá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných a má za následok odmietnutie dovolania (, ).