Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/370/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV samosudkyňou JUDr. Taťánou Polákovou v právnej veci navrhovateľa: Hlavné mesto Slovenskej republiky, Primaciálne nám. 1, Bratislava, proti odporcom: X. Y. Z., bytom Q. O. Č.. XXX, 2. Q.É. S., bytom Q. O. Č.. XXX, zastúpení JUDr. Ivanom Hrebčíkom, advokátom, P.O. Box 42, Bratislava, o zaplatenie 4328,64 eur s prísl. takto

rozhodol:

Odporcovia v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť navrhovateľovi sumu 286,29 eur s poplatkom z omeškania 2,5 promile za každý deň omeškania z dlžnej sumy, najmenej však 0, 83 eura za každý i začatý mesiac omeškania od 19.4.2006 do zaplatenia.

V časti sumy 88,09 eur s poplatkom z omeškania sa konanie zastavuje.

O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 24.3.2006 domáhal zaviazať odporcov na zaplatenie sumy 4.328,64 eur (130.404,60,-Sk) s úrokmi z omeškania a na náhradu trov konania titulom, z nej sumy 26.812,60,-Sk titulom dlžného nájomného za užívanie bytu na Č. T. X B. O. za 12/2001, neuhradených vyúčtovaní služieb za rok 2000, 2001 a 2002 a sumy 103.592 titulom bezdôvodného obohatenia.

Návrh odôvodnil tým, že odporcovia boli nájomcami dvojizbového bytu č. XXX nachádzajúceho sa na Č. T. X B. O.. Nájom bytu bol dohodnutý na dobu určitú od 29.8.2000 do 20.12.2000. Na základe dodatkov k zmluve o nájme bytu zo dňa 30.11.2000, 18.2.2002 bola doba nájmu opakovane predĺžená až do 20.12.2002. Odporcovia boli v súlade s čl. IV ods. 2 nájomnej zmluvy povinní počas trvania nájomného vzťahu uhrádzať navrhovateľovi ako prenajímateľovi nájomné a zálohy za služby spojené s užívaním bytu mesačne, najneskôr do 15. dňa príslušného kalendárneho mesiaca. Skutočná cena služieb za zúčtovacie obdobie vždy k 31.12., predstavujúca rozdiel medzi zaplatenými zálohami za jednotlivé služby a ich skutočnou cenou, bola zúčtovaná za zúčtovacie obdobie vždy najneskôr s vyúčtovaním vykurovacej sezóny. Prípadný nedoplatok boli odporcovia povinní uhradiť v lehote do 15 dní od oznámenia nedoplatku. Navrhovateľ v návrhu ďalej uviedol, že odporcovia užívali byt v období od 21.12.2000 do 4.11.2004 bez právneho dôvodu, úhrady za užívanie bytu neplatili. Ich bezdôvodné obohatenie v sume 103.592,-Sk predstavuje výšku nájomného, preddavkov za služby, vyúčtovaní za služby spojené s nájmom bytu ktoré by odporcovia zaplatili v prípade trvania nájmu za obdobie 05-12/2003 v sume 44.968,-Sk (8x 5.621,-Sk), 01/2004 sumu 5.621,-Sk, za obdobie 02-10/2004 v sume 58.644,-Sk (9x 6.516,-Sk), za 11/2004 sumu 869,-Sk, vyúčtovanie služieb za rok 2003 v sume 1.766,-Sk a za vyúčtovanie služieb za rok 2004 v sume 8.276,-Sk.

Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 17.2.2009 navrhovateľ súdu oznámil, že vzhľadom na vznesenú námietku premlčania, berie návrh v časti úhrady za 12/2001, vyúčtovanie služieb za rok 2000, vyúčtovanie služieb za rok 2001, v celkovej výške 515,63 eur (15.533,90,-Sk) späť. Navrhovateľ naďalej trvá na zaplatení nedoplatku z vyúčtovania za rok 2002 v sume 374,38 eur (11.278,70,-Sk). A tiež, vzhľadom na vznesenú námietku premlčania od 21.12.2002 do 19.4.2004, navrhovateľ vzal späť návrh aj v časti sumy 1.981,31 eur (59.689,-Sk). Naďalej trvá na zaplatení sumy za bezdôvodné užívanie predmetného bytu odporcami za obdobie od 20.4.2004 do 4.11.2004 v sume 1.398,69 eur a nedoplatku z vyúčtovania služieb za rok 2003 v sume 58,62 eur spolu vo výške 1.457,31 eur (43.903,-Sk). Celkom žiadal zaviazať odporcov na zaplatenie sumy 1.831,69 eur (55.181,49,-Sk) s poplatkom z omeškania vo výške 2,5 promile ročne za každý deň omeškania, najmenej 25,-Sk za i začatý mesiac omeškania zo sumy 374,38 eur od podania návrhu do zaplatenia. Úrok z omeškania vo výške 7% zo sumy 1.457,31 eur od podania návrhu do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.

Podaním zo dňa 29.7.2010 navrhovateľ špecifikoval dlžnú sumu 1.831,69 eur tak, že táto pozostáva zo sumy 374,38 eur predstavujúcej nedoplatok z vyúčtovania služieb za rok 2002 v sume 374,38 eur, z nedoplatku z vyúčtovania za rok 2003 v sume 58,62 eur a neuhradených platbách za užívanie bytu za obdobie časť 4/2004 v sume 72,09 eur, za 5-10/2004 v sume 1.297,75 eur, za 10/2004 v sume 28,85 eur.

Rozsudkom zo dňa 29.11.2013, č. k. -221 súd uložil odporcom povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu 374,38 eur s poplatkom z omeškania 2,5 promile za každý deň omeškania z dlžnej sumy, najmenej však 0, 83 eura za každý i začatý mesiac omeškania od 19.4.2006 do zaplatenia, povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu 58,62 eur so 7% úrokom z omeškania od 24.11.2007 do zaplatenia. V časti istiny 2.496,94 konanie zastavil. Vo zvyšku sa návrh zamietol. Rozhodnutie o trovách konania si vyhradil až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Proti tomuto rozsudku podali odporcovia odvolanie a napadli ním výrok, ktorým im bola uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 374,38 eur s príslušenstvom. Navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že návrh zamietne, alebo aby ho v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedli, že navrhovateľ sumu 374,38 eur (11 278, 57 Sk), ktorá má predstavovať nedoplatok z vyúčtovania za rok 2002 vypočítal tak, že od nákladovej položky, t. j. sumy 51 068, 70 Sk odpočítal zálohové mesačné platby, t. j. sumu 39 790 Sk, pričom rozdiel tvorí nedoplatok 11 278,70 Sk (374,38 eur). Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV z 12.4.2007 sp. zn. bola odporcom uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi dlžné nájomné a platby za služby spojené s užívaním bytu za mesiace marec, apríl, máj, august, september, október, november a december 2002 v celkovej výške 23 702 Sk s prísl. Ak spočítame skutočné platby, ktoré odporcovia zaplatili v roku 2002, t. j. sumu 18 742 Sk a sumu 23 702 Sk, na zaplatenie ktorej boli zaviazaní predmetným rozsudkom, spolu potom odporcovia zaplatili sumu 42 444 Sk. Ak potom odpočítame od sumy 51 068, 70 Sk predstavujúcej skutočné náklady za rok 2002, sumu skutočných platieb 42 444 Sk, rozdiel tvorí nedoplatok v sume 8 624, 70 Sk (286,29 eur). Nedoplatok z ročného vyúčtovania za rok 2002 teda má byť 286,29 eur a nie 374,38 eur. Pokiaľ ide o príslušenstvo, súd prvého stupňa postupoval podľa nar. vlády č. platného a účinného v čase, kedy sa žalovaní dostali do omeškania, avšak na nasledovné zákonné zmeny (vykonané nar. vlády č. , účinné od 1.1.2009, nar. vlády č. , účinné od 1.7.2010) už neprihliadal.

Navrhovateľ navrhol aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil. Uviedol, že odporcovia v roku 2002 skutočne zaplatili sumu vo výške 622,12 eur (18 742 Sk), ale časť z tejto sumy vo výške 88,09 eur (2 654 Sk) bola použitá na pokrytie neuhradeného mesiaca december 2001. Skutočné náklady za rok 2002 predstavovali sumu 51 068,70 Sk a po odpočítaní sumy 39 790 Sk (úhrady odporcov za rok 2002) predstavuje nedoplatok z vyúčtovania za rok 2002 sumu 11 278, 70 Sk (374,38 eur).

Odvolací súd uznesením zo dňa 27.3.2014, č. k. -246 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti a v časti trov konania zrušil a vec mu v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie.

Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212, ods. 1 O.s p.) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, prejednal odvolanie bez pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa treba v napadnutej časti zrušiť.

Predmetom odvolacieho konania bolo posúdenie opodstatnenosti nároku navrhovateľa na zaplatenie sumy 374,38 eur, predstavujúceho nedoplatok na vyúčtovaní služieb spojených s užívaním bytu za rok 2002. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že odporcovia preddavkovo za rok 2002 za služby spojené s užívaním bytu zaplatili navrhovateľovi sumu 18 742 Sk. Rovnako nebolo sporné, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV, č. k. bola odporcom uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi dlžné nájomné a za služby spojené s užívaním bytu za mesiace marec, apríl, máj, august, september, október, november a december 2002 v celkovej výške 23 702 Sk. Sporným neboli ani celkové náklady bytu za rok 2002 vo výške 51 068,70 Sk.

Rozdielna argumentácia účastníkov spočívala v tom, že odporcovia pri vyčíslení výšky nedoplatku vychádzali z toho, že uhradili platby v celkovej výške 42 444 Sk (suma pozostávajúca zo sumy 18 742 Sk, ktorú odporcovia zaplatili na preddavkoch a zo sumy 23 702 Sk, na zaplatenie ktorej ich zaviazal Okresný súd Bratislava IV rozsudkom č. k. ), a po odpočítaní tejto sumy od sumy celkových nákladov za byt za rok 2002 mala výška nedoplatku predstavovať sumu 8 624,70 Sk (286,29 eur). Navrhovateľ vychádzal z rovnakého vyčíslenia, avšak s tým rozdielom, že preddavkovú platbu odporcov za január 2002 započítal na dlh na vyúčtovaní za rok 2001, konkrétne platbu odporcov za január 2002 vo výške 176,19 eur (5 308 Sk). V časti sumy 88,09 eur ( 2 654 Sk) použil na úhradu nedoplatku za mesiac december 2001.

Inak povedané predmetom odvolacieho konania zostalo posúdiť, či navrhovateľ mohol časť sumy uhradenej odporcami ako preddavok za služby spojené s užívaním bytu za január 2002 použiť na úhradu nedoplatku za služby spojené s užívaním bytu za mesiac december 2001, resp. započítať túto sumu na nedoplatok za december 2001.

Krajský súd uviedol, že odporcovia sumu 176,19 euro (5.308 Sk) uhradili navrhovateľovi ako platbu preddavku za služby spojené s užívaním bytu za mesiac január 2002 (uvedené napokon nebolo medzi účastníkmi sporné). Odporcovia týmto určili účel platby, ktorý navrhovateľ nebol oprávnený jednostranne meniť. neumožňuje veriteľovi jednostranne meniť účel platby vykonanej dlžníkom. Takáto možnosť by prichádzala do úvahy, ak by sa na tom účastníci dohodli v nájomnej zmluve, prípadne ak by odporcovia neuviedli účel platby. Podľa článku IV bod 5 nájomnej zmluvy prípadným preplatkom za zálohové služby môže prenajímateľ kompenzovať uspokojenie svojej pohľadávky, ktorú má voči nájomcovi a ktorá vznikla porušením povinností nájomcu uhrádzať mesačne najneskôr do 15. dňa príslušného kalendárneho mesiaca prenajímateľovi nájomné, ako aj zálohy na poskytovanie plnenia spojeného s užívaním bytu. Prenajímateľ je však povinný túto skutočnosť písomne oznámiť nájomcovi. Z vyššie uvedeného vyplýva, že navrhovateľ bol oprávnený (na základe uzavretej dohody) si započítať plnenie nájomcu na nedoplatky za minulé obdobie za splnenia dvoch kumulatívnych podmienok a to, 1/ nájomcovi vznikol preplatok na zálohových službách, 2/ navrhovateľ túto skutočnosť písomne oznámi nájomcovi. V posudzovanej veci nebol naplnený ani jeden z uvedených predpokladov. Odporcovia nemali žiadne preplatky na zálohových službách za predchádzajúce roky, a navrhovateľ započítanie časti platby žalovaných určenej za mesiac január 2002 na nedoplatok za mesiac december 2001 odporcom písomne neoznámil (takýto dôkaz v spise založený nie je). Navrhovateľ potom nemohol započítanie vykonať ani s poukazom na uzavretú nájomnú zmluvu. Odvolací súd poukazoval na to, že z viac dlhov, ktoré má dlžník voči tomu istému veriteľovi, je vyrovnaný (ak nestačí plnenie na úhradu všetkých dlhov) ten z nich, o ktorom dlžník prejaví pri plnení úmysel ho splniť, teda taký dlh, o ktorom dlžník pri plnení vyhlási alebo ktorý dlžník pri plnení inak určí, že ho chce splniť. V prípade, že plnenie nestačí na vyrovnanie všetkých dlhov toho istého veriteľa a dlžník pri plnení neurčil, ktorý z viacerých dlhov (prípadne v akej výške) chce vyrovnať, neprechádza „ právo voľby “, ktorý z viacerých dlhov bol uhradený, prípadne v akej výške, na veriteľa. Pri splnení dlhu veriteľ totiž môže prejaviť vôľu len v právnom úkone, ktorým plnenie príjme (ak si to vyžaduje povaha predmetu plnenia), a jeho prípadná vôľa, na ktorý z viac dlhov si plnenie započíta (ak poskytnuté plnenie nestačí na úhradu všetkých dlhov dlžníka), nemá žiadnu právnu relevanciu. Pri úvahe, ktorý z dlhov by za tejto situácie mal byť vyrovnaný, možno potom vychádzať buď zo a) zásady priority (prednostného vyrovnania niektorých z viac dlhov založeného napr. na dobe ich splatnosti, na úrovni ich zabezpečenia, na ich povahe a pod.) alebo b) zásady proporcionality (pomerného vyrovnania všetkých dlhov) - Rozsudky NS ČR , . Krajský súd ďalej uviedol, že v posudzovanej veci odporcovia jednoznačne určili účel platby vo výške 176,19 eura (5.308 Sk), ako zálohovú platbu za služby spojené s užívaním bytu za mesiac január 2002. Navrhovateľ nebol oprávnený jednostranne použiť predmetnú platbu na vyrovnanie iného dlhu (dlhu na službách za mesiac december 2001), keďže na neho v tomto smere neprešlo právo

voľby (nemohol tak urobiť ani s odkazom na nájomnú zmluvu). Napokon tak navrhovateľ nemohol urobiť ani preto, že dlh na službách spojených s užívaním bytu za december 2001 bol premlčaný a po dôvodne vznesenej námietke premlčania zo strany odporcov, navrhovateľ (ktorý aj tento dlh pôvodne žaloval) vzal návrh v tejto časti späť. Premlčaný dlh nemožno priznať a preto nebol navrhovateľ oprávnený bez súhlasu odporcov použiť platbu za január 2002 na úhradu dlhu za december 2001. Navrhovateľ sa mohol domáhať zaplatenia tejto sumy (t.j. dlhu za december 2001) len podanou žalobou (čo pôvodne aj urobil), avšak vzhľadom na vznesenú námietku premlčania mu tento nárok nemohol byť priznaný. Z toho vyplýva, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti nie je vecne správny. Preto ho odvolací súd v tejto časti zrušil podľa a podľa odseku 2 tohto ustanovenia vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V ňom bude súd prvého stupňa musieť postupovať v zmysle vyššie uvedených záverov odvolacieho súdu. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že nemohol rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmeniť, keďže jeho právny názor vyjadrený v tomto zrušujúcom uznesení je pre účastníkov konania nový. Ak by odvolací súd za tejto situácie zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, odňal by účastníkom konania možnosť vyjadriť sa k tomuto právnemu názoru odvolacieho súdu. Pokiaľ ide o odvolacie námietky žalovaných týkajúce sa výšky poplatku z omeškania, výška tohto poplatku sa bude riadiť právnou úpravou účinnou k prvému dňu omeškania žalovaných so zaplatením dlhu bez ohľadu na neskoršie zmeny právnej úpravy, teda bez ohľadu na neskoršie novelizácie vyhl. č. Výrok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bola žalovaným uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 58,62 eur, a výroky rozsudku v zastavujúcej a zamietajúcej časti neboli napadnuté odvolaním a nadobudli právoplatnosť. V novom rozhodnutí o veci súd prvého stupňa rozhodne o trovách prvostupňového i odvolacieho konania (, ). Predmetom konania prvostupňového súdu tak bolo opätovné posúdenie opodstatnenosti nároku navrhovateľa na zaplatenie sumy 374,38 eur, predstavujúcej nedoplatok na vyúčtovaní služieb spojených s užívaním bytu za rok 2002.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, vyúčtovacou faktúrou spojenou s užívaním bytu za obdobie od 1.1.2004 do 4.11.2004, vyúčtovaním za rok 2003, informáciou o nájomcovi za rok 2001, 2002 a 2003, evidenčnými listami, výpočtovými listami, nájomnou zmluvou zo dňa 25.8.2000 a dodatkami k nej, vyúčtovaním za rok 2002, rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 12.4.2007, č.k. -59, výsluchom účastníkov konania, svedkov X. G., U. S., H.. J. S., listom Magistrátu Hl. mesta SR Bratislavy zo dňa 9.6.2004, zápisnicou o odovzdaní bytu zo dňa 4.11.2004, listom Západoslovenskej energetiky, a.s. zo dňa 21.6.2010, potvrdením spoločnosti Multimedia services, s.r.o. zo dňa 20.3.2012, výzvou navrhovateľa zo dňa 9.6.2004, listom navrhovateľa zo dňa 29.9.2004, ako aj ostatným obsahom spisu, prednesmi zástupcov účastníkov, a po poučení podľa zistil nasledovný skutkový stav:

Odporcovia boli nájomcami dvojizbového bytu č. XXX nachádzajúceho sa na Č. T. X B. O.. Nájom bytu bol dohodnutý na dobu určitú od 29.8.2000 do 20.12.2000. Na základe dodatkov k zmluve o nájme bytu zo dňa 30.11.2000, 18.2.2002 bola doba nájmu opakovane predĺžená až do 20.12.2002. Správu bytu v roku 2002 vykonávala spoločnosť C-realitná agentúra spol. s r.o., ktorá vypracovala vyúčtovanie dodávky tepla na ÚK a TÚV a služieb spojených s užívaním bytu na Č. T. X B. O. za obdobie od 1.1.2002 do 31.12.2002, ktorým bol odporcom vyúčtovaný nedoplatok v sume 374,38 eur.

Na pojednávaní konanom dňa 27.6.2014 zástupkyňa navrhovateľa uviedla, že s poukazom na odôvodnenie zrušujúceho uznesenia krajského súdu navrhovateľ žiada zaviazať odporcov na zaplatenie sumy 286,29 eur spolu s poplatkom z omeškania 2,5 promile za každý deň omeškania z dlžnej sumy, najmenej však 0, 83 eura za každý i začatý mesiac omeškania od 19.4.2006 do zaplatenia.

Právny zástupca odporcov na pojednávaní konanom dňa 27.6.2014 uviedol, že odporcovia uznávajú, že navrhovateľovi titulom nedoplatku na vyúčtovaní služieb spojených s užívaním bytu za rok 2002 dlhujú sumu 286,29 eur a uznal aj nárok navrhovateľa na zaplatenie poplatku z omeškania 2,5 promile za každý deň omeškania z dlžnej sumy, najmenej však 0, 83 eura za každý i začatý mesiac omeškania od 19.4.2006 do zaplatenia.

Podľa nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

Podľa nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.

Podľa spôsob výpočtu nájomného, úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné, úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a zmeniť ďalšie podmienky nájomnej zmluvy, ustanovuje osobitný právny predpis.

Podľa úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo preddavok na ne sa platí s nájomným, ak sa účastníci nedohodnú alebo právny predpis neustanovuje inak.

Podľa ak nájomca nezaplatí nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, do piatich dní po jej splatnosti, je povinný zaplatiť prenajímateľovi poplatok z omeškania.

Podľa čl. IV bod 5. nájomnej zmluvy nájomca je povinný uhradiť prenajímateľovi skutočnú cenu za jednotlivé druhy služieb, ktoré prenajímateľ poskytuje sám alebo prostredníctvom dodávateľov. Skutočnú cenu služieb za zúčtovacie obdobie vždy k 31.12. zúčtuje prenajímateľ prostredníctvom správcu najneskôr s vyúčtovaním vykurovacej sezóny ako rozdiel medzi zaplatenými zálohami za jednotlivé služby a ich skutočnou cenou. Nájomca je povinný doplatiť prenajímateľovi prípadné nedoplatky za skutočné ceny služieb najneskôr do 15 dní odo dňa oznámenia nedoplatku. Prípadným preplatkom za zálohové služby môže prenajímateľ kompenzovať uspokojenie svojej pohľadávky, ktorú má voči nájomcovi a ktorá vznikla porušením povinnosti nájomcu uvedenej v bode 2 čl. IV tejto zmluvy. Prenajímateľ je však povinný túto skutočnosť písomne oznámiť nájomcovi. Nájomca sa tým nezbavuje zodpovednosti podľa ust. § 711 ods. 1 písm. d/ Obč. zákonníka.

Súd v intenciách Uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27.3.2014 č.k. -246 doplnil dokazovanie prednesmi zástupcov účastníkov a mal za preukázané, že návrh navrhovateľa v časti istiny 286,29 eur je dôvodný, keď z predložených výpočtov mal preukázanú takúto výšku nedoplatku, ktorý vznikol odporcom z vyúčtovania dodávky tepla na ÚK a TÚV a služieb spojených s užívaním bytu na Č. T.. X B. O. za obdobie od 1.1.2002 do 31.12.2002. Odporcovia predmetný nedoplatok vo výške 286,29 eur i uznali. Keďže sumu 286,29 eur odporcovia navrhovateľovi doposiaľ nezaplatili, na zaplatenie dlžnej sumy ich zaviazal súd.

Nakoľko sa odporcovia so zaplatením peňažného dlhu dostali do omeškania, sú podľa Obč. Z.z povinní zaplatiť navrhovateľovi i poplatok z omeškania 2,5 promile za každý deň omeškania z dlžnej sumy, najmenej však 0, 83 eura za každý i začatý mesiac omeškania od 19.4.2006 do zaplatenia. Výška poplatku sa riadi právnou úpravou účinnou k prvému dňu omeškania odporcov so zaplatením dlhu. Na pojednávaní konanom dňa 27.6.2014 odporcovia uznali aj nárok navrhovateľa na zaplatenie uplatneného poplatku z omeškania.

Vo zvyšku v časti sumy 88,09 eur (374,38 - 286,29) a poplatkom z omeškania súd konanie podľa , v spojení s zastavil.

O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia na Okresný súd Bratislava IV v troch vyhotoveniach, o ktorom rozhodne Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinní dobrovoľne nesplnia čo im ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.