Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/32/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Žákovou Máriou v právnej veci žalobcu: Telefónica Slovakia, s.r.o., Einsteinova 24, Bratislava, IČO: 35 848 863, zast. Advokátskou kanceláriou Soukenník - Štrpka, s.r.o. so sídlom Šoltésovej č. 14, Bratislava, IČO: 36 862 711 proti žalovanému: I. D., nar. XX.X.XXXX, t.č. bytom O. E.R. R. Č.. XX, Q. - R. za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Spolku právnej ochrany spotrebiteľa (SPOS) so sídlom v Košiciach, Čajakova č. 1 v konaní o zaplatenie 374,61 EUR s prísl. takto

rozhodol:

Žalobu o zaplatenie 374,61 EUR s prísl. z a m i e t a .

Účastníkom, ani vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou, ktorú podal súdu dňa 3.12.2009 domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny 1.677,35 EUR s 0,05% denným úrokom z omeškania zo sumy 179,71 EUR od 31.1.2008 do zaplatenia, zo sumy 376,93 od 1.3.2008 do zaplatenia, zo sumy 19,77 EUR od 1.4.2008 zaplatenia, zo sumy 19,92 EUR od 3.5.2008 do zaplatenia, zo sumy 427,99 EUR od 20.5.2008 do zaplatenia, zo sumy 194,33 od 24.9.2008 do zaplatenia, zo sumy 106,65 EUR od 22.10.2008 do zaplatenia, zo sumy 3,82 EUR od 25.11.2008 do zaplatenia, zo sumy 3,82 EUR od 20.12.2008 do zaplatenia, zo sumy 344,41 EUR od 30.12.2008 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil poukazom na zmluvy o pripojení, ktoré boli medzi účastníkmi konania uzavreté dňa 6.9.2007 a 21.11.200, na základe ktorých žalovaný využíval služby žalobcu, napriek tomu nezaplatil fakturáciu služieb v roku 2008 v dôsledku čoho bol povinný zaplatiť aj zmluvnú pokutu, ktorá bola žalobcom vyfakturovaná na sumu 12.893,63 Sk / 427,99 EUR/ a 10.375,50,- Sk / 344,41 EUR/.

Po vykonanom dokazovaní Okresný súd Košice I rozsudkom zo dňa 27.1.2011 č.k. -70 zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 1.302,74 EUR s úrokom z omeškania a v prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamietol. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Súd takto zaviazal žalovaného na zaplatenie 904,95 EUR z titulu náhrady za poskytnuté telekomunikačné služby, ktoré žalovaný nenamietal a na zaplatenie 397,79 EUR z titulu časti zmluvnej pokuty vo výške ceny mobilných aparátov, ktoré žalovanému zostali, po odstúpení žalobcu od zmlúv o pripojení.

Na základe odvolania žalobcu odvolací Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 28.3.2013 č.k. -97 zrušil rozsudok prvostupňového súdu vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti (t.j. o zaplatenie 374,61 EUR s prísl.) a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Z odôvodnenia tohto zrušujúceho uznesenia vyplýva, že prvostupňový súd nesprávne aplikoval na právne posúdenie veci Obch. zákonníka a nie príslušné ustanovenia s prihliadnutím na špeciálnu úpravu spotrebiteľských vzťahov, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, ako súd vyhodnotil skutkové tvrdenia

žalobcu v podanej žalobe vo vzťahu k zabezpečeniu zmluvných povinností dohodnutými zmluvnými pokutami a z tohto pohľadu je rozsudok súdu prvého stupňa nepreskúmateľný. Z rozsudku je zrejmé, že mobilné zariadenia boli súdom pri určení výšky zmluvnej pokuty zohľadnené, avšak je nepochybné, že zatiaľ nijakým spôsobom nebola zohľadnená hodnota benefitu, ktorá bola zabezpečená zmluvnou pokutou. Zmluvná pokuta dohodnutá v čl. II bod 2,3 Dodatku ako paušalizovaná náhrada škody žalobcu, vzniknutá nedodržaním zmluvných podmienok a zároveň predstavujúca sankciu sa porušenie zmluvných povinností, je v prípade obsahu zmlúv o pripojení riešená ako hodnota mobilného zariadenia a benefitu, ktoré zabezpečuje. S touto okolnosťou bude potrebné, aby sa súd nepochybne zaoberal a preskúmateľne odôvodnil. Preto bude povinnosťou súdu prvého stupňa, po vrátení veci zaoberať sa opodstatnenosťou nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty v zamietnutej časti, v rozhodnutí (keďže medzi účastníkmi ide nepochybne o spotrebiteľský vzťah na ktorý sa uplatňuje a nasl. ) vyhodnotí, či dohodnutá zmluvná pokuta nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a až potom vo veci opätovne rozhodne preskúmateľným rozsudkom.

V priebehu odvolacieho konania do tohto konania vstúpil vedľajší účastník na strane žalovaného, Spolok právnej ochrany spotrebiteľa so sídlom v Q., V. Č. Č.. X. Vedľajší účastník nepodal vo veci žiadne písomné podanie ani vyjadrenie, žiadal iba priznať náhradu trov konania. Nešpecifikoval ani to, o aké trovy konania by sa malo jednať.

Po vrátení veci prvostupňový súd opätovne sa zaoberal právnym posúdením veci, dopočul v tomto konaní žalovaného a znova vo veci rozhodol.

Medzi účastníkmi konania bola dňa 6.9.2007 uzavretá Zmluva o pripojení podľa o elektronických komunikáciách na základe ktorej žalobca zapožičal žalovanému SIM kartu č. XXXXXXXXXXXXXXXXXX a priradil mu účastnícke telefónne číslo 0948361417. V zmysle Dodatku k zmluve o pripojení žalobca odpredal žalovanému za cenu 1,- Sk mobilný telefón zn. SE 250MP70 a žalovaný sa zaviazal využívať služby žalobcu v programe „Pre mňa 70“ s dobou viazanosti na 24 mesiacov a v prípade porušenia svojich zmluvných povinností zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu v sume 10.375,63 EUR.

Ďalšou Zmluvou o pripojení zo dňa 21.11.2007 žalobca zapožičal žalovanému SIM kartu č. XXXXXXXXXXXXXXXXXX a priradil mu účastnícke telefónne číslo XXXXXXXXXX. Dodatkom k tejto zmluve odpredal žalobca žalovanému žalovanému v rámci mesačného programu „Pre mňa 250“ ďalší mobilný aparát typ Nokia N6300 za 1,- Sk a žalovaný sa zaviazal využívať služby žalobcu po dobu viazanosti 24 mesiacov, pričom pre prípad porušenia zmluvných povinnosti sa zaviazal zaplatiť zmluvnú pokutu v sume 12.893,28 Sk.

V zmluve o pripojení žalovaný prehlásil, že svojim podpisom potvrdzuje, že sa oboznámil so Všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete. Žalovaný na základe uvedených zmlúv o pripojení využíval služby žalobcu a žalobca vyhotovoval fakturáciu týchto služieb, z ktorých žalovaný nezaplatil tie, ktoré žalobca pripojil k žalobe. Faktúrou č. XXXXXXXXXX na sumu 427,99 EUR so splatnosťou 19.5.2008 a fa č. XXXXXXXXXX na sumu 344,41 EUR so splatnosťou 29.12.2008 žalobca vyúčtoval žalovanému zmluvné pokuty. Žalobca v dôsledku nezaplatenia fakturácie služieb od zmlúv o pripojení odstúpil a vyzval žalovaného na zaplatenie dlhu.

Žalovaný vo svojej účastníckej výpovedi uviedol, že nespochybnil fakturáciu služieb žalobcu, pretože svoj dlh si uvedomuje, i keď tieto služby nevyužíval iba on sám. Urobil totiž službu svojmu známemu, ktorému poskytol jeden z mobilných aparátov /Nokia 6300/ tento známy neplatil a z toho dôvodu vznikol dlh na poskytovaných službách. On sám nezaplatil za poskytované služby z toho dôvodu, že je nezamestnaný, poberá príspevok v hmotnej núdzi v sume 118,30 EUR mesačne a občas nemá ani na jedlo. Zamestnať sa nemôže najmä z dôvodu svojho zlého zdravotného stavu. Žalovaný namietal proti výške zmluvnej pokuty, ktorú považoval za neprimerane vysokú a žiadal, aby súd na túto skutočnosť prihliadol a zmluvnú pokutu mu znížil. Na základe tohto prednesu žalovaného súd považoval časť uplatnenej istiny, vo výške fakturovaných služieb v sume 904,95 EUR za nespornú.

Z doplnenia výsluchu žalovaného súd zistil, že jeho majetková situácia sa nezmenila, práve naopak, táto sa zhoršila, pretože mu bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok a z toho dôvodu poberá 72,60 EUR mesačne a do životného minima mu dopláca štát 8 EUR mesačne. Vzhľadom na svoj zdravotný stav, má chorú chrbticu, sa do pracovného procesu nevie zapojiť, a preto žije najmä z invalidného dôchodku svojej družky, ktorá platí aj poplatok za bývanie v jednej prenajatej izbe 200 EUR mesačne. Nemá žiaden majetok a nemá ani žiaden iný príjem. Z istiny, ktorú ho zaviazal súd zaplatiť žalobcovi už právoplatným rozsudkom, doposiaľ nezaplatil nič. Preto zopakoval, že žalovanú istinu nie je schopný zaplatiť a preto doposiaľ ani žiadnu čiastku nezaplatil. Opätovne žiadal, aby ho súd oslobodil od platenia trov konania.

Predmetom tohto konania zostala iba časť zmluvnej pokuty, ktorej sa žalobca v tomto konaní domáhal v sume 374,61 EUR s prísl.. Žalobca zotrvanie na tomto nároku odôvodnil tým, že zmluvná pokuta podľa neho zabezpečuje zvýhodnenú cenu mobilných zariadení, ako aj benefit, ktorý žalovaný získal v prípade, ak sa zaviaže na užívanie služieb žalobcu počas 24 mesiacov. Ceny mobilných zariadení boli súdom pri posudzovaní výšky zmluvnej pokuty zohľadnené, avšak súd nezohľadnil hodnotu benefitu, ktorá bola zabezpečená zmluvnou pokutou. Na základe zmluvy o pripojení zo dňa 6.9.2007 žalobca poskytol žalovanému 930 minút volania za cenu 1,- Sk s DPH namiesto štandardnej ceny 6,50,- Sk s DPH za minútu v rámci mesačného Programu O2 Pre mňa. Celková hodnota poskytnutého benefitu v prípade zmluvy o pripojení zo dňa 6.9.2007 na telefónne číslo 0948 361 417, bola podľa žalobcu v sume 1.018,7 EUR.

Rovnako na základe zmluvy o pripojení zo dňa 20.11.2007 v zmysle Dodatku k zmluve o pripojení, žalobca poskytoval žalovanému v prípade 24-mesačnej viazanosti sumu 1,- Sk za každý druhý mesačný poplatok za mesačný Program „Pre mňa 250“ namiesto štandardnej ceny 1.130,- Sk, a to po dobu 12 mesiacov. Celková hodnota poskytnutého benefitu v prípade zmluvy o pripojení zo dňa 20.11.2007 na telefónne číslo XXXX XXX XXX bola podľa žalobcu v sume 224,86 EUR. Z uvedeného je zrejmé, že zmluvná pokuta dohodnutá v čl. II bod 2.3 Dodatku ako paušalizovaná náhrada škody žalobcu vzniknutá nedodržaním zmluvných podmienok a zároveň predstavujúca sankciu za porušenie zmluvných povinností, teda za nedodržanie 24-mesačnej viazanosti, je v prípade oboch zmlúv o pripojení nižšia, ako hodnota mobilného zariadenia a benefitu, ktorú zabezpečuje.

Žalobca zároveň žiadal priznať náhradu trov konania, a nesúhlasil s názorom Okresného súdu Košice I, ktorý si podľa neho nesprávne vykladá ust. . Po novele cit. ustanovenia , nie je správne považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa osobné, majetkové, sociálne a zárobkové či iné pomery účastníkov konania a postup súdov, ktoré na tieto okolnosti prihliadali, bol nesprávny. Je potrebné konštatovať, že judikatúra týchto súdov je vo svetle novely č. prekonaná a súdy by mali zaviazať neúspešného účastníka konania napriek jeho zlej finančnej situácii, na náhradu trov konania. V tejto súvislosti žalobca poukázal na uznesenie Vrchného súdu v Prahe sp. zn. CMO 324/94, podľa ktorého platobná neschopnosť účastníka nemôže byť dôvodom, pre ktorý mu súd neuloží povinnosť uhradiť trov konania v prospech toho, kto má na náhradu trov právo. Preto žalobca má za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne posúdil právne vec, keď žalobcovi nepriznal časť istiny spolu s úrokmi z omeškania, ako aj trovy konania.

Po doplnení vykonaného dokazovania súd sa opätovne zaoberal právnym posúdením veci a vyhodnotil vykonané dokazovania v nadväznosti na toto právne posúdenie. Súd dospel k tomu záveru, že v prejednávanom prípade je potrebné aplikovať ust. a nasl. , napriek tomu, že v čl. 16.2 Všeobecných obchodných podmienok sa účastníci konania dohodli na použití Obch. zákonníka. Aj z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že v tomto konaní je nepochybné, že v danej veci, v právnom vzťahu so žalobcom vystupuje žalovaný ako spotrebiteľ.

Podľa ,, (č.) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Pre rozhodnutie vo veci bolo nevyhnutné zistenie, či právny vzťah uzavretý medzi účastníkmi konania je vzťahom občiansko-právnym alebo vzťahom obchodno-právnym.

Za obchodno-právne vzťahy možno označiť len vzťahy spĺňajúce podmienky uvedené v ,,, a sú to absolútne a relatívne obchodné vzťahy uzatvárané medzi podnikateľmi navzájom, kedy už v čase ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Pokiaľ zmluvu uzatvorí fyzická osoba - nepodnikateľ , resp. fyzická osoba - podnikateľ, avšak nie pri jeho podnikateľskej činnosti, sú tieto vzťahy občiansko- právnymi. Výnimku z tejto zásady možno vyvodiť len v prípade aplikácie , , podľa ktorého si strany môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v sa spravuje týmto zákonom a takáto dohoda vyžaduje písomnú formu.

Citované ustanovenie zakladá povinnosť zmluvným stranám upraviť svoje práva a povinnosti výlučne len v súlade s a len v prípade, že by to bolo v neprospech spotrebiteľa, mohli by si zmluvné strany dohodnúť úpravu konkrétneho práva, či povinnosti zodpovedajúcu inému zákonu, nemôžu si však už platne dohodnúť voľbu ako celku v zmysle tak, ako to bolo v prejednávanom prípade.

Vzhľadom na uvedené súd nárok navrhovateľa posudzoval podľa ustanovení , ako aj dohodnutých zmluvných podmienok.

Súd vychádzal z toho, že zmluvy o pripojení boli uzavreté ako typické, štandardné formulárové zmluvy, na ktoré dopadá súdna kontrola.

Medzi účastníkmi konania zostala sporná časť zmluvnej pokuty, v sume 374,61 EUR s príslušenstvom.

Podľa , ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa právny úkon sa musí urobiť slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.

Podľa čl. II bod 2.3 Dodatku k obom zmluvám o pripojení si účastníci dohodli, že ak záujemca, resp. účastník poruší niektorú z povinností podľa tohto Dodatku, účastník sa zaväzuje uhradiť zmluvnú pokutu v tam uvedenej výške (10.375,63 Sk a 12.893,28 Sk).

Význam zmluvnej pokuty spočíva v tom, že na dlžníka vytvára nátlak, aby vykonal alebo nevykonal určitý úkon a splnil tak riadne a včas svoj záväzok voči oprávnenej strane t.j. veriteľovi. Zmluvná pokuta má najmä preventívny účinok a možnosť veriteľa sankcionovať vzniknutú škodu aspoň čiastočne náhradným spôsobom, teda výťažkom zo zmluvnej pokuty bez nutnosti zložitého dokazovania zodpovednosti za škodu, pričom samozrejme nezaplatením zmluvnej pokuty nezaniká pôvodná dlžníkova povinnosť. Zmluvnú pokutu je možné definovať ako zmluvnými stranami vopred dohodnuté peňažné plnenie dlžníka pre prípad možného budúceho nesplnenia alebo čiastočného splnenia jeho zmluvnej povinnosti.

Z vyplýva, že aj dohoda o zmluvnej pokute musí spĺňať náležitosti vyžadované u každého právneho úkonu , teda musí byť určitá a zrozumiteľná, inak je neplatná. Súd má za to, že dojednanie zmluvnej pokuty spôsobom „ v prípade porušenia zmluvných povinností “ je účastník povinný uhradiť zmluvnú pokutu v stanovenej výške, podmienku určitosti právneho úkonu nespĺňa. Zmluva o pripojení, ktorej súčasťou sú aj obchodné podmienky a dodatok, obsahuje niekoľko desiatok povinností účastníka rôznej závažnosti. Uvedená formulácia neumožňuje posúdenie, porušenie ktorej povinnosti

účastníka je sankcionované zmluvnou pokutou. Zároveň pre svoju neurčitosť neumožňuje posúdenie primeranosti výšky zmluvnej pokuty vo vzťahu k zabezpečenej povinnosti. Že tieto zmluvné podmienky pre zaplatenia zmluvnej pokuty pri porušení akejkoľvek povinnosti žalovaného vyplývajúcej zo zmluvy, neboli jasne a určite dojednané, preukazuje aj tá skutočnosť, že žalobca v priebehu konania sa dožadoval zaplatenia zmluvnej pokuty už aj z titulu poskytnutých benefitov. V žalobe však uvádza iba nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu odstúpenia žalobcu od zmluvy pre neplatenie faktúr za poskytnuté služby. Súvislosť zmluvnej pokuty s poskytnutými benefitmi ani v žalobe, ani v zmluve o pripojení, ani v Dodatku a ani vo Všeobecných podmienkach žalobcu spomínané neboli. Preto súd má za to, že takéto odôvodnenie nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty v prevyšujúcej časti je zo strany žalobcu účelové a nie je odôvodnené platnými ustanoveniami zmlúv o pripojení, ani jej dodatkov.

Posúdením platnosti obdobných zmluvných dojednaní sa zaoberal tak Najvyšší súd Českej republiky, ako aj Najvyšší súd Slovenskej republiky. Súd dáva do pozornosti, že pri rovnakej právnej úprave ako je v SR vyššie uvedeným spôsobom judikoval NS ČR, ktorý v rozhodnutí sp. zn. vyslovil, že pri formulácii dohody o zmluvnej pokute spôsobom „ ak obsluhovateľ v priebehu platnosti zmluvy poruší svoje zmluvné záväzky, neboli v dohode o zmluvnej pokute dostatočne určite popísané povinnosti, ktoré mali byť zaistené zmluvnou pokutou. Zo slov porušenie zmluvného vzťahu nemožno vyvodiť, ktoré konkrétne povinnosti zo zmluvného vzťahu, poprípade ich určitý súhrn mal byť zaistený zmluvnou pokutou, čo je podmienkou pre to, aby pri ich porušení mohla byť uplatnená táto sankcia“. Uvedený názor NS ČR potvrdil aj v rozhodnutí sp. zn. , v ktorom uviedol, že zmluvné dojednanie, podľa ktorého je povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu viazaná na „porušenie zmluvného vzťahu“ je pre neurčitosť neplatné, pretože z neho nemožno vyvodiť, ktoré konkrétne povinnosti zo zmluvného vzťahu majú byť zabezpečené zmluvnou pokutou. Rovnako NS SR vo veci sp. zn. M Obdo 4/2003 uviedol, že v dohode o zmluvnej pokute musí byť povinnosť, ktorú zmluvná pokuta zabezpečuje vymedzená určito, inak je dohoda neplatná.

Vzhľadom na to, že zmluva o pripojení je spotrebiteľskou zmluvou ( ), bolo by dojednanie o zmluvnej pokute aj pri neexistencii uvedených dôvodov neplatnosti, neplatné aj pre neprimeranosť z dôvodu, že dojednaná sankcia v rovnakej výške pri porušení povinností žalovaného bez ohľadu na závažnosť, význam porušenej povinnosti alebo uplynulej doby viazanosti, je sankciou neprimeranou a vytvára značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. ( - spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v spojení s - neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné a s OZ - za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku).

Na základe vyššie uvedených záverov, súd mal za to, že žalobcovi nárok na zaplatenie ďalšej zmluvnej pokuty nevznikol a jeho žalobu zamietol.

Výrok o trovách konania vyplýva z ust. Podľa tohto zákonného ustanovenia, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Účelom citovaného náhradového ustanovenia je odstránenie tvrdostí pri náhrade trov konania, ktoré by nastali, ak by sa plne uplatnila zásada úspešnosti pri tejto náhrade. Keďže prvá veta citovaného zákonného ustanovenia zostala po novele nezmenená, dôvody hodné osobitného zreteľa sa skúmajú u účastníka konania povinného k čiastočnej alebo plnej náhrade trov konania. Dôvody hodné osobitného zreteľa zákon neuvádza, ale zo zaužívanej judikatúry súdov vyplýva, že tieto spočívajú v osobných, majetkových a zárobkových pomeroch účastníka. Tieto dôvody spôsobujú čiastočný alebo úplný zánik práva na náhradu trov konania u čiastočne alebo úplne úspešného účastníka sporu. Súd však pre rozhodnutie o trovách konania musí skúmať a porovnať majetkové pomery aj na strane úspešného účastníka konania.

V kontexte týchto zákonných zásad pre aplikáciu , súd v prejednávanom prípade opätovne rozhodol tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Prevažne úspešný v tomto konaní bol žalobca, neúspešný žalovaný. Žalovaný preukázal, že jeho sociálna situácia je na nízkej úrovni, pretože jediným zdrojom jeho príjmu je čiastočný invalidný dôchodok a príspevok od štátu v celkovej sume 80,60 EUR, že ako invalidný dôchodca sa zamestnať nevie pre nedostatok práce a svoje zdravotné problémy, že nemá žiaden majetok a žije prevažne z príjmu svojej družky, ktorá platí poplatok za prenajatú izbu, inak by bol bezdomovcom. Na druhej strane žalobca je jedným z dominantných telekomunikačných operátorov na slovenskom trhu, ktorého príjmy a majetky sú neporovnateľné oproti príjmu žalovaného a preto je súd toho názoru, že si svoje trovy v tomto konaní môže znášať sám. Pre rozhodnutie súdu bol rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku, vrátane výroku o trovách konania a preto súd nemohol vychádzať zo stavu, ktorý v príjmovej alebo majetkovej sfére žalovaného môže nastať v budúcnosti.

Vedľajšiemu účastníkovi žiadne trovy konania nevznikli, preto mu nárok na náhradu trov konania nevznikol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v :

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.