Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3T-89-2011.pdf
PDF · 192.08 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-3T/89/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Blažovskej a prísediacich Miroslava Tabaku a Ireny Herichovej, v trestnej veci obžalovaného M. M. a spol. pre zločin ublíženia na zdraví formou spolupáchateľstva v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1, § 20 k § 155 ods. 1 Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní dňa 27. júna 2014 v Košiciach takto
rozhodol:
Podľa § 285 písm. c/ Trestného poriadku oslobodzuje obžalovaných M. M., nar. XX.XX.XXXX v N. W., M. a J. K., bytom N., V. X a O. Z. rod. N., nar. XX.XX.XXXX v B., M. a J. K., bytom N., kpt. V. XX, spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Košice II zo dňa 14.10.2011 sp. zn. 2Pv 340/2011 pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin ublíženia na zdraví formou spolupáchateľstva v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1, § 20 k § 155 ods. 1 a prečin nebezpečného vyhrážania formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, ktorý mali spáchať tak, že
- dňa 20.05.2011 v čase o 13,02 hod. O. Z. v telefonickom rozhovore požiadal poškodeného R.. W. W. o stretnutie v bare „EŠ BAR" na ulici Rosnej v Košiciach, pričom keď poškodený tam v čase o 16,05 hod. prišiel, vyzval ho, aby šiel do miestnosti s biliardom a po jeho vstupe do tejto miestnosti ho M. M. napadol nožom a to tak, že mu mieril na oblasť hrudníka a kričal „Zabijem ťa", ale poškodenému sa podarilo uskočiť, avšak následne ho O. Z. viackrát zozadu udrel biliardovým tágom po hlave, načo poškodený spadol tvárou na zem, kde potom ho kopli do oblasti tváre a udierali biliardovým tágom do rúk a chrbta, avšak poškodenému sa podarilo vstať a ujsť, čím takto svojím konaním spôsobili poškodenému R.. W. W. otras mozgu ľahkého stupňa, pomliaždenie ľavej temenno- záhlavovej oblasti hlavy, pomliaždenie nosa, pomliaždenie hornej pery úst s tržnou ranou v ľavom kútiku úst, viacpočetné pomliaždenia ľavého ramena a ľavej lopatky a pomliaždenie ľavého lakťa s dobou liečenia do 7 dní, avšak vzhľadom na rozsah, charakter a lokalizáciu zranení tento útok mohol spôsobiť závažné zranenia tváre, lebky, mozgu a hrudníka so všetkými dôsledkami, nakoľko nebolo dokázané, že skutok spáchali obžalovaní.
Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku odkazuje poškodeného R.. W. W., nar. XX.XX.XXXX v Z., bytom Z., W. X s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.
odôvodnenie:
Obžalovaní M. M. a O. Z. sú tunajším súdom trestne stíhaní na podklade obžaloby podanej prokurátorom Okresnej prokuratúry Košice II dňa 19.10.2011 preto, že mali v jednočinnom súbehu spáchať zločin ublíženia na zdraví formou spolupáchateľstva v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1, § 20 k § 155 ods. 1 Trestného zákona a prečin nebezpečného vyhrážania formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a/ Trestného zákona takým spôsobom, ako je to popísané v obžalobe, respektíve vo výrokovej časti tohto rozsudku. Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaných M. M. a O. Z., poškodeného R.. W. W., svedkov R. N., F. H., Z. N., V. S., V. F., V. W. a V.. F. W., výsluchom súdneho
znalca W.. Z. Y., prečítaním znaleckých posudkov z odboru Prírodovedného skúmania a kriminalistickej identifikácie, odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Ortopédia a z odboru Psychológia, prečítaním celého radu listinných dôkazov obsiahnutých v spise a podstatného obsahu pripojeného spisu tunajšieho súdu 0Tp 41/2011, ako aj oboznámením vecného dôkazu. Na základe takto vykonaného dokazovania súd rozhodol vo veci na hlavnom pojednávaní dňa 18.04.2012 tak, že podľa § 285 písm. c/ Trestného poriadku oslobodil obžalovaných spod obžaloby. O odvolaní prokurátora proti rozsudku rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 26.04.2013 sp. zn. 6To/112/2012 tak, že napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Nakoľko mal za to, že vo veci bolo rozhodnuté predčasne, na základe neúplne zisteného skutkového stavu veci. V intenciách citovaného uznesenia odvolacieho súdu bolo doplnené dokazovanie opätovným výsluchom svedkov V. S., F. H. a JUDr. F. W., okrem toho prečítaním aktuálnych odpisov registra trestov obžalovaných. Súdu sa nepodarilo obstarať a vykonať dôkaz výsluchom svedka F. M., ktorý sa nemohol ustanoviť na súd, nakoľko mu neboli udelené víza pre vstup do priestoru Európskej únie, ospravedlnil sa preto a k predmetu výsluchu poznamenal že v období október 2010 až máj 2011 sa zdržiaval na Slovensku, kde bežne pre O. Z. zariaďoval jeho záležitosti, disponoval jeho mobilným telefónom a na základe písomného splnomocnenia vybavoval jednotlivé úkony za Z. v čase, keď sa tento nachádzal mimo územia Slovenskej republiky. Dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní, ako aj všetky zistené okolnosti prípadusúd následne vyhodnotil v zmysle ustanovenia § 2 ods. 12 Trestného poriadku podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či dôkazy obstaral súd sám, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán a rozhodol opäť tak, že obžalovaných spod obžaloby oslobodil, nakoľko vykonané dôkazy neboli postačujúcim podkladom pre vyslovenie záveru, že skutok uvedený v obžalobnom návrhu spáchali obžalovaní. Obžalovaný M. M. od začiatku trestného stíhania popieral spáchanie skutku kladeného mu za vinu, v čase kedy mal byť skutok spáchaný sa nezdržiaval na území Slovenskej republiky. Poškodeného W. W. spoznal cez O. Z. asi dva - tri mesiace predtým, niekoľkokrát boli spolu na kávu, nemal dôvod ho napadnúť. Na uvedenom zotrval aj pri konfrontácii s poškodeným vykonanej v štádiu prípravného konania. Na hlavnom pojednávaní v súlade s ustanovením § 257 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku vyhlásil, že je nevinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Uviedol, že dňa 20.05.2011 nebol na území Slovenskej republiky, bol v Maďarku, kde v noci z 20. na 21.05.2011 prespal v rodinnom dome v Budapešti, odkiaľ okolo 11,00 hod. spolu s Z. vyrazili na cestu na Slovensko, kde toho istého dňa boli okolo 15,00 hod. v Košiciach zadržaní políciou. So spoluobžalovaným sa poznal niekoľko rokov len z videnia, v marci 2011 po návrate z Kosova na Slovensko sa skamarátili a v tom období sa pri posedení pri káve zoznámil aj s poškodeným Ing. W. W.. S poškodeným nemali nikdy konflikt, preto si nevedel vysvetliť prečo ho označil za páchateľa. Poškodený sa hneval na Z. kvôli tomu, že odmietol jeho ponuku na kúpu rodinného domu v Čani. Po návrate z Kosova navštívil EŠ BAR v Košiciach na Rosnej ulici tri alebo štyri krát, predtým v tomto bare nebol, nevie kto je jeho majiteľom a osobne nepozná ani zamestnancov. Obžalovaný detailne popísal dispozíciu baru, nakreslil jeho pôdorys, popísal zariadenie biliardovej miestnosti, v ktorej dva alebo tri krát hral. Potvrdil, že v pravom vrecku nohavíc bežne nosieval nôž zakúpený v marci 2011, k čomu ale nemal zvláštny dôvod. Vždy keď si niekde sadal vyberal si z vrecka veci, vrátane noža, a tak poškodený viackrát uňho videl a aj obdivoval tento nôž, ktorý bol pri jeho zadržaní zaistený. Obžalovaný považuje celý prípad za vykonštruovaný. Obžalovaný M. M. sa na hlavnom pojednávaní vyjadril k svojim osobným pomerom tak, že na území Slovenskej republiky žije od roku 2006, nakoľko 31.01.2006 uzavrel manželstvo so Slovenkou, pobyt má povolený na dobu neurčitú. Manželka pracuje v Rakúsku, on býva na V. X v Košiciach, kde si prenajíma časť bytu. Má vyživovaciu povinnosť voči jednému dieťaťu pochádzajúcemu z mimomanželského vzťahu, na výžive a výchove dieťaťa sa podieľa aj napriek tomu, že doposiaľ neboli súdom upravené rodičovské práva a povinnosti. Pred vzatím do väzby prevádzkoval so svojim spoločníkom zmrzlináreň v Košiciach na autobusovej stanici. Od roku 2006 podniká s obchodnou spoločnosťou Q., s.r.o. so sídlom v Košiciach na G. 1, v Kosove s bratmi a rodičmi podniká v oblasti realít, naposledy kúpili fabriku na recykláciu kovového šrotu. Z podnikania má na Slovensku príjem okolo 2.000,- € mesačne, podstatne vyšší príjem má ale z podnikania v Kosove. Na Slovensku nevlastní nehnuteľnosti ani hnuteľný majetok väčšej hodnoty. Doposiaľ súdne trestaný nebol, neskončené má dve trestné stíhania pre zločin vydierania. Rovnako aj obžalovaný O. Z. od počiatku trestného stíhania popieral spáchanie prejednaného skutku. Pred vyšetrovateľom uvádzal, že od 23.04.2011 bol mimo územia Slovenskej republiky, zdržiaval sa v Maďarsku, Nemecku a Holandsku, kde si vybavoval veci súvisiace s podnikaním, na Slovensko sa vrátil
21.05.2011 okolo tretej hodiny popoludní. Poškodeného R.. W. W. pozná asi 12 rokov, vie o ňom, že bol viackrát trestne stíhaný a je známy ako podvodník s nehnuteľnosťami. Poškodený mu povedal o probléme s rodinným domom v Čani a navrhol mu, aby predal svoj byt a vyplatil jeho rodinný dom, ktorý sa mal dražiť. Na ponuku zareagoval tak, že záležitosť môžu riešiť len cez právnikov, nato však zo Slovenska odišiel. Na mobil s číslom 0908 XXX XXX mu W. viackrát poslal SMS s tým, že spomínaný rodinný dom musí zobrať či chce alebo nechce a že dražba domu bude 27.05.2011. Počas pobytu v zahraničí mu volal jeho známy používajúci prezývku Koky a povedal mu, že W. vytiahol v EŠ BARE zbraň a vyhlásil, že keď obžalovaný jeho rodinný dom v Čani nezoberie, tak mu dá guľku do hlavy. Uvedené telefónne číslo používal len na Slovensku, v cudzine mal osem alebo deväť telefónnych kariet zahraničných telekomunikačných spoločností. Obžalovaný v rámci konfrontácie s poškodeným odpovedal na otázky v intenciách predchádzajúcej výpovede a spresnil, že poškodený ho informoval o dražbe rodinného domu telefonicky na jeho holandskom telefónnom čísle dňa 16.05.2011. Počas jeho väzby poškodený vydieral jeho manželku, žiadal od nej 20.000,- € za prepustenie obžalovaného z väzby.
Aj obžalovaný O. Z. dal na hlavnom pojednávaní vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku. Tvrdil, že ku skutku sa vyjadriť nevie, nakoľko na mieste činu sa v čase jeho spáchania nenachádzal, bol so M. M. v Maďarsku, kde prespali aj z 20. na 21.05.2011 a po príchode na územie Slovenskej republiky šli ihneď do reštaurácie na Mlynskej ulici v Košiciach, kde ich policajti zadržali. Policajnú akciu a vôbec celé trestné stíhanie si nedokáže vysvetliť, vec považuje za vykonštruovanú. Poškodenému ide o to, aby získal peniaze, čo aj sám v rámci konfrontácie potvrdil, avšak vyšetrovateľka ho okamžite zastavila, viditeľne stála na jeho strane, cez telefón ho žiadala o lekársku správu v ktorej by bola uvedená doba práceneschopnosti dlhšia ako sedem dní, stretla sa s poškodeným aj súkromne v reštaurácii, čo svedčí o jej zaujatosti voči obžalovanému. Aj napriek tomu, že s poškodeným sa pozná niekoľko rokov, stretával sa s ním len v tom období kedy mal poškodený problém s rodinným domom, predtým si len zdravili. S W. si nepožičiavali navzájom peniaze, je pravdou, že v zahraničí spoločne míňali, avšak každý svoje peniaze. Nemali medzi sebou žiadne problémy, preto obžalovaný zastáva názor, že poškodený je na neho nahnevaný kvôli jeho rodinnému domu, resp. označil ho ako páchateľa na tlak polície. Osobu menom V. W. z Y. nepozná. Telefón s číslom XXXX XXX XXX používal počas jeho pobytu v zahraničí jeho kamarát F., ktorý mu tento telefón priniesol do reštaurácie tesne pred tým, ako boli na tomto mieste zadržaní políciou. Zo spáchania žalovaného skutku usvedčoval od začiatku trestného stíhania obidvoch obžalovaných poškodený R.. W. W., ktorý v rámci svojich výpovedí tvrdil, že Z. pozná desať až pätnásť rokov, nevychádzali vždy dobre, ale mali kamarátsky vzťah. So M. M. sa stretol štyri - päťkrát, prvýkrát ho videl asi dva až tri mesiace pred skutkom. Udalosti predchádzalo to, že O. Z. požičal na dvakrát spolu 10.000,- €, ktoré peniaze mu obžalovaný nevrátil. Prvú čiastku 2 alebo 2,5 tisíc eur zobral na tento účel od svojho kamaráta V. W. z Y. a asi po desiatich dňoch odovzdal Z. aj druhú časť, čo spolu činilo 10.000,- €. Pôžičke predchádzalo stretnutie s V. W. v Y., za účasti obžalovaného O. Z., kde poškodený garantoval W. vrátenie peňazí do jedného mesiaca. Po uplynutí doby W. naliehal na poškodeného ohľadom vrátenia požičaných peňazí, kvôli tomu sa s Z. pohádal a obžalovaný odcestoval do zahraničia. Po návrate zo zahraničia mu obžalovaný telefonoval, čo zistil z sms-ky, preto mu vzápätí volal a obžalovaný navrhol stretnutie na 20.05.2011 v EŠ BARE okolo 16,00 hod.. Spomínaný bar navštevoval často, s obžalovanými sa tam stretol viackrát, prvý krát asi dva - tri mesiace pred skutkom. Do EŠ BAR-u prišiel svojim osobným motorovým vozidlom, ktoré zaparkoval pri budove v ktorej sa bar nachádza. Do baru vošiel hlavným vchodom po tom, ako prešiel popri záhradnej časti baru, pre odstup času si nepamätal, či v záhradnej časti baru sa nachádzali nejaké osoby. Z hlavnej miestnosti baru, v ktorej je barový pult, prešiel do vedľajšej miestnosti, tam sedeli za stolom v boxe štyri osoby - obidvaja obžalovaní, V. S. - majiteľ baru a W. R.. Obžalovaní ihneď vstali a všetci traja prešli spoločne cez hlavnú miestnosť baru a cez chodbičku do biliardovej miestnosti. V pravom rohu biliardovej miestnosti sa nachádzala taburetka na ktorú si poškodený chcel sadnúť. Keď sa pootočil napravo zbadal, ako na neho chcel M. zaútočiť nožom a zároveň sa mu vyhrážal slovami „Ty hajzel, zabijem ťa". V tom momente Z. síce nevidel, ale jasne počul jeho hlas za sebou, keď tento kričal „Zabijem ťa" a udrel ho po hlave. Na svoju pozíciu sa Z. dostal pravdepodobne tak, že obišiel biliardový stôl a takto sa dostal za neho. Poškodený v rámci svojej výpovede na hlavnom pojednávaní načrtol pôdorys baru, vyznačil pohyb zainteresovaných osôb a ich pozície v biliardovej miestnosti. Z. útoku sa stihol brániť tak, že zdvihol ľavú ruku, po ktorej dostal údery zhruba v oblasti lakťa a nižšie. Poškodený má za to, že ak by sa nebol pred tým ako si chcel sadnúť na taburetku otočil, bol by ho M. bodol nožom zozadu. Keďže sa otočil, chcel ho bodnúť do stredu hrudníka, čo usúdil z toho, že M. držal nôž vo výške jeho hrudníka. V tej rýchlosti si nestihol nôž všimnúť natoľko, aby bol schopný popísať ho nejakými charakteristickými znakmi. Predtým u M.
určite žiaden nôž nevidel a neobdivoval. Nevidel akým predmetom ho Z. udieral, až neskôr mu na polícii povedali, že išlo o tágo, na ktorom sa našla krv. Po niekoľkých úderoch do hlavy upadol do bezvedomia a keď sa prebral skutočne videl v ruke obžalovaného Z. čierne laminátové tágo o dĺžke asi 1,40 cm. Kým bol v bezvedomí museli ho aj kopať, pretože mal roztrhnutú peru, tiež udierať po chrbte v oblasti medzi lopatkami. Keď sa z bezvedomia prebral obidvaja obžalovaní boli v biliardovej miestnosti, hádali sa medzi sebou po albánsky. Bol tam aj Malý Ivo, ktorý sa ho opýtal niečo v tom zmysle čo mu je, poškodený len kývol rukou, využil situáciu, zobral si okuliare a odišiel. Keď bar opúšťal nevnímal, či sa tam nachádzajú nejaké osoby, ale pri príchode do baru sa barmanka vo veku asi 35 rokov nachádzala za barovým pultom a V. F., ktorého pozná ešte z obdobia keď prevádzkoval MAMUT a ktorý chodil do EŠ BAR-u takmer každý deň, práve odchádzal z miestnosti, v ktorej obžalovaní s S. a Malým Ivom sedeli. Keď vyšiel z baru a bol niekde na rohu budovy, vybehol za ním Malý Ivo a zakričal naňho aby sa šiel umyť. Iné osoby na mieste neregistroval. Bol rád, že sa z baru dostal a chcel čo najrýchlejšie odísť. Až v aute zistil, že má zakrvavené celé tričko a mal za to, že ho M. pichol a že krváca z bodnej rany. Autom prešiel 50 až 60 m, prišlo mu zle, odpadol a keď sa prebral pokračoval v jazde smerom na pohotovosť. Pred pohotovosťou čakal na manželku, ktorej skôr volal aby mu priniesla čisté tričko. Keď si vyberal doklady zistil, že mu chýba 2.300,- €, ktoré si pred odchodom z domu dával do zadného vrecka nohavíc. Má za to, že peniaze mu zobrali obžalovaní, preto si v trestnom konaní uplatnil nárok na náhradu majetkovej škody vo výške 2.300,- €. Pred pohotovosť prišla PMJ a policajti mu povedali, že dostali anonymné oznámenie o skutku. Následne absolvoval vyšetrenia, ale hospitalizáciu odmietol. Po vyšetrení šiel podať trestné oznámenie a bol by tak urobil aj v prípade, ak by sa polícia nebola skôr dozvedela o udalosti. Domov do Čane sa vrátil niekedy okolo jednej hodiny v noci. Potvrdil, že O. Z. ponúkol na predaj jeho rodinný dom v Čani, kde na základe tejto ponuky sa bol Z. na dom pozrieť, ale asi mesiac pred jeho odchodom do zahraničia mu oznámil, že rodinný dom nekúpi, nakoľko kúpnu cenu za byt mu vyplatia až potom, keď sa z bytu odsťahuje. Bolo vedené exekučné konanie, v rámci ktorého bol predmetný dom predaný v dražbe, kupujúci mu doplatil 17.500,- €. Rodinný dom chcel zachrániť a mal v úmysle požičať si peniaze od V. W. peniaze a dom vydražiť, W. to odmietol vzhľadom k tomu, že Z. mu nevrátil požičané peniaze. Ohľadom rodinného domu sa s Z. rozprával viackrát osobne aj cez telefón. Motívom konania obžalovaných bolo podľa poškodeného to, že Z. nechcel vrátiť požičané peniaze, chcel mu ukázať silu, obdobne konal aj v iných prípadoch, keď si od ľudí požičal peniaze, ktoré potom nevrátil a ľuďom sa vyhrážal. So M. nemal žiaden konflikt, takže motív jeho konania si poškodený vysvetliť nevedel. Páchateľov opoznal podľa fotografií, ktoré mu boli predložené v počte okolo desať. K identifikácii noža, ktorým na neho zaútočil M., mu bolo predložených päť až sedem nožov, pamätal si tvar a dĺžku čepele noža, preto ho dokázal označiť. V legálnej držbe má zbraň, ktorú predtým nosieval len výnimočne, avšak od predmetného incidentu ju nosí vždy kvôli obavám o svoj život a život členov svojej rodiny. K osobe vyšetrovateľky uviedol, že pri úkonoch ju videl prvý krát, neusmerňovala ho v tom, aké konkrétne listiny má predložiť, žiadala od neho len lekárske správy a doklad o práceneschopnosti, súkromné rozhovory s vyšetrovateľkou neviedol. Od popísaného útoku má problémy s krčnou chrbticou, trpí bolesťami hlavy, má problém s nervom, ktorý mu majú vyoperovať, stále je práceneschopný. Svedok V. S. v rámci svojej výpovede v štádiu prípravného konania potvrdil, že je majiteľom EŠ BAR- u v Košiciach na Rosnej 22. Dňa 20.05.2011 sa zdržiaval v priestoroch baru, v kancelárii vykonával administratívne práce. O tom, že v bare mal niekto niekoho napadnúť sa dozvedel až od polície. O. Z. pozná niekoľko rokov, menovaný navštevuje jeho bar takisto ako aj poškodený R.. W. W.. M. M. nepozná podľa mena, môže ho poznať z videnia. Nevedel si spomenúť na to, či dňa 20.05.2011 videl označené osoby v bare. Na hlavnom pojednávaní vypovedal podrobnejšie keď uviedol, že do svojho baru chodí každý deň, zdržiava sa tam od 8,00 hod., cez víkendy od 9,00 hod., do 22,00 hod. Po príchode a pred odchodom bar skontroluje a svoje pracovné povinnosti vykonáva v kancelárii. Bar prevádzkuje päť rokov, takže niektorých zákazníkov pozná aj podľa mena. Je tomu tak aj v prípade poškodeného R.. W. W., ktorý začal navštevovať jeho bar asi pred piatimi rokmi. Bližšie sa s W. nepozná, ale nepôsobí naňho dojmom čestného človeka, zvykol zveličovať veci. Obžalovaného O. Z. pozná asi desať rokov z mesta, pri stretnutí sa pozdravia, niekedy si posedia pri káve a preberú len všeobecné témy a spoločných známych, podnikateľské ani iné aktivity spolu nemajú, v súkromí sa nenavštevujú. Obžalovaného M. M. nepozná, mohol ho vidieť raz, dvakrát, avšak nespomína si na to, aby ho mal vidieť v EŠ BAR-e. Niekoľkokrát videl Z. a W. sedieť spolu v jeho bare, nemal z nich pocit aby sa navzájom nenávideli, prípadne mali zlé vzťahy. Ku vzťahu M. - W. sa nevedel vyjadriť vôbec. Polícii umožnil vykonať obhliadku priestorov baru a súhlasil aj s tým, aby v ten istý deň, teda 20.05.2011 okolo 22,30 hod., zobrali z biliardovej miestnosti baru koberec a tága. V inkriminovaný deň nevidel v bare obžalovaných ani poškodeného a teda nemohol s obžalovanými sedieť za jedným stolom tak, ako to tvrdil W.. Do kancelárie za ním nechodievali. Vylúčil prítomnosť V. F. v bare v inkriminovaný deň, menovaný mu v ten
deň cez telefón oznámil, že požičaný stroj na brúsenie parkiet mu necháva v garáži, ktorá sa nachádza na dvore. Vysvetlil polohu jeho kancelárie vo vzťahu k biliardovej miestnosti a uviedol, že v kancelárii má vždy pustenú hudbu, dvere kancelárie si zatvára, preto nepočuje čo sa deje v ostatných priestoroch baru. Keď prišli do baru policajti opýtal sa H., ktorá v ten deň v bare pracovala, čo sa tam stalo. Bola vyplašená z príchodu policajtov a neodpovedala. S V. F. o udalosti nerozprával vôbec, aj keď je v jeho bare stálym zákazníkom a majú kamarátsky vzťah. Úložné miesto na tága je v biliardovej miestnosti na stene vľavo a na chodbe vedúcej k jeho kancelárií. H. pracovala v bare na základe dohody a po predmetnej udalosti dala výpoveď. Mala veľa známych z radov polície, nevie, či nebola v jeho bare políciou nasadená. R. N., ktorý je prezývaný „Malý Ivo" pozná, bol kamarátom jeho nebohého syna a do baru chodí skoro každý deň. Nevedel si spomenúť na to, či dňa 20.05.2011 R. N. bar navštívil. V štádiu prípravného konania bol poškodený R.. W. W. konfrontovaný so svedkami V. S. a R. N., všetci zúčastnení sa vyjadrovali tak, ako pri výsluchoch, rozpory medzi výpoveďou poškodeného a svedkov sa teda nepodarilo odstrániť. V intenciách zrušujúceho uznesenia krajského súdu bol V. S. ako svedok na hlavnom pojednávaní opätovne vypočutý, pričom jeho výsluch bol zameraný na zistenie či, ako často a kto upratoval v miestnosti biliardové náradie. Svedok uviedol, že upratovanie baru mal na starosti on, od roku 2006 mu s upratovaním občas vypomáha starší muž vo veku 65 až 67 rokov, ktorý sa v bare zdržiava v ranných hodinách cca od 7.00 hod. do 8.30 hod.. Biliardovú miestnosť v predmetnom bare zriadil len z toho dôvodu, že z predchádzajúcej prevádzky mal biliardový stôl s príslušenstvom. Biliardová miestnosť je využívaná málo, upratuje ju on, sem - tam povysáva a utrie prach. Biliardové náradie sa neošetruje, nečistí, nie je na to dôvod. Nevylúčil, že hráči si náradie pred hrou sami neutrú. Uviedol, že v inkriminovaný deň prišli do EŠ BARU policajti okolo 16.00 hod. a odvtedy až do 22.00 hod., kedy prišlo ďalších asi 11 policajných áut, do biliardovej miestnosti baru nevošla žiadna osoba okrem policajtov. S jeho súhlasom odniesli policajti z biliardovej miestnosti koberec a tága. Svedok opäť rovnako uviedol, že v inkriminovaný deň nevidel v jeho bare ani jedného z aktérov údajnej bitky. Barmanky H., ktorá v ten deň pracovala, sa pýtal, či došlo k nejakej bitke, ona povedala že nevie, obsluhovala na letnej záhrade. Svedok V. F. pred vyšetrovateľkou uviedol, že na ulici pred EŠ BAR-om videl W. W., ktorého pozná ešte z doby keď mu čistil koberce v podniku MAMUT, ako odchádzal autom. Pozdravil mu tak, že mu zakýval rukou, W. však na pozdrav nereagoval a pokračoval v jazde. Na poškodenom si nič nezvyčajné nevšimol, jednak mal na sklách vozidla fólie a jednak autom veľmi rýchlo preletel. Na hlavnom pojednávaní svedok priblížil, že od V. S. si požičiava stroj na parkety, a keď v jednom prípade vyložil spomínaný stroj vo dvore za budovou baru, videl W. W. vychádzať jeho osobným motorovým vozidlom. Vo večerných hodinách sa vrátil k baru a videl, že bar je opáskovaný. V ten deň určite v priestoroch baru nebol. O predmetnom skutku sa dozvedel na polícii, kam bol predvolaný k výsluchu. V inkriminovaný deň si na W. nevšimol žiadne stopy po poranení. Obžalovaných, ktorých pozná z videnia, v ten deň v bare a ani v okolí EŠ BARu určite nevidel. Večer okolo 19,00 - 19,30 hod. sa k baru vrátil, sedel v záhradnej časti, bolo tam veľa ľudí, väčšinou stáli zákazníci. Videl aj V. S., ktorý bol veľmi nervózny. V ten deň videl S. prvý krát až večer. Telefonicky sa kontaktujú len výnimočne, najmä keď potrebuje stroj. Svedok jednoznačne vylúčil žeby bol v ten deň, kedy malo dôjsť ku skutku, v EŠ BAR-e s S. a obžalovanými. Svedok R. N., známy pod prezývkou „Malý Ivo", vypovedal v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní, kde zhodne uvádzal, že EŠ BAR navštevuje často, avšak keď tam prišiel a videl policajtov a policajné autá, otočil sa a odišiel. Ku skutku sa vyjadriť nevedel. Pred súdom potvrdil len to, že do EŠ BARu chodí aj viackrát za deň. Obžalovaného O. Z. pozná tri alebo štyri roky, obžalovaného M. M. nepozná, videl ho až na súde. Poškodeného R.. W. W. pozná asi 4 roky z videnia a z počutia, považuje ho za klamára a podvodníka, s takými ľuďmi sa on nestretáva. Začiatkom leta 2011 sedel s Z. na káve a počul ako mu vyvolával W. a núkal mu nejaký dom, bližšie sa ku vzťahu Z. s poškodeným, ani ku vzťahu M. a poškodeným vyjadriť nevedel. Ako svedok bol v štádiu prípravného konania aj na hlavnom pojednávaní vypočutý Z. N., ku skutku sa vyjadriť nevedel. Obžalovaného O. Z. pozná ako vzdialeného príbuzného jeho bývalej manželky, stretával sa s ním sporadicky, náhodne, niekedy si zavolali. Pre odstup času si nevedel spomenúť na to, či sa so O. Z. stretol 19.05.2011 alebo 20.05.2011 v podniku Carpano v Košiciach na Hlavnej ulici. Obžalovaného M. M. vôbec nepozná a poškodeného R.. W. W. len z videnia asi rok. Z telefónu O. Z. mu niekedy volali aj iné osoby, prevažne v období keď Z. bol v zahraničí a medzi týmito osobami bola aj osoba s albánskym prízvukom, na jeho meno si nepamätá. Svedkyňa F. H. už v prípravnom konaní uviedla, že v EŠ BAR-e v Košiciach na Rosnej ulici pracovala ako brigádnička aj 20.05.2011, na starosti mala bar a obsluhu. Len od policajtov sa dozvedela, že v priestoroch kde sa hrá biliard došlo k napadnutiu, ona si nič podozrivé nevšimla. O. Z. a M. M., v prípade ak sú Albánci, pozná, lebo bar navštevujú Albánci, ktorých ale podľa mena nepozná. Takisto pozná
viacerých zákazníkov menom W., či je medzi nimi W. W., v prípravnom konaní uviesť nevedela. Na hlavnom pojednávaní svedkyňa uviedla, že vEŠ BAR-e pracovala od októbra 2010 do konca mája 2011. Obžalovaných aj poškodeného pozná ako zákazníkov, k ich vzájomným vzťahom sa vyjadriť nevedela. O skutku sa dozvedela od policajtov, ktorí prišli do baru a pýtali sa jej čo sa tam stalo. Nepočula, aby sa bol niekto niekomu vyhrážal, nevidela žiadne napadnutie, nič podozrivé si nevšimla, celý čas sa venovala práci, mala veľa objednávok hlavne na terase baru. Poukázala na to, že ide o hlučné prostredie, neďaleko je železničná trať, chodia autá a v bare je zapnutý televízor. Nevedela sa vyjadriť k tomu, či poškodený R.. W. W. bol dňa 20.05.2011 v čase medzi 15,00 hod. a 17,00 hod. v bare, pokiaľ tam bol, tak musel len vojsť a vyjsť, ona ho nezaregistrovala. Pamätala si na to, že bol teplý deň a väčšina zákazníkov sedela hore v záhradnej časti baru, dole schádzali len na toaletu. Na žiadnom zo zákazníkov si zranenie nevšimla. V biliardovej miestnosti určite nebola, tam sa neobsluhuje. Na rozdiel od prípravného konania svedkyňa na hlavnom pojednávaní najprv uviedla, že dňa 20.05.2011 prišli do baru v popoludňajších hodinách obžalovaní Z. a M., zdržali sa tam 15 - 20 minút, ale nevidela ich odchádzať, obsluhovala na záhrade a pre objednaný tovar síce chodila dole do barovej miestnosti, ale obžalovaných nevidela a poškodeného W. v priestoroch baru nevidela v ten deň vôbec. Keď prišli policajti a bar opáskovali, do spodných priestorov baru už nešla, zdržiavala sa len v záhradnej časti a po 22.00 hodine odišla domov. Prítomnosť policajtov na mieste si vysvetlila tak, že sa tam muselo niečo stať, neskôr sa od zákazníkov dozvedela, že v bare malo dôjsť k bitke, ale nikto, ani majiteľ baru S., jej nepovedal kto mal byť účastníkom bitky. Svedkyňa sa nevedela vyjadriť k tomu, ktorým vchodom mali vojsť obžalovaní do baru, či prišli na miesto autom alebo peši. Registrovala ich stáť pred toaletami, keď prišla pre objednané veci. Nevedela kedy z baru odišli, čo mali oblečené. Následne svedkyňa na otázku, či obžalovaného Z. videla v EŠ BAR-e v období od 15.04. do 21.05.2011 odpovedala, že na sto percent to potvrdiť nevie, nesleduje ľudí a obžalovaní sa niekedy v bare neukázali týždeň aj dva. Rozpory vo výpovediach odôvodnila tým, že skôr nevedela, že bude predvolaná k výsluchu aj na hlavné pojednávanie a tým, že človek si častom spomenie. Nato svedkyňa uviedla, že obžalovaných v EŠ BAR-e zhliadla v ten deň keď policajti opáskovali bar, avšak nevedela sa už vyjadriť k tomu, čo v bare robili, či sedeli alebo stáli, objednávku od nich nemala, nikoho iného pri nich nevidela. Aj svedkyňa F. H. bola po odvolacom konaní opätovne na hlavnom pojednávaní vypočutá a uviedla, že priestory EŠ BARU-u, vrátane biliardovej miestnosti, upratoval väčšinou majiteľ baru, biliardovú miestnosť len vtedy keď tam bol neporiadok. Na údržbe poriadku v bare sa podieľal aj personál. Ona do biliardovej miestnosti nechodila, s biliardovým náradím nenakladala a nakoľko biliard nehrá, náradie v rukách nikdy nedržala. Zákazníci si biliardové náradie za sebou upratujú sami. Ani v inkriminovaný deň nebola v biliardovej miestnosti, nevie čo sa tam odohralo. Obžalovaní a poškodený boli bežnými zákazníkmi v bare, nevedela jednoznačne uviesť, či EŠ BAR dňa 20.05.2011 niektorý z nich navštívil. Súd predvolal a vypočul na hlavnom pojednávaní ako svedka V. W. nakoľko mal za to, že výpoveďou tohto svedka by v kontexte s výpoveďou poškodeného mohol byť objasnený motív konania páchateľov. Svedok sa ku skutku vyjadriť nevedel, ani jedného z obžalovaných nepozná. Asi desať rokov pozná poškodeného R.. W. W., ale ich kamarátsky vzťah ochladol pred dvoma až troma rokmi. Obžalovanému Z. neposkytol finančné prostriedky ako pôžičku, nakoľko Z. je pre neho neznámou osobou. Potvrdil ale, že R.. W. W. požičal na jeseň roku 2010, alebo začiatkom jari roku 2011, na dva krát spolu asi 10.000 € po tom, ako ho W. navštívil s ďalšou jemu neznámou osobou. W. mu sprostredkoval kúpu nehnuteľnosti v Bratislave, mal sľúbenú províziu, ktorá zodpovedala výške pôžičky. W. mu v dohodnutej dvojmesačnej až trojmesačnej lehote finančné prostriedky nevrátil, pôžička ale bola istená províziou, takže sa v podstate nič nestalo. V súvislosti s námietkami obžalovaného O. Z. voči postupu vyšetrovateľky V.. F. W., bola menovaná na hlavnom pojednávaní vypočutá ako svedkyňa. Uviedla, že tak obžalovaných, ako aj poškodeného pozná len v rámci vyšetrovania predmetnej trestnej veci. Procesné úkony realizovala štandardným spôsobom, v súlade so zákonom, vrátane výsluchov obžalovaných, poškodeného, či svedkov. Vypočúvané osoby poučila v zmysle zákona, do obsahu ich výpovedí nezasahovala. So žiadnou zo zúčastnených osôb nekonzultovala postup pri vedení vyšetrovania. Od poškodeného žiadala len doklad o práceneschopnosti a o skončení práceneschopnosti, lekárske správy súvisiace so skutkom pre účely znaleckého dokazovania, ale určite poškodeného neinštruovala ohľadom dĺžky práceneschopnosti. Pokiaľ poškodeného prerušila pri odpovedi na otázku položenú pri konfrontácii s obžalovaným, tak to urobila len preto, že odpoveď odbočovala od témy. Svedkyňa tiež uviedla, že poškodený v rámci svojich výpovedí nemenoval obžalovaného M. M., tohto podľa mena neidentifikoval, opoznal ho v rámci rekognície podľa fotografií. Odvolací súd uložil opätovne vypočuť svedkyňu V.. F. W. za účelom objasnenia, či poškodeným opoznaný nôž je totožný s tým, ktorý je uvedený v zápisnici o zadržaní obvineného M. M. a zápisnici
o vydaní veci. Svedkyňa bola preto predvolaná k výsluchu a uviedla, že nôž, ktorý bol nájdený pri prehliadke u obžalovaného M. M., bol daný do rekognície spolu s ďalšími nožmi, pričom nôž, ktorý opoznal poškodený W. bol tým nožom, ktorý bol nájdený a zaistený u M.. V rámci úkonov realizovaných v prípravnom konaní poškodený popísal dĺžku noža a farbu, alebo materiál rukoväte. Svedkyňa si nespomínala na to, že by sa bol poškodený vyjadril k špecifikám rukoväte, prípadne čepele noža. Za účelom posúdenia zranení, ktoré poškodený R.. W. W. utrpel pri fyzickom napadnutí 20.05.2011, bol v štádiu prípravného konania pribratý do konania znalec z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Ortopédia MUDr. Z. Y., ktorý vypracoval dňa 07.06.2011 pod číslom 66/2011 znalecký posudok, na ktorom zotrval v rámci svojej výpovede na hlavnom pojednávaní a formou odpovedí na položené otázky doplnil znalecký posudok o skutočnosti, ktoré z pohľadu súdu majú význam pre posúdenie charakteru posudzovaných zranení a celkovej nebezpečnosti útoku. Zo záverov znaleckého posudku a výpovede znalca vyplýva, že R.. W. W. utrpel pri fyzickom napadnutí dňa 20.05.2011 zranenia: otras mozgu ľahkého stupňa, pomliaždenie ľavej temenno-záhlavovej oblasti hlavy, pomliaždenie nosa, pomliaždenie hornej pery úst s tržnou cca 1 cm ranou v ľavom ústnom kútiku, viacpočetné pomliaždenia ľavého ramena a ľavej lopatky a pomliaždenie ľavého lakťa. Všetky uvedené zranenia kvalifikoval znalec ako ľahké zranenia, ktoré nezanechajú trvalé následky na zdravotnom stave, s výnimkou tržnej rany v ľavom ústnom kútiku, ktorá zanechá kozmetické následky v zmysle jazvy. Dobu liečenia a prípadnej práceneschopnosti stanovil na 7 dní, s výnimkou zranení otras mozgu ľahkého stupňa a viacpočetné pomliaždenia ľavého ramena a ľavej lopatky, kde stanovil dobu liečenia a prípadnej práceneschopnosti do 42 dní. Súhrne kvalifikoval posudzované zranenia ako ľahké zranenie, dobu liečenia v súhrne stanovil do 42 dní a dobu prípadnej práceneschopnosti taktiež do 42 dní, túto považoval za adekvátnu rozsahu a charakteru zranení. Celkovo obmedzenie obvyklého spôsobu života poškodeného následkom zranení hodnotil ako obmedzenie stredne závažné, týkajúce sa predovšetkým prvých cca 21 dní po úraze. Podľa záverov znaleckého posudku a vyjadrenia znalca sú posúdené zranenia typické zranenia tupou silou pomerne vysokej intenzity, v prípade fyzického napadnutia a bitky spravidla následok opakovaných úderov zovretou päsťou, kopancov nohou, úderom tupým predmetom a podobne. Charakter a rozsah zranení u poškodeného je podľa znalca v súlade s mechanizmom opísaným vo vyšetrovacom spise, zranenia teda poškodený mohol utrpieť pri fyzickom napadnutí 20.05.2011. Náhodný vznik zranení bez cudzieho zranenia považuje znalec vzhľadom na ich charakter, rozsah a lokalizáciu za vylúčený. Nakoniec zo záverov znaleckého posudku vyplynulo, že na základe rozsahu, charakteru a lokalizácie zranení, pri uvažovanom mechanizme vzniku zranení a vysokej intenzite úrazového deja, ktorý smeroval prakticky výlučne na hlavu, tvár a hrudník poškodeného, bol útok na poškodeného dostatočne brutálny na to, aby mohol spôsobiť závažné zranenia tváre, lebky, mozgu a hrudníka so všetkými dôsledkami. Súdny znalec MUDr. Z. Y. odpovedal na hlavnom pojednávaní na položené otázky tak, že poškodený bol v súvislosti s posudzovanými zraneniami primárne ošetrený traumatológom, neurológom, ORL špecialistom, stomatochirurgom a neurochirurgom, ktorý odporučil hospitalizáciu na lôžkovom oddelení neurochirurgickom, hospitalizáciu však poškodený oproti podpisu o možných následkoch odmietol. Intenzitu útoku na poškodeného vzhľadom na otras mozgu hodnotil znalec ako stredne vysokú až vysokú. Otras mozgu poškodeného bol diagnostikovaný po vyšetrení neurológom a neurochirurgom na základe klinického vyšetrenia. Otras mozgu je funkčná porucha mozgového tkaniva, resp. jeho bioelektrickej aktivity. Objektívna diagnostická metóda v zmysle zobrazovacích metód, teda NMR, CT, neexistuje. Obvyklá doba liečenia otrasu mozgu je minimálne 21 dní, počas ktorých je pacient spravidla hospitalizovaný prvých 3-7 dní, následne je podrobený opakovaným neurologickým vyšetreniam, ktoré zahŕňa CT vyšetrenie mozgu, meranie bioelektrických potenciálov, ktoré majú vylúčiť prípadný reziduálny nález na mozgovom tkanive. Okrem uvádzaných vyšetrení je dĺžka liečenia vyvolaná aj tým, že v prvých dvoch týždňoch sa nepovoľuje plná fyzická záťaž, nakoľko po takomto zranení sa môže zopakovať mrákotný stav, bolesti hlavy, poruchy koordinácie a podobne. Samotná konkrétna liečba pri takomto zranení nie je, vyžaduje sa len fyzické šetrenie, kľud a následne postupné zvyšovanie záťaže. Otras mozgu ako taký liečbu nemá, ide skôr o to, aby sa stopercentne eliminovala možnosť iného zranenia mozgu v zmysle krvácania a podobne. Určenie diagnózy otrasu mozgu ľahkého stupňa je postavené výlučne na subjektívnom udaní pacienta, ktorý môže popísať základné príznaky tohto úrazu ako poruchu vedomia a výpadok pamäte. Pri klinickom vyšetrení je obvykle zrejmá porucha orientácie, nápadná spavosť, porucha rovnováhy, koordinácie a podobne. Otras mozgu sa teda nedá diagnostikovať zobrazovacou metódou. V danom prípade bola porucha vedomia poškodeného po údere do oblasti hlavy krátkodobá, skôr išlo o mrákotný stav, čo podľa znalca nevylučuje možnosť žeby poškodený mohol viesť motorové vozidlo následne po úraze. Verziu poškodeného spočívajúcu v tom, že bezprostredne po utrpenom úraze viedol motorové vozidlo, prešiel s ním 50-60 metrov, opäť upadol do bezvedomia, prebral sa a pokračoval v riadení vozidla, pokladá znalec za krajne nepravdepodobnú
už aj kvôli tomu, že normálne uvažujúci človek by neviedol motorové vozidlo, respektíve ak by sa zopakovala porucha vedomia počas jazdy, nepokračoval by v riadení vozidla a požiadal by o pomoc. Za krajne nepravdepodobné považoval znalec to, aby bol poškodený po vyšetreniach a po odmietnutí hospitalizácie schopný vzapätí riadiť motorové vozidlo, prepraviť sa na úkony a podrobiť sa úkonom v rámci vyšetrovania a následne odísť domov, opäť riadiac osobné motorové vozidlo. Znalec ďalej uviedol, že podľa dostupnej dokumentácie poškodený o pol hodinu po napadnutí prišiel na centrálny príjem na ošetrenie, kde celý proces ošetrenia trval v najlepšom prípade dve hodiny, následne po dvoch až troch hodinách si mohol spomenúť na okolnosti úrazu, avšak v prípade, ak by bol skutočne utrpel ľahký otras mozgu, nemohol byť bezprostredne po úraze v takom stave, aby mohol presne vyhodnotiť a vedieť kam má ísť. K otázke vplyvu diagnostikovaného zranenia - otrasu mozgu ľahkého stupňa na pamäťovú zložku vedomia znalec uviedol, že porucha pamäte ako taká je základným príznakom, jej kvalita, respektíve rozsah výpadku pamäte a jej časový interval je však prísne individuálna. Výpadok pamäte však pri určenej diagnóze musí byť prítomný, inak by nešlo o otras mozgu, len o jednoduché pomliaždenie. V danom prípade pokiaľ poškodený vypovedal k okolnostiam za ktorých utrpel zranenie s odstupom 4-5 hodín, mohol si pamätať na okolnosti zranenia, nedá sa to vylúčiť. Jeden extrém je totálna strata pamäte k okolnosti úrazového deja a druhý je výpadok pamäte na krátky časový interval, ktorý sa v priebehu 2-3 hodín vyplní. Podľa znalca je možná fabulácia a konfabulácia príznakov otrasu mozgu po určitom časovom odstupe od úrazu, po niekoľkých hodinách. V súvislosti s prvotne stanovenou dobou liečenia na 0 - 7 dní a neskôr ustálenou dobou liečenia na 42 dní znalec uviedol, že sa bežne stáva, že lekár, ktorý vypisuje predbežnú lekársku správu, nemá obvykle k dispozícii výsledky ďalších vyšetrení a stanoví dobu liečenia nesprávne. V danom prípade práceneschopnosť v trvaní 42 dní pokladá znalec za hornú hranicu. Pokiaľ práceneschopnosť poškodeného trvá, nemôže vyplývať z tých zranení, ktoré utrpel 20.05.2011. Ak poškodený uvádza pretrvávajúce problémy s krčnou chrbticou, pri vyšetreniach zo dňa 20.05.2011 zranenie v oblasti krčnej chrbtice nebolo zdokumentované ani jedným z vyšetrujúcich špecialistov, preto aktuálne ťažkosti poškodeného nemajú príčinnú súvislosť s posudzovanými zraneniami. Na vysokú intenzitu úrazového deja znalec usúdil na základe zranenia mozgu posudzovaného ako otras mozgu ľahkého stupňa. K vážnemu poraneniu lebky a tvarového skeletu podľa znalca nedošlo pravdepodobne kvôli aktívnej obrane poškodeného, pre ktorú svedčí zranenie ľavého ramena, predlaktia a ruky, ktoré zranenia v tomto kontexte možno považovať za obranné zranenia. Bodnutie ani škrabnutie nožom u poškodeného zistené nebolo. Jediným krvácajúcim zranením bola tržná rana na hornej pere úst dĺžky cca 1 cm, ktorá obvykle krváca pomerne výrazne a teda krvácanie z označenej oblasti mohlo spôsobiť zakrvavenie oblečenia poškodeného. Aj pomliaždenie nosa, resp. iné zranenie nosa, môže masívnejšie krvácať. Kriminalisticko-expertízny ústav Policajného zboru v Košiciach podrobil znaleckému skúmaniu predložené predmety a následne vypracoval a podal znalecký posudok v odbore Prírodovedného skúmania a kriminalistickej identifikácie. Zo záverov tohto vyplýva, že na predložených biologických stopách zaistených z koberca z biliardovej miestnosti EŠ BAR-u v Košiciach na Rosnej ulici, zaistených ako ster z chodníka pred označeným barom, z cesty a chodníka na Mudroňovej ulici, na hygienickej vreckovke nájdenej na Mudroňovej ulici, ako aj na vecných stopách - tričku a krátkych nohaviciach poškodeného, bola dokázaná prítomnosť ľudskej krvi. DNA profil krvi zaistenej na uvedených biologických a vecných stopách sa zhoduje s DNA profilom predloženej porovnávacej vzorky označenej „W. W.". DNA analýzou bolo teda dokázané, že pôvodcom uvedených krvných stôp bol W. W.. Na predložených vecných stopách - podpere pod tágo a dvoch biliardových tágach nebola zistená prítomnosť krvi ani vlasov. V znaleckom posudku zo dňa 28.06.2011 vypracovanom takisto Kriminalistickým a expertíznym ústavom Policajného zboru v Košiciach v tom istom odbore ako je vyššie označené vyplýva, že na vecných stopách - podpere z vešiakovej steny a dvoch tágach čiernej farby, ktoré boli podrobné daktyloskopickému skúmaniu, neboli zviditeľnené žiadne upotrebiteľné daktyloskopické stopy. Usvedčujúca výpoveď poškodeného R.. W. W. nemala oporu v ostatných dôkazoch vykonaných na hlavnom pojednávaní a pretože neboli iné dostupné prostriedky, ktorými by mohla byť táto výpoveď preverená tak, aby nevznikla pochybnosť o jej vierohodnosti, pribral súd do konania súdnu znalkyňu z odboru Psychológia PhDr. S. N., ktorej uložil z hľadiska psychologického komplexne posúdiť osobnosť, úroveň intelektových, rozumových a pamäťových schopností, určiť skóre lží ohľadom výpovedí v predmetnej trestnej veci, mieru sklonu ku konfabuláciám a z psychologického hľadiska zhodnotiť a posúdiť výpovede nielen poškodeného R.. W. W., ale aj osobnosť a výpovede obžalovaných O. Z. a M. M., ktoré sú v absolútnom rozpore s výpoveďami poškodeného. Znalkyňa v znaleckom posudku číslo 29/2012 zo dňa 10.04.2012 uzavrela, že komplexným psychologickým vyšetrením zaznamenala u poškodeného R.. W. W. v intelektových skúškach pásmo nadpriemeru rovnako v zložke
jazykových schopností aj výkonových - performačných intelektových schopností. Pamäť poškodeného je neporušená vo všetkých troch zložkách, v zložke recepcie, retencie a reprodukcie. U poškodeného neboli zdiagnostikované patologické - chorobné zmeny v štruktúre zložiek pamäti, ako psychickej funkcie. Rozsah zapamätaných prvkov u poškodeného je široký, ale v kontexte predmetnej trestnej veci nepresný, neautentický, bez presnej časovej a konatívnej chronológie. Podceňuje tiež niektoré odborné fenomény, napríklad má vedomosť o strate vedomia, hneď po tejto strate vedomia riadi osobné motorové vozidlo, následne na reverz opustí nemocnicu a ide podať trestné oznámenie, atď.. Rovnako nadpriemerná je u poškodeného zdiagnostikovaná zložka krátkodobej aj dlhodobej pamäte. Poškodený je schopný si pamätať v časovom a kauzálnom slede presne, detailne, autenticky a chronologicky. Má dobrú pamäť na detaily, čísla, tváre a silne emocionálne exponované prežité obsahy. V osobnostnom profile zaznamenala znalkyňa prejavy osobnej, presadzujúcej sa vitality, hostility a tendencie k agresívnym a manipulatívnym reakciám. Poškodený má zníženú sebareguláciu správania, je asertívny (ide o formu intenzívnejších prejavov sebapresadenia a aj agresivity ako zámerného konania, ktorého cieľom je ublížiť inému človeku). Poškodenému robí evidentné problémy identická interpretácia neprežitého, čím sa výrazne zmenšuje prienik identických, teda zhodných výpovedi z prípravného konania a následne z hlavných pojednávaní. Tieto nie je schopný presne zopakovať, mení ich v podstatných detailoch. Uvedené je zdiagnostikované ako sklon ku vymýšľaniu, klamaniu a uvádzaniu hypotetických údajov ex post. U poškodeného bolo zistené úmyselné klamanie. Poškodený si uvádzaným nie je istý, opakovane vo výpovediach uvádza iné skutočnosti, fixná zostáva len časť, kedy mal byť napadnutý, teda miesto a osoby ktoré ho mali napadnúť, tieto reprodukuje zhodne. Diagnostikované lži skóre je štatisticky významné, vysoké. Nasledujúca reprodukcia deja je nepresná v detailoch, chronológii, časových sekvenciách, neautentická ani verbalizáciou predmetného skutku. Sklon ku konfabuláciám zaznamenaný nebol. Z psychologického hľadiska nie je možné výpovede poškodeného hodnotiť ako hodnoverné a použiteľné v trestnom konaní. Znalkyňa zhodne posúdila osobnosť obžalovaných M. M. a O. Z. ako širšie štruktúrovanú, výrazne extrovertovanú, orientovanú na okolie, ale aj na vlastnú rodinu. V osobnostnej, štruktúre obidvoch menovaných nie sú prítomné symptómy psychopatie ani sociopatie, v čase vyšetrenia nebola prítomná disponovanosť pre agresívne správanie, aj keď ich rázny, hlučný a dosť naturálny verbálny prejav môže agresivitu v ich okolí evokovať. Markery agresivity sú aktuálne len v kontexte sebaobrany, čiže na úrovni prirodzených inštinktívnych reakcií. Osobnostný prejav obžalovaných je charakterizovaný prioritnou orientáciou na zabezpečenie všetkých základných potrieb, jednak osobných, ale tiež potrieb v komunite kamarátov a blízkych osôb, charakteristickým pre ich osobnosť je aj sklon ku pomoci iným. Sú pomerne rázni, rozhodní, ide o konatívny typ osobnosti s radikálnejším hlučnejším verbálnym prejavom, čo je typickým znakom ich osobnej mentality. Diagnostikovaním agresivity u obžalovaných bola dominantne zdiagnostikovaná benígna agresivita na úrovni pudových reakcií v norme, maligna forma ani jej symptómy neboli u obžalovaných v čase znaleckého vyšetrenia prítomné. Diagnostikované lži skóre je u obidvoch nízke, nevýznamné. Neboli zaznamenané cielené tendenčné odpovede korešpondujúce s predmetom vyšetrovania. Nasledujúca reprodukcia je u obidvoch presná, reálne štruktúrovaná, s detailnými údajmi od ranného detstva až do obdobia znaleckého vyšetrenia. Znalkyňa nezaznamenala sklon ku konfabuláciám na báze patologickej. Zo psychologického hľadiska teda znalkyňa výpovede obžalovaných M. M. a O. Z. vyhodnotila ako hodnoverné a použiteľné v trestnom konaní. Prienik vo výpovediach v prípravnom konaní a počas hlavných pojednávaní, aj v čase exporácie pred znalcom bol vysoký, teda uvádzali identické údaje. Zo zápisnice o rekognícii osoby, s ktorou súd na hlavnom pojednávaní oboznámil, vyplýva, že v budove Úradu boja proti organizovanej kriminalite PPZ, odbor Východ bola dňa 21.05.2011 vykonaná rekognícia osoby podľa fotografií za účelom stotožnenia muža, ktorý mal dňa 20.05.2011 v EŠ BAR-e na Rosnej ulici v Košiciach napadnúť s nožom v ruke R.. W. W.. Poškodený ako poznávajúca osoba opoznal podľa fotiek M. M.. Prílohu uvedenej zápisnice tvorí fotodokumentácia z rekognície. Zo zápisnice o rekognícii veci zo dňa 27.07.2011 je zrejmé, že R.. W. W. ako poznávajúca osoba pri rekognícii opoznal nôž, ktorý bol zaistený u M. M. dňa 21.05.2011 a zároveň uviedol, že nôž opoznal podľa dĺžky a tvaru čepele. Opoznaný nôž značky VIRGINIA AISI 420, bol ako vecný dôkaz predložený stranám na hlavnom pojednávaní. Predložený vecný dôkaz, teda otvárací nôž značky VIRGINIA AISI 420 s čepeľou dĺžky 7 cm, s kovovo - drevenou rúčkou, bol dňa 22.05.2011 oproti zápisnici o vydaní veci dobrovoľne vydaný M. M. pre účely trestného konania. Zápisnične boli vydané a späť aj odovzdané ďalšie veci, ktoré boli podrobené skúmaniu - polokošeľa zelenej farby a trištvrťové rifle modrej farby, ktoré veci mal na sebe v čase napadnutia poškodený R.. W.
W., koberec bordovo-hnedej farby o rozmeroch 4 m x 4 m, 2 ks čierne laminátové tága a jedna drevená podpera zaistené pri ohliadke miesta činu v EŠ BAR-e na Rosnej ulici v Košiciach dňa 20.05.2011. Všetky označené veci boli vrátené osobám, ktoré ich vydali, t.j. R.. W. W. a V. S. po tom, ako pre trestné konanie už neboli potrebné, čo vyplýva z uznesení Úradu boja proti organizovanej kriminalite PPZ, odbor Východ zo dňa 27.07.2011. Miesto činu bolo obhliadnuté 20.05.2011 o 22,00 hod., o čom svedčí zápisnica o ohliadke miesta činu a fotodokumentácia. Dňa 21.05.2011 o 00,20 hod. sa poškodený R.. W. W. dobrovoľne podrobil prehliadke tela, o čom svedčí zápisnica o prehliadke tela. Zranenia poškodeného boli zdokumentované aj fotograficky. So súhlasom prokurátora vykonala vyšetrovateľka PZ, za súčinnosti s pracovníkmi Úradu boja proti organizovanej kriminalite dňa 21.05.2011 prehliadku osobného motorového vozidla značky BMW X6 EČV: KJE-XXXGS bielej farby. Uvedené je preukázané zápisnicou o vykonaní prehliadky iných priestorov a fotografiami, s ktorými súd na hlavnom pojednávaní taktiež oboznámil. Pri prehliadke boli nájdené: mobilný telefón značky SONY ERICSON W910i, obal zo simkarty číslo +36305270141, športová čierna bunda a v jej vrecku čierna peňaženka s dokladmi - cestovným pasom na meno M. M. a potvrdením cudzineckej polície pre M. M.. Na základe príkazu sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Košice I bola odpočúvaná účastnícka telefónna stanica číslo XXXX XXX XXX v období od 23.04.2011 - 23.10.2011, s prepismi hovorov na označenú telefónnu stanicu a textom SMS súd oboznámil na hlavnom pojednávaní. Podľa prepisu hovoru číslo 979 na telefónnu stanicu XXXX XXX XXX bol dňa 20.05.2011 v čase o 12,39 hod. uskutočnený hovor z čísla XXXX XXX XXX, ktoré používal poškodený R.. W. W. a volajúci (poškodený) dohodol s volaným stretnutie „u Joža" v čase medzi 16,00 - 17,00 hod. Ostatné prepisy hovorov nasvedčujú tomu, že hovory z čísla XXXX XXX XXX boli uskutočnené na území Slovenskej republiky, inak by telekomunikačná prevádzka nebola zaznamenaná. Na tomto mieste súd podotýka, že obžalovaný O. Z. tvrdil, že uvedené číslo je jedno z tých, ktoré používal, avšak v čase jeho neprítomnosti na území Slovenskej republiky telefón s týmto číslom používali iné osoby. Obsah spisového materiálu tvorí aj lekárske potvrdenie z ktorého vyplýva, že W. W. sa dňa 20.05.2011 o 16,30 hod. podrobil vo Fakultnej nemocnici L. Pasteura na Triede SNP v Košiciach ošetreniu kde uviedol, že bol napadnutý známymi osobami, dostal údery do hlavy a ľavého ramena, subjektívne udával bolesť. Objektívny nález svedčil pre pomliaždenie steny hlavy, ľavého ramena, ľavého lakťa a ľavej ruky, pomliaždenie nosa za súčasného krvácania z nosa, tržná rana v oblasti hornej pery. Lekár vyhodnotil zranenia ako ľahké s dobou liečenia liečenia do 7 dní. Z potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti vyplýva, že R.. W. W. je práceneschopný od 23.05.2011. Obžalovaný O. Z. predložil potvrdenie o zaplatení blokovej pokuty v Maďarsku dňa 12.05.2011 a blok z registračnej pokladne preukazujúci nákup v Maďarsku dňa 30.04.2011. Úrad boja proti proti organizovanej kriminalite PPZ, odbor Východ zabezpečil do spisu prihlasovací lístok, podľa ktorého obžalovaný O. Z. bol v dobe od 20.05.2011 do 21.05.2011 ubytovaný v hoteli Holdfény v obci Forró v Maďarsku, o prihlasovacom lístku mal majiteľ hotela informovať tamojšieho príslušníka kriminálnej polície. V súvislosti s uvedeným bola zo strany príslušníkov policajného zboru vykonaná na žiadosť orgánov činných v trestnom konaní Slovenskej republiky previerka, o čom svedčia úradné záznamy Úradu boja proti organizovanej kriminalite PPZ, odbor Východ, ktoré však nie sú dôkazom v zmysle trestného poriadku. Policajný orgán Maďarskej republiky ako členského štátu Európskej únie neposkytol informácie pre trestné konanie na základe oficiálnej žiadosti o vykonanie úkonu podľa osobitného predpisu. Zo správ Obvodného úradu Košice zo dňa 07.06.2011 vyplýva, že obžalovaný O. Z. ani obžalovaný M. M. neboli v období od 01.01.2006 riešení v priestupkovom konaní. Zo správy Miestneho úradu Mestskej časti Košice - X. K. vyplýva, že O. Z. je k trvalému pobytu prihlásený na ul. N.. V. 770/10 v Košiciach - X. K.. V evidencii je vedený ako ženatý (manželka X.), bezdetný. O zamestnávateľovi, rodinných a majetkových pomeroch obžalovaného miestnemu úradu nie je nič známe. Miestny úrad Mestskej časti Košice - E. oznámil, že M. M. nemal evidovaný trvalý ani prechodný pobyt v registri obyvateľov Mestskej časti Košice - E.. Odpismi registra trestov je preukázané, že obžalovaný M. M. doposiaľ nebol súdne trestaný, obžalovaný O. Z. bol súdne trestaný dvakrát, naposledy v roku 2012 pre prečin podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona k peňažnému trestu, v súčasnosti sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený. Obžalovaný M. M. je stíhaný Okresným súdom Košice II vo veci 4T/69/2010, kde konanie sa vedie na podklade obžaloby Krajskej prokuratúry v Košiciach zo dňa 22.06.2009 sp. zn. lKv 3/2008 pre zločin vydierania podľa § 139 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, vec je v štádiu hlavného pojednávania. Obidvaja obžalovaní sú
stíhaní pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, obvinenie im vzniesol Úrad boja proti organizovanej kriminalite PPZ, odbor Východ dňa 15.07.2011, vec je v štádiu prípravného konania. Tým istým orgánom bolo obžalovanému O. Z. vznesené obvinenie dňa 24.11.2011 pre zločin marenia spravodlivosti formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 344 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona, skutok mal spáchať počas výkonu väzby v priestoroch ústavu na výkon väzby. Na hlavnom pojednávaní súd oboznámil podstatný obsah pripojeného spisu tunajšieho súdu 0Tp 41/2011 ktorý svedčí o tom, že obidvaja obžalovaní boli na návrh prokurátora Okresnej prokuratúry Košice II uznesením sudkyne pre prípravné konanie Okresného súdu Košice II zo dňa 25.05.2011 sp. zn. 0Tp 41/2011, v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 17.06.2011 vzatí do väzby, obžalovaný M. M. z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. a/, písm. c/ Trestného poriadku a obžalovaný O. Z. z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku, pričom väzba začala obidvom obžalovaným plynúť dňa 21.05.2011 od 20,53 hod., bola vykonávaná v Ústave na výkon väzby a ústave na výkon trestu odňatia slobody v Košiciach. Obžalovaní boli prepustení z väzby dňa 18.04.2012, po vyhlásení oslobodzujúceho rozsudku v predmetnej trestnej veci. Kvôli väzobnému stíhaniu oboch obžalovaných v období od 21.05.2011 do 18.04.2012 vybavoval konajúci súd predmetnú trestnú vec prednostne a urýchlene v súlade s ustanovením § 2 ods. 6 Trestného poriadku. Trestné stíhanie obžalovaných pred súdom bolo vedené za aplikácie aj ďalších základných zásad trestného konania upravených v § 2 Trestného poriadku, v zmysle ktorých súd postupoval v konaní tak, aby bol náležite zistený skutkový stav veci v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie a na hlavnom pojednávaní vykonal s rovnakou starostlivosťou dôkazy objasňujúce okolnosti svedčiace proti obžalovaným, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v ich prospech. Súd odmietol dôkaz, ktorý v konaní navrhla obhajoba - rekonštrukciu, nakoľko mal za to, že tento dôkaz by neobjasnil tie základné skutkové okolnosti bez ktorých by nebolo možné rozhodnúť vo veci a naviac takéto došetrenie by podľa názoru súdu bolo na ujmu rýchlosti konania. Obžalovaní ani poškodený iné návrhy na doplnenie dokazovania nemali a ani prokurátor, na ktorom leží dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní viny obžalovaných, sa nedomáhal doplnenia dokazovania. Súd mal v úmysle doplniť dokazovanie výsluchom svedka F. M., ktorý mal v čase neprítomnosti obžalovaného Z. na území Slovenskej republiky vybavovať jeho záležitosti a zároveň používať mobil, prostredníctvom ktorého prebehla komunikácia s poškodeným dňa 20.05.2011, avšak jeho prítomnosť na hlavnom pojednávaní sa nepodarilo zabezpečiť. Podľa názoru konajúceho súdu boli všetky vyššie popísané dôkazy získané a vykonané zákonným spôsobom a následne v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Trestného poriadku vyhodnotené podľa vnútorného presvedčenia súdu založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo v ich súhrne nezávisle od toho, či dôkazy obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán. Aj po doplnení dokazovania v zmysle nariadenia odvolacieho súdu súd zastáva názor, že v konaní nebol, s výnimkou výpovede poškodeného, vyprodukovaný taký priamy dôkaz, alebo rad nepriamych dôkazov, ktoré by potvrdzovali účasť obžalovaných na spáchaní prejednaného činu, preto rozhodol v súlade s ustanovením § 285 písm. c/ Trestného poriadku tak, že obžalovaných aj tentokrát spod obžaloby oslobodil. Obidvaja obžalovaní od počiatku trestného stíhania popierali spáchanie žalovaného skutku. Tvrdili, že v čase keď mal byť skutok spáchaný neboli na území Slovenskej republiky, spoločne sa vrátili z Maďarska v popoludňajších hodinách dňa 21.05.2012 a vzápätí boli v reštaurácii na Mlynskej ulici v Košiciach políciou zadržaní. Obžalovaný M. M. zdôraznil, že s poškodeným sa poznal len zbežne, nikdy v minulosti sním nemal konflikt, takže nemal dôvod napadnúť ho, prípad považuje za vykonštruovaný. Skutočnosť, že poškodený opoznal jeho vreckový nôž, ktorý mu bol zaistený pri zadržaní vysvetlil tak, že poškodený tento nôž uňho viackrát videl, dokonca ho obdivoval. Obžalovaný O. Z. sa s poškodeným pozná dvanásť rokov, ich vzťah bol taktiež bezproblémový, nemali voči sebe vzájomné záväzky a skutočnosť, že poškodený ho usvedčuje si vysvetľuje tým, že neprijal jeho ponuku na kúpu rodinného domu v Čani. Poprel poškodeným uvádzanú skutočnosť, že dlhuje peniaze, ktoré mal mať požičané cez poškodeného od V. W. z Y., tohto nepozná, nikdy sa sním nestretol tak, ako to tvrdil poškodený, pričom verziu obžalovaného potvrdil svedok V. W. v rámci svojej výpovede na hlavnom pojednávaní. To, že v deň kedy mal byť skutok spáchaný komunikoval poškodený zo svojho mobilného telefónu s volaným na čísle XXXX XXX XXX, kde v rámci rozhovoru bolo dojednané stretnutie v EŠ BAR-e vysvetlil obžalovaný tak, že mobil s uvedeným číslom je síce jeho, avšak tento mobil používa len v čase keď sa zdržiava na území Slovenskej republiky, inak ho používajú ďalšie osoby aj F. M. a v cudzine on používa niekoľko telefónnych kariet zahraničných telekomunikačných spoločností. Ostatne uvedené potvrdil svedok Z. N.. V neprospech obžalovaných svedčí výlučne výpoveď poškodeného R.. W. W., ktorú však súd považuje za nehodnovernú pre jej vnútornú rozporuplnosť, ako aj pre jej rozpor s inými dôkazmi vykonanými
na hlavnom pojednávaní, predovšetkým vo vzťahu k svedeckým výpovediam a záverom znaleckého dokazovania v odbore Psychológia. Výpoveď poškodeného je vykonanými dôkazmi potvrdená len v tom, že bol dňa 20.05.2011 v popoludňajších hodinách v EŠ BAR-e na Rosnej ulici v Košiciach, pre túto skutočnosť svedčí znalecký posudok vypracovaný v odbore Prírodovedného skúmania a kriminalistickej identifikácie, zo záverov ktorého vyplýva, že na biologických stopách zaistených z koberca z biliardovej miestnosti spomínaného baru, z chodníka pred označeným barom a na hygienickej vreckovke nájdenej na Mudroňovej ulici pri EŠ BAR-e bola dokázaná prítomnosť ľudskej krvi, pôvodcom ktorej je poškodený. Tvrdenia poškodeného R.. W. W. si však navzájom odporujú ohľadom ďalších základných a rozhodujúcich skutkových okolností a pôsobia nehodnoverne najmä vo vzťahu k okolnostiam, akým spôsobom malo dôjsť k samotnému skutku, vo vzťahu k časovej následnosti jednotlivých čiastkových útokov, ako aj vo vzťahu k skutkovým okolnostiam, ktoré predchádzali samotnému skutku, ako aj k tým, ktoré nasledovali po spáchaní predmetného skutku. Poškodeným uvádzanú skutočnosť, že pri stretnutí s obžalovanými v predmetnom bare boli prítomní R. N., V. S. a V. F., všetci menovaní svedkovia jednoznačne vyvrátili. Svedkyňa F. H., ktorá vtom čase v EŠ BAR-e pracovala, sa aj napriek tomu, že v inkriminovanom čase bola na pracovisku, nevedela ku skutku vyjadriť, nič podozrivé si nevšimla a prítomnosť zainteresovaných osôb na mieste činu nepotvrdila. Na rozdiel od prípravného konania svedkyňa na hlavnom pojednávaní ohľadom tej istej skutkovej okolnosti uviedla, že obžalovaných v ten deň v bare videla, vzápätí toto tvrdenie poprela keď uviedla, že nie je si celkom istá, poškodeného v tom čase v bare nezaregistrovala. Rozpory vo výpovediach svedkyňa prijateľným spôsobom na hlavnom pojednávaní nevedela odstrániť a vysvetliť, počas prvej výpovede na hlavnom pojednávaní pôsobila svedkyňa veľmi neistým dojmom. V rámci druhej výpovede na hlavnom pojednávaní uviedla, že tak obžalovaní, ako aj poškodený boli bežnými zákazníkmi baru, nevedela, či v rozhodný deň bar navštívili. Tak, ako to už súd vyššie skonštatoval, usvedčujúca, výpoveď poškodeného R.. W. W. nemala oporu v dôkazoch vykonaných na hlavnom pojednávaní, preto ju súd preveril znaleckým dokazovaním v odbore Psychológia. Znalkyňa v spracovanom znaleckom posudku jednoznačne uzavrela, že výpovede poškodeného R.. W. W. z psychologického hľadiska nie je možné hodnotiť ako hodnoverné a použiteľné v trestnom konaní. Uzavrela tiež, že rozsah zapamätaných prvkov u poškodeného je široký, ale v kontexte predmetnej trestnej veci nepresný, neautentický, bez presnej časovej a konatívnej chronológie. Poškodený má zníženú sebareguláciu správania, je agresívny (ide o formu intenzívnejších prejavov sebapresadenia a aj agresivity ako zámerného konania, ktorého cieľom je ublížiť inému človeku). Poškodenému robí evidentné problémy identická interpretácia neprežitého, čím sa výrazne zmenšuje prienik identických, teda zhodných výpovedí z prípravného konania a následne z hlavného pojednávania. Uvedené je zdiagnostikované ako sklon ku vymýšľaniu, klamaniu a uvádzaniu hypotetických údajov ex post. U poškodeného bolo zistené úmyselné klamanie, diagnostikované lži skóre je štatisticky významné, vysoké. Naopak, zo záverov znaleckého posudku z odboru Psychológia vyplýva, že výpovede obidvoch obžalovaných sú z psychologického hľadiska hodnoverné a použiteľné v trestnom konaní. Ani u jedného z obžalovaných znalkyňa nezistila disponovanosť pre agresívne správanie, aj keď ich rázny, hlučný a dosť naturálny verbálny prejav môže agresivitu v ich okolí evokovať. Markery agresivity sú aktuálne u obidvoch len v kontexte sebaobrany, čiže na úrovni prirodzených inštinktívnych reakcií. Malígna forma agresivity, ani jej symptómy, neboli ani u jedného z obžalovaných v čase znaleckého vyšetrenia prítomné. Diagnostikované lži skóre je u obidvoch obžalovaných nízke, nevýznamné. Reprodukcia deja tiež u obidvoch je presná, reálne štruktúrovaná, s detailnými údajmi, bez sklonu ku konfabuláciám na báze patologickej. Na tomto mieste súd zdôrazňuje, že znalkyňa vyhodnotila výpovede zainteresovaných len z psychologického hľadiska, čo je v jej výlučnej kompetencii, nehodnotila ich z právneho hľadiska, takéto hodnotenie prináleží len súdu. V prospech obžalovaných vyznieva aj záver znaleckého posudku z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Ortopédia a najmä výpoveď znalca MUDr. Z. Y., ktorý posudok spracoval a na hlavnom pojednávaní spresnil a objasnil nejasnosti v ňom obsiahnuté. Znalec hodnotil intenzitu útoku na poškodeného ako stredne vysokú až vysokú len vzhľadom na zranenie - otras mozgu ľahkého stupňa. Toto zranenie však bolo zdiagnostikované po vyšetrení neurológom a neurochirurgom na základe symptómov, ktoré udával poškodený a ktoré sú všeobecne známe a pri priemernej inteligencii ich môže osoba fabulovať. Objektívna diagnostická metóda v zmysle zobrazovacích metód neexistuje, teda uvedené zranenie poškodeného nemožno objektivizovať. Verziu poškodeného spočívajúcu vtom, že bezprostredne po utrpenom úraze viedol motorové vozidlo, prešiel 50-60 metrov, opäť upadol do bezvedomia, prebral sa a pokračoval v riadení vozidla, pokladá znalec za krajne nepravdepodobnú. Za krajne nepravdepodobné považuje znalec aj to, aby bol poškodený po vyšetreniach a po odmietnutí hospitalizácie schopný vzápätí riadiť motorové vozidlo, prepraviť sa a podrobiť sa úkonom v rámci vyšetrovania a následne odísť domov, opäť riadiac osobné motorové vozidlo. Znalec poukázal na
to, že z dostupnej dokumentácie zistil, že poškodený o pol hodinu po napadnutí prišiel na centrálny príjem na ošetrenie, kde celý proces ošetrenia trval v najlepšom prípade dve hodiny, následne po dvoch až troch hodinách si mohol spomenúť na okolnosti úrazu v prípade ak skutočne utrpel ľahký otras mozgu, avšak ak by bol toto poranenie utrpel, nemohol byť bezprostredne po úraze v takom stave, aby mohol presne vyhodnotiť situáciu a vedieť kam má ísť. Znalec tiež vylúčil, aby pretrvávanie práceneschopnosti poškodeného vyplynulo z tých zranení, ktoré utrpel 20.05.2011 tak, ako to poškodený na hlavnom pojednávaní uviedol. Znalec zdôraznil, že zranenia v oblasti krčnej chrbtice, neboli zdokumentované ani jedným z vyšetrujúcich špecialistov, preto podľa znalca aktuálne zdravotné ťažkosti poškodeného nemajú príčinnú súvislosť s posudzovanými zraneniami tak, ako to poškodený udáva. V prípade, ak by bol poškodený skutočne utrpel ľahký otras mozgu, nebol by schopný bezprostredne po skutku viesť motorové vozidlo a konať cielene spôsobom tak, ako to sám popísal, zároveň si pamätať okolnosti skutku a vypovedať o nich. Zo znaleckého posudku vyplynulo aj ďalšie zistenie spočívajúce v tom, že deklarované poranenie - otras mozgu ľahkého stupňa, ak by existovalo u poškodeného, neohrozovalo by bezprostredne a reálne jeho život, pričom tento záver je vo vzťahu k ťažšiemu následku spôsobenému páchateľmi rozhodujúci. Z konania páchateľa, resp. páchateľov pre poškodeného nehrozilo bezprostredné a reálne nebezpečenstvo pre život a zdravie, čo nabúralo právnu kvalifikáciu žalovaného skutku, okrem iného ako zločinu ublíženia na zdraví v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 k § 155 ods. 1 Trestného zákona. Odhliadnuc od posledne uvedeného, súd záverom konštatuje, že skutok tak, ako bol žalovaný sa čiastočne stal v tom, že poškodenému R.. W. W. bola spôsobená dňa 20.05.2011 v bare na Rosnej ulici v Košiciach ujma na zdraví, tu poukazuje súd na výpoveď znalca MUDr. Y., avšak nakoľko nebol produkovaný taký dôkaz, ktorý by jednoznačne bez akýchkoľvek pochybností potvrdzoval účasť obžalovaných na spáchaní skutku, teda s výnimkou výpovede poškodeného, ktorú súd hodnotí ako nehodnovernú, a neexistuje ani rad nepriamych dôkazov, ktoré by boli tak ucelené a navzájom previazané, aby nedávali najmenšiu pochybnosť o tom, že obžalovaní prejednaný skutok spáchali, rozhodol tak, že obžalovaných M. M. a O. Z. v súlade s ustanovením § 285 písm. c/ Trestného poriadku spod obžaloby oslobodil, nakoľko nebolo dokázané, že skutok spáchali. Pre konanie obžalovaných tak, ako sa im to kladie za vinu, nebol zistený motív, so M. M. sa poškodený poznal len zbežne, nemali konflikty, so O. Z. mal kamarátsky vzťah a tvrdenie poškodeného, že Z. na neho zaútočil, aby nežiadal vrátanie pôžičky sa ukázalo ako nepravdivé, potvrdil to svedok W.. Nebolo preukázané to, žeby sa boli obžalovaní v inkriminovanom čase vôbec nachádzali na mieste činu. Obidvaja tvrdili, že boli v W., na územie Slovenskej republiky sa vrátili deň po tom, teda 21.05.2011. To, že by si uvedeným tvrdením mali poskytovať navzájom alibi sa nepreukázalo. Na biliardovom náradí, za použitia ktorého mali byť poškodenému spôsobené poranenia, sa žiadne daktyloskopické stopy nenašli. V tejto súvislosti súd na pokyn odvolacieho súdu doplnil dokazovanie opätovným výsluchom svedkov S. a H., podľa ktorých ani jeden z nich v deň kedy mal byť skutok spáchaný neboli v biliardovej miestnosti baru, neupratovali tam oni ani iné osoby, biliardové náradie sa nečistí a neošetruje, iba ak by to urobili zákazníci, ktorí ho používajú. Tvrdenie poškodeného vo vzťahu k prítomnosti obžalovaných na mieste činu bolo vyvrátené aj výpoveďami svedkov S. a N., ktorí popreli, že by v ten deň sedeli s obžalovanými v bare za jedným stolom, ako to tvrdil poškodený, ako aj výpoveďou svedka F., ktorý uviedol, že počas dňa v bare nebol, nevidel obžalovaných a poškodeného zaregistroval v momente keď z baru odchádzal na motorovom vozidle, nič zvláštne si na ňom nevšimol.
V nadväznosti na toto rozhodnutie súd v zmysle § 288 ods. 3 Trestného poriadku o nároku poškodeného na náhradu majetkovej škody vo výške 2.300,00 € titulom odcudzených peňazí rozhodol tak, že odkázal poškodeného R.. W. W. s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd Košice II. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2). Osoby, ktoré sa vzdali práva podať odvolanie, toto právo nemajú.
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2), pokiaľ obžalovaný výslovne nevyhlási, že nesúhlasí s podaním odvolania v svoj prospech týmito osobami
- zákonný zástupca obž. opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.