Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_23Sa-49-2022.pdf
PDF · 119.08 KB
Case nature
Area
Subarea
23Sa/49/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, sudkyňou JUDr. Lenkou Kostolanskou, v právnej veci žalobkyne: R. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. XXX/X, B., prechodne bytom P. O. W. XXXX, A., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, IČO: 30807484, o správnej žalobe zo dňa 26. 06. 2022 proti rozhodnutiu žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 26. 04. 2022, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanej právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Z predloženého administratívneho spisu žalovanej súd zistil, že žalobkyňa bola poberateľkou invalidného dôchodku, ktorý jej bol priznaný rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 29. 03. 2012 podľa § 70 ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov od 22. 08. 2011 v sume 97,70 eura mesačne a ďalej zvyšovaný v zmysle príslušných právnych predpisov. Prílohou k uvedenému rozhodnutiu bol osobný list dôchodkového poistenia, z ktorého vyplývalo začatie obdobia dôchodkového poistenia v roku 1972 a ukončenie v roku 1999.
Okrem toho rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 11. 05. 2012 po započítaní obdobia od 1. apríla 1999 do 31. decembra 1999, od 1. januára 2000 do 31.decembra 2000, bol žalobkyni zo strany Sociálnej poisťovne, ústredie podľa § 70 ods. 1, § 112 ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov od 22. 08. 2011 zvýšený invalidný dôchodok na sumu 101,60 eura mesačne a ďalej zvyšovaný v zmysle príslušných právnych predpisov. Prílohou k uvedenému rozhodnutiu bol osobný list dôchodkového poistenia, z ktorého vyplývalo začatie obdobia dôchodkového poistenia v roku 1978 a ukončenie v roku 2000.
2. Dňa 09. 09. 2016 bola spísaná žalobkyňou prvá žiadosť o dôchodok, v dôsledku čoho sa žalobkyňa stala poberateľkou starobného dôchodku, ktorý jej bol priznaný od 09. 09. 2016 podľa § 65 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov a podľa čl. 52 ods. 1 písm. a) a ods. 4 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 988/2009 právoplatným rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 27. 10. 2016 v sume 257,20 eur mesačne. Prílohou k uvedenému rozhodnutiu bol osobný list dôchodkového poistenia, z ktorého vyplývalo začatie obdobia dôchodkového poistenia v roku 1972 a ukončenie v roku 2016 s tým, že v rokoch 2001 - 2010 absentovalo obdobie dôchodkového poistenia.
Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 17. 10. 2016 bol žalobkyni podľa § 82b zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 140/2015 Z.z. od 09. 09. 2016 zvýšený starobný dôchodok na sumu 311,10 eura mesačne (t.j. na sumu minimálneho dôchodku). Prílohou k uvedenému rozhodnutiu bol osobný list dôchodkového poistenia na určenie minimálneho dôchodku, z ktorého vyplývalo začatie obdobia dôchodkového poistenia v roku 1972 a ukončenie v roku 2011 s tým, že v rokoch 2001, 2002 a 2003 absentovalo obdobie dôchodkového poistenia.
Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 07. 04. 2017 o odvolaniach žalobkyne proti vyššie uvedeným rozhodnutiam zo dňa 17. 10. 2016 a zo dňa 27. 10. 2016 rozhodol tak, že ich zamietol v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie.
Uvedené rozhodnutia napadla žalobkyňa aj správnou žalobou, o ktorej bolo rozhodnuté Krajským súdom v Nitre č. k. 23Sa/60/2017-94 zo dňa 09. 10. 2017 tak, že žaloba žalobkyne bola zamietnutá.
Okrem toho v rovnaký deň Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X rozhodol aj o odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 01. 12. 2016 vo veci zvýšenia starobného dôchodku od 01. 01. 2017.
3. Dňa 04. 05. 2017 Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 podľa § 82b zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 140/2015 Z.z. rozhodla, že žalobkyni od 09. 01. 2017 zanikol nárok na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku. Od tohto dátumu patrí žalobkyni starobný dôchodok v sume 265,40 eura mesačne. Prílohou k uvedenému rozhodnutiu bol osobný list dôchodkového poistenia na určenie minimálneho dôchodku, z ktorého vyplývalo začatie obdobia dôchodkového poistenia v roku 1972 a ukončenie v roku 2011 s tým, že v rokoch 2001, 2002 a 2003 absentovalo obdobie dôchodkového poistenia.
E. predchádzalo rozhodnutie N. správy sociálního zabezpečení č. H. XXX XXXX-151 zo dňa 31. 01. 2017, v zmysle ktorého podľa ust. § 29 ods. 1 písm. i) zákona č. 155/1995 Sb., o důchodovém pojištění, v znení neskorších predpisov a s prihliadnutím k článkom 6 a 52 ods. 1 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 bol žalobkyni priznaný od 09. 01. 2017 starobný dôchodok vo výške 2.063 Kč mesačne.
Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 03. 07. 2017 zamietol odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 04. 05. 2017 a napadnuté rozhodnutie potvrdil.
Uvedené rozhodnutia napadla žalobkyňa aj správnou žalobou, o ktorej bolo rozhodnuté Krajským súdom v Nitre č. k. 23Sa/110/2017-54 zo dňa 20. 08. 2018 tak, že žaloba žalobkyne bola zamietnutá a o kasačnej sťažnosti žalobkyne rozhodol Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 7Sk/3/2019 zo dňa 31. 07. 2019 tak, že kasačnú sťažnosť žalobkyne zamietol.
4. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 21. 08. 2020 Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodla tak, že žalobkyni zvýšila od 01. 01. 2020 podľa § 66 ods. 3, § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov sumu starobného dôchodku na 294,40 eura mesačne za obdobie dôchodkového poistenia získané po vzniku nároku na starobný dôchodok počas jeho poberania.
Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodol Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 03. 11. 2020 tak, že napadnuté rozhodnutie potvrdil.
Žalobkyňa predmetné rozhodnutie napadla správnou žalobou, o ktorej rozhodol správny súd rozsudkom č.k. 22Sa/1/2021-76 zo dňa 20. 07. 2021 tak, že žalobu zamietol. Žalobkyňa podala aj kasačnú sťažnosť, o ktorej však ešte nebolo Najvyšším správnym súdom SR rozhodnuté.
5. K zvýšeniu sumy starobného dôchodku došlo aj rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 06. 04. 2021, proti ktorému žalovaná podala odvolanie, o ktorom rozhodol Generálny riaditeľa Sociálnej poisťovne rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 28. 07. 2021 tak, že odvolanie žalobkyne zamietol v celom rozsahu a napadnuté rozhodnutie potvrdil.
6. Následne Sociálna poisťovňa, ústredie, rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X. zo dňa 11. 03. 2022 podľa § 66 ods. 3 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov od 01. 01. 2022 zvýšila žalobkyni starobný dôchodok na sumu 311,40 eur mesačne.
Aj proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodol Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, žalobou napadnutým rozhodnutím, bližšie opísaným v čl. II. tohto odôvodnenia.
Predmetné rozhodnutie žalobkyňa k žalobe nedoložila, v dôsledku toho správny súd vyhotovil fotokópiu napadnutého rozhodnutia z administratívneho spisu a tú založil do súdneho spisu.
II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného
7. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 26. 04. 2022 Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne (ďalej len „žalovaná“) podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej aj len „zákon o sociálnom poistení“), odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX 0 z 11. 03. 2022, vo veci zvýšenia starobného dôchodku, zamietol v celom rozsahu a uvedené rozhodnutie potvrdil.
V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaná uviedla, že preskúmala napadnuté rozhodnutie a priloženú spisovú dokumentáciu v celom rozsahu a dospela k záveru, že postup Sociálnej poisťovne, ústredie bol správny, a preto napadnuté rozhodnutie je potrebné potvrdiť.
Mala za to, že žalobkyňa je poberateľkou starobného dôchodku od 09. 09. 2016 a nárok bol priznaný podľa § 65 a § 82 zákona o sociálnom poistení a podľa čl. 52 ods. 1 písm. a) a ods. 4 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 988/2009 právoplatným rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 27. 10. 2016 v sume 257,20 eur mesačne. Suma starobného dôchodku zodpovedá 12 307 dňom (33 rokom a 262 dňom) obdobia dôchodkového poistenia, získaných podľa právnych predpisov Slovenskej republiky do dátumu vzniku nároku na starobný dôchodok a dosahovaným vymeriavacím základom (t.j. zárobkom) v rozhodujúcom období tak, ako boli spoľahlivo preukázané a zistené z údajov uvedených v žiadosti o priznanie starobného dôchodku, doloženým dokladom a evidovaným údajom v informačnom systéme Sociálnej poisťovne. Získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia a vymeriavacích základov nebolo preukázané.
Okrem toho žalovaná uviedla, že žalobkyňa počas poberania dôchodku pokračuje v účasti na dôchodkovom poistení ako zamestnanec.
Zvýšenie starobného dôchodku za obdobie dôchodkového poistenia počas poberania starobného dôchodku sa podľa § 66 ods. 3 prvej vety zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov určuje k 01. 01. 2022 ako súčin súčtu jednej polovice osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia počas poberania tohto dôchodku alebo jeho časti a aktuálnej dôchodkovej hodnoty platnej ku dňu zývšenia.
Za obdobie počas poberania starobného dôchodku alebo jeho časti od 01. 05. 2021 do 09. 09. 2021 žalobkyňa získala zvýšenie sumy dôchodku o 0,80340300 eur mesačne, čím sa suma dôchodku po zaokrúhlení zvýšila na 307,40 eur mesačne.
Podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov sa starobný dôchodok valorizuje od 01. 01. 2022 o 1,3% mesačnej sumy dôchodku, čo je 4,00 eur mesačne a čo predstavuje sumu dôchodku 311,40 eur mesačne, preto žalovaná mala za to, že od 01. 01. 2022 Sociálna poisťovňa vypláca starobný dôchodok v správnej sume, ktorá bola určená zákonným spôsobom.
III. Argumenty žalobkyne v podanej žalobe
8. Proti rozhodnutiu žalovanej č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 26. 04. 2022 podala dňa 27. 06. 2022 žalobkyňa žalobu, ktorá bola súdu doručená dňa 28. 06. 2022.
V žalobe žalobkyňa vyjadrila nesúhlas s napadnutým rozhodnutím, majúc za to, že suma 311,40 eur je nesprávna, ako aj roky dôchodkového poistenia sú nesprávne. Zdôraznila, že už pri prvom rozhodnutí sa odvolala a dodnes s týmito rozhodnutiami nesúhlasí. Mala za to, že u jej osoby neboli správne vypočítané roky a taktiež neboli zahrnuté všetky jej zárobky. Poukázala pritom na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR č.k. 7Sk/3/2019 zo dňa 31. 07. 2019, ktorý vyjadril súhlas s odpracovanými rokmi
- 44 rokov. Taktiež uviedla, že keď požiadala o prepočet , nebolo jej vyhovené do dnešného dňa, preto žiadala súd o prehodnotenie a zrušenie rozhodnutí od roku 2016 až po rok 2022.
IV. Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe
9. K podanej žalobe sa vyjadrila žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 25. 07. 2022 a uviedla, že o námietkach žalobkyne sa opakovane viedli pred správnym súdom, ako aj kasačným súdom konania o preskúmanie odôvodnenosti týchto námietok, kde bola súdmi opakovane právoplatne potvrdená vecná správnosť napadnutých rozhodnutí Sociálnej poisťovne a generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne a zákonnosť postupu v dôchodkovej veci žalobkyne.
Mala taktiež za to, že obdobia dôchodkového poistenia, vrátane dôb považovaných za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z.z., sú podrobne uvedené v osobnom liste dôchodkového poistenia, ktorý je neoddeliteľnou prílohou rozhodnutia o priznaní starobného dôchodku z 27. 10. 2016.
Na nárok na dôchodok a určenie jeho sumy boli žalobkyni započítané všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy dosiahnuté žalobkyňou v rozhodujúcom období, a to na základe údajov uvedených v žiadosti o dôchodok, priložených dokladov a údajov nachádzajúcich sa v informačnom systéme Sociálnej poisťovne. Získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia nebolo preukázané.
Následne bol posúdený nárok žalobkyni na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku a potom, ako žalobkyňa sa stala súčasne poberateľkou starobného dôchodku z cudziny a úhrn súm starobného dôchodku a dôchodku vyplácaného z cudziny bol vyšší ako suma dôchodku zvýšeného na sumu minimálneho dôchodku, žalobkyni nárok na zvýšenie starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku zanikol. Okrem toho žalovaná uviedla, že žalobkyni sa každoročne zvyšuje starobný dôchodok za obdobie dôchodkového poistenia, získané počas poberania tohto dôchodku alebo jeho časti podľa § 66 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z., ako aj o každoročnú valorizáciu podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. v platnom znení.
Zdôraznila, že žalobkyňa si nesprávne interpretuje, že Najvyšší súd SR uznal dôvodnosť jej námietok, túto dôvodnosť neuznal ani Krajský súd v Nitre v ďalších správnych žalobách.
Okrem toho dodala, že žalobkyňa počas poberania dôchodku ďalej pokračuje v účasti na dôchodkovom poistení ako zamestnanec, v dôsledku čoho získala zvýšenie sumy dôchodku a tak od 01. 01. 2022 je dôchodok vyplácaný žalobkyni v správnej výške, ktorá bola určená zákonným spôsobom, v súlade s platnými právnymi predpismi o sociálnom poistení.
Vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody žalovaná žiadala, aby súd podľa § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol.
V. Ďalší priebeh súdneho konania
10. Žalobkyňa k vyjadreniu žalovanej podala vyjadrenie zo dňa 23. 09. 2022, v ktorom poukázala na rozdiely v osobnom vymeriavacom základe a taktiež namietala, že jej neboli započítané správne roky opatrovania sestry. Rovnako tak boli nesprávne započítané roky odpracované v CZ, k čomu má písomné potvrdenia a rozhodnutia, ktoré predloží ako dôkaz k nahliadnutiu.
Opätovne požiadala súd o zrušenie všetkých rozhodnutí od roku 09. 09. 2016 až do ukončenia súdnych rozhodnutí. Trvala na vytýčení pojednávania.
11. Žalovaná ďalšie písomné vyjadrenie nepodala.
12. Súd vec prejednal na nariadenom pojednávaní, konanom dňa 24. 02. 2023, za účasti žalobkyne a zástupcu žalovanej.
VI. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty
13. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný podľa ust. § 10 a § 13 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal rozhodnutie žalovanej zo dňa 26. 04. 2022, ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná a preto ju zamietol podľa § 190 SSP.
14. Správna žaloba žalobkyne je špecifickou správnou žalobou v sociálnych veciach, ktorá je upravená v tretej časti Správneho súdneho poriadku. Z koncepcie právnej úpravy správnych žalôb v sociálnych veciach vyplýva, že k správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach pristupujú správne súdy v zásade neformálne. Podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v § 134 ods. 2 Správneho súdneho poriadku. Medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, ak je žalobcom fyzická osoba.
Aj v zmysle § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.
Vychádzajúc z uvedeného správny súd preskúmaval rozhodnutie žalovanej zo dňa 26. 04. 2022 a postup, ktorý mu predchádzal, nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale komplexne v celom rozsahu.
V tejto súvislosti však správny súd dodáva, že aj napriek neformálnosti posudzovania žaloby žalobkyne, nie je však možné, aby správny súd v predmetnej veci posudzoval zákonnosť iných rozhodnutí, ktoré boli vydané pred vydaním predmetného rozhodnutia, a to najmä za stavu, že tieto rozhodnutia mohli byť predmetom súdneho prieskumu.
Je potrebné si uvedomiť, že na základe podanej žaloby v predmetnej veci nie je možné preskúmavať iné rozhodnutia vydané v rámci dávkového spisu, resp. poukazovať na ich prípadné pochybenia alebo nedostatky.
15. Vychádzajúc z uvedeného správny súd bol toho názoru, že predmetom súdneho prieskumu v danej veci je rozhodnutie žalovanej o zvýšení starobného dôchodku za obdobie dôchodkového poistenia získané po vzniku nároku na starobný dôchodok počas jeho poberania a tiež valorizácia starobného dôchodku.
16. Správny súd vec posudzoval podľa nasledovných ustanovení:
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, v znení účinnom do 31. 05. 2022, t.j. aj v čase rozhodovania žalovaného (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), tento zákon vymedzuje sociálne poistenie, upravuje rozsah sociálneho poistenia, právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia, organizáciu sociálneho poistenia, financovanie sociálneho poistenia, dozor štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia, konanie vo veciach sociálneho poistenia a konanie vo veciach vymáhania pohľadávok.
Podľa § 64 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, dôchodková hodnota platná k 31. decembru kalendárneho roka sa upravuje od 1. januára nasledujúceho kalendárneho roka indexom, ktorý sa určí ako podiel priemernej mzdy zistenej za tretí štvrťrok predchádzajúceho kalendárneho roka a priemernej mzdy zistenej za tretí štvrťrok kalendárneho roka dva roky predchádzajúceho kalendárnemu roku, od ktorého sa dôchodková hodnota upravuje. Takto určená dôchodková hodnota platí vždy od 1. januára do 31. decembra kalendárneho roka.
Podľa § 66 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, suma starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku
nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako.
Podľa § 66 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, ak poistenec bol dôchodkovo poistený po splnení podmienok nároku na starobný dôchodok a poberal tento dôchodok alebo jeho časť, suma starobného dôchodku sa od 1. januára kalendárneho roka, v ktorom sa určuje suma starobného dôchodku, určí tak, že k sume starobného dôchodku vyplácanej k 1. januáru kalendárneho roka sa pripočíta suma určená ako súčin súčtu jednej polovice osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia počas poberania starobného dôchodku alebo jeho časti v predchádzajúcom kalendárnom roku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; o určení sumy starobného dôchodku sa rozhodne do 31. marca kalendárneho roka, v ktorom sa určuje suma starobného dôchodku. Ak poistencovi podľa prvej vety zaniklo dôchodkové poistenie v kalendárnom roku, v ktorom sa určila suma starobného dôchodku podľa prvej vety alebo sa neurčila suma starobného dôchodku podľa prvej vety z dôvodu, že v predchádzajúcom kalendárnom roku nezískal obdobie dôchodkového poistenia počas poberania starobného dôchodku alebo jeho časti, suma starobného dôchodku sa na základe žiadosti o určenie sumy starobného dôchodku poistenca podľa prvej vety určí tak, že k sume starobného dôchodku vyplácanej ku dňu zániku dôchodkového poistenia sa pripočíta suma určená ako súčin súčtu jednej polovice osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia v kalendárnom roku, v ktorom zaniklo dôchodkové poistenie, a aktuálnej dôchodkovej hodnoty.
Podľa § 66 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, všeobecný vymeriavací základ na určenie osobného mzdového bodu za posledný rok dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok je všeobecný vymeriavací základ ustanovený na kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa zisťuje osobný mzdový bod. Všeobecný vymeriavací základ na určenie osobného mzdového bodu za predposledný rok dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok je všeobecný vymeriavací základ ustanovený na kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa zisťuje osobný mzdový bod.
Podľa § 82 ods. 1, 2, 3 zákona o sociálnom poistení, dôchodková dávka vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a dôchodková dávka priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov vykázaného štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku.
Príslušný kalendárny rok je rok, v ktorom sa zvýšenie dôchodkových dávok vykonáva. Dôchodková dávka vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje od 1. januára príslušného kalendárneho roka a dôchodková dávka priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje odo dňa jej priznania.
Na zvýšenie dôchodkovej dávky je rozhodujúca mesačná suma dôchodkovej dávky bez jej zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku vyplácaná ku dňu, od ktorého sa zvyšuje.
Podľa § 293dx ods. 1, 3, 4 zákona o sociálnom poistení, od 1. januára 2018 do 31. decembra 2021 sa dôchodková dávka, okrem vyrovnávacieho príplatku, vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a dôchodková dávka, okrem vyrovnávacieho príplatku, priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka zvyšuje podľa § 82, najmenej o pevnú sumu určenú 2% z priemernej mesačnej sumy príslušnej dôchodkovej dávky vykázanej Sociálnou poisťovňou k 30. júnu kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku. Príslušnou dôchodkovou dávkou podľa prvej vety pre a) invalidný dôchodok priznaný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, invalidný dôchodok podľa § 266 a sociálny dôchodok je invalidný dôchodok priznaný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, b) invalidný dôchodok priznaný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 % je invalidný dôchodok priznaný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 %.
Na určenie priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku, priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % a
priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 % sa zohľadňuje suma starobného dôchodku a suma invalidného dôchodku bez jej zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku.
Dôchodková dávka, ktorej suma bola určená s prihliadnutím na obdobie poistenia získané v cudzine podľa osobitného predpisu4) alebo podľa medzinárodnej zmluvy, sa zvýši najmenej o pomernú časť pevnej sumy, ktorá zodpovedá pomernej časti, v akej sa priznal čiastkový dôchodok podľa predpisov Slovenskej republiky.
Podľa § 199 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP), ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
Podľa § 203 ods. 1, 2 SSP, rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.
Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.
17. Úlohou súdu v zmysle vyššie uvedeného bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovanej zo dňa 26. 04. 2022 a posúdiť, či vo vzťahu k žalobkyni postupovala alebo nepostupovala v súlade so zákonom, keď potvrdila rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 11. 03. 2022, ktorým prvostupňový správny orgán zvýšil žalobkyni starobný dôchodok za obdobie dôchodkového poistenia získané počas poberania tohto dôchodku alebo jeho časti a taktiež valorizoval starobný dôchodok.
18. Správny súd má za to, že v prejednávanom prípade bol zachovaný zákonom ustanovený postup pri posudzovaní zvýšenia sumy starobného dôchodku za obdobie dôchodkového poistenia získané počas poberania dôchodku alebo jeho časti a tiež valorizácii starobného dôchodku. Správne orgány správne postupovali podľa § 66 ods. 3 a § 82 zákona o sociálnom poistení, ako aj zistili, že v období počas poberania starobného dôchodku žalobkyňa od 1. mája 2021 do 9. septembra 2021 získala zvýšenie sumy dôchodku o 0,80340300 eur mesačne, čím sa jej suma dôchodku po zaokrúhlení zvýšila na 307,40 eur a táto suma bola následne valorizovaná od 01. 01. 2022 o 1,3% mesačnej sumy dôchodku, čo je 4,00 eur mesačne a suma dôchodku tak predstavovala sumu 311,40 eur mesačne. Uvedené žalobkyňa v žalobe žiadnym spôsobom ani nespochybňovala.
Námietky žalobkyne smerovali síce k nesúhlasu so sumou 311,40 eur, ale tieto žiadnym spôsobom nerozviedla, t.j. neuviedla, v čom bolo pochybenie pri výpočte tejto sumy a následne vytýkala obdobie dôchodkového poistenia a to s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sk/3/2019 zo dňa 31. 07. 2019.
19. Vychádzajúc z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sk/3/2019 zo dňa 31. 07. 2019, správny súd zistil, že:
„23. Pokiaľ žalobkyňa namietala zmätočnosť postupu a rozhodnutí žalovanej spočívajúcu predovšetkým v tom, že v rozhodnutí zo 17. októbra 2016 sa uvádza, že žalobkyňa má odpracovaných 40 rokov a 142 dní, zárobky boli akceptované od roku 1993, na základe odvolania z 30. novembra 2016 obdržala nové rozhodnutie, v ktorom boli akceptované roky od roku 1979 a odpracovaných 33 rokov a 262 dní a zároveň dňa 26. mája 2017 obdržala ďalšie rozhodnutie, v ktorom sa uvádza, že má znovu odpracovaných 40 rokov a 232 dní (po zarátaní 90 dní v období od 24. mája 2011 do 21. augusta 2011), najvyšší súd uvádza, že v tomto prípade je nutné rozlišovať pojmy „obdobie dôchodkového poistenia“ upravené v § 60 zákona č. 461/2003 Z.z. a „kvalifikované obdobie dôchodkového poistenia“ upravené v § 82b ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 140/2015 Z.z. Kým „obdobie dôchodkového poistenia“ upravené v § 60 zákona č. 461/2003 Z.z. je jedným z činiteľov potrebných na výpočet základnej výšky starobného dôchodku (§ 66 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.), „kvalifikované obdobie dôchodkového poistenia“ je jedným z činiteľov potrebných na vznik nároku na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku podľa § 82b menovaného zákona; je to celé obdobie dôchodkového poistenia, ktoré poistenec získal pred 1. januárom 1993 a od 1. januára 1993 iba tie roky dôchodkového poistenia, v ktorých poistenec dosiahol osobný mzdový bod v hodnote 0,241 a viac (§ 82b ods. 4). Kvalifikovaným obdobím dôchodkového poistenia u žalobkyni bolo aj obdobie, ktoré sa pripočítalo k
obdobiu dôchodkového poistenia na určenie sumy invalidného dôchodku, t.j. obdobie od 22. augusta 2011 do 8. septembra 2016 a obdobie získané v kalendárnom roku, v ktorom boli splnené podmienky nároku na invalidný dôchodok. Z uvedeného vyplýva, že pre nárok na zvýšenie dôchodku na sumu minimálneho dôchodku sa nezapočítavajú všetky obdobia dôchodkového poistenia, ktoré boli hodnotené pri nároku na dôchodkovú dávku. V tejto súvislosti ďalej najvyšší súd uvádza, že žalobkyňa dňa 30. novembra 2016 obdržala rozhodnutie z 27. októbra 2016, ktorým jej bol od 9. septembra 2016 priznaný starobný dôchodok v sume 257,20 eur mesačne, pričom v tomto rozhodnutí bolo konštatované, že žalobkyňa získala 33 rokov a 262 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím splnila podmienku nároku na (základný) starobný dôchodok k určenému dňu a nie podmienku na jeho zvýšenie na sumu minimálneho dôchodku.
24. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že k (základnému) starobnému dôchodku, teda pred zvýšením na minimálny dôchodok žalovaná nezapočítala obdobie, počas ktorého žalobkyňa opatrovala svoju matku (1. január 1999 až 23. apríl 2004), opatrovala svoju sestru (2012 až 2015/2016) ako aj obdobie evidencie na príslušnom úrade práce žalobkyne ako nezamestnanej (18. november 2011 až 11. december 2012 a 23. apríl 2004 až 16. august 2004) najvyšší súd uvádza, že predmetom tohto konania je preskúmanie rozhodnutí žalovanej o zániku nároku na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku, pričom otázky týkajúce sa (ne)správnosti výpočtu základného starobného dôchodku v tomto konaní nie je oprávnený riešiť. Tieto námietky boli relevantné v konaní, v ktorom sa preskúmavala výška priznaného (základného) starobného dôchodku. V tejto súvislosti najvyšší súd zdôrazňuje, že žalovaná dňa 27. októbra 2016 vydala rozhodnutie, ktorým žalobkyni priznala podľa § 65 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. a podľa čl. 52 ods. 1 písm. a/ a ods. 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 998/2009 od 9. septembra 2016 starobný dôchodok v sume 257,20 € mesačne. Okrem toho dňa 17. októbra 2016 rozhodla podľa § 82b zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 140/2015 Z.z. o zvýšení starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku 311,10 € mesačne, a to odo dňa priznania. Na odvolania žalobkyne podané voči obom uvedeným rozhodnutiam generálny riaditeľ žalovanej rozhodnutím zo 7. apríla 2017, odvolania v celom rozsahu zamietol a obe rozhodnutia potvrdil. Žalobkyňa predmetné rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej napadla správnou žalobou, ktorú následne Krajský súd v Nitre rozsudkom z 9. októbra 2017, sp. zn. 23Sa/60/2017 ako nedôvodnú zamietol. Proti rozsudku žalobkyňa kasačnú sťažnosť nepodala. Na tomto mieste najvyšší súd zároveň zdôrazňuje, že žalobkyni nič nebráni požiadať žalovanú o prepočet starobného dôchodku.“
20. V posudzovanom prípade po oboznámení sa s napadnutým rozhodnutím správny súd má tiež za to, že predmetom tohto konania je preskúmanie rozhodnutia žalovanej o zvýšení starobného dôchodku za obdobie dôchodkového poistenia získané po vzniku nároku na starobný dôchodok počas jeho poberania a tiež valorizácia starobného dôchodku, teda s poukazom na právny názor Najvyššieho súdu SR citovaný vyššie, otázky, týkajúce sa (ne)správnosti výpočtu základného starobného dôchodku, správny súd nie je ani v tomto konaní oprávnený riešiť.
Rovnako tak, správny súd nemá právomoc sám určiť obdobie dôchodkového poistenia, či vypočítať, resp. prepočítať dôchodok tak, ako to žalobkyňa na pojednávaní požadovala, ale žalobkyňa je povinná podať novú žiadosť o vypočítanie, resp. prepočítanie dôchodku a až po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, je možné takéto rozhodnutie, resp. opatrenie (ak žalovaná nevydá rozhodnutie, ale oznámi žalobkyni, že prepočet nevykoná) podrobiť súdnemu prieskumu a zaoberať sa aj námietkami žalobkyne o neuznaní odpracovaných rokov, resp. rokov starostlivosti o blízke osoby. Správny súd tak opätovne, ako aj vo veci vedenej pod sp. zn. 22Sa/1/2020, uvádza, že žalobkyňa musí žalovanú (nie súd) požiadať o prepočítanie starobného dôchodku a až následne takéto rozhodnutie bude možné podrobiť súdnemu prieskumu ohľadom správnosti resp. nesprávnosti výpočtu základného starobného dôchodku, v rámci čoho sa bude správny súd môcť zaoberať všetkými v žalobe uvedenými námietkami žalobkyne tak, ako to aj uviedol Najvyšší súd SR.
21. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovanej zo dňa 26. 04. 2022 správny súd nezistil dôvody na jeho zrušenie podľa ust. § 191 SSP, ale dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP.
22. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanej, ktorá mala v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol), nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP, nakoľko zo
súdneho spisu nevyplýva, že by žalovanej v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli. Žalovaný správny orgán v zásade nemá právo na náhradu trov konania a táto mu môže byť priznaná len vo výnimočných prípadoch, pričom takúto situáciu súd v predmetnej veci nevzhliadol.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.