Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13C-195-2014.pdf
PDF · 92.87 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/195/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou Mgr. Annou Monokovou v právnej veci navrhovateľa: Q. B., K.. XX.X.XXXX, O. W. XX proti odporkyni: U. B., K.. X.XX.XXXX, O. W. XXX, I..Č.. O. Z., Š. XX, Q. o určenie manželského výživného takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd svojim rozsudkom zaviazal odporkyňu prispievať na jeho výživu v sume 120 eur mesačne. Svoj návrh odôvodnil tým, že je v zlej finančnej situácii, má zdravotné problémy, nemôže sa zamestnať a je bez prostriedkov. S odporkyňou sú manželmi už 26 rokov, ale nežijú v spoločnej domácnosti od roku 2003.
Odporkyňa sa k návrhu nevyjadrila, zaslala súdu potvrdenie o príjmoch za rok 2012 a mzdový list za rok 2013 a 2014.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, výpoveďou navrhovateľa, listinami predloženými odporkyňou, správami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou a Sociálnej poisťovne, pobočka Vranov nad Topľou, listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľom a zistil tento skutkový stav.
Navrhovateľ uviedol, že v minulom roku bol evidovaný na Úrade práce a bol aj poberateľ preddavkovej dávky v hmotnej núdzi, potom si zriadil živnosť a bol samostatne zárobkovo činnou osobou, čo preukázal aj predloženými potvrdeniami o registrácií na daň, ako aj rozhodnutiami Sociálnej poisťovne, pobočka Vranov nad Topľou. Živnosť zrušil k 1.4.2014 s tým, že predtým už v januári, februári, v marci nepracoval a teda nemal z tejto živnosti žiaden príjem. K svojim pomerom uviedol, že žije v rodinnom dome so svojou matkou, uhrádza plyn a elektrinu a rozhlas a televíziu, spláca ešte pôžičku v prospech Poštovej banky, ktorú pôžičku si zobral v súvislosti s tým, že chcel začať podnikať a túto spláca v sume 50 eur mesačne. K poberaniu dávky v hmotnej núdzi uviedol, že túto poberal iba do začatia podnikania, potom akonáhle sa stal samostatne zárobkovo činnou osobou, tak mu zanikol nárok na túto dávku. V súčasnej dobe nepoberá žiadne dávky, aj keď je pravda, že bol vyzývaný Úradom práce na preukázanie nárokov na poberanie takejto dávky. Ďalej uviedol, že s odporkyňou nežijú v spoločnej domácnosti od roku 2003, v tom čase on taktiež podnikal na živnosť a odporkyňa mala záujem vykonávať prácu vo vinárskych závodoch v Modrej, odišla tam a od toho času sa nevrátila. Nie sú v žiadnom bližšom kontakte, odporkyňa mu zavolá niekedy raz za dva, tri mesiace, čo sa týka spoločných detí tieto sú už dospelé, dcéra aj syn,
syn je vojak z povolania, dcéra vedie vlastný život, nemá o nej žiadne bližšie vedomosti. Čo sa týka zdravotných problémov, tak by uviedol toľko, že občas sa cíti slabý.
Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou zo dňa 2.6.2014 č. 2014/234-0450 navrhovateľ nepoberá sociálne dávky a odporkyňa sa v databáze nenachádza.
Sociálna poisťovňa, pobočka Vranov nad Topľou súdu oznámila, že navrhovateľ ani odporkyňa nie sú poberateľom dôchodku, dávky v nezamestnanosti, nemocenskej dávky ani inej žiadnej dávky, navrhovateľ nie je evidovaný v registri poistencov u žiadneho zamestnávateľa, odporkyňa je evidovaná v registri poistencov u zamestnávateľa - platiteľa poistného - X. H., J.. K. XX, V., H.: XXXXXXXX.
Z potvrdenia o príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti za rok 2012 odporkyne vystaveného subjektom X. H., V., H.: XX XXX XXX úhrn vyplatených príjmov predstavoval sumu 2.237,13 eur a čiastkový základ dane sumu 1.937,44 eur. Podľa mzdového listu za rok 2013 čistý príjem odporkyne predstavoval sumu 1.034,34 eur a za rok 2014, mesiace január až máj, sumu 762,10 eur.
Navrhovateľ predložil žiadosť o predlženie lehoty na podanie daňového priznania doručenú Daňovému úradu Prešov dňa 26.03.2014 a potvrdenie o podaní daňového priznania za rok 2013, z ktorého vyplýva, že mu nevznikla daňová povinnosť spolu s daňovým priznaním za rok 2013.
Z listu Úradu práce sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou súd zistil, že dňa 10.3.2014 bol navrhovateľ vyzvaný na osvedčenie skutočnosti na poskytovanie pomoci v hmotnej núdzi do 8 dní od obdŕžania výzvy a mal predložiť rozsudok súdu o manželskom výživnom s upozornením, že v prípade, že výzve nevyhovie, bude mu výplata pomoci v hmotnej núdzi zastavená.
Podľa rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou zo dňa 04.09.2013 navrhovateľ bol občanom v hmotnej núdzi a bola mu priznaná preddavkovo dávka a príspevky v sume 118,30 eur mesačne od 01.08.2013.
Rozhodnutím Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou zo dňa 13.1.2014 bola navrhovateľovi zastavená výplata preddavkovo dávky a príspevkov v sume 118,30 eur mesačne od 01.11.2013 z dôvodu, že navrhovateľ má od 11.11.2013 osvedčenie o živnostenskom oprávnení.
Podľa oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou o zaradení občana do evidencie uchádzačov o zamestnanie navrhovateľ bol od 01.05.2013 zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie a rozhodnutím zo dňa 29.11.2013 bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodu vzniku oprávnenia prevádzkovať alebo vykonávať živnosť.
Z potvrdenia o zaplatení nájomného a úhrady za plnenie poskytované s užívaním bytu alebo preddavkov do fondu opráv súd zistil, že navrhovateľ zaplatil daň z nehnuteľnosti za rok 2013.
Podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Vranov nad Topľou z 24.4.2014 bolo rozhodnuté, že navrhovateľ nemá nárok na nemocenské v období od 18.3.2014 z dôvodu, že nesplnil podmienku ustanovenú pre vznik nároku a teda nezaplatil poistné na nemocenské poistenie za mesiac december 2013 v správnej výške a za mesiace január a február 2014 nezaplatil vôbec, najneskôr do 31.3.2014.
Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne pobočka Vranov nad Topľou zo dňa 2.9.2013súd zistil, že navrhovateľovi nevznikol nárok na dávku v nezamestnanosti a to z dôvodu, že v posledných troch rokoch pred zaradením do evidencie nepreukázal žiadnu dobu poistenia, čím nesplnil podmienku na dávku v nezamestnanosti.
Podľa kontrolného preukazu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou navrhovateľ je evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 6.6.2014.
Z platobného dokladu SIPO na adresu trvalého bydliska navrhovateľa vyplýva, že na uvedenej adrese sú vykonávané úhrada za plyn 193 eur a elektrinu a rozhlas a televíziu v sume 43,52 eur.
Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 9.5.2013 uzavretej medzi Poštovou bankou, a.s. a navrhovateľom súd zistil, že tomuto bol poskytnutý úver 1.000 eur pri ročnej úrokovej sadzbe 25,5%, ktorý sa navrhovateľ zaviazal splatiť v 24 mesačných splátkach po 56,62 eur s dátumom prvej splátky do 9.6.2013 a konečnej splatnosti dňa 9.5.2015.
Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
V zmysle § 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Vyživovacia povinnosť vzniká uzavretím manželstva, je viazaná na právnu existenciu manželstva a zaniká spolu s jeho zánikom zo zákonných dôvodov. Zásadne teda trvá počas celého trvania manželstva. Bez ohľadu na to, či manželia spolu žijú alebo nie, vyžaduje sa, aby mali rovnakú životnú úroveň. Aj pre priznanie výživného od manžela však platí ustanovenie § 75 ods. 2, podľa ktorého výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. Je potrebné spoľahlivo zistiť dôvody, ktoré viedli niektorého manžela k neplneniu vyživovacej povinnosti.
Návrh na určenie vyživovacej povinnosti voči manželovi možno podať nielen vtedy, ak na strane jedného z manželov existuje sociálna odkázanosť, ale aj vtedy ak je spravodlivé dorovnať ich životnú úroveň.
Oprávneným z tejto vyživovacej povinnosti - vyživovacej povinnosti medzi manželmi je manžel, aktívna legitimácia vzniká, ak je jeho životná úroveň nižšia, než životná úroveň druhého manžela, resp. ak druhý manžel neprispieva na výživu tak, aby ich životná úroveň bola zásadne rovnaká. Povinným je druhý manžel, táto povinnosť sa nedá vylúčiť ani obmedziť a ani zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva počas trvania manželstva nemá vplyv na jej existenciu.
Právo oprávneného na výživné od povinného musí byť v súlade s dobrými mravmi. Podľa vyššie uvedeného ustanovenia teda nemožno priznať výživné len v prípade, ak pre to existujú dôvody na strane oprávneného. Predpokladá sa teda také správanie oprávneného voči povinnému, ktoré spôsobí stratu práva priznať výživné.
Dobré mravy sú nepísané pravidlá slušnosti, ľudskosti, tolerancie, poctivosti a dôvery, z ktorých v prvom rade vychádza písané právo. Nie sú presne definované a vychádzajú zo všeobecne akceptovaných mravných princípov prevažnej časti spoločnosti. Súd ich vždy posudzuje v každom individuálnom prípade v kontexte konania účastníkov a súslednosti ich úkonov v čase a mieste.
Z textu predmetného ustanovenia zákona sa dá vyvodiť, že jeho aplikácia je povinnosťou súdu, v takom prípade ide o úplnú stratu nároku a nie je možné toto ustanovenie použiť ako modifikačný činiteľ a na jeho základe výšku požadovaného výživného primerane znížiť.
Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa nemožno vyhovieť a to jednak z dôvodu, že vzhľadom na schopnosti, možnosti a majetkové pomery odporkyne, ktorej čistý mesačný príjem predstavuje mesačne sumu 152,42 eur a aj keď táto bližšie nešpecifikovala svoje výdavky, tak je nevyhnutné predpokladať, že táto suma tieto pokrýva len nevyhnutnej miere, že je len sumou postačujúcou na zabezpečenie základných životných potrieb, preto má súd za to, že pomery odporkyne jej toho času reálne neumožňujú navrhovateľovi poskytovať manželské výživné.
Ďalej súd poukazuje aj na výpoveď navrhovateľa ako aj ním predložené listinné dôkazy, z ktorých súd zistil, že navrhovateľ bol poberateľom preddavkovo priznanej dávky v hmotnej núdzi v sume 118,30 eur, no keďže potom, čo bol vyzvaný na osvedčenie skutočnosti preukazujúcich nárok na poskytovanie dávky a poučení o následkoch nesplnenia si tejto povinnosti, si túto napriek tomu nesplnil, v dôsledku čoho mu bola výplata pomoci v hmotnej núdzi zastavená a v súčasnosti nie je jej poberateľom. Ďalej súd poukazuje na to, že navrhovateľ začal vykonávať činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby, no túto podľa jeho udania ukončil po niekoľkých mesiacoch, pričom z predložených listín je zrejmé, že ani s výkonom tejto činnosti si neplnil svoje povinnosti, keď potom, čo bol práceneschopný, nevznikol mu nárok na dávky nemocenského poistenia z dôvodu, že nezaplatil poistné v správnej výške alebo vôbec. Ďalej súd poukazuje na to, že navrhovateľ si napriek ním uvádzanej zlej finančnej a sociálnej situácii, zobral v súvislosti s výkonom podnikateľskej činnosti pôžičku, no podnikateľskú činnosť vykonával len od novembra 2013 po dobu niekoľkých mesiacov do apríla 2014, kedy ukončil podnikanie ako to vyplýva aj z rozhodnutia o zrušení registrácie pre daň z príjmov Daňového úradu Prešov zo dňa 29.4.2014, no predmetnú pôžičku sa zaviazal splácať po dobu 24 mesiacov, teda až do mája 2015.
Súd má potom za to, že z vykonaného dokazovania vyplynuli aj také skutočnosti, ktoré možno považovať za také, ktoré spĺňajú zákonom požadovanú rozpornosť s dobrými mravmi, spočívajúce najmä v konaní navrhovateľa ako sa nimi súd zaoberal vyššie, preto návrh v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého účastník konania, ktorý mal vo veci plný úspech, má právo na náhradu nákladov potrebných k účelnému uplatneniu práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Odporkyňa mala vo veci plný úspech, keď súd návrh v celom rozsahu zamietol, takže by jej vznikol nárok na náhradu trov konania a navrhovateľ mal vo veci plný neúspech, keď súd jeho návrhu nevyhovel, no obaja účastníci nežiadali priznať náhradu trov konania, preto súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkových zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.