Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_1P-75-2014.pdf
PDF · 111.75 KB
Case nature
Subarea
1P/75/2014
Uznesenie
Okresný súd Bratislava I v Bratislave, v konaní pred sudkyňou Mgr. Patríciou Železníkovou, v právnej veci maloletého dieťaťa O. B. C.-D., nar. XX.XX.XXXX, štátne občianstvo D. republiky a E. T., zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/ A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matky B. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. 2, XXX XX J., štátne občianstvo Slovenskej republiky, zastúpenej Fons iuris s.r.o., so sídlom Kominárska 2,4, 831 04 Bratislava a otca O. C. C.-D. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. de G. XX-XC, XXXXX B. Q., E. kráľovstvo, štátne občianstvo E. kráľovstva, zastúpeného Mgr. Mirekom Karasom, advokátom, so sídlom Dunajská 1, 811 08 Bratislava, o nariadenie návratu maloletého dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
Súd štátu náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Dňa 27.05.2014 bol tunajšiemu súdu doručený návrh otca maloletého O. B. C.-D. nar. XX.XX.XXXX na nariadenie návratu maloletého do krajiny jeho obvyklého pobytu do E. kráľovstva.
Svoj návrh odôvodnil tým, že maloletý O. B. C.-D. bol dňa 11.07.2013 svojou matkou unesený z miesta obvyklého pobytu v ich spoločnom bydlisku v E. kráľovstve. Otec má v krajine, do ktorej má byť dieťa vrátené vytvorené všetky podmienky na zabezpečenie jeho ochrany, ako aj na jeho všestranný rozvoj. Otec vynaložil všetko úsilie na zabezpečenie kvalitného vzdelávania pre maloletého, pre ochranu jeho zdravia a pre jeho pokojné výchovné prostredie. V záujme maloletého otec zabezpečil aj pre matku v prípade návratu ubytovanie, aby mohla s dieťaťom tráviť čas a je ochotný jej zabezpečiť aj ostatné podmienky. Poukázal na to, že matka ovláda španielsky jazyk a pozná miestne pomery.
Otec v návrhu poukazuje na zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, na ustanovenia Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000, na ustanovenia Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí prijatého v Haagu dňa 25.10.1980, publikovaného v oznámení Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky pod č. 119/2001 Z. z. (ďalej len "Dohovor"), na čl. 7 ods. 2 a ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky.
Matka vo svojom vyjadrení doručenom súdu 13.06.2014 uviedla, že nesúhlasí s návratom maloletého na územie E. kráľovstva, návrh otca považuje za nedôvodný a žiada ho zamietnuť v celom rozsahu. Matka tvrdí, že otec maloletého udelil súhlas na premiestnenie dieťaťa zo E., ktorý bol súčasťou rodičovskej dohody, podpísanou oboma rodičmi dňa 27.06.2013. Udelením súhlasu s premiestnením maloletého, maloletý nadobudol obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky. O úprave výkonu rodičovských práv
a povinností k maloletému dieťaťu na návrh matky koná od 30.09.2013 Okresný súd Bratislava II. v Bratislave. Matka je toho názoru, že otec návrh o nariadenie návratu maloletého do E. podal len na základe skutočnosti, že v marci 2014 otec po príchode na Slovensko nemohol realizovať styk s maloletým pre ochorenie dieťaťa a matky. Matka tiež poukázala na skutočnosť, že otec návrh podal počas prebiehajúceho konania o úpravu výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletému, vedeného pred slovenským súdom a to po takmer 11 mesiacoch od premiestnenia dieťaťa.
Kolízny opatrovník nesúhlasil s návrhom otca a ako nedôvodný ho v záujme maloletého žiadal zamietnuť.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom otca, matky, vyjadrením kolízneho opatrovníka, rodným listom maloletého, spisom Okresného súdu Bratislava II. 49P 174/2013, Dohodou rodičov o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu podpísanou oboma rodičmi pred odchodom matky a maloletého z E. dňa 27.06.2013, Uznesením 6/2014 z 08.01.2014 Súd prvého stupňa č.3 A Coruňa, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový stav:
Maloletý O. B. C.-D., nar. XX.XX.XXXX v J. má štátne občianstvo Slovenskej republiky a E. kráľovstva. Maloletý sa narodil na Slovensku a spolu s matkou vo veku 3 mesiacov odišli do E., kde žili v spoločnej domácnosti s otcom maloletého v meste La Q.. Rodičia maloletého manželstvo neuzavreli.
Z výsluchu oboch rodičov a predložených listinných dôkazov vyplýva, že rodičia maloletého nežili v harmonickom vzťahu, matka otcovi dňa 23.05.2013 oznámila svoje rozhodnutie ukončiť vzájomný vzťah a odísť s dieťaťom zo E. na Slovensko. Otec maloletého v tomto období podstupoval psychiatrickú liečbu.
Dňa 27.06.2013 rodičia spísali Dohodu o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, na základe ktorej vykonáva osobnú starostlivosť o maloletého matka, obvyklé bydlisko maloletého je so súhlasom otca na adrese trvalého pobytu matky v J., otec je povinný na výživu maloletého prispievať výživným 100,- Eur mesačne, otec má právo mať dieťa u seba počas jarných školských prázdnin, počas mesiaca júl alebo august a počas vianočných sviatkov 2 týždne. Dohoda obsahuje aj ustanovenie o tom, že v súvislosti s užívaním bývalého rodinného obydlia sa matka zaväzuje opustiť ho spolu s maloletým a odsťahovať si svoje osobné veci ešte predtým, ako sa uskutoční jej odchod dňa 11.07.2013.
Dňa 11.07.2013 matka s maloletým vycestovala na Slovensko a od uvedeného dňa sa zdržiava na Slovensku v Bratislave.
Z obsahu spisu Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č. k. 49P 174/2013 súd zistil, že súd začal konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému na návrh matky doručený súdu 30.09.2013. Konanie nie je doposiaľ právoplatne ukončené. V uvedenom konaní Krajský súd v Bratislave uznesením 11CoP 570/2013-97 zo dňa 16.12.2013 predbežne zveril maloletého do osobnej starostlivosti matke a upravil styk otca s maloletým počas každého prvého víkendu v mesiaci od soboty od 14.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 14.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky. Z obsahu celého spisu nevyplýva, žeby otec maloletého namietal právomoc slovenského súdu, z jeho návrhov vyplýva, že akceptuje pobyt maloletého na Slovensku, ako aj jeho zverenie do osobnej starostlivosti matke. V konaní pred Okresným súdom Bratislava II. je aktívny, predkladá dispozičné a procesné návrhy.
Uznesením 6/2014 z 08.01.2014 Súd prvého stupňa č. 3 A Q. v E. zastavil konanie vedené na návrh otca pod č.k. 1304/13 o zverenie maloletého do jeho osobnej starostlivosti z dôvodu nedostatku právomoci na konanie s odôvodnením, že právomoc v prípade úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému majú orgány členského štátu, v ktorom má dieťa obvyklý pobyt v čase predloženia návrhu. Súd zároveň vyhlásil, že maloletý O. B. C.-D., má obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky a preto sa tamojší súd vyhlásil za súd, ktorý nemá právomoc v danej veci konať.
Z výsluchu otca maloletého súd zistil, že s matkou maloletého žili v spoločnej domácnosti až do jej odchodu. Má za to, že ich vzťah bol dobrý a preto nemá potuchy prečo sa matka pre rozchod rozhodla.
V E. na základe dohody rodičov mal maloletý zabezpečený nástup do jezuitskej školy v školskom roku 2013/2014, vzťahy s oboma rodinami boli veľmi dobré. Keď mu matka oznámila, že odchádza a že sa chce s dieťaťom presťahovať na Slovensko vyslovila aj požiadavku, že ak je dobrý otec, tak ju s dieťaťom nechá odísť. Otec uviedol, že pochopil, že nemôže trvať na tom, aby s ním matka zostala. Bolo zrejmé, že sú iba dve možnosti a to, že zostane v Španielsku a budú sa spoločne starať o dieťa, avšak matka si vybrala druhú alternatívu - odchod na Slovensko. Otec z hľadiska budúcnosti dieťaťa uznal, že je v jeho záujme, aby ostal u matky. Otec potvrdil, že za účasti advokáta spísali rodičovskú dohodu s predpokladom, že sa môže na matku spoľahnúť ohľadne riadneho zabezpečenia styku s dieťaťom. Po podpise dohody však matka zmenila správanie, prestala byť srdečná a prestala komunikovať. Koncom júna 2013 prišla do E. matka matky a až do ich odchodu bola prítomná pri každej ich konverzácii a obidve neustále dohliadali, aby so synom neostal sám. Otec pochopil, že matka má v úmysle skutočne odísť s dieťaťom na Slovensko a preto jej mal povedať, že odíde až po rozhodnutí súdu, ktorý schváli už podpísanú dohodu rodičov. Deň pred odchodom sa matka s maloletým ubytovala v hoteli, kde za nimi prišiel v snahe zabrániť ich odchodu zo E.. V priestoroch hotela vznikol incident medzi rodičmi, bola privolaná polícia a rodičia boli predvedení k výsluchom.
Na polícii otec vysvetľoval situáciu, že matka chce s dieťaťom odísť zo E. a on s tým nesúhlasí. Počas jeho výsluchu matka opustila policajnú stanicu, vrátila sa späť do hotela a oznámila mu, že pokiaľ sa chce s dieťaťom rozlúčiť, môže prísť na druhý deň o 10.00 hod. na letisko. Dňa 11. júla 2013 v deň odletu matky a maloletého o 7.00 hod. ráno sa otec dostavil na príslušný súd a žiadal, aby súd zabránil odletu syna na Slovensko. Následne mal v úmysle ísť na letisko, avšak prostredníctvom svojej matky sa dozvedel, že ho na letisku čaká polícia, ktorá mu zabráni v prístupe na letisko. Po návrate domov v ten istý deň otca čakala policajná hliadka, príslušníci ktorej mu oznámili, že museli prijať opatrenia na ochranu matky a dieťaťa. Po odchode matky a maloletého na Slovensko bol s matkou v emailovej komunikácii, s dieťaťom prostredníctvom služby Skype a mal za to, že matka bude dodržiavať dohodu o styku a zabezpečí mu kontakt s dieťaťom v E.. Dieťa prvý krát osobne navštívil až 29.12.2013. Ako otec uviedol, potom čo dostal rozhodnutie španielskeho súdu o zastavení konania a zistil, že nemá možnosť docieliť návrat dieťaťa, podal v apríli 2014 trestné oznámenie na matku pre únos dieťaťa. Uvedené konanie bolo zastavené z dôvodu, že uvedený skutok sa nestal.
Otec prostredníctvom svojho právneho zástupcu dôvodil nadobudnutím obvyklého pobytu maloletého na území E. na základe dohody rodičov, keď sa matka po narodení dieťaťa presťahovala do E.. Maloletý nepretržite žil v E. až do 11.07.2013 v spoločnej domácnosti rodičov, ktorí spoločne zabezpečovali jeho výchovu a starostlivosť. Maloletý si vytvoril citové väzby aj k širšej rodine otca a osvojil si španielsky jazyk. Maloletý navštevoval detského lekára a rodičia ho spoločne prihlásili do miestnej školy s nástupom v septembri 2013. Do 25. mája 2013, kedy sa matka maloletého rozhodla vzťah ukončiť, žili rodičia maloletého ako pár, zosobášení neboli. Otec mal za to, že pokiaľ prejaví dobrú vôľu a že bude mať snahu sa s matkou dohodnúť na úprave výkonu rodičovských práv a povinností vzhľadom k ich rozchodu, matka mu nebude brániť v styku s maloletým. Otec nemal záujem vyostrovať situáciu v záujme dieťaťa a preto dňa 27.06.2013 rodičia spísali dohodu, ktorú im pripravil rodinný právnik. Dňa 08.07.2013 otec prevzal na polícii pas a občiansky preukaz maloletého, pas maloletého si matka v ten istý deň od otca prevzala. Postupne otec nadobudol presvedčenie, že matka má skutočne záujem odísť zo E., dňa 10.07.2013 zistil, že sa matka s dieťaťom presťahovala do hotela. Skutočnosť, že matka dňa 11.07.2013 s maloletým z krajiny odchádza bola zaznamenaná už v uzavretej rodičovskej dohode, avšak otec sa snažil matku presvedčiť, aby neodišla. Odvolanie súhlasu má preukazovať mailová komunikácia medzi matkou a otcom pred jej odchodom ako aj to, že dňa 11.07.2013 išiel otec na súd, kde vyhlásil, že maloletý s matkou má opustiť E. a že s tým nesúhlasí. Skutočnosť, že návrh na návrat maloletého na príslušnom súde otec podal až dňa 27.05.2014 odôvodnil tým, že počas leta 2013 komunikovali právnici oboch rodičov ohľadne zabezpečenia styku otca s maloletým na Slovensku, pričom otec nevedel, že matka podala návrh na Okresný súd Bratislava II v Bratislave. Tvrdí, že matka počas celého obdobia robila obštrukcie pri kontakte otca s dieťaťom. Otec mal vždy na zreteli záujem dieťaťa, chcel sa s matkou dohodnúť a preto odkladal konanie o návrat maloletého do E.. Pokiaľ by sa matka s otcom dohodla a riadne zabezpečovala styk a kontakt otca s dieťaťom, otec by návrh na návrat nepodal. Tvrdí, že údajný súhlas otca s vysťahovaním dieťaťa zo E., ktorý bol súčasťou dohody rodičov z 27.06.2013 sa nedá považovať ako dôkaz o súhlase otca, pretože uvedenú dohodu rodičov neschválil príslušný súd.
Z výsluchu matky maloletého súd zistil, že s dieťaťom do E. odišla v marci 2011 a v spoločnej domácnosti žili až do 10.07.2013. Dňa 23. mája 2013 otcovi oznámila, že sa chce vrátiť na Slovensko, pretože spolužitie s ním bolo pre ňu veľmi ťažké, mali partnerské problémy. Otec maloletého mal depresie, liečil sa u psychiatra. Každý z nich podpísal Dohodu rodičov o úprave rodičovských práv a povinností u svojho právnika po ich odobrení a zapracovaní zmien. Matka mala zakúpené letenky na deň 11.07.2013 ešte pred podpisom dohody, o čom otec vedel. Keďže ich právnici informovali, že nebude možné z časových dôvodov zabezpečiť do jej odchodu rozhodnutie súdu, ktorý mal schváliť dohodu rodičov, matka udelila plnú moc svojej advokátke na zastupovanie pred španielskym súdom. Jej osobné veci a veci dieťaťa boli zaslané na Slovensko začiatkom júla, o čom otec vedel, pomáhal jej zabezpečiť prepravnú spoločnosť. Nakoľko sa situácia pred odchodom medzi ňou a otcom vyostrovala dňa 10.07.2013 si zbalila výlučne osobné veci a s maloletým a jej matkou sa ubytovali v miestnom hoteli, o čom otca informovala. Potvrdila incident medzi ňou a otcom v hoteli dňa 10.07.2013, vzniknutú situáciu museli obaja rodičia vysvetliť na policajnej stanici. Matka pri výsluchu predložila spísanú dohodu rodičov a uviedla, že na jej základe odchádza s dieťaťom na Slovensko. Za asistencie polície aj v deň odletu bolo matke umožnené zo E. s maloletým odletieť. Matka tvrdí, že nebráni v komunikácii ani v kontakte a stretávaní sa otca so synom na Slovensku.
Matka prostredníctvom svojho právneho zástupcu dôvodila tým, že návrh otca je nedôvodný a preto je potrebné ho zamietnuť. Má za to, že otec svojím návrhom skôr sleduje možnosť úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, na ktorom sa nevedia dohodnúť. Poukázal na dohodu rodičov, ktorú spísali prostredníctvom právnikov dňa 27.06.2013 a ktorá obsahuje súhlas otca s vysťahovaním maloletého na územie Slovenskej republiky. Na svojom stanovisku otec zotrvával aj po 11.07.2013 a svojho stanoviska sa pridržiaval aj v rámci konania pred Okresným súdom Bratislava II v Bratislave, pred ktorým sa aktuálne vedie konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k dieťaťu na návrh matky, v ktorom nenamietal právomoc slovenských súdov a sám navrhoval a prejavil súhlas so zverením dieťaťa do osobnej starostlivosti matke. Poukázal na rozhodnutie španielskeho súdu, ktorý vyslovil, že nedisponuje právomocou v danej veci konať a rozhodovať z dôvodu, že právomoc na rozhodovanie o dieťati má súd v mieste jeho aktuálneho obvyklého pobytu, na Slovensku. V deň odchodu matky zo E. dňa 11.07.2013 pri odlete asistovala španielska polícia, ktorá umožnila odchod matky a maloletého zo E. a zamedzila prístupu otca na letisko a súčasne nevyhodnotila jeho podnet ako oprávnený na to, aby bolo odchodu matky s dieťaťom zamedzené. Tvrdí, že matka umožňuje kontakt otca s maloletým prostredníctvom služby Skype a to tak jemu, ako aj jeho blízkej rodine a to aj napriek tomu, že táto komunikácia je zdĺhavá a dieťa stráca pozornosť. Matka zabezpečila, aby dieťa navštevovalo materskú školu s vyučujúcim jazykom španielskym, za ktorú platí 260,- Eur mesačne, a to aj napriek tomu, že otec platí výživné vo výške 100,- Eur iba od februára 2014. Od začatia konania pred OS BA II s otcom a jeho právnym zástupcom komunikovali, bolo im predložených niekoľko verzií dohôd, nesúhlasí však s tvrdením otca, že by matka nemala snahu dohodnúť sa na riešení danej situácie, avšak väčšina návrhov otca nebola vykonateľná. Poukázal na skutočnosť, že otec sa po odchode matky na Slovensko, prvýkrát dožadoval osobného kontaktu s dieťaťom až 04.11.2013, stretnutie prebehlo dňa 29.12.2013 za prítomnosti matky.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava a z výsluchu kolízneho opatrovníka súd zistil, že matka zabezpečuje primeranú starostlivosť k veku dieťaťa a neboli zistené žiadne nedostatky pri starostlivosti o maloletého zo strany matky. Otec maloletého sa počas konania pred Okresným súdom Bratislava II, nikdy nekontaktoval s oddelením sociálnych vecí a rodiny za účelom pomoci pri zabezpečení styku s maloletým. V rámci konania o úprave rodičovských práv a povinností rodičov k maloletému, dnes je situácia taká, že styk sa má realizovať za pomoci UNICEF-u, pomoc ktorého iniciovala matka. Posledné stretnutie otca s dieťaťom malo prebehnúť za asistencie pracovníkov UNICEF-u 14. až 15. júna 2014.
Podľa čl. 1 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná a svoje ďalšie medzinárodnoprávne záväzky.
Podľa čl. 1 Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí prijatého v Haagu dňa 25.10.1980, publikovaného v oznámení Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky pod č. 119/2001 Z. z. (ďalej len "Dohovor"), cieľom tohto dohovoru je
a) zabezpečiť okamžitý návrat detí, ktoré boli neoprávnene premiestnené do niektorého zmluvného štátu alebo sú v ňom zadržiavané, a
b) zabezpečiť, aby opatrovnícke práva a práva styku podľa právneho poriadku jedného zmluvného štátu sa účinne dodržiavali v ostatných zmluvných štátoch.
Premiestnenie alebo zadržanie dieťaťa sa považuje za neoprávnené, ak
a) je porušením opatrovníckeho práva, ktoré nadobudla osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba buď spoločne, alebo samostatne podľa právneho poriadku štátu, na ktorého území malo dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred premiestnením alebo zadržaním, a
b) v čase jeho premiestnenia alebo zadržania sa toto právo aj skutočne vykonávalo buď spoločne, alebo samostatne, alebo by sa takto vykonávalo, ak by nedošlo k premiestneniu či zadržaniu.
Opatrovnícke právo uvedené v písmene a) možno nadobudnúť najmä priamo zo zákona, alebo na základe rozhodnutia súdu alebo správneho orgánu, alebo na základe dohody platnej podľa právneho poriadku tohto štátu.
Ak bolo dieťa neoprávnene premiestnené alebo zadržané podľa článku 3 a v deň začatia konania pred justičným alebo správnym orgánom zmluvného štátu, v ktorom sa dieťa nachádza, neuplynula odo dňa neoprávneného premiestnenia alebo zadržania lehota jedného roka, nariadi príslušný orgán okamžite návrat dieťaťa.
Justičný alebo správny orgán nariadi návrat dieťaťa, aj keď sa konanie začalo po uplynutí lehoty jedného roka uvedenej v predchádzajúcom odseku, okrem prípadu, že sa preukáže, že dieťa sa už zžilo s novým prostredím.
Ak justičný alebo správny orgán dožiadaného štátu má dôvod domnievať sa, že dieťa bolo premiestnené na územie iného štátu, môže zastaviť konanie alebo zamietnuť žiadosť o návrat dieťaťa.
Bez ohľadu na ustanovenie predchádzajúceho článku justičný alebo správny orgán dožiadaného štátu nemusí nariadiť návrat dieťaťa, ak osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba, ktorá nesúhlasí s jeho vrátením, preukáže, že
a) osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba, ktorá mala dieťa v osobnej starostlivosti, v čase premiestnenia alebo zadržania opatrovnícke právo skutočne nevykonávala alebo že súhlasila, či následne sa zmierila s premiestnením alebo zadržaním, alebo
b) existuje vážne nebezpečenstvo, že návrat by dieťa vystavil fyzickej alebo duševnej ujme alebo ho inak priviedol do neznesiteľnej situácie.
Justičný alebo správny orgán môže odmietnuť nariadiť návrat dieťaťa aj vtedy, ak zistí, že dieťa nesúhlasí s návratom, a ak dosiahlo vek a stupeň vyspelosti, v ktorom je vhodné zohľadniť jeho názory.
Pri hodnotení okolností uvedených v tomto článku justičné a správne orgány vezmú do úvahy informácie o sociálnom prostredí dieťaťa, ktoré poskytol ústredný orgán alebo iný príslušný orgán štátu obvyklého pobytu dieťaťa.
Rozhodnutie podľa tohto dohovoru o návrate dieťaťa nemožno považovať za rozhodnutie o určení opatrovníckeho práva.
Podľa § 2 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo zákon vydaný na vykonanie medzinárodnej zmluvy.
S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že návrhu otca nie je možné v danom prípade vyhovieť a to z dôvodu, že súd nemal za preukázané, že premiestnenie maloletého na územie Slovenskej republiky matkou bolo neoprávnené.
Súd mal preukázané, že maloletý O. B. C.-D. má X roky, narodil sa z mimomanželského vzťahu rodičov v J. na Slovensku dňa 05.12.2010. Rodičia maloletého B. N. a O. C. C.-D. V. manželstvo neuzavreli, od marca 2010 žili v spoločnej domácnosti v E.. Maloletý O. má štátne občianstvo Slovenskej republiky a E. kráľovstva.
V zmysle Nariadenia rady (ES) č. 2201/2003 z 27. 11. 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000, pojem opatrovnícke právo zahŕňa práva a povinnosti súvisiace s osobnou starostlivosťou o dieťa, najmä právo určiť miesto obvyklého pobytu dieťaťa.
Neoprávneným premiestnením alebo zadržiavaním dieťaťa sa rozumie porušenie opatrovníckeho práva v danom prípade nadobudnutého zo zákona, podľa práva členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred premiestnením alebo zadržaním a za predpokladu, že to právo sa skutočne vykonávalo, buď spoločne alebo samostatne, alebo by sa takto bolo vykonávalo, ak by nedošlo k premiestneniu alebo zadržaniu. Opatrovnícke právo sa považuje za vykonávané spoločne, ak na základe rozsudku alebo zo zákona jeden nositeľ rodičovských práv a povinností nemôže rozhodnúť o mieste pobytu dieťaťa bez súhlasu druhého nositeľa rodičovských práv a povinností.
Otázku posúdenia výkonu opatrovníckeho práva zo strany otca maloletého, súd vyhodnotil tak, že obaja rodičia teda aj otec svoje opatrovnícke právo riadne vykonával, keďže rodičia žili v spoločnej domácnosti a spoločne zabezpečovali výchovu a potreby maloletého O.. V danom prípade otec nadobudol opatrovnícke právo zo zákona, vykonával ho, pričom bez súhlasu otca by matka nemohla rozhodnúť o mieste pobytu maloletého dieťaťa.
Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že maloletý mal obvyklý pobyt pred odchodom na Slovensko v E.. Súd preto skúmal, či skutočne došlo k neoprávnenému premiestneniu, alebo zadržiavaniu maloletého dieťaťa matkou na území Slovenskej republiky. Z výsluchu oboch rodičov a z obsahu Dohody o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému spísanej rodičmi pred odchodom matky a maloletého z územia E. kráľovstva bolo preukázané, že v danom prípade nejde o neoprávnené premiestnenie maloletého dieťaťa matkou na územie Slovenskej republiky, pretože otec dal matke súhlas s vysťahovaním maloletého.
Súd neprihliadol na obranu otca, ktorý tvrdil, že jeho údajný súhlas s vysťahovaním dieťaťa zo E., ktorý bol súčasťou Dohody rodičov z 27.06.2013 sa nedá považovať ako dôkaz o súhlase otca, pretože uvedená dohoda nebola schválená súdom, tunajší súd uvádza, že pokiaľ dohoda rodičov o výkone rodičovských práv a povinností nie je schválená súdom, je ako právny úkon platná z hľadiska hmotného práva a rodičia sú povinný sa podľa nej správať. Rodičovská dohoda je dvojstranný právny úkon, ktorý je platný, ak bol uzavretý a nie je postihnutý takou vadou, s ktorou zákon spája právny následok jej neplatnosti. Sankciou za absenciu súdneho schválenia rodičovskej dohody je jej nevykonateľnosť avšak nie neplatnosť. Účinné odstúpenie od uzavretej Dohody rodičov zo dňa 27.06.2013 otec súdu nepreukázal.
Súd mal za preukázané, že dňa 27.06.2013 otec maloletého, podpísaním Dohody rodičov o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému, udelil matke súhlas s premiestnením maloletého na územie Slovenskej republiky a príchodom maloletého na územie Slovenskej republiky dňa 11.07.2013 právomoc vo veci rozhodovania o právach a povinnostiach k maloletému nadobudli justičné orgány na
Slovensku. Tento právny názor súdu vyplýva aj zo záverov a rozhodnutia Súdu prvého stupňa č. 3 A Coruňa v Španielsku, ktorý Uznesením 6/2014 z 08.01.2014 zastavil konanie vedené na návrh otca pod č. k. 1304/13 z dôvodu nedostatku právomoci na konanie.
K uvedenému tvrdeniu súd dospel aj na základe prehlásenia právneho zástupcu otca, ktorý uviedol, že pokiaľ by sa matka s otcom dohodla v konaní pred Okresným súdom Bratislava II v Bratislave (v ktorom otec predkladá návrhy na uzavretie rodičovskej dohody) a riadne zabezpečovala styk a kontakt otca s dieťaťom, otec by návrh na návrat maloletého nepodal. Je preto možné konštatovať, že dôvodom podania návrhu otca vo veci návratu maloletého nie je neoprávnené premiestnenie dieťaťa matkou na územie Slovenskej republiky, ale spor rodičov o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému a neschopnosť rodičov dohodnúť sa na rozsahu a realizácii styku otca s maloletým.
Vzhľadom k vykonanému dokazovaniu súd ustálil, že v danom prípade sú splnené podmienky upravené v čl. 13 písm. a) Dohovoru na základe ktorých justičný alebo správny orgán dožiadaného štátu nemusí nariadiť návrat dieťaťa, pretože bolo preukázané, že otec, ktorý mal dieťa v osobnej starostlivosti a súčasne v čase jeho premiestnenia opatrovnícke právo aj skutočne vykonával s premiestením dieťaťa súhlasil.
O trovách štátu súd rozhodol podľa 148 ods.1 O.s.p., podľa ktorého štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie sa mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na Okresnom súde Bratislava I v Bratislave. Z odvolania má byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
Súčasne je v ňom potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.