Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_2Er-899-2006.pdf
PDF · 85.31 KB
Case nature
Area
Subarea
2Er/899/2006
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného Stavebné bytové družstvo Zvolen, so sídlom Nográdyho 1455/24, 960 01 Zvolen, IČO: 00 222 054, právne zastúpeného JUDr. Miroslavom Háberom, advokátom, AK so sídlom Trhová 1, 960 01 Zvolen, proti povinnému PhDr. Ladislav Fízik, PhD. Firma, s miestom podnikania Kráľovohoľská 6, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 22 717 935, o vymoženie pohľadávky vo výške 400,35 €, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Andreou Cimermanovou, Exekútorský úrad so sídlom Francisciho 1044/6, 96001 Zvolen, sp. zn. EX 868/2006, takto
rozhodol:
Súd exekúciu zastavuje.
Oprávnený je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 85,64 € v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Dňa 31. 07. 2013 postúpil súdny exekútor návrh oprávneného na zastavenie exekúcie zo dňa 01. 10. 2010, doplnený dňa 13. 09. 2013.
Podľa § 57 ods. 1 písm. c) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "Exekučný poriadok"), exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
Vychádzajúc z vyššie citovaného zákonného ustanovenia súd na základe návrhu oprávneného exekúciu zastavil.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30. 04. 2008 (ďalej len "vyhláška"), ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje
a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,
b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 200 Sk za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100 Sk.
Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu,
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,
i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Podľa § 25 vyhlášky, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
Vzhľadom na to, že súd exekúciu zastavil rozhodoval v zmysle § 200 ods. 5 Exekučného poriadku aj o trovách exekúcie. Keďže sa predmetná exekúcia začala dňa 26. 05. 2006, rozhodoval súd o trovách exekúcie podľa ustanovení vyhlášky účinných do 30. 04. 2008 v zmysle prechodného ustanovenia § 27a vyhlášky, v zmysle ktorého v exekučných konaniach začatých pred 30. 04. 2008 patrí súdnemu exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov. Súdny exekútor si uplatnil trovy spolu vo výške 117,58 €.
Súd priznal súdnemu exekútorovi vyúčtovanú odmenu v zmysle § 15 ods. 1 vyhlášky určenú paušálnou sumou za 8 úkonov po 3,32 € (200,- Sk), a to získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, zisťovanie bydliska povinného prostredníctvom
Obvodného úradu, zisťovanie platiteľa mzdy povinného prostredníctvom Sociálnej poisťovne, zisťovanie účtu povinného prostredníctvom Daňového úradu, zisťovanie majetku povinného prostredníctvom príslušného dopravného inšpektorátu, za doručenie príkazu na začatie exekúcie a exekučného príkazu, dohromady vo výške 26,56 €.
Súdny exekútor si taktiež uplatnil časovú odmenu v zmysle § 14 ods. 2 vyhlášky vo výške 13,28 € za 2 hodiny účelne vynaložených na exekúciu. Po preskúmaní tejto časti vyúčtovania súd zistil, že súdny exekútor si uplatnil odmenu za prevzatie a zaevidovanie exekučného spisu (15 min.), k čomu však súd konštatuje, že uvedený úkon je zahrnutý pod úkon odmenený paušálnou sumou, a to: získanie poverenia na vykonanie exekúcie, za ktoré súd už súdnemu exekútorovi odmenu priznal vyššie. Získaniu poverenia musí nevyhnutne predchádzať prijatie návrhu od oprávneného a jeho zaevidovanie, pričom tieto úkony sú spolu jednoznačne prepojené, pričom nemožno vykonať jeden bez druhého. Časovú odmenu nemožno priznať za takú exekučnú činnosť, ktorá je pokrytá paušálnou odmenou (znesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6EMCdo/1/2013 zo dňa 13. 03. 2014).
Ďalej súd nepriznal súdnemu exekútorovi ani vyúčtovanú časovú odmenu za úkon štúdium, spracovanie a postúpenie námietok súdu (30 min.). V predmetnej veci podal povinný námietky proti trovám exekúcie. V zmysle ustanovenia § 201 Exekučného poriadku sa námietky proti trovám podávajú u súdneho exekútora a ten je povinný ich postúpiť súdu. Súdny exekútor teda nemá v rámci vykonávania exekúcie námietky študovať a spracovávať, ale ich len zaslať súdu. Preto mu súd priznal odmenu len za postúpenie námietok súdu v alikvotnej časti jednej tretiny, teda za 10 minút.
Súdny exekútor si ďalej vyúčtoval aj časovú odmenu za postúpenie návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie na súd + vyúčtovanie (30 min.). Pokiaľ ide o vyúčtovanie trov exekúcie, tento úkon nie je možné považovať za čas účelne vynaložený na exekúciu, nakoľko exekúcia je nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí jedným zo spôsobov uvedených v § 63 Exekučného poriadku. Vypočítavanie trov súdnym exekútorom nie je vlastnou exekučnou činnosťou, ktorou by sa smerovalo k dosiahnutiu cieľa, teda vykonávaniu núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí a ide iba o takú činnosť súdneho exekútora, ktorú vykonáva vo svoj vlastný prospech, nakoľko má v časti rozhodovania o trovách v zmysle § 37 ods. 1 Exekučného poriadku postavenie účastníka konania. V tomto smere súd poukazuje aj na obdobný právny názor vyslovený v rozhodnutiach Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 43CoE/304/2011 zo dňa 23. 11. 2011 a č. k. 1CoE/437/2011. Preto súd súdnemu exekútorovi priznal len odmenu za postúpenie návrhu na zastavenie exekúcie súdu v alikvotnej časti jednej polovice, teda za 15 minút.
Súd ďalej priznal súdnemu exekútorovi aj odmenu za spracovanie správy o exekučnom konaní (20 min.). Dohromady teda súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu za 45 minút ako čas účelne vynaložený na exekúciu, teda za jednu začatú hodinu vo výške 6,64 €.
Súd zároveň priznal súdnemu exekútorovi aj náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov spočívajúcich v poštovnom za doručovanie 19 písomností po 1,87 € a jednej písomnosti po 1,80 €, dohromady vo výške 37,33 €. V trámci vyúčtovania poštovného súd súdnemu exekútorovi nepriznal poštovné za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie oprávnenému (vo výške 1,87 €), nakoľko z predloženého exekútorského spisu vyplýva, že toto bolo doručené osobne, a teda k vynaloženiu poštovného nedošlo. Súd súdnemu exekútorovi taktiež priznal aj náhradu hotových výdavkov vo výške 0,84 € ako poplatok za elektronické zisťovanie účtov povinného (SCB).
Súdny exekútor si zároveň uplatnil náhradu telekomunikačných výdavkov vo výške 1,80 €. Súdny exekútor má síce v zmysle ustanovenia § 22 vyhlášky nárok na náhradu telekomunikačných výdavkov vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekúcie, avšak nijakým spôsobom výšku uplatnenej sumy nepreukázal pri svojom vyúčtovaní a táto ani nevyplýva z priloženého exekútorského spisu. Rovnako si súdny exekútor vyúčtoval aj náhradu bankových poplatkov vo výške 1,20 €, pričom ich výšku ničím nepreukázal ani neuviedol aké konkrétne bankové služby využil. V zmysle ustanovenia § 200 ods. 5 Exekučného poriadku rozhodnúť o výške trov exekúcie je úlohou súdu, pričom nemôže výšku hotových
výdavkov len pasívne prevziať z vyúčtovania, ale musí ich opodstatnenosť ako aj účelnosť preskúmať. Preto súd súdnemu exekútorovi náhradu týchto trov nepriznal.
Súdny exekútor si tiež vyúčtoval poštovné za vrátenie poverenia (1,80 €), náklady na archiváciu spisu (3,98 €), vyhotovenie faktúr (0,96 €) a poštovné za oznámenie o ukončení exekúcie (5,40 €). K uvedeným úkonom však zatiaľ zo strany súdneho exekútora nedošlo. Exekučný poriadok a vyhláška ustanovujú vo vyššie citovaných paragrafoch, že súdnemu exekútorovi patrí náhrada vynaložených hotových výdavkov. Účelom týchto ustanovení je nahradiť vynaložené výdavky v súvislosti s vykonávanou exekučnou činnosťou, no pokiaľ súdny exekútor do rozhodnutia súdu žiadne trovy v súvislosti s vrátením poverenia nevynaložil, nie je mu čo nahrádzať. Súd ďalej poznamenáva, že v súčasnosti ani nie je zrejmé, či k vynaloženiu vyššie uvedených výdavkov a v akej výške skutočne dôjde.
Súdny exekútor si uplatnil aj náhradu hotových výdavkov označenú ako "vecné náklady" za papier, obálku a kopírovanie spolu vo výške 14,54 €. Výšku týchto výdavkov však ničím nepreukázal a táto ani nevyplýva z predloženého exekútorského spisu. Podľa výpočtu týchto výdavkov má súd navyše za to, že tieto sú v zmysle citovaného ustanovenia § 25 vyhlášky zahrnuté v odmene exekútora, nakoľko ide o výdavky za administratívne práce. Preto mu súd ich náhradu nepriznal. Ak vyhláška výslovne v § 22 osobitne náklady na tlač, kopírovanie a pod. neuvádza, tak z toho jasne vyplýva, že úmyslom zákonodarcu bolo upraviť vyhláškou výšku odmeny za výkon exekučnej činnosti, v ktorej je zahrnutá aj náhrada za vykonané administratívne práce a náklady vzniknuté pri výkone administratívnych prác (§ 25 vyhlášky) a náhradu výdavkov v preukázateľnej výške; žiadne ďalšie výdavky osobitne nad rámec uvedeného (z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici 13CoE/7/2013-21 zo dňa 12. 02. 2013). V tomto smere súd poukazuje aj na právny názor vyslovený v rozhodnutiach Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17CoE/77/2010-44 zo dňa 26. 05. 2010, 17CoE/400/2011-49 zo dňa 21. 12. 2011, 13CoE/7/2013-21 zo dňa 12. 02. 2013, 15CoE/232/2011-40 zo dňa 13. 07. 2011, 17CoE/45/2012-74 zo dňa 30. 03. 2012. Preto mu súd náhradu týchto výdavkov nepriznal.
Keďže súdny exekútor je platiteľom DPH, súd mu v zmysle § 196 Exekučného poriadku zvýšil priznanú odmenu a náhrady o 20 %, teda o sumu 14,27 €.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Vzhľadom na to, že oprávnený navrhol zastavenie exekúcie, došlo k jej zastaveniu z procesného hľadiska jeho zavinením. Preto ho súd v zmysle vyššie citovaného ustanovenia zaviazal na náhradu trov exekúcie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Banská Bystrica písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), musí byť podpísané a datované.
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.