Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-7C/221/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Laurou Židekovou v právnej veci navrhovateľky: B. H., nar. X.X.XXXX, bytom N. XXX, XXX XX O. A. O., občan X. H., práve zast. JUDr. Ladislav Ščury, advokát, so sídlom Mierová 1725, 022 01 Čadca, proti odporcovi: L. H., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, XXXX S., H. H., občan H. H., za účasti mal. dieťaťa D. P. H., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, v konaní zast. kolíznym opatrovníkom ÚPSVaR Čadca, v konaní o zapretie otcovstva k maloletému dieťaťu, takto

rozhodol:

Súd u r č u j e , že odporca L. H., nar. XX. X. XXXX, n i e j e otcom maloletej D. P. H., nar. XX. X. XXXX z matky - navrhovateľky B. H., nar. X. X. XXXX.

Navrhovateľke sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

Slovenskej republike sa náhrada trov preddavkovaných štátom n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Podaným návrhom doručeným súdu dňa 3. 12. 2013 sa navrhovateľka domáhala, aby súd určil, že odporca nie je otcom maloletej D. P. H., narodenej XX. X. XXXX z matky - navrhovateľky. Manželstvo s odporcom uzavreli dňa 11. 8. 2007 v H.. Maloletá D. P. sa narodila dňa XX. X. XXXX, pričom v čase splodenia maloletej už intímne nežila s odporcom, ale so svojím terajším priateľom, s ktorým maloletú D. P. splodila. Jej priateľ je P. B. X., s ktorým žijú v spoločnej domácnosti, a s ktorým plánuje spoločnú budúcnosť aj s ich spoločnou maloletou dcérou. Maloletá D. P. H. je zapísaná v rodnom liste v knihe narodení P. Q. X. H. (P. X.) - osobitná matrika W. vo zväzku E., ročník XXXX, strana XXX, poradové č. XXX, pričom ako otec je zapísaný odporca, pretože v zmysle zákonných domnienok podľa § 85 ods. 1 a § 87 ods. 1 zákona o rodine mu svedčí otcovstvo. V čase rozhodujúcom pre počatie dieťaťa sa pohlavne stýkala iba s jej druhom P. B. X., ktorý otcovstvo k maloletej uznáva a ako otec je zapísaný v rakúskom rodnom liste. Odporca si je vedomý toho, že nie je otcom maloletej, preto urobil vyhlásenie zo dňa 21. 11. 2013, v ktorom vyhlasuje, že nie je otcom maloletého dieťaťa.

Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa nedostavil kolízny opatrovník, ktorý svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil a navrhol súdu, aby návrhu navrhovateľky vyhovel. Súd preto pojednával v neprítomnosti kolízneho opatrovníka, vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedka P. B. X., prečítaním a oboznámením listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav.

Navrhovateľka a odporca uzavreli dňa 11. 8. 2007 manželstvo (č.l. 19). Počas manželstva sa narodila dňa 22. 6. 2013 maloletá D. P. H.. V rodnom liste Slovenskej republiky je ako otec maloletej D. P.

H. zapísaný odporca (č.l.5). V rodnom liste H. H. je ako otec maloletej zapísaný P. B. X. (č.l. 4). Dňa 3. 7. 2013 svedok P. B. X. uznal otcovstvo k maloletej pred Okresným veľvyslanectvom D. - D., Úrad starostlivosti o mládež (č.l. 14, 15). Dňa 3. 10. 2013 navrhovateľka a svedok P. B. X. pred veľvyslanectvom Slovenskej republiky vo Viedni súhlasne vyhlásili, že otcom maloletej je P. X. a rodičia sa dohodli, aby dieťa malo priezvisko X. (zápisnica na č.l. 9). Odporca dňa 21. 11. 2013 miestoprísažne vyhlásil, že nie je otcom maloletej (č.l. 5). Z tehotenskej knižky vyplýva, že maloletá sa narodila dňa 22. 6. 2013 v týždni tehotenstva 40 + 6 dní, dňa 5. 11. 2012 bola navrhovateľka v 8. týždni tehotenstva + 1 deň (č.l. 58 až 67).

Navrhovateľka pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že otehotnela 15. 9. 2012, v tom čase intímne s odporcom nežila a intímne žila s P. X.. Od 12. 11. 2013 sú s odporcom rozvedení. O maloletú sa od narodenia stará P.Á. X., s ktorým žijú v spoločnej domácnosti. S P. X. sa začala intímne týkať v decembri 2011.

Odporca pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že určite nie je otcom dieťaťa. Vzhľadom na dátum narodenia maloletej, navrhovateľka otehotnela v polovici septembra 2012. V čase kedy mala navrhovateľka otehotnieť, intímne s ňou nežil. Od augusta do októbra 2012 nemal s navrhovateľkou intímny styk, preto nemôže byť otcom maloletej. Okrem toho sa maloletá D. na neho nepodobá, podobá sa na P. X., aj preto si je istý, že nemôže byť jej otcom.

Svedok P. B. X. pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že je otcom maloletej D.. S navrhovateľkou sa intímne stýka od decembra 2011. Intímny styk mali aj v mesiacoch august, september a október 2012. Je si istý, že navrhovateľka otehotnela v termíne 14 - 16. 9. 2012, kedy boli spolu na Slovensku a mali opakovane nechránený pohlavný styk. Keď bola navrhovateľka tehotná, chodieval s ňou na kontroly k lekárovi a taktiež bol pri pôrode dieťaťa. S navrhovateľkou a maloletou žije v spoločnej domácnosti od 12. 11. 2013, kedy bolo manželstvo navrhovateľky a odporcu rozvedené. O maloletú sa stará od jej narodenia a v čase, keď sa maloletá narodila, už všetci vedeli, že je otcom dieťaťa.

Podľa o rodine (ďalej len Zákon o rodine), ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky.

Podľa § 87 ods. 1 Zákona o rodine, ak sa narodí dieťa v čase medzi stoosemdesiatym dňom od uzavretia manželstva a trojstým dňom po tom, čo manželstvo zaniklo, alebo bolo vyhlásené za neplatné, možno otcovstvo zaprieť len vtedy, ak je vylúčené, že by manžel matky mohol byť otcom dieťaťa.

Podľa § 88 ods. 2 Zákona o rodine, aj matka môže do troch rokov od narodenia dieťaťa zaprieť, že otcom dieťaťa je jej manžel. Ustanovenia o práve na zapretie otcovstva manželom matky dieťaťa sa použijú primerane.

Podľa (ďalej len ) účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie, alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že maloletá D. sa narodila počas manželstva účastníkov konania dňa 22. 6. 2013, preto odporcovi svedčí zákonná domnienka otcovstva ako manžela matky. Nakoľko mal súd z vykonaného dokazovania preukázané, že v čase rozhodnom pre splodenie dieťaťa sa navrhovateľka intímne nestýkala s odporcom, ale intímne sa stýkala s P. X., ktorý priznáva svoje otcovstvo k maloletej, teda je vylúčené, že by manžel matky mohol byť otcom dieťaťa, rozhodol súd tak, že určil, že odporca nie je otcom maloletej D. P. H. z matky B. H..

O trovách konania rozhodol súd podľa , nakoľko si však navrhovateľka náhradu trov konania neuplatnila, súd navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal.

V zmysle trovy spojené s tým, že účastník koná vo svojej materčine alebo v jazyku, ktorému rozumie, platí štát, preto súd Slovenskej republike náhradu trov preddavkovaných štátom z titulu tlmočného nepriznal.

Po vyhlásení rozsudku sa navrhovateľka, jej právny zástupca a odporca vzdali práva podať odvolanie voči rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa

jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( - musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované, je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v (sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, bol odvolacím súdom schválený zmier)

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné

rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa

osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na

súdny výkon rozhodnutia.