Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Sp/65/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, sudca JUDr. Janka Richterová, v právnej veci navrhovateľa: Z.. R.. B. Ď., I.. XX.X.XXXX, Z. Z., U.. K. Č.. XX, proti odporcovi: Centrum právnej pomoci, Kancelária Bratislava, Nám. Slobody č. 12, o priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu zo dňa 15. júla 2013, sp. zn. XXXX/XXXX, takto

rozhodol:

Súd rozhodnutie odporcu zo dňa 15. júla 2013, sp. zn. XXXX/XXXX p o t v r d z u j e.

Účastníkom sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozhodnutím odporca podľa , ods. 5 o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi (ďalej len ZPPP) nepriznal navrhovateľovi nárok na poskytnutie právnej pomoci z dôvodu, že vo veci nemožno vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu, čím žiadateľ nesplnil jednu z troch kumulatívnych podmienok pre priznanie nároku na právnu pomoc.

V odôvodnení svojho rozhodnutia ďalej uviedol, že navrhovateľ požiadal o poskytnutie právnej pomoci vo veci ústavnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 20.3.2013 sp. zn. , ktorým došlo k potvrdenie rozsudku OSBA 1 zo dňa 10.10.2011 sp. zn. . Zrejmú bezúspešnosť sporu vzhliadal odporca v tom, že pred podaním ústavnej sťažnosti navrhovateľ podľa o organizácii Ústavného súdu SR, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov navrhovateľ nevyčerpal všetky opravné alebo iné právne prostriedky, keďže rozhodnutie vo veci ním podaného dovolania ešte bude len predmetom dovolacieho konania. Nenaplnenie podmienky zrejmej bezúspešnosti sporu videl i v tom, že ústavný súd nie je oprávnený preskúmať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej a ani preskúmať, či bol náležite zistený skutkový stav veci a aké závery z neho všeobecne súd vyvodil. Za porušenie základného práva nemožno považovať neúspech v konaní, pričom obsahom práva na súdnu ochranu podľa SR a práva na spravodlivé konanie podľa čl. 6 dohovoru nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania.

Vo včas podanom odvolaní sa navrhovateľ domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci odporcovi na ďalšie konanie. Mal za to, že správny orgán pri závere o tom, že nie je možné vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu prejudikoval rozhodnutie trojčlenného senátu Ústavného súdu SR, čo nie je jeho úlohou. Domnieval sa, že v konaní odporcu došlo k porušeniu jeho viacero procesných práv, keď nebol poučený o možnosti dať sa v správnom konaní zastúpiť právnym zástupcom, keď mu odporca neposkytol pomoc a poučenie a nepostupoval s ním v úzkej súčinnosti a neumožnil mu vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia a vyjadriť svoje návrhy. Vytýkal odporcovi, že v odôvodnení rozhodnutia citoval právne vety z rozhodnutí ústavného súdu, avšak neuviedol ako použil správnu úvahu pri ich použití.

Odporca navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť, pridŕžajúc sa argumentácie uvedenej v napadnutom rozhodnutí. Domnieval sa, že vo veci neporušil procesné práva navrhovateľa. Za účelom objasnenia dôvodov ústavnej sťažnosti prizval navrhovateľa na osobné stretnutie. Práve navrhovateľ neposkytoval v konaní potrebnú súčinnosť, preto sa nemôže domáhať zrušenia preskúmavaného rozhodnutia pre nezákonnosť spočívajúcu v nedostatočnom zistení skutkového stavu, ktoré sám zavinil. Ústavný súd nemá vo vzťahu ku všeobecným súdom postavenie nariadeného súdu, jeho úlohou nie je preskúmavať správnosť či zákonnosť napadnutých rozhodnutí.

Súd po zistení, že nie sú dané predpoklady pre postup podľa , preskúmal napadnuté rozhodnutie i konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že opravný prostriedok bol podaný nedôvodne.

Predmetom súdneho preskúmania bolo právne posúdenie veci v otázke zrejmej bezúspešnosti uplatňovaného alebo bráneného práva (sporu), ktorá ako jedna z troch kumulatívnych podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci podľa musí byť splnená.

Podľa § 6, ods. 1, písm. b/ ZPPP fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu.

Podľa § 8 ZPPP pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliada najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu.

Svoj pozitívny záväzok umožniť prístup k spravodlivosti osobám materiálne znevýhodneným realizuje štát prostredníctvom o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi. Z ustanovenia tohto zákona vyplýva, že jeho účelom je vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv a prispieť k predchádzaniu právnych sporov. Štát potom sám, resp. v prevažnej miere, znáša náklady za poskytnutie právnej pomoci znevýhodneným osobám.

Preto je celkom namieste, aby v právnej norme stanovil podmienky, za ktorých bude takáto forma právnej pomoci fyzickým osobám patriť. V snahe vylúčiť zneužívanie tejto právnej úpravy i v prípadoch, v ktorých by nešlo o spravodlivé uplatnenie alebo bránenie práva (reálne poškodenie práv, resp. právom chránených záujmov, je jednou z podmienok poskytnutia právnej pomoci skutočnosť, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu (, ods. 1, písm. b/). Pojem zrejmej bezúspešnosti bol v našom právnom poriadku obsiahnutý len v ustanovení Zákon o bezplatnej právnej pomoci cit. ust. v len príkladmo uvádza, na čo je potrebné pri jej posudzovaní prihliadať. Pre nenaplnenie požiadavky v zmysle nestačí , že zrejme bezúspešnosť nemožno vylúčiť, ale je nevyhnutné aby bezúspešnosť sporu bola tak jednoznačná, že je zrejmá už na základe zbežného posúdenia veci. Odporca a ani správny súd, konajúci podľa tretej hlavy piatej časti pritom nenahrádzajú rozhodovanie všeobecných súdov, preto úlohou odporcu ani súdu nie je ísť do hĺbky sporu, či vykonávať dokazovanie, ktoré prislúcha súdu konajúcemu o veci samej. Pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti treba mať tiež na zreteli, že negatívne rozhodnutie predstavuje obmedzenie garantovaného práva na súdnu a inú právnu pomoc.

V danej veci zrejmú bezúspešnosť sporu - konania o ústavnej sťažnosti navrhovateľa odporca vyvodil predovšetkým zo skutočnosti, že navrhovateľ sa mieni domáhať ochrany svojich práv pred ústavným súdom skôr, než vyčerpal všetky prostriedky ochrany, teda pred podaním dovolania.

Súd sa s uvedeným záverom odporcu stotožňuje. V zmysle sťažnosť nie je prípustná, ak neboli vyčerpané opravné, alebo iné právne prostriedky, ktoré zákon účinne poskytuje, a na ktoré je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Dovolacie konanie v čase podania žiadosti i vydania rozhodnutia odporcu nebolo skončené. Je preto bez potreby vykonávania akéhokoľvek dokazovania a vyvodzovania zložitých právnych úvah, teda na základe zbežného posúdenia veci jednoznačné, že navrhovateľ v konaní pred ústavným súdom nemôže očakávať úspech. Vo veci preto odporca otázku zrejmej bezúspešnosti vyhodnotil správne, pri zohľadnení skôr uvedených aspektov.

Súd nezistil ani procesné pochybenia zo strany odporcu, ktorými by bolo zasiahnuté do procesných práv navrhovateľa, na porušenie ktorých navrhovateľ poukazuje len veľmi všeobecne .

V žiadosti o poskytnutie právnej pomoci navrhovateľ nijakým spôsobom neodôvodňuje, z akých dôvodov v konaniach alebo rozhodnutiach všeobecných súdov malo dôjsť k porušeniu jeho ústavných práv. Za účelom objasnenia týchto skutočností odporca inicioval osobné stretnutie s navrhovateľom, avšak ani na tomto stretnutí, resp. neskôr, navrhovateľ žiadne dôvody neuviedol, resp. nepopísal žiadne okolnosti veci, z ktorých by ich bolo možné dedukovať.

Navrhovateľ v odvolaní nenamietal postup správneho orgánu, ktorý vo veci rozhodol a prípadne neprerušil správne konanie do ukončenia dovolacieho konania. V zmysle Správneho poriadku, ktorý v konaní má subsidiárnu pôsobnosť, preruší správny orgán konanie, ak sa začalo konanie o predbežnej otázke. Pod predbežnou otázkou sa v zmysle Správneho poriadku rozumie otázka, od posúdenia ktorej závisí posúdenie vo veci, ktorá nie je predmetom správneho konania. Preto podľa názoru súdu za predbežnú otázku možno považovať len takú otázku, ktorá ako výsledok správneho konania, resp. súdneho konania, je riešená vo výroku vydaného rozhodnutia. Za takúto otázku nemožno podľa názoru súdu chápať samotnú existenciu iného konania, vrátane dovolacieho konania, ak jeho výsledok (nie existencia) nemá priamy vzťah k prebiehajúcemu správnemu konaniu.

Z týchto dôvodov súd napadnuté rozhodnutie odporcu ako zákonné potvrdil (, ods. 2 ).

Účastníkom súd náhradu trov konania nepriznal, keď navrhovateľ v konaní úspech nedosiahol a odporca ich náhradu neuplatnil (porovnaj , ods.2, 250k ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do pätnástich dní od jeho doručenia, prostredníctvom procesného súdu na Najvyšší súd SR v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.