Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_30C-15-2023.pdf
PDF · 95.25 KB
Case nature
Subarea
30C/15/2023
Uznesenie
Okresný súd Galanta v spore žalobcu : Insolvency k.s., IČO: 36 868 388, so sídlom Gagarinova 10A, 821 05 Bratislava, konajúci ako správca úpadcu: „AQUASPORT" v konkurze, so sídlom Nám. Sv. Trojice 1953/7, 927 01 Šaľa, IČO: 37 857 479, právne zastúpeného JUDr. Lukášom Tykom, advokátom, so sídlom Gagarinova 10A, 821 05 Bratislava proti žalovaným : X./. A. Š., R.. XX.X.XXXX, D. R. XX, XXX XX Š., X./. N. Š., R.. XX.X.XXXX, D. R. XX XXX XX Š., o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd nariaďuje toto zabezpečovacie opatrenie:
Súd z r i a ď u j e záložné právo v prospech žalobcu:
- na nehnuteľnosti žalovaných nachádzajúcej sa v okrese Š., obec J. R. C., katastrálne územie J. R. C., evidovanej Okresným úradom Šaľa na liste vlastníctva č. XXXX ako pozemok, parcela registra „C“ s parcelným číslom XXXX/XXX, druh pozemku: záhrada o výmere 260 m2,
- na spoluvlastníckom podiele žalovaných vo veľkosti 1/40 na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese Š., obec J. R. C., katastrálne územie J. R. C., evidovanej Okresným úradom Šaľa na liste vlastníctva č. XXXX ako pozemok, parcela registra „C“ s parcelným číslom XXXX/XXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 766 m2,
na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcu voči žalovanému 1 vo výške 15.503,36 EUR s príslušenstvom.
II. Žalobca má voči žalovaným právo na náhradu trov konania vo výške 100%, ktoré budú vyčíslené osobitným uznesením súdom prvej inštancie.
odôvodnenie:
1. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia doručeného súdu dňa 7.11.2022 žiadal, aby súd nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriadi v prospech žalobcu záložné právo na nehnuteľnostiach žalovaných, ktoré sú presne špecifikované vo výroku tohto uznesenia, za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky žalobcu voči žalovanému v 1. rade vo výške 15.503,36 Eur s príslušenstvom.
2. Žalobca svoj návrh skutkovo zdôvodnil tým, že uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 15.12.2021, č. k. XXK/X/XXXX bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu „AQUASPORT“ v konkurze, so sídlom Nám. Sv. Trojice 1953/7, 927 01 Šaľa, IČO: 37 857 479 (ďalej len „úpadca“) a zároveň súd ustanovil žalobcu za správcu úpadcu; uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. XXX/XXXX, ktorý bol vydaný dňa 27.12.2021. Na základe správcovskej činnosti žalobcu bolo zistené, že žalovaný
v 1. rade ako jedna z osôb disponujúca bankovým účtom úpadcu počas rokov 2018 a 2019 uskutočnil bezhotovostné prevody z bankového účtu úpadcu, a to v období od 21.11.2018 do 23.8.2019 vo výške 16.886,95 Eur a v období od 8.3.2019 do 25.7.2019 vo výške 5.566,41 Eur. Zo skutočností uvedených vyššie vyplýva, že žalovaný v 1. rade uskutočnil bezhotovostné prevody z účtu úpadcu celkom vo výške 22.453,36 Eur.
3. Žalobca ďalej uviedol, že po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu vyzval žalovaného v 1. rade na preukázanie účelu použitia vyššie uvedených peňažných prostriedkov úpadcu, pričom žalovaný v 1. rade preukázal účel použitia peňažných prostriedkov v súvislosti s činnosťou úpadcu iba vo výške 3.000 Eur, teda účel použitia peňažných prostriedkov vo výške 19.453,36 žalovaný v 1. rade nepreukázal. Aj z uvedeného dôvodu bola do súpisu majetku úpadca žalobcom zapísaná pohľadávka voči žalovanému v 1. rade . Žalovaný v 1. rade po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu poukázal na účet žalobcu sumu vo výške 3.950 Eur, pričom po tomto čiastočnom plnení predstavovala zvyšná časť peňažného záväzku žalovaného v 1. rade voči úpadcovi sumu 15.503,36 Eur.
4. Medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade bola dňa 24.6.2022 uzavretá dohoda o uznaní dlhu a splátkovom kalendári, na základe ktorej žalovaný v 1. rade uznal svoj dlh voči úpadcovi čo do právneho dôvodu - úmyselné bezdôvodné obohatenie sa žalovaného v 1. rade, ktorým je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu a čo do výšky 15.503,36 Eur a zároveň sa zaviazal splácať svoj dlh v 30 -ich rovnomerných mesačných splátkach vo výške 500 Eur počínajúc mesiacom jún 2022, vždy najneskôr do konca príslušného kalendárneho mesiaca a poslednú 31. splátku vo výške 503,36 EUR najneskôr v mesiaci december 2024. Žalovaný v 1. rade nezaplatil úpadcovi do dňa vyhotovenia tohto návrhu žiadnu splátku jeho peňažného záväzku.
5. Keďže sa žalovaný v 1. rade dostal do omeškania už so zaplatením prvej splátky, ktorú mal uhradiť najneskôr do 30.6.2022, splátkový kalendár sa zrušil od počiatku a žalovaný v 1. rade je povinný zaplatiť svoj peňažný záväzok v pôvodnej splatnosti a v pôvodnej výške 15.503,36 Eur s príslušenstvom.
6. Žalobca ďalej v návrhu uviedol, že žalovaní v 1. a v 2. rade sú ako manželia bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese Š., obec J. R. C.H., katastrálne územie J. R. C., evidovanej Okresným úradom Šaľa na liste vlastníctva č. XXXX ako pozemok, parcela registra „C“ s parcelným číslom XXXX/XXX, druh pozemku: záhrada o výmere 260 m2. Žalovaní sú ako manželia bezpodielovými spoluvlastníkmi spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1/40 na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese Š., obec J. R. C., katastrálne územie J. R. C., evidovanej Okresným úradom Šaľa na liste vlastníctva č. XXXX ako pozemok, parcela registra „C“ s parcelným číslom XXXX/XXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 766 m2. Na oboch vyššie uvedených listoch vlastníctva č. XXXX O. XXXX sú evidované plomby vyznačené príslušným Okresným úradom Šaľa, katastrálny odbor, pričom z uvedených plomb vyplýva začatie katastrálneho konania pod číslom konania C.-XXX/XXXX o povolení vkladu vlastníckeho práva na základe Darovacej zmluvy uzavretej žalovanými. Z portálu elektronických služieb katastra nehnuteľností vyplýva, že uvedené katastrálne konanie je prerušené. Taktiež uviedol, že z verejne dostupných informácií týkajúcich sa žalovaných vyplýva, že voči žalovanému v 1. rade sú vedené dve exekučné konania na návrh oprávneného Intrum Slovakia s.r.o. a Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., voči žalovanému v 2. rade je vedené exekučné konanie na návrh oprávneného Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s..
7. Podľa názoru žalobcu je osvedčená dôvodná obava žalobcu z ohrozenia exekúcie a to vzhľadom na skutočnosť, že žalovaní majú peňažné záväzky voči viacerým veriteľom a naviac nehnuteľnosti v ich bezpodielovom spoluvlastníctve resp. podielovom spoluvlastníctve previedli darovacou zmluvou na tretiu osobu. V prípade, ak by súd na základe návrhu žalobcu zaviazal žalovaného v 1. rade na zaplatenie sumy 15.503,36 Eur s príslušenstvom, a žalobca by na základe takéhoto právoplatného rozhodnutia súdu podal návrh na vykonanie exekúcie, existuje dôvodná obava z ohrozenia exekúcie napríklad z dôvodu, že by už žalovaní neboli vlastníkmi nehnuteľností z dôvodu, že by Okresný úrad Šaľa, katastrálny odbor rozhodol o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech tretej osoby na základe Darovacej zmluvy. Následne by sa žalobca musel domáhať ďalšou žalobou určenia odporovateľnosti právneho úkonu Darovacej zmluvy, čím by sa vymáhanie pohľadávky úpadcu neúmerne predĺžilo.
8. Podľa názoru žalobcu samotné ohrozenie exekúcie predpokladané v ustanovení § 343, ods. 1 CSP spočíva v tom, že aj v prípade vydania právoplatného a vykonateľného rozhodnutia zaväzujúceho žalovaného v 1. rade zaplatiť úpadcovi pohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 15.503,36 Eur s príslušenstvom, nebude žalobca ako správca úpadcu môcť takéto rozhodnutie použiť ako účinný prostriedok vymáhania pohľadávky úpadcu v exekučnom konaní, nakoľko žalovaní podľa lustrácie katastra nehnuteľností nie sú vlastníkmi iných nehnuteľností, ktorých prípadné vlastníctvo umožňuje efektívnejšie a účinnejšie vymáhanie pohľadávky veriteľa. Z toho vyplýva, že dôvodná obava žalobcu z ohrozenia exekúcie zanikne v prípade, ak sa žalobca stane záložným veriteľom na základe rozhodnutia súdu o zriadení záložného práva, pričom takéto postavenie záložného veriteľa umožní prípadne žalobcovi ako správcovi úpadcu začať výkon záložného práva k nehnuteľnostiam aj pre prípad ich vlastníctva obdarovaným.
9. Podľa názoru žalobcu je podanie návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia v súčasnosti jediným efektívnym a účinným prostriedkom ochrany jeho práv, nakoľko bez jeho vydania je možné dôvodne predpokladať ohrozenie exekúcie. Taktiež podľa názoru žalobcu v prípade nepodania tohto návrhu a nevydania zabezpečovacieho opatrenia zo strany súdu by mohlo dôjsť okrem obavy z ohrozenia exekúcie aj k poškodeniu záujmov jednotlivých veriteľov v konkurznom konaní úpadcu. Z uvedeného dôvodu je zrejmé, že ochrana záujmov veriteľov úpadcu bude dosiahnutá vydaním zabezpečovacieho opatrenia. V zmysle príslušných ustanovení CSP nepochybne vyplýva, že záložné právo zriadené zabezpečovacím opatrením súdu si v aj v prípade exekučného konania zachováva poradie a riadnu hmotnoprávnu relevanciu. Z uvedeného dôvodu je z hľadiska účelu sledovaného CSP zrejmé, že ochrana záujmov žalobcu resp. veriteľov úpadcu bude dosiahnutá nariadením zabezpečovacieho opatrenia súdom.
10. Žalobca ďalej v návrhu uviedol, že ohrozenie práv žalobcu spočíva v skutočnosti, že žalovaní nebudú vlastníkmi nehnuteľností, pričom po úspešnom sporovom konaní medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade nebude môcť dôjsť k uspokojeniu pohľadávky úpadcu z dôvodu, že žalovaný v 1. rade nebude vlastníkom žiadneho majetku postihnuteľného v exekučnom konaní. Súčasne citoval právnu vetu Uznesenia Ústavného súdu SR zo dňa 4.8.2020, sp. zn. ÚS 294/2000, podľa ktorej „Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je eliminovať nepriaznivé následky, ktoré by mohli v priebehu konkrétneho civilného sporového konania nastať. Zabezpečovacím opatrením sa teda má poskytnúť rýchla ochrana porušených alebo ohrozených práv subjektu, ktorý podal návrh na jeho nariadenie. Vzhľadom na zmysel tohto procesného inštitútu sa v konaní a rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neuplatňuje princíp kontradiktórnosti a princíp rovnosti strán sporu tak striktne ako v konaní vo veci samej. Všeobecný súd tak nemusí pri zisťovaní rozhodujúcich skutočností dbať na všetky formality, ako to je pri riadnom procesnom dokazovaní vo veci samej, postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Uvedené platí tak na úrovni rozhodovania na súde prvej inštancie, ako aj pri rozhodovaní na súde odvolacom.“
11. Žalobca poukázal na skutočnosť, že žalovaní bezodplatne na základe darovacej zmluvy scudzili ich nehnuteľnosti, a to aj napriek vedeniu viacerých exekučných konaní (pri ktorých súdni exekútori zakázali žalovaným disponovať majetkom podliehajúcim exekúcii) voči nim a napriek peňažnému záväzku žalovaného v 1. rade voči úpadcovi vo výške 15.503,36 Eur s príslušenstvom. Podľa názoru žalobcu uvedené konanie žalovaných nesmeruje k čestnému a férovému vysporiadaniu ich peňažných záväzkov, ale naopak, smeruje k zbaveniu sa relatívne hodnotného majetku bez odplaty a bez možnosti veriteľov žalovaných uspokojiť ich pohľadávku prípadne aj z tohto majetku. Podľa názoru žalobcu by takéto konanie žalovaných nemalo požívať právnu ochranu a naviac je práve základom pre osvedčenie dôvodnosti pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia.
12. K návrhu žalobca pripojil Uznesenie Okresného súdu Trnava zo dňa 15.12.2021, Dohodu o uznaní dlhu a splátkovom kalendári zo dňa 24.6.2022, doplnenie súpisu majetku zo dňa 30.23.2022 a zo dňa 6.7.2022, výpisy z listu vlastníctva č. XXXX, č. XXXX, výpisy z registra poverení, informáciu o stave katastrálneho konania.
13. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
14. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
15. Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP, (1) V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. (2) K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
16. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
17. Podľa § 343 ods. 1 , 2 a 3 CSP, (1) Zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. (2) Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. (3) Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
18. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
19. Zabezpečovacie opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese. Zabezpečovacie opatrenie nemá charakter konečného rozhodnutia a jeho účelom je len dočasná úprava pomerov strán sporu. Nariadením zabezpečovacieho opatrenia pred začatím konania alebo v jeho priebehu žalobca nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté rozhodnutím vo veci samej. Pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že existuje bezprostredné nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi zabezpečovacieho opatrenia a jeho návrh musí obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie, počnúc preukázaním potreby dočasnej úpravy strán sporu, osvedčenie dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, až po preukázanie dôvodnosti obavy, že exekúcia bude ohrozená.
20. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa zriadením záložného práva na konkrétny majetok dlžníka, ktorým sa zabezpečuje peňažná pohľadávka veriteľa s cieľom zamedziť alebo znížiť nebezpečenstvo, že pohľadávka nebude uspokojená. Základnými predpokladmi pre zriadenie zabezpečovacieho opatrenia podľa § 343 ods. 1 CSP sú: a/ návrh na jeho zriadenie, b/ spôsobilý predmet záložného práva - veci, práva a iné majetkové hodnoty, c/ zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku, d/ existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie.
21. Po oboznámení sa s obsahom návrhu na zabezpečovacie opatrenie a s ním súdu predložených listinných dôkazov súd dospel k názoru, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podľa § 343 ods. 1 CSP bol podaný dôvodne. Žalobca dostatočne osvedčil jednak existenciu splatnej pohľadávky, ale aj skutočnosť, že prípadný výkon rozhodnutia - budúcej exekúcie je reálne ohrozený, respektíve aj existenciu nevyhnutnosti neodkladnej potreby úpravy pomerov strán, pre ktorú je nevyhnutné nariadiť zabezpečovacie opatrenie.
22. Žalobca preukázal, že žalovaný v 1. rade písomne uznal jeho pohľadávku vo výške 15.503,36 Eur a ktorú však žalovaný v 1. rade v dohodnutých splátkach úpadcovi nesplácal. Ďalej súd skúmal nevyhnutnú podmienku pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, konkrétne existenciu prejavu vôle dlžníka žalobcu smerujúcu k realizácii právnych úkonov, ktoré by viedli zmareniu budúcej exekúcie za účelom
vymoženia splatnej pohľadávky žalobcu. Súd dospel k záveru, že žalobca osvedčil aj túto okolnosť, keď preukázal, že osoby, proti ktorým návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia smeruje, vykonáva právne úkony smerujúce k scudzeniu nehnuteľnosti (darovaním), ktorým sú vlastníkmi (čo vyplýva aj z voľne dostupného registra - výpisu LV č. XXXX a č. XXXX pre nehnuteľnosti v katastrálnom území Š., ako aj z pripojenej informácie o stave žiadosti žalobcom na č.l. 17 spisu). Na uvedených listoch vlastníctva č. XXXX a XXXX, na ktorých sú evidované nehnuteľnosti žalovaných, sú evidované plomby vyznačené Okresným úradom Šaľa, katastrálny odbor, pričom z uvedeným plomb vyplýva začatie katastrálneho konania pod číslom konania C.-XXX/XXXX o povolení vkladu vlastníckeho práva na základe Darovacej zmluvy uzavretej žalovanými, ktoré je prerušené. Súd tak z konania žalovaných vyvodil, že existuje obava spočívajúca v tom, že žalovaní sa môžu snažiť vyhnúť postihnutia svojho majetku v rámci exekúcie a v budúcnosti previesť svoje nehnuteľnosti na tretie osoby. Vo vzťahu k primeranosti zásahu do práv žalovaných zriadením záložného práva súd uvádza, že z hľadiska pomeru hodnoty nehnuteľností a výšky zabezpečovanej pohľadávky, takýto zásah nie je neprimeraný. Súd zároveň dodáva, že zásah do práv žalovaných nastúpi až vtedy, ak žalovaný v 1. rade nebude ochotný splniť, čo mu bude ukladať súdne rozhodnutie, a teda výkon záložného práva nastane až potom, ako bude pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
23. Na základe vyššie uvedených skutočností mal súd dostatočne osvedčenú existenciu všetkých zákonných predpokladov na zriadenie záložného práva uznesením o zabezpečovacom opatrení. Preto súd vyhovel návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a zriadil záložné právo k nehnuteľnostiam v prospech žalobcu tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia.
15. Podľa §-u 255 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
16. Podľa §-u 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
17. Keďže mal žalobca v konaní plný úspech súd zaviazal žalovaných, aby mu nahradil 100% trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu môže podať odvolanie (§ 359 CSP) strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 357 písm. d/ a § 362 ods. 1 CSP). Podľa § 358 CSP, Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Podľa § 363 CSP, V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 127 ods. 1 CSP, Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Podľa § 127 ods. 2 CSP, Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podľa § 364 CSP, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP, Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 3 CSP, Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.