Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-40-2013.pdf
PDF · 151.47 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-7C/40/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca, samosudcom JUDr. Ľubomírom Šablom, v právnej veci žalobcu: RECLAIM, a. s., so sídlom Prievozská 2/A, 821 09 Bratislava, IČO: 46 076 760, právne zast. Mgr. Martinom Babčaníkom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Malý trh 2/A, 811 08 Bratislava, proti žalovanému: Q. W., K.. XX.XX.XXXX, K. O. Č.. XX, XXX XX Š., toho času na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou Evou Pivarčovou, súdnou tajomníčkou informačného centra Okresného súdu Zvolen, o zaplatenie 4.315,86 Eur s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 4.145,70 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 10 % ročne zo sumy 3.164,99 Eur od 01.04.2012 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania spolu vo výške 1.598,66 Eur pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku zo žaloby vo výške 258,50 Eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 1.340,16 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu Mgr. Martina Babčaníka, advokáta, Advokátska kancelária so sídlom Malý trh 2/A, 811 08 Bratislava, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca žalobou došlou na tunajší súd žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 4.315,86 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 11,79 % ročne zo sumy 3.164,99 Eur od 01.04.2012 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Nárok odôvodnil tým, že na základe zmluvy o mimoriadnom medziúvere č. 0142300 1 05 a stavebnom úvere č. 0142300 4 04 zo dňa 22.11.2007 (ďalej len „zmluva o úvere“) poskytol právny predchodca žalobcu - Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004 (ďalej len „PSS, a.s.“) žalovanému úver vo výške 100.000 Sk a žalovaný sa zaviazal do nasporenia 40 % cieľovej sumy vkladať na účet zmluvy o stavebnom sporení pravidelné mesačné vklady minimálne vo výške 500 Sk, platiť poplatky a zároveň splácať do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení úroky z mimoriadneho medziúveru 6,79 % ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 566 Sk a súčasne platiť poplatok za poistenie typu A pravidelnými mesačnými platbami vo výške 40 Sk, t.j. spolu 606 Sk so splatnosťou splátok a poplatku prvého každý mesiac a povinnosťou ich uhradenia veriteľovi do 15. dňa mesiaca. Dňa 06.10.2008 zaslala PSS, a.s. žalovanému výzvu na úhradu omeškaných splátok pred odstúpením od zmluvy v lehote do 31.10.2008. Nakoľko žalovaný svoj peňažný záväzok v uvedenej lehote neuhradil, v súlade so zmluvou o úvere PSS, a.s. odstúpila listom zo dňa 02.02.2009 od zmluvy o úvere a zároveň požiadala o vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov v 7 - dňovej lehote od doručenia odstúpenia od zmluvy. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 01.04.2012 uzatvorenej medzi postupcom - PSS, a.s. a postupníkom - žalobcom postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému s príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými. V súlade so zmluvou o postúpení pohľadávok oznámil postupca žalovanému postúpenie pohľadávky listom zo dňa 16.04.2012. Pohľadávka žalobcu voči žalovanému predstavovala ku dňu 31.03.2012 sumu vo výške 4.315,86 Eur, z toho istina 3.164,99 Eur a úroky z omeškania 1.150,87 Eur.
Súd vo veci vydal platobný rozkaz č. k. 3Ro/295/2012 - 42 dňa 20.11.2012. Nakoľko platobný rozkaz nebolo možné doručiť do vlastných rúk žalovaného, súd ho uznesením 3Ro/295/2012 - 57 zo dňa 14.02.2013 zrušil v plnom rozsahu v zmysle § 173 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení. Pretože pobyt žalovaného nebol známy a súdu sa ho nepodarilo zistiť, súd v zmysle § 29 ods. 2 Občianskeho súdneho poplatku v platnom znení ustanovil žalovanému pre toto konanie opatrovníčku. Opatrovníčka žalovaného sa k žalobe žiadnym spôsobom nevyjadrila.
Opatrovníčka žalovaného sa pojednávania vo veci nezúčastnila. Doručenie predvolania mal súd u nej vykázané riadne a včas. Opatrovníčka žalovaného svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila. Súd preto v zmysle § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení pojednával v neprítomnosti opatrovníčky žalovaného.
Na pojednávaní dňa 26.06.2014 žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že trvá na podanej žalobe na základe dôvodov v nej uvedených v celom rozsahu.
Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie obsahom spisu, a to najmä žalobou, písomnou špecifikáciou pohľadávky, zmluvou o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 22.11.2007, odstúpením od zmluvy o úvere zo dňa 02.02.2009, predžalobnou výzvou na úhradu dlhu zo dňa 06.10.2008, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 01.04.2012, oznámením PSS, a.s. o postúpení pohľadávky zo dňa 16.04.2012 a vyjadrením žalobcu na pojednávaní.
Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:
Dňa 22.11.2007 uzavrel právny predchodca žalobcu PSS, a.s. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník zmluvu o mimoriadnom medziúvere č. 0142300 1 05 a stavebnom úvere č. 0142300 4 04. Na základe tejto zmluvy o úvere poskytla PSS, a.s. žalovanému mimoriadny medziúver vo výške 100.000 Sk a žalovaný sa zaviazal do nasporenia 40 % cieľovej sumy vkladať na účet zmluvy o stavebnom sporení pravidelné mesačné vklady minimálne vo výške 500 Sk, splácať do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení úroky z mimoriadneho medziúveru 6,79 % ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 566 Sk a zároveň platiť poplatok za poistenie typu A pravidelnými mesačnými platbami vo výške 40 Sk, t. j. spolu 606 Sk mesačne so splatnosťou prvého každý mesiac a povinnosťou ich uhradenia veriteľovi do 15. dňa mesiaca. Žalovaný porušil zmluvné podmienky a medziúver prestal riadne a včas splácať. Preto PSS, a.s. odstúpila listom zo dňa 02.02.2009 od zmluvy o úvere a zároveň požiadala o vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov v 7 - dňovej lehote od doručenia odstúpenia od zmluvy s upozornením, že ak žalovaný celý dlh v stanovenej lehote neuhradí, PSS, a.s. pristúpi k vymáhaniu pohľadávky súdnou cestou a následne prostredníctvom súdneho exekútora. Na základe fikcie doručenia bolo odstúpenie od zmluvy doručené žalovanému 24.02.2009, kedy sa stalo účinným. Žalovaný peňažné prostriedky vo výške 3.164,99 Eur nevrátil. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 01.04.2012 uzatvorenou medzi PSS, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému s príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými. Postupca oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky listom zo dňa 16.04.2012. Žalovaný doteraz dlžnú sumu žalobcovi neuhradil.
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v platnom znení (ďalej len „ObchZ“) tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.
Podľa § 1 ods. 2 ObchZ právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
Podľa § 261 ods. 3 písm. d) ObchZ touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti ( § 591), zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o tichom spoločenstve ( § 673), zmluvy o otvorení akreditívu ( § 682), zmluvy o inkase ( § 692), zmluvy o bankovom uložení veci ( § 700), zmluvy o bežnom účte ( § 708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716).
Podľa § 263 ods. 2 ObchZ strany sa nemôžu odchýliť od základných ustanovení uvedených pre jednotlivé zmluvné typy v tejto časti a od ustanovení, ktoré ustanovujú povinnú písomnú formu právneho úkonu.
Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.
Podľa § 1 ods. 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu.
Podľa článku I. bod 1. zmluvy o o mimoriadnom medziúvere č. 0142300 1 05 a stavebnom úvere č. 0142300 4 04 (ďalej len „zmluva o úvere“) predmetom tejto zmluvy je poskytnutie mimoriadneho medziúveru pod číslom 0142300 1 05 vo výške 100.000 Sk, pričom po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení, na základe ktorej bol mimoriadny medzi úver poskytnutý a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok ako aj „Všeobecných podmienok pre zmluvy o stavebnom sporení“ (ďalej len „Všeobecné podmienky“) sa mimoriadny medziúver zmení na stavebný úver pod číslom 0142300 4 04 vo výške cca 60.000 Sk. Presná výška stavebného úveru sa rovná rozdielu cieľovej sumy a nasporenej sumy pri pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení.
Podľa článku I. bod 2. účelom tohto mimoriadneho medziúveru, ako aj stavebného úveru, je:
a) nadobudnutie vlastníctva bytu, rodinného domu alebo bytového domu
b) výstavba, prístavba, nadstavba, vstavba alebo stavebné úpravy rodinného domu alebo bytového domu alebo stavebné úpravy bytu
c) modernizácia bytu, bytového domu alebo rodinného domu alebo udržiavacie práce na nich
d) nadobudnutie vlastníctva stavebného pozemku na účel výstavby rodinného domu
e) nadobudnutie vlastníctva pozemku, na ktorom sa už nachádza rodinný dom alebo bytový dom
f) nadobudnutie vlastníctva nebytových priestorov v bytovom dome na účel prestavby nebytových priestorov na byt
g) prestavba nebytových priestorov na byt
h) úhrada podielu bytovému družstvu na účel nadobudnutia bytu.
Podľa § 879j zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
Podľa § 52 ods. 1 OZ v znení účinnom od 01.01.2008 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 497 ObchZ zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 499 ObchZ za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
Podľa § 502 ods. 1 veta prvá ObchZ od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.
Podľa § 504 ObchZ dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
Podľa § 503 ods. 1 ObchZ záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.
Podľa § 503 ods. 2 ObchZ, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
Podľa článku II. zmluvy o úvere dlžník je povinný v súlade so zmluvou, ako aj v súlade so zmluvou o stavebnom sporení a Všeobecnými podmienkami pre zmluvy o stavebnom sporení, poukazovať pravidelne mesačne na účet zmluvy o stavebnom sporení vklad vo výške 500 Sk. Dlžník sa zároveň zaväzuje splatiť poskytnutý mimoriadny medziúver vrátane úroku. Výška úrokovej sadzby mimoriadneho medziúveru je 6,79 % p.a. počas trvania prijatia dlžníka ako poistenej osoby A.
Podľa článku II. bodu 1. zmluvy o úvere do nasporenia 40 % cieľovej sumy sa dlžník zaväzuje vkladať na účet zmluvy o stavebnom sporení pravidelné mesačné vklady minimálne vo výške 500 Sk.
Podľa článku II. bodu 2. zmluvy o úvere do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa dlžník zaväzuje splácať úroky z mimoriadneho medziúveru pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 566 Sk a súčasne platiť poplatok za poistenie typu A pravidelnými mesačnými platbami vo výške 40 Sk, t. zn. dlžník sa zaväzuje uhrádzať pravidelné mesačné splátky úrokov a úhradu poplatku za poistenie jednou platbou v celkovej výške 606 Sk.
Podľa článku II. bod 3. zmluvy o úvere splátka úrokov a poplatok za poistenie sú splatné prvého každý mesiac a musia byť uhradené veriteľovi do 15. dňa mesiaca.
Podľa § 344 ObchZ od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon.
Podľa § 506 ObchZ, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
Podľa článku VII. bod 1. zmluvy o úvere veriteľ má právo od zmluvy odstúpiť a požadovať okamžité splatenie mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru vrátane príslušenstva, ak nastane niektorá zo skutočností uvedených v čl. XIX Všeobecných podmienok.
Podľa článku XIX. bod 3. písm. a) Všeobecných podmienok stavebná sporiteľňa môže od úverovej zmluvy odstúpiť a požadovať okamžité splatenie stavebného úveru v prípadoch, ak je stavebný sporiteľ v omeškaní s viac než dvoma splátkami alebo jednou splátkou dlhšie ako 3 mesiace v zmysle § 506 Obchodného zákonníka.
Podľa článku VII. bod 2. písm. i) zmluvy o úvere veriteľ má právo od zmluvy odstúpiť a požadovať okamžité splatenie mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru aj v prípade, ak dlžník nesplnil alebo porušil povinnosti vymedzené touto zmluvou alebo zabezpečovacími zmluvami.
Podľa § 349 ods. 1 ObchZ odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo zmeniť bez súhlasu druhej strany.
Podľa § 351 ods. 1 ObchZ odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa § 262, riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy.
Podľa článku VII. bod 5. zmluvy o úvere odstúpením od tejto zmluvy nezaniká záväzok dlžníka, prípadne ručiteľa splatiť pohľadávku veriteľa vrátane jej príslušenstva. Odstúpením od tejto zmluvy nezanikajú ani zabezpečovacie zmluvy uzatvorené medzi veriteľom a dlžníkom, resp. treťou osobou.
Podľa článku VII. bod 6. zmluvy o úvere odstúpením od tejto zmluvy nezaniká ani právo veriteľa požadovať zmluvne dohodnuté úroky až do zaplatenia celej pohľadávky.
Podľa článku VII. bod 7. veta prvá a druhá zmluvy o úvere odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, a to dňom doručenia tohto oznámenia druhej zmluvnej strane. Všetky oznámenia veriteľa sa považujú za doručené aj dňom uplynutia úložnej doby zásielky na pošte, po oznámení na adrese uvedenej v tejto zmluve alebo pri zmene adresy na dodatočne klientmi písomne oznámenú adresu pre doručovanie.
V zmysle článku VII. bod 8. zmluvy o úvere po odstúpení od tejto zmluvy má veriteľ právo účtovať si pri medziúvere 5 % p. a. úrok z omeškania nad dohodnutú úrokovú sadzbu z celého zostatku dlhu.
Podľa článku VII. bod 10. zmluvy o úvere v prípade odstúpenia od tejto zmluvy sa splatná istina, nezaplatené úroky a poplatky zúčtujú do jednej sumy, ktorá sa ďalej úročí v súlade s bodom 8. čl. VII. tejto zmluvy.
Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s citovanou právnou úpravou sa súd riadil nasledovnými úvahami pri hodnotení dôkazov a dospel k nasledovným právnym záverom:
Keďže zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bol v čase jeho vzniku uzatvorený na základe zmluvy o úvere, súd tento vzťah vyhodnotil ako obchodnoprávny, nakoľko sa podľa názoru súdu jedná o absolútny obchod, čo nevylučuje posudzovanie zmluvy o úvere ako zmluvy spotrebiteľskej. Občiansky zákonník totiž od 01.01.2008 definuje ako spotrebiteľskú každú zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Pre posúdenie, či sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu je teda dôležité posúdenie povahy účastníkov právneho vzťahu, pričom v tomto prípade má súd za nesporné, že právny predchodca žalobcu spĺňa znaky dodávateľa v zmysle § 53 ods. 2 OZ a žalovaný znaky spotrebiteľa podľa § 53 ods. 4 OZ. Novelou Občianskeho zákonníka
- - zákonom č. 568/2007 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť dňom 01.01.2008 v súvislosti s novelizáciou §§ 52 až 53 OZ bolo do Občianskeho zákonníka vložené ustanovenie upravujúce tzv. nepravú retroaktivitu, a preto sa ustanoveniami tohto zákona spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 01.01.2008. Nemenej dôležitou je však skutočnosť, že vznik týchto právnych vzťahov (a teda aj vzťahu zo zmluvy o úvere ako vzťahu obchodnoprávneho), ako aj nároky z nich vzniknuté pred 01.01.2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov. Pri nároku na plnenie požadované v žalobe však platí stav účinný po 01.01.2008, pretože sa jedná o nárok, ktorý vznikol na základe odstúpenia od zmluvy, ktorého hmotnoprávne účinky nastali doručením tohto právneho úkonu žalovanému ako dlžníkovi dňa 24.02.2009 ex nunc. Žiadne ustanovenie Občianskeho zákonníka vzhľadom na definíciu spotrebiteľskej zmluvy neustanovuje, že spotrebiteľskými zmluvami sú len zmluvy upravené v Občianskom zákonníku a teda nevylučuje, že spotrebiteľskými zmluvami sú aj zmluvy upravené v Obchodnom zákonníku. Treba však rozlišovať dva rozdielne pojmy, a to zmluvu spotrebiteľskú definovanú v Občianskom zákonníku a spotrebiteľský úver a zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa vtedy účinného zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, ktorý zmluvu o úvere poskytnutom na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu, vylučuje z jeho predmetu pôsobnosti. Že sa jedná v tomto prípade o takúto zmluvu vyplýva z článku I. bodu 2. zmluvy o úvere.
Keďže k odstúpeniu od zmluvy došlo účinne dňa 24.02.2009 a žalovaný doteraz svoj záväzok vrátiť poskytnutý úver nesplnil, súd žalobe v časti sumy istiny 3.164,99 Eur vyhovel.
Podľa § 768f ObchZ ustanovenia účinné od 15. januára 2009 sa nevzťahujú na omeškanie, ktoré vzniklo pred 15. januárom 2009.
Podľa § 768k ods. 2 ObchZ práva a povinnosti zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv uzavretých pred 1. februárom 2013 sa spravujú podľa predpisov účinných do 31. januára 2013.
Podľa § 768k ods. 3 ObchZ ustanovenia o čase plnenia peňažného záväzku dlžníka (§ 340a), osobitné ustanovenia pre čas plnenia peňažného záväzku dlžníka, ktorým je subjekt verejného práva (§ 340b), ustanovenia o omeškaní dlžníka (§ 365) a ustanovenia o nekalých zmluvných podmienkach a nekalej obchodnej praxi (§ 369d) účinné od 1. februára 2013 sa nevzťahujú na záväzkové vzťahy uzavreté pred 1. februárom 2013.
Podľa § 365 Obchodného zákonníka v platnom znení dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom od 15.01.2009 do 31.01.2013, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatkov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 369 ods. 2 veta prvá Obchodného zákonníka v platnom znení úroky z omeškania sa stanú splatnými po uplynutí dňa alebo lehoty, ktoré sú v zmluve určené na splnenie peňažného záväzku.
V zmysle článku VI. bod. 2. zmluvy o úvere, ak je dlžník v omeškaní so splátkou, má veriteľ právo účtovať si 5 % úrok pri mimoriadnom medziúvere z omeškania nad dohodnutú úrokovú sadzbu zo zameškaných splátok.
Podľa článku VI. bod 3. zmluvy o úvere, v prípade omeškania dlžníka s viac ako dvoma splátkami alebo jednou splátkou po dobu dlhšiu ako 3 mesiace je veriteľ oprávnený požadovať zaplatenie celého zostatku dlhu pred dohodnutou dobou splatnosti.
V zmysle VI. bod 4. zmluvy o úvere, v prípadoch uvedených v bode 3., čl. VI. tejto zmluvy má veriteľ právo účtovať si pri medziúvere 5 % p. a. úrok z omeškania nad dohodnutú úrokovú sadzbu z celého zostatku dlhu.
Pretože zmluva o úvere bola medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným uzavretá dňa 22.11.2007 a žalovaný sa dostal do omeškania s plnením jeho peňažných záväzkov dňa 25.02.2009, teda v období po 15.01.2009 avšak pred 31.01.2013 (doručenie odstúpenia žalovanému 24.02.2009, kedy došlo k zosplatneniu celého zostatku úveru), súd v zmysle prechodných ustanovení § 768 k ods. 3 a § 768f ObZ aplikoval ohľadne omeškania žalovaného (dlžníka) s plnením jeho peňažných záväzkov ustanovenia Obchodného zákonníka v znení účinnom od 15.01.2009 do 31.01.2013. Pre prípad omeškania bol medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným v zmluve dohodnutý úrok z omeškania vo výške 6,79 % + 5% = 11,79 %. Ustanovenie § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom od 15.01.2009 do 31.01.2013 ustanovuje v prípade spotrebiteľskej zmluvy, ktorou táto zmluva o úvere vzhľadom na vyššie uvedené nepochybne je, možnosť dojednať úrok z omeškania najviac vo výške podľa predpisov občianskeho práva, ktorý v zmysle § 517 ods. 2 OZ a § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013, činil k prvému dňu omeškania (25.02.2009) 10 %. V zmluve o úvere dohodnutý úrok z omeškania 11,79 % je teda v rozpore s uvedenou zákonnou úpravou, a preto súd priznal žalobcovi úroky z omeškania len vo výške 10 % z priznanej žalovanej sumy 3.164,99 Eur od 25.02.2009 do 31.03.2012, čo činí 980,71 Eur a od 01.04.2012 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti úrokov z omeškania žalobu zamietol (t.j. nepriznal žalobcovi požadované úroky z omeškania vo výške 11,79 % zo sumy 3.164,99 Eur za deň 24.02.2009 (pretože vtedy sa celý zostatok úveru ešte len stal splatným a teda k omeškaniu došlo až nasledujúci deň) a úroky z omeškania vo výške 1,79 % zo sumy 3.164,99 Eur od 25.02.2009 do zaplatenia).
Žalobca si v konaní uplatnil náhradu trov konania, ktorú v zákonnej lehote troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku vyúčtoval nasledovne:
I. náhrada zaplateného súdneho poplatku zo žaloby vo výške 258,50 Eur
II. náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 1.381,57 Eur, pozostávajúca z:
- tarifná odmena po 161,01 Eur za tieto úkony právnej služby:
a) prevzatie a príprava obhajoby vrátane prvej porady s klientom v roku 2012
b) písomné podanie na súd vo veci samej (žaloba) podaná dňa 26.07.2012
c) účasť na pojednávaní dňa 26.06.2014
- tarifná odmena vo výške 1 zo sumy 161,01 Eur, t.j. 40,25 Eur za účasť na pojednávaní dňa 10.04.2014
- režijný paušál po 7,63 Eur za 2 vyššie uvedené úkony právnej služby vykonané v roku 2012
- režijný paušál po 8,04 Eur za 2 vyššie uvedené úkony právnej služby vykonané v roku 2014
- 20 % - ná daň z pridanej hodnoty z tarifnej odmeny a režijného paušálu vo výške 110,92 Eur
- náhrada cestovného za 2 cesty na pojednávanie z Bratislavy do Revúcej a späť (600 km) dňa 10.04.2014 a dňa 26.06.2014 vo výške 2 x 183,80 Eur (1 cesta - - základná náhrada 600 x 0,183 eura =109,80 Eur + náhrada za spotrebované pohonné látky 74 Eur)
- náhrada za stratu času stráveného na ceste z Bratislavy do Revúcej a späť cestou na pojednávania dňa 10.04.2014 a 26.06.2014 vo výške 2 x 174,20 Eur (2 x 13,40 Eur x 13 začatých polhodín)
Podľa § 137 OSP trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Podľa § 140 ods. 1 OSP každý účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu osobne, a trovy svojho zástupcu. Spoločné trovy platia účastníci podľa pomeru účastníctva na veci a na konaní.
Podľa § 151 ods. 1 OSP o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa § 142 ods. 3 OSP aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.
Podľa § 24 OSP účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Ak nejde o zastupovanie podľa § 26, môže si účastník zvoliť za zástupcu len fyzickú osobu. V tej istej veci môže mať účastník súčasne len jedného zvoleného zástupcu; to neplatí, ak ide o zastúpenie podľa § 25.
Podľa § 25 ods. 1 OSP ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta. Plnomocenstvo udelené advokátovi nemožno obmedziť.
Podľa § 149 ods. 1 OSP, ak advokát zastupoval účastníka konania, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrad týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Podľa § 149 ods. 3 OSP, ak účastníkovi, ktorý si zvolil viacerých advokátov, sa prisudzuje náhrada trov konania, patrí mu náhrada trov právneho zastúpenia len za jedného advokáta. Túto náhradu trov súd prizná na účet advokáta, ktorého účastník určí, a ak účastník advokáta neurčí, súd prizná náhradu trov na účet ktoréhokoľvek z nich.
Podľa § 20c vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška č. 655/2004 Z. z.“) v znení účinnom od 01.07.2013 za úkony právnych služieb, ktoré boli vykonané pred 1. júlom 2013, patrí advokátovi odmena podľa predpisov účinných do 30. júna 2013.
Podľa § 9 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v platnom znení základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.
Podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v platnom znení, ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty je nad 663,88 eura do 6.638,78 eura 41,49 eura + 9,96 eura za každých aj začatých 331,94 eura prevyšujúcich sumu 663,88 eura.
Podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom do 30.06.2013 odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom.
Podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom do 30.06.2013 odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby: písomné podanie na súd alebo iný orgán vo veci samej.
Podľa § 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom od 01.07.2013 odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby: účasť na konaní pred súdom alebo iným orgánom a na konaní o zmieri, a to za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných počas dvoch hodín; ak úkon alebo na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako štyri hodiny, patrí odmena za každé dve skončené hodiny.
Podľa § 13a ods. 4 veta druhá vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom od 01.07.2013 za zastúpenie na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania veci, patrí odmena vo výške jednej štvrtiny základnej sadzby tarifnej odmeny.
Podľa § 15 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v platnom znení advokát má popri nároku na odmenu aj nárok
a) na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy,
b) na náhradu za stratu času (§ 17).
Podľa § 7 ods. 5 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v platnom znení (ďalej len „zákon o cestovných náhradách“) cenu pohonnej látky preukazuje zamestnanec dokladom o kúpe pohonnej látky, z ktorého je zrejmá súvislosť s pracovnou cestou (ďalej len "doklad o kúpe"). Ak zamestnanec preukazuje cenu pohonnej látky viacerými dokladmi o kúpe, cena pohonnej látky sa môže vypočítať aritmetickým priemerom preukázaných cien. Ak zamestnanec nepreukáže cenu pohonnej látky dokladom o kúpe, na výpočet sa použije cena pohonnej látky, ktorá platila v čase nástupu na pracovnú cestu zistená Štatistickým úradom Slovenskej republiky (ďalej len "štatistický úrad").
Podľa § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v platnom znení, ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu (zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v platnom znení).
O náhrade trov konania na návrh žalobcu súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 OSP, nakoľko žalobe nebolo vyhovené len v pomerne nepatrnej časti, pretože ku dňu vyhlásenia rozsudku činí celková priznaná suma pohľadávky s príslušenstvom 4.854,13 Eur a nepriznaná suma len 296,97 Eur, čo predstavuje pomer 94,23 % úspechu ku 5,77 % neúspechu.
Úspešnému žalobcovi súd priznal náhradu trov konania spolu vo výške 1.598,66 Eur pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku zo žaloby vo výške 258,50 Eur a z trov právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. vo výške 1.340,16 Eur pozostávajúcich z:
- základná sadzba tarifnej odmeny po 151,05 Eur za 3 úkony právnej služby:
d) prevzatie a príprava obhajoby vrátane prvej porady s klientom v roku 2012
e) písomné podanie na súd vo veci samej (žaloba) podaná dňa 26.07.2012
f) účasť na pojednávaní dňa 26.06.2014
- 1 základnej sadzby tarifnej odmeny (151,05 Eur/4), t.j. 37,76 Eur úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 10.04.2014 odročenom bez prejednania veci samej
- režijný paušál po 7,63 Eur za 2 vyššie uvedené úkony právnej služby vykonané v roku 2012
- režijný paušál po 8,04 Eur za 2 vyššie uvedené úkony právnej služby vykonané v roku 2014
- 20 % - ná daň z pridanej hodnoty z tarifnej odmeny a režijného paušálu vo výške 104,45 Eur
- náhrada cestovného za cestu na pojednávanie z Bratislavy do Revúcej a späť (600 km) dňa 10.04.2014 vo výške 181,26 Eur (základná náhrada 600 x 0,183 eura =109,80 Eur + náhrada za spotrebované pohonné látky 71,46 Eur)
- náhrada cestovného za cestu na pojednávanie z Bratislavy do Revúcej a späť (600 km) dňa 26.06.2014 vo výške 183,80 Eur (základná náhrada 600 x 0,183 eura =109,80 Eur + náhrada za spotrebované pohonné látky 74 Eur)
- náhrada za stratu času stráveného na ceste z Bratislavy do Revúcej a späť cestou na pojednávania dňa 10.04.2014 a 26.06.2014 vo výške 2 x 174,20 Eur (2 x 13,40 Eur x 13 začatých polhodín).
Súd nepriznal žalobcovi tarifnú odmenu za 3 úkony právnej služby v ním požadovanej výške po 161,01 Eur za jeden úkon právnej služby, ale len vo výške po 151,05 Eur, pretože žalobca pri výpočte tarifnej odmeny vychádzal z hodnoty žalovanej pohľadávky vo výške 4.315,86 Eur, kým súd mu priznal len sumu 4.145,70 Eur a pri výpočte základnej sadzby tarifnej odmeny sa vychádza v zmysle § 142 ods. 3 OSP z výšky súdom priznaného plnenia. Na základe toho potom súd priznal žalobcovi aj tomu zodpovedajúcu 1 základnej sadzby tarifnej odmeny za účasť na pojednávaní odročenom bez prejednania veci samej a daň z pridanej hodnoty z celkovej priznanej odmeny a režijného paušálu za 4 úkony právnej služby.
Nakoľko žalobca nepredložil resp. nepreukázal súdu cenu pohonných látok dokladom o kúpe pohonných látok v čase uskutočnenia ciest, súd v súlade s § 7 ods. 5 zákona o cestovných náhradách krátil náhradu za spotrebované pohonné hmoty za cestu vykonanú dňa 10.04.2014 z požadovaných 1,486 Eur / l na 1,435 Eur / l, a to podľa priemernej ceny pohonných látok v SR v 15. týždni roka 2014 zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky, a teda cestovné za uvedenú cestu činí (600 x 1,435 x 0,083) + (600 x 0,183) Eur, t.j. 181,26 Eur. Za cestu vykonanú dňa 26.06.2014 súd náhradu cestovného nekrátil, pretože si ju žalobca uplatnil v zmysle vyššie uvedeného v nižšej výške než mu patrila, nakoľko cena pohonných látok v SR v 26. týždni roka 2014 zistená Štatistickým úradom Slovenskej republiky činila až 1,515 Eur / l, kým žalobca si uplatnil 1,486 Eur / l.
Vo vyúčtovaní náhrady trov konania žalobca žiadal, aby ju súd uložil žalovanému poukázať priamo na účet žalobcu odvolávajúc sa na znenie § 149 ods. 3 OSP. Súd tejto žiadosti nevyhovel, pretože ako zo znenia citovaného § - u vyplýva, jeho aplikácia je možná, len ak má žalobca v konaní splnomocnených (zvolených) súčasne dvoch a viac právnych zástupcov z radov advokátov. Uvedené ustanovenie treba totiž vykladať v nadväznosti na § 24 a § 25 ods. 1 OSP, ktoré umožňujú, aby bol účastník konania súčasne zastúpený dvoma a viacerými zástupcami v jednom a tom istom konaní. Ustanovenie § 149 ods. 3 OSP teda rieši prípad, ak má účastník konania súčasne (v tom istom časovom období) v tom istom konaní zvolených dvoch alebo viacerých advokátov a teda nedá sa vystačiť s ustanovením § 149 ods. 1 OSP. Preto ust. § 149 ods. 3 OSP zakotvilo, že ak úspešný účastník konania neurčí, na účet ktorého zo súčasne zvolených advokátov má byť náhrada trov konania poukázaná, môže si súd vybrať, na účet ktorého zo súčasne zvolených advokátov uloží neúspešnému účastníkovi konania povinnosť poukázať náhradu trov konania. Avšak ani ust. § 149 ods. 3 OSP nepripúšťa poukázať náhradu trov konania priamo úspešnému účastníkovi konania. Aplikácia § 149 ods. 3 OSP však v tomto konaní neprichádza do úvahy, pretože žalobca nemal v tomto konaní zvolených dvoch advokátov súčasne, ale postupne, pretože najprv v konaní splnomocnil na zastupovanie advokátku Mgr. Gabrielu Hrbáňovú a následne dňa 25.03.2014 odvolal plnú moc jej udelenú a splnomocnil na zastupovanie v konaní súčasného právneho zástupcu - advokáta Mgr. Martina Babčaníka. Preto súd viazaný kogentným ustanovením § 149 ods. 1 OSP uložil žalovanému povinnosť zaplatiť náhradu trov konania na účet súčasného právneho zástupcu žalobcu.
Vzhľadom na uvedené a v súlade s citovanou právnou úpravou súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia tohto rozsudku cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p. - musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca) môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení).