Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Co-105-2014.pdf
PDF · 69.74 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/105/2014
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci navrhovateľky E. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. XX proti odporcovi U. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. XX o rozvod manželstva, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 26. 02. 2014, č. k. 17C/19/2014-19 takto jednohlasne
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo účastníkov uzatvorené dňa XX. XX. XXXX. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
V prejednávanej veci mal z výpovedí účastníkov preukázané, že medzi účastníkmi ako manželmi došlo k dlhodobému a vážnemu rozvratu v manželstve, ktorý trvá minimálne od roku 1995, kedy navrhovateľka prvýkrát podala návrh na rozvod manželstva. Navrhovateľka dôvodnosť tohto návrhu zdôraznila tým, že sama sa stará o finančné zabezpečenie rodiny, o vytvorenie finančných predpokladov pre najmladšieho syna U., študujúceho v 2.ročníku nadstavbového štúdia na Strednej škole obchodu a služieb v Q. a sama pokrýva finančné potreby rodiny. V priebehu manželstva odporca bol vo vzťahu dominantný, kontroloval, kritizoval a ponižoval navrhovateľku v prítomnosti vtedy mal. detí. Takéto spolužitie bolo neznesiteľné a navrhovateľka bola vystavená sústavnému strachu a tým dochádzalo k prehlbovaniu manželskej krízy. V období, keď deti účastníkov konania sú už plnoleté, je manželstvo účastníkov iba formálne. Navrhovateľka vycestovala za prácou do S. republiky, takže v spoločnej domácnosti sa zdržiava iba priebežne. Odporca od roku 2008 nie je v pracovnom pomere a nie je poberateľom ani žiadnej dávky zo sociálneho systému. Navrhovateľka na nariadenom pojednávaní napriek príhovoru odporcu a jeho právneho zástupcu na svojom návrhu zotrvala a vyhlásila, že nemieni inak disponovať návrhom, pričom poukázala na skutočnosť, že už v minulosti prvýkrát podala návrh na rozvod manželstva v roku 1995 a vzťahy medzi účastníkmi konania sa za toto obdobie nezmenili. Vzhľadom na uvedené súd prvého stupňa návrhu navrhovateľky vyhovel.
O trovách konania rozhodol podľa ust. § 144 O. s. p..
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca. Navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že vo veci sa nezisťovali príčiny vedúce k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi. Navrhovateľka na pojednávaní vôbec nevypovedala, nevedela sa sama vyjadriť ku skutkovým okolnostiam údajného rozvratu manželstva, teda nebolo možné zistiť, čo viedlo navrhovateľku k podaniu návrhu na rozvod manželstva. Výpoveď navrhovateľky bola nahradená prejavom jej právnej zástupkyne. Navrhovateľka si nie je dostatočne vedomá významu a následkom rozvodu manželstva. Pri rozhodovaní sa vychádzalo z neúplného a nedostatočného dokazovania, a preto nebolo možné dospieť k záveru o veľmi vážnom narušení vzťahov medzi manželmi v posledných rokoch. Rozhodnutie navrhovateľky ovplyvnila zásadným spôsobom dcéra účastníkov, s ktorou mal odporca v poslednom období vážne nezhody ohľadom jej priateľa, ktorý vedie neusporiadaný život. Keďže navrhovateľka je ľahko ovplyvniteľná, bol takýto popud dcéry na navrhovateľku jednoduchým spôsobom ako ublížiť odporcovi bez toho, aby si uvedomila, že spôsobí rozpad rodiny. Na preukázanie tvrdení odporcu o takomto konaní dcéry účastníkov žiadne dokazovanie vykonané nebolo. Odporca žil s navrhovateľkou v manželstve 25 rokov po cirkevnom sobáši, keďže je veriaci a veľmi dobre pozná ako rozmýšľa navrhovateľka. Je presvedčený, že návrh na rozvod nebol podaný z presvedčenia navrhovateľky.
Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 212 O. s. p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a zistil, že rozhodnutie je nepreskúmateľné.
Obsahové náležitosti rozsudku určuje ust. § 157 O. s. p.. Ich správnosť a úplnosť je predpokladom vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Či je rozhodnutie preskúmateľné alebo nie sa dá zistiť len z jeho odôvodnenia.
V tejto súvislosti je právne významné ust. § 157 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje ust. § 157 ods. 2 O. s. p. dochádza nielen k tomu, že rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Konanie a rozhodovanie všeobecných súdov sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôľe sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti svoje rozhodnutia odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej.
Ust. § 23 Zákona o rodine umožňuje rozviesť manželstvo na návrh niektorého z manželov vtedy, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Zároveň toto ustanovenie ukladá súdu povinnosť zisťovať príčiny vedúce k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliadať.
V prejednávanej veci podľa odôvodnenia rozhodnutia výpoveďami účastníkov malo byť preukázané, že medzi nimi došlo k dlhodobému a vážnemu rozvratu v manželstve trvajúcemu minimálne od roku 1995. Takéto zistenie z výpovedí účastníkov nevyplýva, nakoľko ich vyjadrenia sú úplne odlišné. Na pojednávaní konanom dňa 26. 02. 2014 navrhovateľka iba zotrvala na podanom návrhu, pričom odporca všetky tvrdenia navrhovateľky uvedené v návrhu označil za lživé. Ako sa s týmito protichodnými vyjadreniami účastníkov vyrovnal konajúci súd, z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé. Okrem toho podľa tvrdenia navrhovateľky rozvrat manželstva má trvať minimálne od roku 1995, kedy navrhovateľka podala po prvýkrát návrh na rozvod manželstva. Či toto tvrdenie je pravdivé alebo nie sa z obsahu spisu zistiť nedá. V tomto smere je preto rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.
Keďže vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa účastníkovi odníma možnosť v odvolacom konaní riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy, nakoľko je problematické zaujímať stanoviská k nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 221 ods. 1 písm. f) a ods. 2 O. s.p. rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.