Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/227/2007

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Gabrielou Briškovou, v právnej veci žalobcu: Štefana Pavlíka - STAVIVÁ, so sídlom v Martine, Kratinova č. 71, IČO: 10 874 208, právne zastúpeného: JUDr. Jánom Repáňom, advokátom so sídlom v Martine, ul. M. R. Štefánika č. 25, proti žalovanému: Y. T., W.. X. X. XXXX, F. U. R. Č.. XX, I. N. Y., právne zastúpeného: JUDr. Ľubošom Rackom, advokátom so sídlom v Liptovskom Mikuláši, Námestie osloboditeľov č. 35, o splnenie povinnosti zaplatiť sumu 2.518,87 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.007,55 eur s 6% ročným úrokom z omeškania od 11. 5. 2008 do zaplatenia, všetko v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V zostávajúcej časti sa žaloba z a m i e t a.

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Žalobca sa podanou žalobou na tunajšom súde dňa 3. 12. 2007 domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 2.518,87 eur s 6% ročným úrokom z omeškania od 1. 12. 2007 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca je prevádzateľom motorového vozidla značky Mitsubishi Galant e.č.: MT-725AS. Dňa 12. 5. 2005 okolo 18.00 hod viedla vozidlo dcéra žalobcu M. T. smerom od Korytnice na Donovaly, kedy pri odbočovaním predmetným vozidlom vľavo došlo k stretu s vozidlom Škoda Octavia LM-700BA, ktoré viedol žalovaný, a súčasne bol jeho prevádzateľom. Vyšetrovanie dopravnej nehody bolo realizované Okresným riaditeľstvom Policajného zboru ODI Banská Bystrica pod sp. zn. ORP-2011-TI-KP-2006. Vodička vozidla žalobcu dodržala povinnosti vyplývajúce z pravidiel cestnej premávky, vo vzdialenosti viac ako 100 m pred miestom stretu dala znamenie o zmene smeru jazdy doľava, miernym spôsobom znižovala rýchlosť tak, aby neohrozovala štyri vozidlá idúce za ňou, ktoré sa začali pohybovať v pravej časti jazdného pruhu. Žalovaný nezodpovedným spôsobom predbiehal v neprehľadnej zákrute vľavo a to napriek tomu, že všetky ostatné vozidlá idúce za vodičkou vozidlo obiehali vpravo. Pohyboval sa neprimeranou rýchlosťou a jeho správanie bolo príčinou nehody. Pri prejednávaní priestupku bola vodička vozidla žalobcu uznaná za vinnú, odvolací orgán však zrušil takéto rozhodnutie. Podľa názoru žalobcu, žalovaný sa poznal s príslušníkmi polície. Žalovaný po vyjdení z ľavotočivej zákruty, ktorá predchádzala miestu stretu približne 120 m pred ním, nedostatočným spôsobom zohľadnil situáciu na vozovke, pred ním sa nachádzajúcu, nezaregistroval znamenie vodičky o zmene smeru jazdy. Pokračoval v rýchlej jazde až do času, keď narazil do vozidla žalobcu. V dôsledku nehody bol žalobca nútený dať osobné motorové vozidlo do servisu a vykonať opravu, za čo mu bola vystavená faktúra č. 502005 zo dňa 15. 12. 2005 vo výške 2.518,87 eur. Uvedená faktúra bola uhradená 20. 12. 2005. Ku škode na majetku žalobcu došlo vyplatením ceny opravy. Keďže žalovaný porušil právnu povinnosť, ktorá mala za následok škodu, žalobca sa domáha náhrady vzniknutej škody voči nemu.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil a navrhol ju zamietnuť. Potvrdil, že bol účastníkom dopravnej nehody na Donovaloch, keď viedol svoje osobné motorové vozidlo Škoda Octavia e.č. LM-700BA. Počas predchádzania do jeho vozidla narazila vodička osobného motorového vozidla Mitsubishi MT-725AS. Keďže na mieste nehody vodička namietala svoje zavinenie, bola privolaná polícia. Po zadokumentovaní nehody bola za vinníčku určená vodička uvedeného vozidla M. T.. Udalosť ohlásil poisťovni, ktorá ho informovala, že podľa vyjadrenia policajného orgánu v Banskej Bystrici nehoda nebola ešte uzavretá, preto nemôžu faktúru uhradiť. Priestupkové konanie však bolo z dôvodu zaniknutia trestnosti zastavené uplynutím dvojročnej lehoty. Žalobkyňa si spôsobila škodu sama porušením zákonných noriem upravujúcich premávku na pozemných komunikáciách. Zo záverov objasňovania priestupkov nevyplynulo, že žalovaný jazdil neprimeranou rýchlosťou. Nikoho neovplyvňoval v súvislosti s vyšetrovaním udalosti.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov, znaleckými posudkami, výsluchom znalcov, fotodokumentáciou, zapožičaným spisovým materiálom Okresného riaditeľstva Policajného zboru ODI Martin a Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici, Krajský dopravný inšpektorát, písomnými správami Slovenskej správy ciest, Obce Donovaly, zistiac nasledovné:

Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že je prevádzateľom predmetného motorového vozidla. Nebol účastníkom dopravnej nehody. Jazdu vykonávala jeho dcéra M. T. s jeho súhlasom. Telefonovala mu na mobil, že došlo k dopravnej nehode, keď pri odbočovaní z hlavnej cesty vľavo do nej narazil žalovaný svojím vozidlom. Povedala, že žalovaný uznáva svoju vinu, že sa ponáhľa a ona nevie, čo robiť. Žalobca sa opýtal na rozsah škody, a keďže ju nevedela uviesť, odporúčal privolanie polície, čo aj dcéra urobila. Mal dojem, že polícia sa snažila zvaliť vinu na vodičku. Až na jeho upozornenie, že nie sú zaznamenané žiadne stopy, nebol urobený žiaden nákres, začali príslušníci presnejšie dokumentovať situáciu. Vyjadrili sa, že nie sú žiadne stopy, ktoré by sa dali zachytiť. V tom čase už boli vozidlá premiestnené. Nehoda sa stala v tiahlom oblúku. Vozidlo ostalo stáť asi približne 120 m od miesta dopravnej nehody. Nehoda bola oznámená poisťovni Kooperatíva. Vozidlo odviezol žalobca do servisu (Autoservis Miroslav Chluda). Na základe zrealizovanej opravy žalobca uhradil servisu sumu 75.883,50 Sk, t.j. 2.518,87 eur. Poisťovňa neposkytla žiadne plnenie. Očakávala vyjadrenie polície, keďže nebol jasný vinník nehody.

Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že v rozhodný deň v novembri šiel vozidlom Škoda Octavia spolu s manželkou Ľ. T. z Liptovského Hrádku do Ružomberka, hore na Donovaly. Na Donovaloch v úseku pod vrchom, kde je tiahla zákruta, predbiehal tri autá, boli asi tri, šli pomaly. Je tam veľká zákruta, nevidno, či autá z vrchu idú alebo nie. Keby sa vodička bola dala do stredu, vozidlá by prešli z pravej strany. Vozidlá išli pomaly. Keď bol na úrovni predmetného vozidla, narazilo mu do pravých predných dverí. Keby bol on narazil do vozidla, tak by mal auto poškodené od predného blatníka. Žalovaný mal však poškodené predné dvere, v miestach, kde to vozidlo narazilo. Z toho dôvodu potiahol volant doľava, aby sa auto neprevrátilo aj s manželkou do priekopy. Po náraze urobil takú myšičku, aby sa vyhol, aby to do neho celou silou auto nenarazilo. Normálne vytočil a následne zastal, niekde povyše na pravej strane. Vozidlo žalovaného zastalo od miesta dopravnej nehody približne pri nejakej tretej lampe. Potom sa s autom vrátil na vedľajšiu cestu, kde už bolo odstavené aj vozidlo žalobcu. Obidvaja sa podrobili aj dychovej skúške. Žalovaný sa k otázke viny nevyjadroval, vodička vozidla ho z nehody obvinila. Žalovaný ponechal rozhodnutie na políciu. O rýchlosti s vodičkou vozidla nehovoril. Je tam predpísaná rýchlosť asi 90 -ka alebo je to obec 60 -ka . Nepamätal sa. Predmetným úsekom jazdil veľakrát. Má najazdených 200 000 km bez nehody. Na otázku, akou rýchlosťou sa uvedenom úseku má jazdiť, žalovaný uviedol, že si nie je istý, kde začína obec. Dá sa to zistiť podľa názvu obce tabule Donovaly. Pred predbiehacím manévrom pozrel dovrchu, či nič nejde. To bolo pár sekúnd. Zákruta, potom nasleduje mierna rovinka a potom tiahla zákruta. Pozrel sa na horizont, nič nešlo. Predbiehal tri vozidlá. Trvalo to pol až trištvrte minút. Všetko robil automaticky. Žalovaný nevedel, kde je osadená značka Obce Donovaly. Nevedel, či je predmetný úsek cesty značený dopravným značením hlavná a vedľajšia cesta. Nevedel sa vyjadriť ani k vodorovným dopravným značeniam. Keby bol žalovaný brzdil po strete vozidiel, bol by v kanáli. V aute má žalovaný zabudovaný systém ABS, protišmykový, ktorý ho vyrovnal. Auto šlo doľava a doprava. Žalovaný sa nevedel vyjadriť, či je technicky možné vidieť danie svetelného signalizačného znamenia z odbočovaniu z miesta, kde žalovaný začal predbiehací manéver. Nevedel sa vyjadriť k rýchlosti, ktorou sa pohyboval bezprostredne bez stretom vozidiel. Nemá čas pozerať sa na tachometer pri predbiehaní. Žalovaný predbiehal tri autá, nemohol vidieť, či vodička vozidla žalobcu stála alebo nie.

Výsluchom svedkyne vodičky M. T. bolo zistené, že vozidlom žalobcu jazdila smerom z Ružomberka na Banskú Bystricu. V Obci Donovaly odbočovala na vedľajšiu cestu. Predtým dala znamenie o zmene smeru jazdy vľavo. Presvedčila sa, či nič nejde a začala odbočovací manéver vľavo. Keď už bola na križovatke, zbadala, že ju nejaké auto predbieha a začalo trúbiť, zľakla sa a zastavila. Potom prišlo k nárazu. Vozidlo žalovaného zbadala cez spätné zrkadlo, to bola sekunda, len čo ho zbadala, hneď nato bol už hore. To trúbenie, čo počula bola sekunda, hneď zastavila. V čase nárazu už stála na stredovej čiare. Znamenie o zmene smeru jazdy dávala približne 100 m od križovatky. Následne odbočila na vedľajšiu cestu. Vozidlo žalovaného šlo strašne rýchlo. Po náraze skončil na tej pravej strane. Keď vystúpil z vozidla, žalovaného sa opýtala, prečo tak strašne letel, vravel, že sa ponáhľa. Videl aj smerovku vodičky, ale myslel si, že predbieha alebo niečo také. Povedal, aby prepáčila, že spravia nejakú dohodu. Keďže svedkyňa nepoznala výšku škody, navrhla privolať políciu. Aj tak urobila. Policajti začali dokumentovať stopy. Zhotovili fotografie. V minulosti už svedkyňa jazdila touto trasou. Vozidlo patrí žalobcovi, ako podnikateľovi. Svedkyňa šla do apartmánového domu odmerať určité veci. Po nehode telefonovala so žalobcom, informovala ho o dopravnej nehode. Následne privolala políciu. Dopravné značenie, ktoré sa nachádza v mieste nehody, je Obec Donovaly, 60-ka. Svedkyňa sa pohybovala uvedenou rýchlosťou, po vyhodení smerovky začala spomaľovať, že takmer krokom došla ku križovatke, miestu, kde bolo treba odbočiť. Vozidlá za svedkyňou spomalili, začali ju prebiehať vpravo, boli dve alebo tri. Šli ako keď sa ide v kolóne od začiatku Obce Donovaly. V danom úseku cesty je výhľadovosť dosť zlá, je tam dlhá zákruta. Zastala 5 až 10 cm, kolesom sa dostala za deliacu čiaru. Nebolo to ani pol metra. Bola tma. Trvala na tom, aby bola privolaná polícia, pretože nepoznala výšku škody. Žalovaný to nechcel, lebo sa ponáhľal. V čase vyhodenia smerovky nepozorovala v ľavom spätnom zrkadle vozidlo, ktoré by ju prebiehalo. Za ňou išla kolóna. Išla krokom, 3 km/h. Videla svetlá v spätnom zrkadle za ňou idúcich vozidiel. Žalovaný mohol jazdiť rýchlosťou 100 km/h, strašne rýchlo preletel. V jednej chvíli pozerala do spätného zrkadla, kde nič nebolo a zrazu ju prebiehal. Kľudne začala odbočovať, vyhodila smerovku, pozrela sa do jedného a druhého spätného zrkadla, vedľa seba a keď začala odbočovať ešte raz sa pozrela do ľavého spätného zrkadla. V čase nehody mala vytočenú prednú časť. Jej spolujazdcom bol C. U.Ň..

Výsluchom svedka C. U. bolo zistené, že bol účastníkom dopravnej nehody ako spolujazdec vo vozidle, ktoré šoférovala M. T.. Jazda bola vykonávaná v smere z Ružomberka do Banskej Bystrice. Na Donovaloch odbočovali doľava. Z boku do nich narazila Octavia. Vozidlo vodičky T. sa pohybovalo podľa predpisov. Celkovo sledovali premávku. Vozidlo, ktoré do nich narazilo bolo vpredu, nie vedľa nich. Po náraze vozidlo vodičky zostalo stáť. Následne prišla polícia. Vodička vozidla žalobcu postupovala pred odbočením doľava podľa predpisov. Vždy sa snažila, bola ukážkový vodič.

Výsluchom svedkyne Ľ. T., manželky žalovaného bolo zistené, že vo vozidle v Ružomberku zaspala a zobudila sa až po náraze. Bol večer, približne okolo 19.00 hod. Prebudila sa na náraz, cítila a počula náraz. Myslela si, že do nich narazili. Po náraze bola v šoku. Nevedela sa vyjadriť k rýchlosti vozidla, v ktorom sedela ako spolujazdkyňa. Bola pripútaná. Žalovaný sa šiel pozrieť, čo sa stalo. On vystúpil, prezrel si svoje vozidlo a cúval na nejakú cestu. Potom sa zavolala polícia. Žalovaná sedela v aute, bolo jej zle.

Z obsahu zapožičaného spisového materiálu Okresného riaditeľstva PZ ODI Banská Bystrica Č.p.: ORP- P-177-S/DI-E-2006 bolo zistené, že M. T. podala vysvetlenie príslušnému policajnému orgánu, pričom uviedla, že z hlavnej cesty chcela odbočiť vľavo na Mistríky. Pred odbočením šla hore kopcom priamym úsekom cesty, za ňou šla kolóna vozidiel, zapla znamenie o zmene smeru jazdy vľavo, brzdením spomalila, preto bola za ňou kolóna. Pozrela sa do vnútorného a potom do ľavého spätného zrkadla, kde nič nevidela. Keďže ani oproti nič nešlo, začala odbočovať. Keď začala odbočovať, zozadu idúce vozidlo trúbilo, vtedy ho nevidela, pretože sa dozadu nepozrela. Zrazu popri nej v protismernom jazdnom pruhu išlo vozidlo, ktoré ju predchádzalo a narazilo do ľavej prednej časti jej vozidla. Ona bola ľavou prednou časťou za stredovou deliacou čiarou. Nebolo to veľmi v protismernom pruhu. Po zrážke vozidlo Octavia zastalo veľmi ďaleko od miesta stretu, asi pri štvrtej lampe. Tam to vozidlo otočilo. Po nehode s vozidlom odbočila. Vozidlo premiestnila na vedľajšiu cestu, aby nedošlo k ďalšej kolízii. Šla za vodičom Octavie (žalovaným). V spätnom zrkadle počas celého priebehu nehody vozidlo žalovaného nevidela. Znamenie o zmene smeru jazdy zapla vo vzdialenosti približne za apartmánovým domom, čo je asi za ľavotočivou zákrutou. Vozidlo bolo v dobrom technickom stave. Žalovaný po nehode povedal, že jej smerovku vľavo videl a myslel si, že ide asi prebiehať. V Zápisnici o podaní vysvetlenia zo dňa 19. 4. 2006 M. T. uviedla, že určitú mieru zavinenia na dopravnej nehode nesie aj žalovaný a je si istá, že v danom úseku prekročil rýchlosť jazdy. Žalovaný pri podaní vysvetlenia príslušnému policajnému orgánu uviedol, že šiel smerom od Korytnice na Banskú Bystricu. Išiel predpísanou rýchlosťou do 60 km/h, pričom v mieste, kde sa vodorovným dopravným značením končí zákaz predchádzania dal znamenie o zmene smeru jazdy vľavo a začal prechádzať pred ním idúce vozidlá. Pred ním šli tri vozidlá, ktoré predbehol a v tom štvrté vozidlo začalo odbočovať vľavo smerom na Mistríky. Snažil sa predísť zrážke vyhýbacím manévrom, pričom ešte pridal, aby sa vyhol zrážke, ktorej sa ale nepodarilo zabrániť, keďže vozidlo pokračovalo a narazilo do pravej bočnej časti vozidla. Pri nehode sa s vozidlom dostal do hodín, nie do úplných, otočilo ho doprava a doľava a vyrovnal. Zastal asi pri druhej lampe. Mal zapnutú smerovku vľavo počas celého predbiehania. Zastavil vo vzdialenosti približne 58 m, vôbec prudko ani intenzívne nebrzdil. Po zrážke nebol k tomu dôvod. Žalovaný uviedol, že je tu najvyššia dovolená rýchlosť 90 km/h. Bol v domnení, že obec začína hore na kopci. Zo zápisnice o podaní vysvetlenia C. U. bolo zistené, že vo vozidle sa nachádzal ako spolujazdec. Ako prichádzali k predmetnej križovatke, vedeli, že idú odbočovať z hlavnej cesty na vedľajšiu. V danom úseku sa jedná o obec s maximálnou povolenou rýchlosťou 60 km/h. Počas jazdy mali rozsvietené stretávacie svetlá. Jednalo sa o miernu ľavotočivú zákrutu so stúpaním. Vodička vyradila rýchlosť a plynule dochádzala do križovatky. V tom čase nešlo v protismere žiadne vozidlo. Vodička zaradila prvý prevodový stupeň a pohla sa dopredu. Plynule vošli do križovatky. Zrazu bolo počuť trúbenie z nejakého vozidla za nimi idúceho. Vodička zabrzdila, vozidlo zastavilo 15 - 20 cm, resp. iba predným ľavým rohom predného nárazníka sa nachádzali v protismere. Takto ostali stáť asi 1 -2 sekundy, kým prišiel náraz do ich ľavého predného nárazníka blatníka smerovky, nakoľko stáli mierne natočení ľavým predným bokom v smere na vedľajšiu komunikáciu. Po náraze s vozidlom ostali stáť ako pred nárazom. Ich vozidlom stret s druhým vozidlom nepohol. Následne sa kvôli bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky s vozidlom premiestnili na vedľajšiu cestu. Rovnako tak urobil vodič druhého vozidla. Podľa neho dopravnú nehodu zavinil vodič druhého vozidla, šiel rýchlo, pretože keby šiel povolenou rýchlosťou 60 km/hod, bol by bezpečne zastavil svoje vozidlo pred miestom stretu. Po dopravnej nehode mu vodič druhého vozidla povedal, že išiel podľa predpisu a že nešiel rýchlejšie, ako je v danom úseku povolená rýchlosť 90 km/h. Nevedel a ani nešiel povolenou rýchlosťou 60 km/h. Do vedľajšieho jazdného pruhu zasahovali iba 20 cm a vodič druhého vozidla mal dostatok miesta na bezpečné obídenie vozidla. Ľ. T. uviedla pred príslušným policajným orgánom, že správanie ani cestnú premávku nesledovala, keďže zaspala už v Ružomberku. Prebudila sa, až keď ucítila náraz. Podľa protokolu o nehode cestnej premávke jedná sa o cestu I/59 v km 26,8 v obci Donovaly, kde maximálna povolená rýchlosť vyplýva z pravidiel cestnej premávky do 60 km/h. Jedná sa o priamy úsek s následnou tiahlou ľavotočivou zákrutou, na ľavej strane sa nachádza pripojenie účelovej komunikácie. Ide o stúpanie v smere od Korytnice na Donovaly. Vozidlá boli po dopravnej nehode účastníkmi premiestnené ešte pred príchodom polície. Bola zhotovená fotodokumentácia miesta nehody, ako aj poškodených motorových vozidiel. Z písomného stanoviska k dopravnej nehode vyhotoveného znalcom z odboru doprava K.. K. Q. zo dňa 8. 6. 2006 bolo zistené, že komplexne posúdenie nehodového deja počítačovou simuláciou nie je možné pre nedostatok vstupných parametrov. Na základe čiastkových technických analýz bolo možné konštatovať, že všetky známe a preskúmateľné skutočnosti (tvarová a rozmerová dispozícia komunikácie, poškodenie vozidiel, charakteristika dopravnej situácie, kolóna vozidiel,...) nasvedčujú tomu, že v čase odbočovania doľava bolo už vozidlo Mitsubishi Galant predchádzané osobným motorovým vozidlom značky Škoda Octavia. Nie je možné vylúčiť, že rýchlosť motorového vozidla Škoda Octavia v okamihu kolíznej situácie mohla byť vyššia ako povolená rýchlosť. Dôvodom je skutočnosť, že ak toto vozidlo prechádzalo kolónu vozidiel a tieto by sa pohybovali povolenou rýchlosťou, potom bezpečný úkon predchádzania by musel byť prevedený pri vyššej rýchlosti. Rozhodnutím o priestupku zo dňa 12. 7. 2006 bolo konštatované, že M. T. porušila ustanovenie osd. 1 o premávke na pozemných komunikáciách a dopustila sa priestupku podľa zákona V odvolaní proti rozhodnutiu o priestupu uviedla, že v príčinnej súvislosti so vznikom kolíznej situácie je aj správanie žalovaného, ktorý je spoluvinníkom vzniknutej dopravnej nehody. Krajský dopravný inšpektorát v Banskej Bystrici Rozhodnutím zo dňa 6. 10. 2006 zrušil rozhodnutie ODI Okresného riaditeľstva PZ zo dňa 12. 7. 2006 a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia o priestupku nebolo zrejmé, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov a ako sa vyrovnal s námietkami účastníka konania. Rozhodnutím Okresného riaditeľstva PZ ODI Banská Bystrica zo dňa 12. 11. 2007 bolo zastavené konanie o priestupku podľa , keďže zodpovednosť za priestupok zanikla.

Z písomnej správy Slovenskej správy ciest zo dňa 15. 3. 2011 a 6. 6. 2011 bolo zistené, že v úseku cesty I/59 Korytnica - Donovaly v km 27,300 - 26,650 je vyznačené zvislé dopravné značenie km 27,300 dodatková tabuľa s textom „S úhradou nad 3,5 t“, km 27,275 smerová tabuľa ku kultúrnemu alebo turistickému cieľu, km 27,240 zóna s dopravným obmedzením a obec Donovaly, km 27,065 hlavná cesta a tvar križovatky, km 26,935 hotel alebo motel, km 26,790 smerová tabuľa k miestnemu cieľu Mistríky, km 26,850 informačná tabuľa Mistríky. Dopravná značka smerová tabuľa ku kultúrnemu alebo turistickému cieľu bola určená rozhodnutím zo dňa 11. 2. 2009, ostatné dopravné značky boli osadené v období pred rozhodným dátumom 12. 11. 2005. Zrušené nebolo žiadne dopravné značenie. K presnému určeniu vodorovného dopravného značenia v čase dopravnej nehody správa nevedela poskytnúť záväzné stanovisko. Vodorovné dopravné značenie obnovujú každoročne. V rozhodnom úseku správa označila hlavnú cestu a každú vedľajšiu komunikáciu z hlavnej cesty, v spojení so satelitnou snímkou Google (čl. 308): priesečná križovatka s MK - km 26,135, začiatok parkoviska vpravo 29, koniec parkoviska vpravo 107, vjazd vpravo 425 vidlicová križovatka s MK vpravo smer Mistríky 933, vjazd k vleku vľavo (v úseku prerušovaná čiara cca 40 m) 1060, vjazd 1160, priesená križovatka s MK k Hotelu (vľavo) a Zbernému dvoru (vpravo) 1230. V písomnom doplnení zo dňa 27. 3. 2014 Slovenská správa ciest uviedla, že v súčasnej dobe nie sú známe nové skutočnosti, ktorými by mohli uvedené stanovisko doplniť.

Z písomného stanoviska Obce Donovaly zo dňa 26. 3. 2014 bolo zistené, že Obec Donovaly neosádza ani nepovoľuje dopravné značenia a informačné tabule. Nedisponuje kolaudačným rozhodnutím na parkovisko a príjazdovú komunikáciu. Budovalo sa v osemdesiatych rokoch firmou JAVORINA š.p., so sídlom v Liptovskom Mikuláši, v súčasnosti je štátny podnik zrušený.

Z písomného znaleckého posudku č. 19/2009 zo dňa 26. 12. 2009 vyhotoveného Ing. K. H., súdnym znalcom z odboru doprava cestná, odvetvie technický stav cestných vozidiel, nehody v cestnej doprave, odhad hodnoty cestných vozidiel bolo zistené, že vzhľadom k tomu, že nie sú dostatočné informácie o zanechaných stopách, konečných polohách vozidiel a o ďalších vozidlách v kolóne, je možné riešiť dopravnú situáciu v priebehu nehodového deja a hypotetickými alternatívami, ktoré sa opierajú o čiastkové informácie z výpovedi účastníkov a svedkov dopravnej nehody. Technicky je možné zhodnotiť ktorá alternatíva nehodového deja je technicky prijateľnejšia a ktorá nie. Podľa vyjadrenia účastníkov nehody sa jednalo o predchádzanie kolóny vozidiel vozidlom Škoda Octavia. Znalec vykonal rozbor nárazovej plochy vozidiel s prihliadnutím na deformácie a ich rozsah. Poloha vozidla vodičky T. v čase zrážky by nevytvárala dostatočný priestor pre obchádzanie vozidiel sprava. Tieto vozidlá by museli obchádzať vozidlo Mitsubishi Galant mimo pravý okraj vozovky. Podľa vodičky miesto zrážky by sa malo nachádzať cca 0,2 m od stredovej čiary vľavo. Uvedené tvrdenie sa javí ako technicky málo pravdepodobné. Podľa informácie vodiča T. predchádzal kolónu vozidiel v ľavom jazdnom pruhu. Za predpokladu, že dodržiaval bezpečný bočný odstup od predchádzaných vozidiel a išiel v strede ľavého jazdného pruhu, potom miesto zrážky s vozidlom Mitsubishi sa malo nachádzať cca 1 m od stredovej čiary, pričom takáto nárazová plocha by vytvorila minimálny priestor cca 0,5 m pre obchádzanie vozidiel vpravo. Takto určené miesto zrážky sa javí ako technicky viac prijateľnejšie. Podľa popisu poškodení bolo zistené, že prvý kontakt vozidla Mitsubishi Galant s pravou bočnou časťou vozidla Škoda Octavia sa nachádza v oblasti začiatku pravých predných dverí, z čoho vyplýva, že pravdepodobne ľavá predná časť vozidla Mitsubishi Galant narazila do boku vozidla Škoda Octavia až vtedy, keď profil kontaktu opustila pravá časť predného blatníka a pravý predný blatník. Pri zrážke došlo k vzájomnému silovému pôsobeniu kontaktných plôch vozidla Škoda Octavia a vozidla Mitsubishi Galant. Dopravná nehoda je výsledkom zrážky dvoch vozidiel, kde vozidlo Mitsubishi Galant narazilo ľavou prednou časťou do pravej bočnej časti vozidla Škoda Octavia. Zo simulácie nehodového deja znalec zistil, že vozidlo Škoda Ocatavia sa mohlo pred nehodou pohybovať rýchlosťou 66 km/h a v okamihu zrážky mohlo mať rýchlosť cca 62 km/h. Simulovaná bola aj nárazová rýchlosť vozidla Škoda Octavia vyššia, t.j. rýchlosť cca 90 km/h. Táto rýchlosť však nezodpovedá priebehu ponárazového pohybu vozidla Škoda Octavia, ktoré by v takom prípade po zrážke v rotácii opustilo vozovku, k čomu v skutočnosti nedošlo. Z rozporu nárazových plôch vozidiel vyplýva, že vozidlo Mitsubishi Galant kontaktovalo s pravou bočnou časťou vozidlo Škoda Ocatavia (PP a PZ dvere), pričom narážalo vozidlo Mitsubishi Galant do bočnej časti vozidla Škoda Octavia. Podľa popisovaného poškodenia vozidiel alternatívnej analýzy nehodového deja sa javí technicky prijateľné to, že vozidlo Mitsubishi Galant bolo pri odbočovaní v pohybe a miesto zrážky je pravdepodobne cca 1 m od stredovej čiary. Toto tvrdenie má oporu v rozbore nárazovej plochy vozidiel. Rozbor pohybu vozidiel pred zrážkou dokazuje, že vozdidlo Mitsubishi Galant bolo tesne pred nehodou predchádzané vozidlom Škoda Octavia (aj v prípade, že by vozidlo Škoda Octavia išlo technicky menej pravdepodobnou rýchlosťou cca 90 km/h) a k zrážke došlo z dôvodu odbočenia vozidla v čase predchádzania tohto vozidla. Súdny znalec vo svojej výpovedi na súdnom pojednávaní uviedol, že pri výpočte sa zohľadňujú časovo reálne časovo priestorové vzťahy, pohyb vozidiel, ako aj riešenie nárazu vozidiel, pohyb vozidiel do konečných polôh. Nehodový dej bol nasimulovaný v oblasti limitnej rýchlosti 60 km/h a v druhom prípade 90 km/h. Maximálna povolená rýchlosť v mieste dopravnej nehody bola 60 km/h, keďže ide o intravilán Obce Donovaly. Znalec sa priklonil k záveru, vo vzťahu k rýchlosti vozidla žalovaného 62 km/h. Príčinou kolízie bolo, že vodička M. T. začala odbočovať z hlavnej komunikácie v čase, keď už bola predchádzaná vozidlom Škoda Octavia, t.j. keď vozidlo už začalo predbiehací manéver. Narážalo vozidlo Mitsubishi do pravej bočnej časti vozidla Škoda Octavia. S veľkou pravdepodobnosťou možno konštatovať, že vozidlo žalovaného by predbiehací manéver bolo ukončilo niekde v začiatku plnej čiary, ktorá je za predmetnou križovatkou. Mohlo by to byť 50 alebo 100 m. Posúdenie, aký bezprostredný vzťah má zvislé dopravné značenie k miestu dopravnej nehody (zvislé dopravné značenie D1A s dodatkovou tabuľou tvar križovatky) by znalec prenechal osobitnému znaleckému odvetviu a to dopravné inžinierstvo, z odboru cestná doprava. Znalec nemohol kompetentne posúdiť, či dopravná značka má vzťah k predmetnému miestu dopravnej nehody. Dopravná značka smerová tabuľa ku kultúrnemu alebo turistickému cieľu je vylúčená z posudzovania, keďže v čase dopravnej nehody nebola osadená. Dopravná značka Obec Donovaly má vzťah k dopravnej nehode vo väzbe na rýchlosť, akou sa majú pohybujúce vozidlá riadiť s obmedzením 60 km/h. Dopravná značka Hlavná cesta a tvar križovatky D1a s dodatkovou tabuľkou E2b, ide o križovatku s jednou vedľajšou komunikáciou, pričom ide o tvar priesečnej križovatky. Dopravná značka nemá vzťah k miestu dopravnej nehody, vzhľadom na osadenie tejto informatívnej značky 270 m pred miestom dopravnej nehody. Dodatková tabuľa nezodpovedá skutočnej geometrii tvaru križovatky. Dopravné značenie hotel alebo motel je bez relevancií k miestu dopravnej nehody. Dopravné značenie smerová tabuľa k miestnemu cieľu udáva cieľ mimo hlavnej cesty. Informačná tabuľa nemá vzťah k nehodovému deju. V Doplnku č. 24/2001 k Znaleckému posudku č. 19/2009, vyhotoveného na návrh žalobcu, súdny znalec uviedol, že rozhľadové pomery na komunikácii sú dostatočné. Komunikácia v smere jazdy vozidiel je v stúpaní a tvorí ľavotočivú zákrutu s následnou rovinou. Niveleta komunikácie zabezpečuje dostatočný rozhľad, vo výhľade nebráni žiaden objekt ani okolitá zástavba resp. vegetácia. Pre rýchlosť vozidla Mitsubishi Galant 60 km/h a Škoda Octavia 60 km/h, na začiatku predchádzacieho manévru vozidla Škoda Octavia bolo toto vozidlo vzdialené od zadnej časti vozidla Mitsubishi Galant 56,9 m a bolo v zákryte s vozidlami idúcimi pred ním. Na začiatku predchádzania vozidlo Škoda Octavia sa nachádzalo cca 93,9 m pred miestom zrážky. Pre druhý variant rýchlosť vozidla Škoda Octavia 90 km/h, na začiatku predchádzacieho manévru vozdila Škoda Octavia bolo toto vozidlo vzdialené od zadnej časti vozidla Mitsubishi Galant 70,7 m a bolo v zákryte s vozidlami idúcimi pred ním. Na začiatku predchádzania vozidlo Škoda Octavia sa nachádzalo cca 99,8 m pred miestom zrážky.

Súdny znalec K.. Y. J. z odboru doprava cestná, odvetvie technický stav motorových vozidiel, nehody v cestnej premávke, technický stav komunikácií a dopravného značenia upresnil a opravil svoje závery v znaleckom posudku č. 5/2013 výpoveďou na súdnom pojednávaní dňa14. 11. 2012 a dňa 4. 2. 2014. V sledovanom úseku, v ktorom je lokalizované miesto dopravnej nehody, sa nachádzajú dve križovatky. Prvá križovatka je značená dopravnou značkou D1a s dodatkovou tabuľou E2b. Druhá križovatka, vzdialená od tejto dopravnej značky 265 m, zvislým dopravným značením označená nebola. Ide o križovatku, kde došlo ku kolíznej situácii, odbočením k miestnemu cieľu. Sú to priesečné križovatky. V predmetnom úseku bola umiestnená dopravná značka D54a, ktorá je informatívnou dopravnou značkou, označuje začiatok Obce Donovaly, doplnená dopravnou značkou D56a Zóna s dopravným značením. Dopravná značka Donovaly obmedzuje rýchlosť na 60 km/h a dopravná značka Zóna predstavuje zákaz státia v uvedenej zóne. Dopravná značka označujúca parkovisko na parkovanie vozidiel, ktoré prichádzajú k Hotelu Slovakia sa k danému úseku cesty nevzťahuje (vzťahuje sa na parkovisko). Nasledujúca dopravná značka D1a s dodatkovou tabuľou E2b označuje miesto križovatky, ktoré sa nachádza od tejto dopravnej značky približne 75 m. Znázorňuje hlavnú cestu smerom na Banskú Bystricu, ktorá je preťatá dvomi cestami. Jednu na účelovú komunikáciu, ktorá smeruje k parkovisku Hotela Slovakia. Druhá predstavuje účelovú komunikáciu k príjazdovej ceste Mistríky. Dodatková tabuľa E2b neoznačuje križovatku, kde došlo k dopravnej nehode, keďže je umiestnená v príliš veľkej vzdialenosti 265 m od križovatky na Mistríky. V zmysle STN č. 018020 a podľa zásad pre osadzovanie zvislého dopravného značenia, schválené Ministerstvom dopravy, dopravné značenie sa osadzuje do vzdialenosti 25 m od hranice križovatky. Ďalšie zvislé dopravné značenie predstavuje informatívnu dopravnú značku Hotel/Motel (D23), ktorá upozorňuje na miesto, že v blízkosti sa nachádza nejaký hotel alebo motel. Informatívna dopravná značka smerová tabuľa k miestnemu cieľu Mistriky (D42) uvádza vodičovi smer k tomuto cieľu a upozorňuje na blízkosť miesta odbočenia. Podľa STN ak je ďalšie križovatka vo vzdialenosti viac ako 90 m, používa sa nová dopravná značka D1A. V danom prípade vzdialenosť predstavovala viac ako 90 m. Na fotodokumentácii v spisovom materiály je zachytené vodorovné dopravné značenie V2b, ktoré pokračuje vodorovným dopravným značením V3 so zákazom vpravo.

Podľa :

Ak sa stretnú prevádzky dvoch alebo viacerých prevádzkovateľov a ak ide o vyporiadanie medzi týmito prevádzateľmi, zodpovedajú podľa účasti na spôsobe nevzniknutej škody.

Podľa o premávke na pozemných komunikáciách, v znení neskorších predpisov:

Pri odbočovaní na križovatke alebo pri odbočovaní na poľnú cestu alebo na lesnú cestu alebo na miesto mimo cesty vodič je povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy. Vodič pri odbočovaní nesmie ohroziť vodičov jazdiacich za ním. Vodič je povinný dbať na zvýšenú opatrnosť najmä pri odbočovaní na poľnú cestu alebo na lesnú cestu alebo na miesto mimo cesty.

Podľa , , , o premávke na pozemných komunikáciách, v znení neskorších predpisov:

Vodič nesmie ohroziť ani obmedziť vodičov vozidiel, pred ktoré sa po predídení zaraďuje; pritom je povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy.

Vodič nesmie predchádzať, ak a) nemá pred sebou rozhľad na takú vzdialenosť, ktorá je potrebná na bezpečné predchádzanie, b) by sa nemohol bezpečne zaradiť pred vozidlo alebo pred vozidlá, ktoré chce predísť, d) vodič pred ním idúceho vozidla dáva znamenie o zmene smeru jazdy vľavo a ak ho už nemožno predísť vpravo podľa ods. 1, prípadne ako ho nemožno predísť v ďalšom voľnom jazdnom pruhu v tom istom smere jazdy vyznačenom na vozovke.

Podľa , o premávke na pozemných komunikáciách, znení neskorších predpisov:

Vodič je povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. Vodič smie jazdiť len takou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad.

Podľa o premávke na pozemných komunikáciách, znení neskorších predpisov:

Účastník cestnej premávky je ďalej povinný a) správať sa disciplinovane a ohľaduplne, aby neohrozil bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky; pritom je povinný prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému a dopravno-technickému stavu cesty, situácii v cestnej premávke a svojich schopnostiam.

Podľa :

Uhrádza sa skutočná škoda a to čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Podľa :

Pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

Podľa veta prvá, :

Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa Nariadenia vlády SR č. v znení neskorších predpisov (do 31. 12. 2008):

Výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej W. F. L. platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd žalobe vyhovel v časti o zaplatenie sumy 1.007,55 eur, keď vykonaným dokazovaním bola preukázaná jej dôvodnosť v tejto časti. V prevyšujúcej časti bola žaloba zamietnutá ako nedôvodná. V prípade, že v dôsledku stretu dvoch prevádzok (motorových vozidiel žalobcu a žalovaného) došlo ku škode prevádzateľov vozidiel, vyporiadavajú sa medzi sebou podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody. Uvedené vyporiadanie predpokladá zhodnotenie všetkých skutkových okolností, ktoré boli hlavnými príčinami vzniknutej škody. Objektívna miera účasti na vzniknutej škode vyjadruje aj prípadné zavinené konania alebo opomenutie niektorého z prevádzateľov vozidiel. Pri vyporiadaní škody sa posudzuje miera, akou sa jednotlivá okolnosť podieľa na vzniku škody (v príčinnej súvislosti). Pri dopravnej nehode, ktorá je výsledkom viacerých príčiny, ktoré spolu pôsobili na vzniku škody, je potrebné skúmať každú príčinu izolovane a vo vzájomnej súvislosti. Každý z prevádzateľov vozidla nesie zodpovednosť za časť celkovej škody, úmerne k svojej účasti na spôsobení škody. Miera účasti na škode vyjadruje aj zavinené konanie (opomenutie) prevádzateľa, ak bol v príčinnej súvislosti so vznikom škody (R 3/1984). V danom prípade, aj s poukazom na závery súdnych znalcov, došlo k stretu prevádzok dvoch dopravných prostriedkov žalobcu a žalovaného, pričom z vykonaného dokazovania nevyplynul záver, že účasť niektorého z nich by bola natoľko minimálna, že zodpovednosť za škodu na jeho strane nezakladá.

Predovšetkým je potrebné uviesť, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia v danom konaní, že k stretu dopravných prostriedkov došlo výlučne zavinením žalovaného. Sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti a navrhovať o nich dôkazy je zásadne vecou účastníka konania. Účastník má povinnosť tvrdenia ale aj povinnosť dôkaznú. Zistený skutkový stav je preto výsledkom dôkaznej aktivity účastníkov. Hmotné právo určuje, kto má dôkazné bremeno. Dôkazné bremeno je inštitútom procesného práva, ktoré zaťažuje toho účastníka, v ktorého záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a účastníkom tvrdená, bola v konaní aj preukázaná. Inštitút dôkazného bremena umožňuje súdu vydať rozhodnutie aj v prípadoch, kedy určitá skutočnosť v spore preukázaná nebola, teda v prípadoch, kedy výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver o pravdivosti tejto skutočnosti ale ani záver o tom, že by bola nepravdivá. V takomto prípade však súd musí rozhodnúť v neprospech toho účastníka, v záujme ktorého bolo podľa hmotného práva preukázať tvrdenú skutočnosť. V danom prípade žalobca nepreukázal svoje tvrdenie, že zo strany vedenia jeho motorového vozidla boli dodržané povinnosti vyplývajúce z pravidiel cestnej premávky a že tieto pravidlá porušil výlučne žalovaný. V priestupkovom konaní, ako aj v tomto súdnom konaní súdni znalci konštatovali nemožnosť prevedenia komplexnej analýzy nehodového deja pre nedostatok vstupných parametrov. V rámci tejto tzv. dôkaznej núdzi bolo možné len pomerovať a hodnotiť mieru účasti predmetných dopravných prostriedkov na spôsobenej škode na rozdiel od procesných zásad v priestupkovom konaní, prípadne v trestnom konaní dôkazná núdza nepriaznivo zaťažuje prostredníctvom inštitútu dôkazného bremena toho účastníka, ktorý tvrdí určitú skutočnosť avšak ju nepreukáže.

V rámci zhodnotenia všetkých relevantných skutkových okolností bolo potrebné skúmať a vyhodnotiť charakter dopravného úseku komunikácie, na ktorom došlo k dopravnej nehode, vrátane dopravno- technického stavu, časové obdobie, situáciu v cestnej premávke. Na predmetnom úseku, podľa tvrdenia žalovaného medzi dvomi zákrutami, sa nachádzali dve križovatky, vodorovné dopravné značenie a zvislé dopravné značenie. Bolo potrebné vyhodnotiť aj manévrovacie úkony vodičov vozidiel a to odbočovanie doľava a predchádzanie vozidla (vozidiel), z hľadiska pravidiel cestnej premávky. Zo znaleckého posudku K.. H., v časti týkajúcej sa odborného posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné znalosti (nie z právnych záverov, ktoré súdnemu znalcovi neprislúchali), vyplývalo posúdenie úrazového deja, vychádzajúce z charakteru poškodenia vozidiel (rozbor nárazovej plochy a deformácií), ako aj charakteru dopravnej situácie. Podľa záverov súdneho znalca vozidlo žalobcu narážalo do vozidla žalovaného. Kolízna situácia tak vznikla ako dôsledok odbočenia vozidla žalobcu v čase, keď sa v ľavom jazdnom pruhu pohybovalo vozidlo žalovaného. Súdny znalec konštatoval, že vozidlo žalobcu mohlo zrážke zabrániť, rozpoznaním, že vozidlo žalovaného vykonáva predbiehací manéver. Súdny znalec, vzhľadom na poukaz žalujúcej strany na neprimeranú rýchlosť vozidla žalovaného, tiež zhodnotil, že rýchlosť 90 km/h nezodpovedá priebehu poúrazového pohybu vozidla žalovaného. Uvedeným záverom zodpovedá aj vyjadrenie samotnej vodičky vozidla žalobcu, ktorá v priebehu celého priestupkového konania nikdy netvrdila, že dopravná nehoda vznikla výlučným zavinením žalovaného. Výslovne sa vyjadrila, že dopravná nehoda nie je výsledkom len jej konania, ale určitá miera zavinenia na dopravnej nehode prináleží aj žalovanému. S poukazom na uvedené miera účasti dopravného prostriedku žalobcu na spôsobenej škode bola tak daná. Akékoľvek varianty úrazového deja pri rôznych alternatívach (vrátane rýchlosti) boli bez právneho významu k uvedenému záveru, keďže možno vychádzať len z preukázaných skutkových tvrdení, nie zo subjektívnych tvrdení účastníka konania, ktoré preukázané neboli. Žiadna z procesných strán však nemala záujem o kontrolné znalecké dokazovanie, ako ani nenavrhla vykonanie iných než vykonaných dôkazov.

Predmetom dokazovania bola aj miera účasti žalovaného na vzniknutej škode, ktorá predstavuje otázku právnu, o ktorej prináleží rozhodnúť súdu, nie súdnemu znalcovi. Pri posudzovaní konania žalovaného bolo potrebné vychádzať predovšetkým z hodnotenia terénnych podmienok, poveternostných podmienok a rozhľadových pomerov. Bolo preto nevyhnutné zhodnotiť všetky okolnosti, za ktorých sa žalovaný rozhodol uskutočniť manévrovací úkon predchádzania vozidiel a okolnosti, za ktorých k nemu došlo. Žalovaný predchádzal v úseku, ktorému predchádzala ľavotočivá tiahla zákruta, stúpanie, bola tma, v obci, v ktorej je limitovaná rýchlosť, pričom predchádzal v kolóne vozidiel. Žalovaný tento dopravný úsek dobre poznal, mal s ním skúsenosť. Napriek tomu však nevedel v priestupkovom konaní ako ani v danom súdnom konaní lokalizovať začiatok Obce Donovaly, s čím súvisí obmedzenie rýchlosti vozidiel, aj podľa vyjadrenia súdnych znalcov 60 km/h. V priestupkovom konaní sa žalovaný vyjadril, že sa domnieval, že obec začína až na kopci. Vo svojej výpovedi v súdnom konaní uviedol, že pri predbiehaní postupoval automaticky (rutinne), pričom nemal čas pozerať na tachometer. Súdni znalci a to v priestupkovom konaní ako aj v danom súdnom konaní nevylúčili, že vozidlo žalovaného sa pohybovalo vyššou rýchlosťou ako bola povolená rýchlosť. Ak vozidlo žalovaného predchádzalo skupinu minimálne troch vozidiel (ktorá skutočnosť bola v konaní nesporná) a tieto sa pohybovali povolenou rýchlosťou, potom bezpečný úkon predchádzania musel byť prevedený pri vyššej rýchlosti. Súdny znalec K.. H. tiež konštatoval, že v prípade dokončenia úkonu predchádzania, zaradením sa pred vozidlo žalobcu, by došlo už v úseku s plnou čiarou a teda zákazom predchádzania (v rozsahu 50 - 100 m). Z uvedeného vyplýva aj porušenie ustanovenia , žalovaným, ktorému zákon ukladal povinnosť nepredchádzať, ak by sa nemohol bezpečne zaradiť pred vozidlá, ktoré chce predísť. Ďalej nielen neohroziť vodičov vozidiel, pred ktoré sa po predídení zaraďuje, ale ani ich obmedziť. V porovnaní s pravidlom cestnej premávky týkajúceho sa odbočovania vľavo, ktoré ukladá povinnosť neohroziť vodičov jazdiacich za ním, pri manévrovacom úkone predchádzania pravidlá cestnej premávky ukladajú prísnejšie povinnosti vodičovi, ktorý realizuje predchádzanie (zakázom ohrozenia ale aj obmedzenia vodičov vozidiel pred ním). Uvedená požiadavka logicky vyplýva z objektívnych možností vozidla, ktoré rieši dopravnú situáciu pred sebou (vo vzťahu k vozidlu, ktoré musí sledovať situáciu za vozidlom). Adekvátne uvedenému bolo potrené posúdiť rozhodnutie žalovaného uskutočniť predchádzací manéver. V predmetnom úseku, z dopravného hľadiska náročnom, s prihliadnutím na tmu a kolónu vozidiel, úsek medzi dvoma križovatkami, ktorý žalovaný dobre poznal, žalovaný nemohol naplniť svoju povinnosť podľa , keďže sa nemohol náležitým spôsobom presvedčiť, že vodička vozidla žalobcu, ako pred ním idúceho vozidla, dáva znamenie o zmene smeru jazdy vľavo (vozidlo, ktoré mení smer jazdy vľavo, sa predchádza vpravo). Žalovaný vo svojej výpovedi sám potvrdil, že nemohol vidieť, či vozidlo žalobu stálo alebo nie (keďže žalovaný sa rozhodol predbiehať štyri vozidlá). Obdobne s poukazom na charakter dopravného úseku, dopravnú situáciu, kolónu vozidiel, tmu, bolo preukázané, že žalovaný nemohol mať pred sebou rozhľad na takú vzdialenosť, ktorá je potrebná na bezpečné predchádzanie. Sám uviedol vo svojej výpovedi, že v danom úseku je veľká zákruta, nevidno, či autá z vrchu idú alebo nie. Žalovaný bol však povinný dostatočným spôsobom zohľadniť situáciu na vozovke tak, aby mohol dodržať zákaz predchádzania vľavo vo vzťahu k všetkým predchádzaným vozidlám. Žalovaný tým porušil pravidlo cestnej premávky, ukladajúce účastníkovi cestnej premávky prispôsobiť svoje správanie situácii v cestnej premávke.

Pri posudzovaní predchádzacieho manévru žalovaného bolo potrebné prihliadať na dopravné značenie a to vodorovné ako aj zvislé, vzťahujúce sa k predmetnému úseku. Podľa výpovede žalovaného v priestupkovom konaní znamenie o zmene smeru jazdy vľavo zapol v mieste, kde sa vodorovným dopravným značení končí zákaz predchádzania. Vodorovné dopravné značenie V2b (značka Pozdĺžna prerušovaná čiara s úsečkami rovnakej až štvornásobnej dĺžky, ako je dĺžka medzier) umožňovalo síce žalovanému predchádzať, avšak pri dodržaní ostatných ustanovení vyhlášky, pričom dopravná značka V2b upozorňuje na nebezpečné miesta (zákrutu, križovatku a podobne). Žalovaný bol preto upozornený vodorovným dopravným značením na nebezpečné miesto - križovatku (podľa Slovenskej správy ciest vidlicovú križovatku s miestnou komunikáciou smer Mistríky), napriek tomu sa rozhodol uskutočniť úkon predchádzania v kolóne vozidiel (podľa výpovede žalovaného v priestupkovom konaní šli pred ním štyri vozidlá). Vodorovné dopravné značenie V2b bolo preukázané fotodokumentáciou v priestupkovom konaní ako aj listinou označenou ako plánik dopravnej nehody vyhotovený policajným orgánom. Vodorovná dopravná značka V2b prechádzala za križovatkou, ku ktorej došlo k predmetnej kolízii, do dopravnej značky V3 so zákazom vpravo, čo znamenalo pre žalovaného už zákaz prechádzať plnú čiaru. Uvedenému zodpovedá záver súdneho znalca K.. H. o zaradení sa žalovaného, v prípade, že by nedošlo k predmetnej kolízii vo vzdialenosti 50 - 100 m plnej súvislej čiary. Žalovaný predmetný úsek podľa svojho vyjadrenia poznal, vodorovné dopravné značenie V2b upozorňovalo na nebezpečné miesto križovatku, ako aj zvislé dopravné značenie smerová tabuľa k miestnemu cieľu (Mistríky) D42 informovala účastníkov cestnej premávky, teda aj žalovaného o vedľajšej ceste a s tým spojenej možnosti odbočenia vľavo. Bol preto povinný prispôsobiť svoje správanie aktuálnej situácii v cestnej premávke a všetkým okolnostiam, ktoré možno predvídať. Zvislé dopravné značenie D54a (Obec Donovaly) žalovanému ukladalo, podľa vyjadrenia súdnych znalcov, povinnosť limitovať rýchlosť 60 km/ h. Malo preto vzťah aj k miestu dopravnej nehody, čomu však žalovaný nevenoval dostatočnú pozornosť, vzhľadom na jeho vyššie uvedené tvrdenia (nemal čas pozerať na tachometer pri predchádzaní, nevedel kde sa začína Obec Donovaly, pričom v priestupkovom konaní uviedol, že je tam najvyššia dovolená rýchlosť 90 km/h). S poukazom na uvedené žalovaný nepreukázal, že reagoval náležitým spôsobom na zvislú dopravnú značku D54a Obec Donovaly. Pozdĺžna prerušovaná čiara umožňovala žalovanému predchádzať, avšak súčasne bolo povinnosťou žalovaného dodržať najvyššiu dovolenú rýchlosť, čo malo vplyv na približovanie sa k vozidlu žalobcu a evidovanie úkonov tohto vozidla, nielen vozidiel bezprostredne pred ním idúcich. S poukazom na uvedené vodorovné dopravné značenie, zvislé dopravné značenie, znalosť žalovaného predmetného dopravného úseku vrátane lokalizácie dvoch križovatiek, nebol daný dôvod vykonávať ďalšie dokazovanie ohľadom zvislého dopravného značenia D1a s dodatkovou tabuľkou E2b, ktoré bolo osadené vo vzdialenosti nad 90 km od predmetnej križovatky v dôsledku čoho sa podľa záverov súdneho znalca nemohlo vzťahovať k tejto križovatke.

Účasť žalobcu a žalovaného na spôsobení vzniknutej škody vyplýva zo skutkových okolností a tie, ktoré boli preukázané a ktoré boli v príčinnej súvislosti so vznikom škody mali vplyv na posúdenie miery účasti na vzniknutej škode. Žalobca sa rozhodol domáhať sa ochrany svojho práva predmetnou žalobou, hoci nebolo možné previesť komplexnú analýzu nehodového deja pre nedostatok vstupných parametrov. Znalecké dokazovanie v priestupkovom konaní aj v danom súdnom konaní označilo za príčinu kolízie odbočovací manéver vozidla žalobcu, ktoré narážalo do pravej bočnej časti vozidla žalovaného. Súdny znalec K.. H. s odvolaním sa na fotodokumentáciu poškodených vozidiel a rozbor nárazovej plochy vozidiel, deformácie a ich rozsah, kvalifikoval tvrdenie žalobcu ako technicky málo pravdepodobné na rozdiel od tvrdenia žalovaného, vo vzťahu k určenému miestu zrážky, ktoré bolo technicky viac prijateľnejšie. Súdny znalec K.. H. tiež konštatoval, že v obidvoch prípadoch nárazovej rýchlosti vozidla žalovaného bola vzdialenosť vozidla Škoda Octavie taká, že umožňovala vozidlu žalobcu rozpoznať, že vozidlo žalovaného je v ľavom jazdnom pruhu a ide vykonať predchádzací manéver. Keďže procesné strany jednoznačne nemali záujem na ďalšom znaleckom dokazovaní, bolo možné vychádzať z odborného posúdenia technicky prijateľného možného riešenia príčiny kolízie a tým aj miery účasti žalobcu na spôsobenej škode. Predchádzajúci manéver žalovaného bolo potrebné posúdiť od okamihu jeho začiatku v predmetnom úseku až po stret motorových vozidiel. Z generálnej prevencie vyplýva právna povinnosť pre každú fyzickú a právnickú osobu počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám, a to aj ku škodám na majetku. Ide o dodržiavanie zákonných ustanovení a požiadavky takého konania, ktoré nemá za následok vznik škody na majetku. V danom prípade ide o posúdenie dodržania pravidiel cestnej premávky upravených v rozhodnej dobe o premávke za pozemných komunikáciách. Zhodnotením rozhľadových pomerov žalovaného v rozhodnej dobe, keď predbiehací manéver sa rozhodol žalovaný uskutočniť v úseku medzi dvoma križovatkami, ľavotočivej tiahlej zákrute so stúpaním v obci, v tme, v kolóne vozidiel, bolo preukázané porušenie povinnosti zo strany žalovaného, ktorý nesmel uvedeným manévrom ani obmedziť vodičov vozidiel idúcich pred ním, bol povinný bezpečne sa zaradiť pred všetky vozidlá, ktoré chcel predísť a keďže predchádzal za uvedených podmienok štyri motorové vozidlá, nemohol dodržať zákaz predchádzať vľavo, keďže vzhľadom na jemu dobre známu križovatku s odbočením k miestnemu cieľu Mistríky nemohol sa spoliehať, že štvrté pred ním idúce motorové vozidlo nebude odbočovať, čo súvisí aj s nedostatočnými rozhľadovými pomermi potrebnými na bezpečné predchádzanie, keďže ide o horský úsek Donovaly (porušenie povinností žalovaného podľa ustanovenia , , , a , v znení neskorších predpisov). Keďže miera účasti vozidla žalobcu bola preukázaná vo väčšom rozsahu, bol stanovený pomer účasti žalobcu na spôsobenej škode v rozsahu 60% a pomer účasti žalovaného na spôsobení vzniknutej škody v rozsahu 40%. Z dôvodu, že predmetom konania bola len náhrada škody zo strany žalobcu, ktorý preukázal výšku spôsobenej škody na svojom motorovom vozidle 2.518,87 eur (faktúrou) pričom žalovaný žiadnym spôsobom výšku náhrady škody nenamietal, žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.007,55 eur, predstavujúca pomer jeho účasti na spôsobenej škode na vozidle žalobcu v rozsahu 40%.

Z dôvodu omeškania žalovaného s plnením dlhu žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie úrokov z omeškania. Zodpovednosť za omeškanie má objektívny charakter, vzniká bez ohľadu na zavinenie. Jej dôsledkom je vznik povinnosti dlžníka platiť veriteľovi úroky z omeškania. Výšku úrokov z omeškania stanovuje vykonávací predpis. Žalobca napriek výzve súdu nepreukázal splatnosť dlhu výzvou žalobcu adresovanou žalovanému. Z toho dôvodu za kvalifikovanú výzvu veriteľa adresovanú dlžníkovi, podľa bolo potrebné považovať žalobu, ktorá bola žalovanému doručená 9. 5. 2008, nasledujúcim dňom bol žalovaný povinný plniť a ďalším dňom t.j. 11. 5. 2008 sa dostal do omeškania s plnením dlhu. Žalovaný je preto povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.007.55 eur s 6% ročným úrokom z omeškania od 11. 5. 2008 do zaplatenia, keďže omeškanie s plnením dlhu doposiaľ trvá. Výšku úrokov z omeškania ustanovoval vykonávací predpis a to dvojnásobkom úrokovej sadzby stanovenej W..

V súlade s ustanovením súd stanovil lehotu na plnenie v trvaní 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, prihliadajúc na výšku peňažného plnenia.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia , vzhľadom na potrebu ustálenia výšky vynaložených trov konania, keďže boli podané odvolania voči rozhodnutiu o priznaní znalečného súdnemu znalcovi, pričom zaplatené znalečné predstavuje vynaložené trovy konania. O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.