Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_17Co-6-2023.pdf
PDF · 96.55 KB
Case nature
Subarea
17Co/6/2023
Uznesenie
Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Eduarda Valenčina, v spore žalobcu: Royal Brabest Capital, a.s., so sídlom Sobotské námestie 1733/12, 058 01 Poprad, IČO: 36 826 987, v právne zastúpený: JUDr. Andrea Havlátová Rajczyová, advokátka, so sídlom Žižkova 6, 040 01 Košice, proti žalovanému: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, XXX XX E., zastúpený JUDr. Bianka Chmelová, advokátka, Roľnícka 9034/20, 831 07 Bratislava, o návrhu žalovaného na zrušenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č.k. 11C/62/2017-159 zo dňa 18.8.2022 takto
rozhodol:
Mení uznesenie prvoinštančného súdu tak, že zrušuje neodkladné opatrenie nariadené uznesením č.k. 11C/62/2017-37 zo dňa 14.12.2017.
Priznáva žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne prvoinštančný súd samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením prvoinštančný súd návrh žalovaného na zrušenie neodkladného opatrenia Okresného súdu Poprad č.k. 11C/62/2017-37 zo dňa 14.12.2017 zamietol. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
2. Prvoinštančný súd tak rozhodol o návrhu žalobcu na zrušenie neodkladného opatrenia podľa § 334 CSP, ktoré bolo nariadené prvoinštančným Okresným súdom v Poprade uznesením č.k. 11C/62/2017-37 zo dňa 14.12.2017, kde bolo rozhodnuté o zákaze žalovaného vykonať záložné právo na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalobcu, zapísaných na LV č. XXX, okres B., obec B., k.ú. F. F. a ktorým bola uložená povinnosť žalovanému podať návrh na výmaz poznámky o začatí výkonu záložného práva na liste vlastníctva č. XXX a zároveň uložil povinnosť žalovanému podať návrh na výmaz záložného práva na LV č. XXX, k.ú. F. F.. Prvoinštančný súd dospel k záveru, že v súlade s § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1 CSP a § 334 CSP nie sú tu dané dôvody na zrušenie nariadeného neodkladného opatrenia, pretože podmienkou zrušenia neodkladného opatrenia je odpadnutie dôvodov, pre ktoré bolo nariadené, teda zmena pomerov, ktoré boli určujúce pre vydanie neodkladného opatrenia. Prvoinštančný súd zistil, že došlo k postúpeniu pohľadávky zo žalovaného na iný subjekt. Pohľadávka bola zabezpečená záložným právom. Pri neodkladnom opatrení podľa prvoinštančného súdu môže byť spornou otázka momentu, kedy v prípade postúpenia pohľadávky zabezpečenej záložným právom, vo vzťahu ku ktorému bolo neodkladným opatrením súdu uložené záložnému veriteľovi zdržať sa jeho výkonu, dochádza k prechodu účinkov tohto zákazu aj na postupníka ako nového záložného veriteľa. Táto otázka má hmotnoprávny aj procesnoprávny charakter. V procesnej rovine je právna úprava prechodu subjektívnych záväzností uznesenia súdu vo všeobecnosti upravená v § 228 ods. 1 a § 234 ods. 2 CSP. Podľa § 228 ods. 1 totiž výrok právoplatného rozsudku je záväzný aj pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán
po právoplatnosti rozsudku, pričom právna úprava týkajúca sa rozsudku sa primerane použije aj na uznesenie podľa § 234 ods. 2 CSP. Z čisto procesného pohľadu by preto právne účinky neodkladného opatrenia zdržania sa výkonu záložného práva mali na právneho nástupcu záložného veriteľa prejsť až právoplatnosťou uznesenia súdu, ktorým bolo takéto neodkladné opatrenie uložené. V zmysle § 524 ods. 2 OZ totiž s postúpením pohľadávky prechádzajú aj všetky práva s ňou spojené. Pri postúpení pohľadávky ako singulárnej sukcesii prechádza z postupcu na postupníka aj záložné právo zabezpečujúce postupovanú pohľadávku, a to v presne takom právnom procesnom i hmotnoprávnom stave, ktoré svedčalo postupcovi. Preto prvoinštančný súd dospel k záveru, že po vyhlásení uznesenia o neodkladnom opatrení nenastali také skutočnosti, resp. neodpadli zákonné dôvody, ktoré by znamenali aj zmenu skutkových okolností a pomerov, ktoré by odôvodňovali zrušenie neodkladného opatrenia, a preto návrh na zrušenie v celom rozsahu zamietol. Pri postúpení pohľadávky zabezpečenej záložným právom dochádza k prechodu účinkov tohto zákazu aj na postupníka ako nového záložného veriteľa. K otázke pasívnej vecnej legitimácie je nutné uviesť, že pokiaľ žalobca nemal vedomosť o postúpení pohľadávky žalovaného a záložný veriteľ si nesplnil svoje zákonom stanovené notifikačné povinnosti, žalobca správne žaloval, keď označil posledného nositeľa pohľadávky voči obligačnému dlžníkovi, o ktorom mal vedomosť, pričom samotná zmena záložného veriteľa nezakladá dôvod na zrušenie neodkladného opatrenia, nakoľko neodkladné opatrenie spočívajúce v povinnosti zdržania sa výkonu záložného práva sa vzťahuje aj na právnych nástupcov žalovaného. O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 3 CSP. Priznal žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % ako úspešnému v celom konaní. Prvoinštančný súd pripustil v poučení o opravnom prostriedku možnosť podať opravný prostriedok len proti výroku o trovách konania. Proti výroku, ktorým bol návrh navrhovateľa zamietnutý, nepripustil podať opravný prostriedok.
3. Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Namietal odňatie práva podať opravný prostriedok proti napadnutému uzneseniu, keď prvoinštančný súd mu odňal možnosť dať preskúmať napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu vo výroku o zamietnutí návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia. Prvoinštančný súd vo vzťahu k neodkladnému opatreniu a jeho trvaniu nezistil náležite skutkový stav. Konanie voči žalovanému vo veci samej bolo zastavené z dôvodu, že v čase začatia konania vo veci samej nebol vecne legitimovaný a nebol nositeľom práv, ktorých sa žalobca vo veci samej domáhal. Preto voči nemu bol návrh vzatý späť. Preto neexistovali ani dôvody, ktoré by voči jeho osobe odôvodňovali nariadenie neodkladného opatrenia a takéto dôvody neexistujú ani v čase, keď prvoinštančný súd jeho návrh na zrušenie neodkladného opatrenia zamietol. Žalovaný ďalej namietal, že prvoinštančný súd mu náležitým spôsobom nedoručil ani neodkladné opatrenie, dozvedel sa o jeho existencii len z verejne prístupných zdrojov. Preto žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu zmenil tak, že návrhu žalovaného na zrušenie neodkladného opatrenia bude vyhovené v celom rozsahu. Žiadal zmeniť aj výrok o trovách konania, keď poukázal na aplikáciu ust. § 256 CSP, podľa ktorého zodpovednosť za zastavenie konania má žalobca, preto si uplatnil voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
4. K odvolaniu žalovaného zaujal písomné stanovisko žalobca. Žiadal, aby prvoinštančné rozhodnutie bolo potvrdené v plnom rozsahu. V čase, keď podával návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, nemal vedomosť o postúpení pohľadávky, a teda ani o novom záložnom veriteľovi. Žalovaný nijakým spôsobom žalobcovi neoznámil postúpenie pohľadávky, resp. zmenu v osobe záložného veriteľa. Žalobca sa nemohol dozvedieť o zmene v osobe záložného veriteľa. Nesúhlasil s argumentáciou žalovaného, v zmysle ktorej je daný dôvod na zrušenie neodkladného opatrenia z dôvodu, že žalobca zobral voči žalovanému v konaní vo veci samej žalobu späť. Žalovaný v priebehu konania tvrdil, že už zo samotného späťvzatia žaloby žalobcu možno abstrahovať jeho súhlas s návrhom na zrušenie neodkladného opatrenia. Samotné späťvzatie žaloby vo veci samej voči jednému zo žalovaných nemožno z procesného hľadiska automaticky považovať za vyjadrenie súhlasu so zrušením neodkladného opatrenia. Konanie vo veci samej však pokračuje. Žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia v súlade so zákonom domáhal ochrany svojich práv. Účinky nariadeného neodkladného opatrenia sa vzťahujú v dôsledku postúpenia na každého nového veriteľa. Je preto zjavné, že žalobca aj napriek späťvzatiu žaloby voči žalovanému vo veci samej, ktoré pokračuje, má relevantný záujem na trvaní predmetného neodkladného opatrenia, a to práve z dôvodu, aby jeho účinky pôsobili voči ďalším potenciálnym postupníkom ako záložným veriteľom. Za snahu žalovaného o zrušenie neodkladného opatrenia, ktoré ho v súčasnosti nijakým spôsobom neobmedzuje, sa
objektívne ťažko hľadá iný záujem, než záujem spôsobovať obštrukcie pri výmaze premlčaného záložného práva vzťahujúceho sa k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcu. Z uvedeného dôvodu možno považovať vydané neodkladné opatrenie za potrebné a dôvodné.
5. K vyjadreniu žalobcu zaujal písomné stanovisko žalovaný, ktorý na návrhu trval. Uviedol, že žalobca v osobe jeho predsedu predstavenstva ho nútil podpísať kvitanciu o tom, že dlh zabezpečený nehnuteľnosťami je splatený. Uvedené sa však nestalo. Následne pohľadávka bola postúpená A. G. H.. Teda žalovaný v čase podania návrhu na vydanie neodkladného opatrenia zo dňa 11.12.2017 a tým aj v čase vydania neodkladného opatrenia dňa 14.12.2017 nebol hmotnoprávnym nositeľom pohľadávky voči obligačnému dlžníkovi, pretože túto previedol ešte dňa 15.11.2017 na A. G. H.. Žalovaný nie je stranou konania vo veci samej a povinnosť zrušiť neodkladné opatrenie voči jeho osobe súdu vyplýva priamo z ust. § 335 ods. 1 CSP.
6. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP preskúmal napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je správne. S poukazom na ust. § 390 CSP nebolo možné, aby odvolací súd nesprávne rozhodnutie prvoinštančného súdu zrušil a vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, ale neboli splnené podmienky ani pre jeho potvrdenie podľa § 387 CSP, preto odvolací súd rozhodnutie prvoinštančného súdu podľa § 388 CSP zmenil a odvolaniu žalovaného v plnom rozsahu vyhovel.
7. Skôr, než odvolací súd sa začal zaoberať meritórne odvolaním žalovaného proti napadnutému uzneseniu, bolo potrebné vyriešiť otázku, či je proti uzneseniu prvoinštančného súdu o zamietnutí návrhu žalovaného na zrušenie neodkladného opatrenia prípustné odvolanie. Ust. § 357 písm. e/ CSP určuje, že odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu o zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a § 335 ods. 1 CSP. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že je možné podať odvolanie proti rozhodnutiu prvoinštančného súdu, a to proti rozhodnutiu, ktorým rozhodoval o návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia, a to buď keď návrhu vyhovel alebo keď návrh zamietol. Dôvod zrušenia neodkladného opatrenia v návrhu môže byť uvedený buď podľa § 334 CSP alebo podľa § 335 ods. 1 CSP. Výkladový problém však môže spôsobiť ust. § 336 ods. 4 CSP. Podľa § 336 ods. 4 CSP, ak bola žaloba odmietnutá alebo zamietnutá, alebo ak bolo konanie vo veci samej zastavené, platí ust. § 335 primerane. Podľa § 357 písm. e/ CSP, odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu, ktorým rozhodol o návrhu, ktorým žiadala strana sporu neodkladné opatrenie zrušiť (§ 334 CSP). Citované zákonné ustanovenie sa týka nariadených neodkladných opatrení pred začatím konania. Podľa § 335 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenia nariadené po začatí konania vo veci samej súd prvej inštancie, aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo zamieta, alebo ktorým konanie vo veci samej zastavuje. Citované zákonné ustanovenie platí pre neodkladné opatrenia po začatí konania. Ust. § 357 písm. e/ CSP odvolanie proti uzneseniu vydaného podľa § 336 ods. 4 výslovne nepripúšťa. Pri riešení tohto problému je potrebné vychádzať z čl. 3 ods. 2 (výkladového pravidla), podľa ktorého sa nikto nesmie dovolávať slov a viet CSP proti ich účelu a zmyslu. Ak preto § 336 ods. 4, ktoré neodkladné opatrenie bolo nariadené pred začatím konania, resp. o ktorom neodkladnom opatrení bolo následne prvoinštančným súdom rozhodované, sa primerane použije § 335 CSP upravujúci neodkladné opatrenie až po začatie konania, je rozumné pripustiť odvolanie aj proti uzneseniu v konaní o zrušenie neodkladného opatrenia podľa § 336 ods. 4 CSP, hoci výslovne v ust. § 357 písm. e/ nie je uvedené. Opačný výklad by bol diskriminačný neodôvodnene voči stranám. Na základe uvedeného potom vyplýva, že ak prvoinštančný súd posudzoval dôvody zrušenia neodkladného opatrenia buď podľa § 334 alebo podľa § 335 ods. 1 (v spojení s ust. § 336 ods. 4 a čl. 3 ods. 2 CSP), proti takémuto uzneseniu odvolanie je prípustné. Preto súd napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu prejednal v odvolacom konaní.
8. Odvolací súd zistil, že v prejednávanej veci nastali v priebehu konania obidva dôvody pre to, aby súd konal a rozhodoval o zrušení neodkladného opatrenia, ktoré bolo nariadené uznesením Okresného súdu Poprad č.k. 11C/62/2017-37 dňa 14.12.2017, a to jednak dôvod vyplývajúci z ust. § 334 CSP a ďalej podľa § 336 ods. 4, § 335 ods. 1 CSP.
Neodkladné opatrenie bolo nariadené po tom, čo bol podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia dňa 11.12.2017 na prvoinštančný okresný súd. Uznesením voči žalovanému A. B. C., ktorý v návrhu bol označený za jediný subjekt, ktorého sa má neodkladné opatrenie dotýkať, bolo návrhu vyhovené. Prvoinštančný súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel, pretože mal osvedčenú dôvodnosť potreby vydania neodkladného opatrenia. Po tom, čo žalovaný zistil, že je voči nemu nariadené neodkladné opatrenie, podaním, ktoré došlo prvoinštančnému súdu elektronickou formou dňa 21.6.2021, žiadal o zrušenie neodkladného opatrenia s tým, že v čase jeho vydania nebol hmotnoprávnym nositeľom pohľadávky voči obligačnému dlžníkovi, žalobcovi, pretože túto previedol ešte dňa 15.11.2017 na tretiu osobu (A. G. H.), teda v čase začatia konania nebol a nemohol byť v právnom vzťahu so žalobcom. Predložil súdu doklad o tom, že na liste vlastníctva ako záložný veriteľ je zapísaný A. G. H. na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 15.11.2017. Ďalej odvolací súd zistil, že konanie vo veci samej voči A. B. C. prebiehalo pred Okresným súdom Poprad pod sp. zn. 8C/6/2018. Na základe späťvzatia žaloby voči A. B. C. v konaní o veci samej voči jeho osobe bolo konanie zastavené podľa § 144, § 145 ods. 2 CSP, a to rozsudkom Okresného súdu Poprad č.k. 8C/6/2018-192 zo dňa 1.7.2021, kde výrok o zastavení konania voči žalovanému v 1/ rade A. B. C. sa stal právoplatným dňa 19.8.2021. Z uvedeného vyplýva, že okrem návrhu na zastavenie konania nastala aj ďalšia okolnosť odôvodňujúca, aby prvoinštančný súd ex offo prihliadal na tieto okolnosti a o neodkladnom opatrení, ktoré pred začatím konania bolo nariadené, rozhodol v súlade s procesnými predpismi. Prvoinštančný súd sa týmto spôsobom skutkovými okolnosťami dôležitými pre posúdenie dôvodnosti existencie neodkladného opatrenia nariadeného prvoinštančným súdom uznesením č.k. 11C/62/2017-37 nezaoberal. Preto tento skutkový stav, ktorý zistil odvolací súd v dôsledku odvolacích námietok žalobcu potvrdzuje, že nastali okolnosti, pre ktoré je potrebné nariadené neodkladné opatrenie zrušiť v celom rozsahu.
9. Je potrebné uviesť, že prvoinštančný súd skúmal okolnosti nariadenia neodkladného opatrenia a ďalšie okolnosti jeho trvania len z hmotnoprávneho pohľadu, nie však z procesnoprávneho pohľadu, ktorý je dôležitý pri rozhodovaní o nariadení, trvaní, existencii neodkladného opatrenia. V konaní o vydanie neodkladného opatrenia, okrem osobitných prípadov určených v zákone, neodkladné opatrenie nevychádza z hmotnoprávnych preukázaných okolností dôvodnosti neodkladného opatrenia, ale z osvedčených okolností, ktoré okolnosti majú procesný charakter. Podľa § 334 CSP súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. O zrušení neodkladného opatrenia pre odpadnutie dôvodov môže súd rozhodnúť výlučne na návrh. Z procesného hľadiska o tomto návrhu rozhoduje súd, ktorý rozhodol o nariadení neodkladného opatrenia. Návrh môže podať ktorákoľvek procesná strana. Vždy je potrebné, aby strana, ktorá podáva návrh na zrušenie neodkladného opatrenia, preukázala existenciu dôvodov, ktoré nastali po nariadení neodkladného opatrenia, ktoré odôvodňujú jeho zrušenie. Uvedené je osobitne významné skúmať preto, že neúčelne trvajúce neodkladné opatrenie môže spôsobiť subjektom konania škodu. V prejednávanej veci z verejne prístupných registrov bolo preukázané, že po nariadení neodkladného opatrenia, kde v uznesení prvoinštančný súd skonštatoval, že žalovaný A. B. C. je držiteľom hmotnoprávneho nároku voči žalobcovi a je jeho záložným veriteľom, ktorému záložnému veriteľovi sa zakázal výkon záložného práva, že v takomto postavení došlo k zmene na základe zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorú mal A. B. C. voči žalobcovi. Jeho práva a povinnosti boli prevedené na tretiu osobu (A. G. H.), ktorý bol zapísaný aj na liste vlastníctva ako záložný veriteľ. Teda voči žalovanému A. B. C. nesvedčilo žiadne (ani hmotnoprávne) právo, ktoré by mohol žalobca voči nemu uplatniť, a preto od vydania neodkladného opatrenia do podania návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia došlo k zmene, ktorá odôvodňovala a odôvodňuje zrušenie neodkladného opatrenia.
10. V priebehu ďalšieho konania bolo zistené, že prvoinštančný súd konanie voči A. B. C. zastavil. Podľa § 336 ods. 4 CSP, ak bola žaloba odmietnutá alebo zamietnutá, alebo ak bolo konanie vo veci samej zastavené, platí ust. § 335 primerane. Podľa § 335 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej súd prvej inštancie, aj bez návrhu, zruší rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo zamieta, alebo ktorým konanie vo veci samej zastavuje.
Keďže prvoinštančný súd vo veci samej neodkladné opatrenie voči A. B. C. nezrušil, bolo povinnosťou prvoinštančného súdu podľa § 336 ods. 1, 4 CSP, v spojení s § 335 ods. 1 CSP, v tomto konaní rozhodnúť ex offo o zrušení neodkladného opatrenia, pretože konanie vo veci samej voči A. B. C. bolo zastavené. Je neprípustné, aby v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania vo veci samej prvoinštančný súd skúmal, či vo veci samej prešli práva a povinnosti voči žalovanému na iné, resp. ďalšie osoby a z toho aby vyvodzoval dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie, ktoré sa vzťahovalo na A. B. C. stratilo svoju dôvodnosť zastavením konania voči tejto osobe. Pokiaľ žalobca má dôvod, aby boli obmedzované ďalšie práva záložných veriteľov, nič mu nebráni aplikovať ust. § 324 ods. 1 CSP počas konania voči ďalším subjektom. V tomto konaní však je potrebné neodkladné opatrenie zrušiť.
11. Preto odvolací súd napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu podľa § 388 CSP zmenil a uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia zrušil.
12. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 2 CSP, v spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP a § 255 ods. 1 CSP. V prejednávanej veci žalobca, ktorý bol neúspešný v konaní o zrušenie neodkladného opatrenia voči žalovanému, zodpovedá za vzniknuté trovy v plnom rozsahu. Neúspech žalobcu spočíva jednak v nepreukázaní dôvodov pre trvania neodkladného opatrenia podľa § 334 CSP a jednak pre to, že bolo povinnosťou súdu zrušiť neodkladné opatrenie podľa § 336 ods. 4 CSP, v spojení s ust. § 335 ods. 1 CSP, pretože vo veci samej žalobca voči žalovanému zobral žalobu späť.
13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.