Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_2CoPr-8-2013.pdf
PDF · 81 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoPr/8/2013
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu Prima banka Slovensko, a. s., Hodžova 11, Žilina, zastúpená ADVOKÁTSKOU KANCELÁRIOU AGNER & PARTNERS s. r. o., Špitálska 10, Bratislava proti žalovanému C. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. XX o zaplatenie 78 771,39 Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č. k 10C/212/2007-557 zo dňa 23. 10. 2013 jednohlasne takto
rozhodol:
Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 27 932,44 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Náhradu trov konania účastníkom nepriznal. Zaviazal žalobcu zaplatiť na účet Okresného súdu Humenné náklady za svedočné vo výške 34,38 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Zaviazal žalovaného na zaplatenie nákladov za svedočné vo výške 34,38 Eur na účet Okresného súdu Humenné do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalovaný bol zamestnancom žalobcu v období od 01. 02. 1998 do 31. 08. 2006. Žalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Humenné, č. k. 1T/113/2007 zo dňa 23. 03. 2009 uznaný vinným za spáchanie trestného činu úverového podvodu podľa § 250a ods. 2, 4 Trestného zákona účinného od 01. 01. 2006 a bol odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov nepodmienečne. Bol uznaný vinným za to, že ako zástupca riaditeľa Dexia banky a. s., pobočka Humenné spracoval v období od októbra 2004 do februára 2005 spotrebné úvery pre fyzické osoby bez ručiteľa vo výške 100 000 Sk. Umožnil pritom získať úver osobám, o ktorých vedel, že nespĺňajú podmienky na jeho poskytnutie na základe predložených žiadostí o poskytnutie úveru, výplatných pások a potvrdení od zamestnávateľa, ktoré svojim podpisom potvrdil, že si pravosť údajov overoval, pričom takto nekonal. Išlo o úvery poskytnuté osobám - Z. H., H. C., M. H., M. Y., C. X., G. C., I. N., N. G., S. H., V. Y., M. X., I. Q., N. C., N. Y., M. H., C. I., C. B., D. Y., W. Q. a B. V.. V priebehu konania žalobca zobral žalobu späť do sumy 21 638,90 Eur a konanie v tejto časti bolo zastavené. Podľa prehľadu nesplácaných úverových zmlúv k 30. 01. 2013, ktoré predložil žalobca ostali nezaplatené úverové zmluvy poskytnuté I. Q., H. C., N. C., W. Q., M. X., N. G., C. X., Z. H., M. H., G. C., I. R., I. D., C. I., I. N., N. H., I. O., W. R., V. Y., V. R., N. D. a V. N.. Žalobcovi vznikla škoda tým, že zo strany klientov nedochádzalo k splácaniu úverov, ktoré boli poskytnuté žalobcom na základe overovania podkladov žalovaným. Tak došlo k porušeniu pracovných povinností zo strany žalovaného, čo bolo jednoznačne preukázané v trestnom konaní. Bola preukázaná jednoznačná súvislosť medzi porušením povinnosti žalovaného a vznikom škody žalobcovi jeho zavinením. V trestnom konaní boli preverované úverové zmluvy I. Q., H. C., N. C., W. Q., M. X., N. G., C. X., Z. H., M. H., G. C., I. R.. Celková výška nesplatených úverov týchto osôb predstavuje sumu 27 932,44 Eur. Žalovaný namietal premlčania úverových zmlúv, ktoré boli uzavreté pred 30. 11. 2004. Z týchto úverových zmlúv, ktoré boli predmetom trestného konania, takéto zmluvy boli uzavreté na meno I. Q., H. C. a N. C.. Vzhľadom k tomu, že škoda bola spôsobená úmyselne, právo na náhradu škody sa
premlčuje až uplynutím 10 rokov od udalosti, z ktorej škoda vznikla a žaloba na súd bola podaná dňa 30. 11. 2007. Vo vzťahu k úverovým zmluvám na meno I. X., C. I., I. N., N. H., I. O., W. R., V. Y., V. R., N. D. a V. N., súd žalobu zamietol vzhľadom k tomu, že žalobca nepreukázal zodpovednosť žalovaného.
Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 142 ods. 2 O. s. p..
Výrok o trovách štátu odôvodnil ust. § 148 ods. 1 O. s. p..
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Vo svojom odvolaní uviedol, že ostatné výroky okrem toho výroku, ktorým bol zaviazaný na zaplatenie sumy 27 932,44 Eur nenapadá. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok v tejto časti zmenil a žalobu žalobcu zamietol. Poukázal na nesprávne posúdenie veci v tom zmysle, že neuznal námietku premlčania a tiež v tom zmysle, že rozhodol o tej istej veci dvakrát. Zároveň uviedol, že odvoláva plnomocenstvo právnemu zástupcovi JUDr. Slavomírovi Hrubišákovi.
K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Vo vyjadrení uviedol, že súd prvého stupňa sa vyporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku na strane 7 s námietkou premlčania, ktorú vzniesol žalovaný. Poukázal na to, ktoré úverové zmluvy boli uzavreté pred 30. 11. 2004 a prečo podľa názoru súdu prvého stupňa tieto nároky žalobcu neboli premlčané. Vo vzťahu k úmyselnému konaniu žalovaného jednoznačne smeruje Okresného súdu Humenné v trestnom konaní 1T/113/2007, ktorého obsahom skutku, za ktorý bol právoplatne odsúdený žalovaný, sú zahrnuté aj z úverovej zmluvy vo vzťahu k I. Q., H. C. a N. C.. Okrem toho žalobca sa domnieva, že výsluchom svedkov v tomto konaní bolo preukázané, že so splácaním úveru prestali klienti najmenej po 2 - 3 mesiacoch, tzn., že až od tohto obdobia vznikla okolnosť, ktorú možno charakterizovať ako škodu voči žalobcovi, a to teda uplynutím lehoty 30. 11. 2004 ako to namietal žalovaný a pokiaľ išlo o samotné úverové zmluvy, nemohlo dôjsť k premlčaniu týchto, ani ak by sa vychádzalo zo všeobecnej 3-ročnej premlčacej lehoty. K ďalšej námietke žalovaného vo vzťahu k res judicatae, tzn., že súd rozhodoval 2x o tej istej veci sa nevyjadril žalovaný bližšie, čo myslel touto námietkou. Zrejme namietal to, že iné fyzické osoby boli v iných súdnych konaniach boli právoplatne uznané za vinné trestným rozkazom, prípadne trestným rozsudkom a zaviazané na náhradu škody v prospech banky. Túto okolnosť však nemožno v iných trestných konaniach posudzovať, keďže išlo o iné osoby a iné skutky na samostatnom právnom základe. Pri res judicatae by muselo ísť o ten istý nárok, predmet konania a tiež tie isté osoby. Tento nárok bol uplatnený na základe pracovnoprávnej zodpovednosti žalovaného voči žalobcovi. Žalovaný v nijakom inom konaní, ani v konaní 1T/113/2007 o náhradu škody nebol zaviazaný. Navrhol, aby bol predmetný rozsudok ako vecne správny potvrdený a bola mu priznaná aj náhrada trov odvolacieho konania.
Odvolací súd prejednal vec podľa ust. § 212 ods. 1, 2 O. s. p., a to bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a zistil, že nie sú podmienky pre potvrdenie, ani pre zmenu rozsudku, pretože tento bol vydaný na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a navyše je aj nepreskúmateľný.
Nepreskúmateľnosť rozhodnutia vyplývajúcu z nedostatkov dôvodov je potrebné hodnotiť ako odňatie účastníkovi možnosť konať pred súdom, pretože tento nemá možnosť reagovať minimálne v odvolacom konaní na nepreskúmateľné závery súdu prvého stupňa, čo je zároveň dôvodom na zrušenie rozhodnutia podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p..
V predmetnej veci bolo nesporne preukázané, že žalovaný bol zamestnancom žalobcu v období od rokov 1998 - 2006. Žalovaný pôsobil ako zástupca pobočky Dexia banky s. r. o. v Prešove s tým, že v období od októbra 2004 do februára 2005 poskytol potrebné úvery pre fyzické osoby bez ručiteľa vo výške 100 000 Sk aj v takých prípadoch, kedy tieto osoby nespĺňali podmienky na poskytnutie úverov na základe predložených žiadostí, výplatných pások a potvrdení od zamestnávateľa, ktorý svojím podpisom potvrdil, že si túto okolnosť ako pravosť údajov overoval, pričom takto nekonal. Konkrétne išlo o úvery poskytované fyzickým osobám. Ostatné nároky žalobcu v podobe poskytnutia ďalších úverov neboli predmetom trestného konania. Za túto činnosť bol uznaný z úverového podvodu podľa ust. § 250a ods. 2, 4 Trestného zákona účinného od 01. 01. 2006 na nepodmienečný trest vo výmere 2 rokov. Zároveň tiež bolo zistené, že žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody v trestnom konaní, keďže podnet na začatie trestného stíhania voči žalovanému podal žalobca a boli vydané platobné rozkazy, resp. zmenkové platobné rozkazy, na základe ktorých prebieha exekučné konanie voči I. Q., H. C., C. X., Z. H., G. C. a I. R.. Voči N. C., N. G. boli vydané rozhodnutia vo vzťahu k platobnému rozkazu, resp.
zmenkovému šekovému platobnému rozkazmi exekučné konanie zatiaľ neprebieha a vo vzťahu k W. Q. žalobca nárok ako svojmu klientovi zatiaľ neuplatnil v občianskom súdnom konaní.
Podľa ust. § 178 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnanec je povinný si počínať tak, aby nedochádzalo k ohrozeniu života, zdravia a poškodeniu majetku alebo k jeho zničeniu, ani k bezdôvodnému obohateniu.
Podľa ust. § 186 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do predchádzajúceho stavu a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje.
Podľa ust. § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Z predmetného konania jednoznačne vyplynulo, že je potrebné na zodpovednosť žalovaného aplikovať ustanovenia Zákonníka práce, keďže nárok žalobca uplatňoval na základe už síce skončeného ale pracovného vzťahu, ktorý medzi nimi existoval. Rovnako je nesporné, že otázka zodpovednosti žalovaného bola predmetom trestného konania a porušenie pracovných povinností bolo premietnuté v odsudzujúcom trestnom rozsudku práve vo vzťahu k spracovaniu a poskytnutiu úverov pre fyzické osoby bez náležitého splnenia a overenia podmienok ktoré žalobca vyžadoval pre poskytnutie tohto produktu. Preto je potrebné konštatovať, že zodpovednosť žalovaného je v danom prípade jednoznačne daná a nárok žalobcu, pokiaľ išlo o jeho základ je existujúci.
Žalobca v danom prípade vystupuje vo vzťahu ku klientom banky, ktorým boli poskytnuté úvery bez náležitého zistenia a splnenia týchto podmienok, ale v konečnom dôsledku aj vo vzťahu k žalovanému ako veriteľ voči dlžníkovi. Vo vzťahu veriteľa k dlžníkovi je rozhodujúca zásada, že veriteľ má voči dlžníkom samostatné požiadavky, ktoré možno samostatne uplatniť, ale s tým obmedzením, že v prípade uspokojenia všetkých, zanikajú, a to práve preto, že veriteľovi všetkých týchto pohľadávok patrí určité a teda jediné plnenie.
Práve túto okolnosť odvolací súd považoval za dôležitú, ktorej súd prvého stupňa nevenoval pri svojom rozhodnutí dostatočnú pozornosť. Tým podľa názoru odvolacieho súdu nedostatočne zistil skutkový stav.
Pokiaľ ide o rozsah škody, ktorú súd prvého stupňa posudzoval vo vzťahu k žalovanému, správne rozhodol súd prvého stupňa, že bola preukázaná táto zodpovednosť, a to porušenie ich povinnosti voči žalovanému v tých úverových zmluvách, ktoré boli predmetom trestné konania a žalobca v ďalšej škode, ktorú uplatnil vo vzťahu k iným úverovým zmluvám ďalších klientov, toto porušenie povinnosti voči žalovanému nepreukázal. Vo vzťahu k uplatneným nárokom žalobcom voči týmto fyzickým osobám, ktorých úverové zmluvy boli predmetom porušenia povinnosti žalovaného, žalobca podľa obsahu spisového materiálu postupoval rôzne. V niektorých prípadoch, ktoré sú už vyššie menované boli vydané platobné rozkazy, resp. zmenkové šekové platobné rozkazy všeobecným súdom v rámci občianskeho súdneho konania a následne žalobca si uplatnil tieto nároky aj v exekučnom konaní. V niektorých prípadoch boli uplatnené nároky len v podobe vydania platobných rozkazov, resp. zmenkových šekových rozkazov bez uplatnenia týchto nárokov v rámci exekučného konania. Tu ale odvolací súd poznamenáva, že právoplatné a vykonateľné tituly je možné uplatniť v zmysle ustanovení Občianskeho súdneho poriadku a Exekučného poriadku v lehote 10 rokov, tzn., že žalobcovi nebráni pokračovať aj v týchto konaniach, kde existujú právoplatné a vykonateľné tituly voči fyzická osobám - klientom banky na základe uzavretých úverových zmlúv aj v tomto vykonávacom konaní. V niektorých prípadoch ešte neboli uplatnené nároky zo strany žalobcu voči klientom banky v základnom konaní.
Preto bude úlohou súdu prvého stupňa opätovne rozhodnúť vo veci na základe nárokov žalobcu voči žalovanému, pričom zohľadní pri rozhodovaní jednotlivé úverové zmluvy, ktoré boli uzavreté a boli predmetom trestného konania samostatnými výrokmi s tým, že výrok bude obsahovať aj tú formuláciu, že v rozsahu plnenia fyzických osôb, konkrétnych klientov banky voči banke, teda žalobcovi zaniká táto povinnosť plniť žalovanému. Rozhodnutie sa bude týkať tých úverových zmlúv, ktoré boli predmetom trestného konania.
V ďalšom rozhodnutí súd prvého stupňa nanovo rozhodne aj o náhrade trov štátu a trov konania podľa ust. § 224 ods. 3 O. s. p.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.