Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31S/140/2020

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Brniakovej a členiek senátu JUDr. Zuzany Krivdovej a Mgr. Silvie Tisovej (sudkyne spravodajkyne), v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, IČO: 31 820 174, právne zastúpený: Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice-mestská časť Staré Mesto, IČO: 53 929 691, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, so sídlom Vysokoškolákov 8556/33B, 010 08 Žilina, za účasti ďalšieho účastníka: Mesto Martin, Nám. S. H. Vajanského 1, 036 49 Martin, IČO: 00 316 792, za účasti osoby zúčastnenej na konaní: Priemyselný park Martin 1, s.r.o., so sídlom Záborského 2, 036 45 Martin, IČO: 53 154 231, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo spisu OU-ZA-OOP3-2020/034919-002 zo dňa 28.09.2020, takto

rozhodol:

Krajský súd v Žiline žalobu o d m i e t a .

Žalovanému, ďalšiemu účastníkovi konania a osobe zúčastnenej na konaní náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 07.12.2020 sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia Okresného úradu Žilina, odboru opravných prostriedkov, referátu starostlivosti o životné prostredie (ďalej len „žalovaný“) Číslo spisu: OU-ZA-OOP3-2020/034919-002 zo dňa 28.09.2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) ako aj rozhodnutia Okresného úradu Martin, odbor starostlivosti o životné prostredie (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) Číslo spisu: OU-MT-OSZP-2020/008085-023 zo dňa 17.06.2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). Napadnutým rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým prvostupňový správny orgán ako príslušný orgán štátnej správy podľa a o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a podľa a o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), rozhodol podľa zákona EIA a príslušných ustanovení Správneho poriadku, na základe predloženého oznámenia navrhovateľa GEONET invest, a.s., Záborského 2, 036 45 Martin, IČO 43 904 670, o zmene navrhovanej činnosti: „GEONET PARK - MARTIN“, ktorá je situovaná na pozemkoch, parc. č. KN-C 2206/22, 2206/25, 3375/7 a KN-E 2237/1 v k. ú. B., okres Martin (ďalej len „GEONET PARK - MARTIN“) tak, že zmena navrhovanej činnosti, sa nebude posudzovať podľa zákona EIA. Zároveň boli predmetným rozhodnutím uložené taxatívne podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyvy na životné prostredie a je potrebné ich rešpektovať a dodržať.

2. Žalobca v správnej žalobe úvodom uvádza, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a zároveň

v konaní došlo aj k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Následne vo svojej rozsiahlej a všeobecne koncipovanej žalobe žalobca cituje články 44 ods. 1 a 2, 45, 51 ods. 1, 48 ods. 2, 7 ods. 2 a 152 ods. 4 (ďalej len „“), články 37, 41 ods. 1 a 2 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta základných práv EÚ“), ustanovenia zákona EIA a Správneho poriadku ( o správnom konaní), ako aj na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „“) a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd SR“ alebo „NS SR“) a poukazuje účel Aarhuskeho dohovoru a svoju činnosť. Žalobca argumentuje porušením hmotnoprávnych noriem i procesnoprávnych noriem a najmä namieta, že žalovaný ako ani prvostupňový správny orgán nevyhodnotili jeho písomné stanovisko doručené k veci, v ktorom žalobca zadefinoval svoje environmentálne záujmy a naznačil spôsob, ktorým ich navrhuje riešiť. Ďalej žalobca poukazuje na to, že sa prvostupňový správny orgán ako ani žalovaný nevysporiadali s jeho požiadavkami na ochranu životného prostredia, nenariadili vykonanie konzultácií podľa zákona EIA, taktiež mu odopreli právo zúčastniť sa konzultácií podľa zákona EIA a neposkytli mu podklady potrebné na vydanie rozhodnutie, napriek požiadavke žalobcu na doručenie kópie spisového materiálu. Podľa žalobcu súd bude v tomto konaní do istej miery tvoriť nové právo, a to o tom, akým spôsobom si má verejnosť hájiť a uplatňovať kontrolu verejných záujmov životného prostredia správnou žalobou podľa a aký to má presah do konkrétnych druhov správnych konaní podľa osobitných zákonov a procesnom postavení verejnosti (bod 51 správnej žaloby).

3. K žalobe sa žalovaný vyjadril podaním zo dňa 26.04.2022, pričom navrhol žalobu zamietnuť s tým, že rozhodnutie považuje za zákonné a vecne správne. Žalovaný uviedol, že námietky žalobcu, na základe ktorých sa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, považuje za nedôvodné a účelové. Žalovaný poukazuje na to, že žalobca v podanej žalobe uvádza znenia všeobecných právnych predpisov a následne poukazuje na ich porušovanie bez uvedenia konkrétneho konania resp. nekonania, ktorého sa mal žalovaný a prvostupňový správny orgán dopustiť. Obsah žaloby je koncipovaný veľmi všeobecne s možnosťou jej aplikácie aj na ďalšie konania. Žalovaný poukázal na to, že žalobca podal ďalších päť žalôb v obdobných veciach, ktorých obsahom sú len všeobecné námietky bez ďalšej konkretizácie a prihliadnutie na jednotlivé konania vo vzťahu ku konkrétnej navrhovanej činnosti. Žalobca v administratívnom konaní rovnakým spôsobom zasiela stanoviská ku konaniam vedeným v zmysle zákona EIA a toto jeho konanie uberá na vážnosti pripomienok, keďže je evidentné, že žalobca sa nedostačujúco oboznámil so zmenou navrhovanej činnosti. Podľa vyjadrenia žalovaného si žalobca neadekvátne uplatňuje konzultácie, ktorých vykonanie sa z dôvodu absurdných pripomienok javí ako nezmyselné a v rozpore so zásadou hospodárnosti a rýchlosti konania. Žalovaný zastáva názor, že žalobca zámerne zneužíva jeho procesné postavenie k nastoleniu prieťahov v konaní a sťažovaniu tým postupu v rámci procesov EIA bez toho aby sledoval účel zákona EIA. Žalovaný považuje žalobu za šikanóznu. 4. Osoba zúčastnená na konaní sa k veci nevyjadrila.

5. K správnej žalobe sa vyjadril ďalší účastník konania podaním zo dňa 11.06.2021. Zotrval na svojich stanoviskách vydaných vo veci zmeny navrhovanej činnosti GEONET PARK MARTIN podľa zákona EIA a rešpektuje rozhodnutia vydané prvostupňovým správnym orgánom a žalovaným.

6. Podaním zo dňa 21.02.2023 žalobca učinil repliku k vyjadreniu žalovaného a ďalšieho účastníka konania. Uviedol, že správny orgán je povinný v rámci odôvodnenia rozhodnutia poukázať na svoje myšlienkové pochody a úvahy a náležite ich odôvodniť. Konštatovanie žalovaného v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého sa stotožňuje s rozhodovaním prvostupňového správneho orgánu, žalobca nepovažuje za náležité odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie považuje za v zjavnom rozpore so zákonom EIA ako aj s Aarhuským dohovorom.

7. Podľa (ďalej len ako „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

Podľa správny súd výnimočne neposkytne ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby, ak nimi podaný návrh sleduje zjavné zneužitie práva.

Podľa správny súd môže výnimočne odmietnuť žalobu fyzickej osoby a právnickej osoby, ktorá má zjavne šikanózny charakter alebo ktorou sa sleduje zneužitie práva či jeho bezúspešné uplatňovanie. Správny súd môže tiež sankcionovať procesné úkony účastníkov konania, ktoré slúžia na zneužitie práv, najmä na prieťahy v konaní.

Podľa správny súd uznesením odmietne žalobu, ak tak ustanoví tento zákon.

8. Správny súd po oboznámení sa s dôvodmi správnej žaloby, obsahom administratívneho spisu žalovaného, vrátane administratívneho spisu prvostupňového správneho orgánu preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia (SSP), viazaný žalobnými bodmi ( ) dospel k záveru, že správnu žalobu je dôvodné odmietnuť. Správny súd vo veci nenariaďoval pojednávanie, a to z dôvodu, že nerozhodoval vo veci samej ( ).

9. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného a administratívneho spisu vyplýva, že na prvostupňový správny orgán, bolo dňa 07.04.2020 doručené oznámenie o zmene navrhovanej činnosti „GEONET PARK - MARTIN“. Navrhovaná činnosť podlieha zisťovaciemu konaniu, ktoré správny orgán prvého stupňa vykonal v zmysle § 29 zákona EIA. Prvostupňový správny orgán v súlade s § 18 ods. 2 písm. d) a podľa § 29 ods. 6 zákona EIA zaslal oznámenie o zmene navrhovanej činnosti „GEONET PARK - MARTIN“ a upovedomenie o začatí správneho konania listom zo dňa 14.04.2020 rezortnému orgánu a dotknutým orgánom a listom č. OU-MT-OSZP-2020/008085-004 zo dňa 14.04.2020 povoľujúcemu orgánu a dotknutej obci. Zároveň zverejnil oznámenie o zmene navrhovanej činnosti na webovom sídle Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky (https:// www.enviroportal.sk/slk/eia/detail/geonet-park-martin), a tiež na svojom webovom sídle a úradnej tabuli zverejnil informáciu pre verejnosť v súlade s § 24 ods. 1 zákona EIA. V zákonom stanovenej lehote boli prvostupňovému správnemu orgánu doručené stanoviská dotknutých subjektov. Verejnosť prejavila záujem na navrhovanej činnosti v zmysle § 24 ods. 3 zákona EIA a písomné stanovisko k oznámeniu o zmene podľa § 29 ods. 9 zákona EIA doručil v zákonom stanovenej lehote žalobca listom zo dňa 14.04.2020. Správne orgány rozhodujúce v prejednávanej veci svoje rozhodnutie odôvodnili tým, že prvostupňový správny orgán podľa § 29 ods. 2 EIA vykonal zisťovacie konanie k oznámeniu, pričom v súlade s ustanovením § 29 ods. 3 zákona EIA prihliadal aj na stanoviská doručené podľa § 23 ods. 4 zákona EIA, s ktorými sa v napadnutom rozhodnutí dôsledne zaoberal a s každou jednou požiadavkou sa dôsledne vysporiadal, a to poukazujúc na povahu a rozsah navrhovanej zmeny činnosti, miesto vykonávania zmeny činnosti, mieru zaťaženia a ochranu prírody poskytovanú osobitnými predpismi, význam očakávaných vplyvov na životné prostredie a zdravie obyvateľstva, pričom dospel k záveru, podľa ktorého navrhovanú činnosť nie je potrebné posúdiť podľa zákona EIA. Správne orgány rozhodujúce v prejednávanej veci konštatovali, že žalobcom navrhované podmienky neboli zapracované do výroku napadnutého rozhodnutia, nakoľko neeliminujú negatívne vplyvy, resp. sú v tomto smere neefektívne, prípadne sa vzťahovali na ďalší stupeň projektovej dokumentácie stavby a jej riešenie, ktoré však je v pôsobnosti iných orgánov v konaniach podľa osobitných predpisov. Taktiež uviedli, že niektoré podmienky dokonca ani nemali súvis s predmetom konania, resp. sa týkali detailov, ktorých riešenie nie je zrejmé v tomto stupni projektovej dokumentácie, a preto ich prípadná akceptácia bude relevantná až pre následné povoľovacie konanie. Správne orgány tiež uviedli, že na webovej stránke boli zverejnené všetky dokumenty, ktorých zverejnenie vyžaduje .

10. Správny súd konštatuje, že po preštudovaní napadnutého rozhodnutia ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu zistil, že v preskúmavanom administratívnom konaní podal žalobca napríklad nasledovné pripomienky:

- podrobne rozpracovať a vyhodnotiť dopravné napojenie a ak aj celkovú organizáciu dopravy,

- overiť výpočet potrebného počtu parkovacích miest,

- overiť obsluhu územia verejnou hromadnou dopravou,

- vyhodnotiť vplyv na životné prostredie a jeho zložky podľa Rámcovej smernice o vode,

- overiť statiku stavby nezávislým oponentským posudkom,

- doložiť hydraulický výpočet prietokových množstiev ORL, dažďovej a odpadovej kanalizácie a ostatných vodných stavieb tak, aby preukázal, že nedôjde k preťaženiu kanalizačnej siete,

- overiť návrh činnosti s územným plánom za predpokladu maximálnych intenzít predpokladaných činností aj v okolitom území,

- preukázať spôsob plnenia povinností vyplývajúcich zo a uviesť navrhované opatrenia Programu odpadového hospodárstva SR, zapracovať záväzné opatrenia Programu odpadového hospodárstva do zámeru a preukázať splnenie záväzných zákonných povinností na úseku odpadového hospodárstva,

- obnoviť prirodzenú biodiverzitu dotknutého územia,

- čo najviac obnoviť prirodzené funkcie narušeného ekosystému,

- čo najviac ochrániť životné prostredie a kompenzovať ekologickú ujmu v dôsledku navrhovaného zámeru opatreniami (napríklad parkovacie miesta riešiť formou podzemných garáži pod objektmi stavieb a povrch územia upraviť ako lokálny parčík),

- spracovať projektovú dokumentáciu pre územné a stavebné povolenie projektantom tak, aby spĺňala metodiku Európskej komisie PRÍRUČKA NA PODPORU VÝBERU, PROJEKTOVANIA A REALIZOVANIA RETENČNÝCH OPATRENÍ PRE PRÍRODNÉ VODY V EURÓPE,

- prispôsobiť zámer okolitej vegetácii a environmentálnej diverzite,

- na horizontálne plochy aplikovať zelené strešné krytiny a na vertikálne plochy aplikovať zelené steny,

- navrhovateľovi uložiť povinnosť vysadiť dreviny a zriadiť ako súčasť stavby aj nehnuteľné umelecké dielo neoddeliteľné od samotnej stavby(socha, plastika, reliéf, fontána a pod.). Správne orgány doslovne opísali každú jednu žalobcovu pripomienku uvedenú v podaní zo dňa 14.04.2020, pričom po uvedení námietky žalobcu nasledovalo vyhodnotenie pripomienky správnym orgánom. Z uvedeného je zrejmé, že správne orgány sa dôsledne zaoberali pripomienkami žalobcu a ním uvedenými environmentálnymi záujmami, pričom vymedzili, ktoré z týchto pripomienok nie sú relevantné pre predmetné konanie a ktoré nepatria do kompetencie predmetného správneho orgánu, ale je potrebné ich vzniesť v ďalších následných konaniach (napríklad v stavebnom konaní). Žalobca sa po vydaní prvostupňového správneho rozhodnutia v odvolaní a v následných podaniach obmedzil len na námietky vytýkajúce správnym orgánom všeobecnosť ich záverov s tým, že správne orgány sa nevysporiadali s navrhovanými podmienkami žalobcu. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že je to práve žalobca kto vo svojich podaniach nešpecifikoval, s ktorými konkrétnymi závermi správnych orgánov nesúhlasí. Žalobca neuviedol, z akých konkrétnych dôvodov namieta správnosť záverov vyslovených žalovaným a prvostupňovým správnym orgánom v ich rozhodnutiach, a to napriek tomu, že správne orgány uviedli ku každej žalobcom navrhovanej podmienke svoje stanovisko a dôvody, pre ktoré nepovažovali žalobcom navrhované podmienky za relevantné pre predmetné konanie, resp. štádium, v ktorom sa navrhovaná zmena činnosti posudzuje. Z obsahu súdneho spisu ako aj administratívneho spisu má správny súd preukázané, že žalobca v odvolaní ako aj v správnej žalobe namieta, že správny orgán sa nevysporiadal s jeho návrhmi, pričom ako bolo vyššie uvedené, ku každému jednému návrhu správny orgán zaujal svoje stanovisko, pričom žalobca bližšie neuviedol, v čom konkrétne podľa jeho názoru spočíva nesprávnosť týchto záverov.

11. Správny súd na tomto mieste odôvodnenia považuje za potrebné zdôrazniť, že námietky obsiahnuté v správnej žalobe majú len všeobecný charakter a neobsahujú žiadnu skutkovú a právnu argumentáciu viažucu sa vecne k napadnutému rozhodnutiu žalovaného či rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa a ku konkrétnym dôvodom týchto rozhodnutí. Je potrebné si uvedomiť, že správny súd nepredstavuje ďalšiu inštanciu v administratívnom konaní, nenahrádza svojou prieskumnou činnosťou činnosť orgánu verejnej správy, a preto mu ani nebola zverená kompetencia preskúmavať napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo v celom rozsahu. Rozsah a obsah prieskumu je striktne vymedzený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými žalobcom v správnej žalobe. Všeobecné námietky nezákonnosti obsahujúce len tvrdenie žalobcu, podľa ktorého sa správny orgán dopustil nezákonného a nesprávneho postupu, všeobecný poukaz žalobcu na právne normy (Ústava, Charta základných práv EÚ, Aarhuský dohovor) a judikatúru Ústavného súdu SR, Najvyššieho súdu SR alebo rozsudky Súdneho dvora EÚ bez bližšej väzby a tvrdenia, v čom sa skutkový stav alebo procesná situácia posudzované označenými súdnymi inštanciami zhoduje, resp. prelína so skutkovým stavom a procesnou situáciou v posudzovanom prípade žalobcu, teda námietky všeobecného charakteru bez skutkovej a právnej argumentácie vzťahujúcej sa ku konkrétnemu preskúmavanému prípadu, žiadny priestor takémuto súdnemu prieskumu nedávajú, a preto musia byť vyhodnotené ako nedôvodné. Napokon je potrebné dodať, že podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva ako aj Ústavného súdu SR je súd (rovnako tak aj orgán verejnej správy) povinný zodpovedať len taký argument, ktorý sa

týka veci a je zároveň konkrétny (t. j. formulovaný dostatočne jasným spôsobom). Za relevantný možno podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu (napr. vo veciach Hiro Balani v. Španielsko, § 28; Bochan v. Ukrajina, § 84; Krasulya v. Rusko, § 52) považovať taký argument, ktorý ak by bol vyhodnotený ako „opodstatnený“ (vecne správny), mal by vplyv na výsledok rozhodnutia vo veci. Len na okraj správny súd podotýka, že to, že je námietka relevantná a konkrétna, ešte nesvedčí aj o „opodstatnenosti“ (well- founded), resp. vecnej správnosti argumentu. Posúdenie „opodstatnenosti“ inak relevantnej a konkrétnej námietky musí však byť ešte predmetom úvah orgánu verejnej správy (resp. súdu). Správny súd pre úplnosť podotýka, že pokiaľ ide o skutkové tvrdenia obsiahnuté v správnej žalobe, tieto nemôžu byť iba typovou charakteristikou „obvyklých“ nezákonností, ale musia predstavovať jasne individualizovaný, od iných konkrétnych dejov či okolností jednoznačne odlíšiteľný popis.

12. Správny súd poukazuje na závery podľa rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. zo dňa 29.09.2021, podľa ktorých: „Konkretizácia faktov dostatočne substancovanými žalobnými bodmi je dôležitá nielen z hľadiska správneho súdu pre vytýčenie medzí, v ktorých sa súd môže v súlade s dispozičnou zásadou a zásadou koncentrácie pohybovať, ale má zásadný význam aj pre žalovaného. Základnou procesnou zásadou totiž je rovnosť účastníkov pred súdom vyjadrovaná niekedy ako rovnosť zbraní. Každá procesná strana by mala mať primeranú možnosť uplatniť svoje argumenty za podmienok, ktoré ju citeľne neznevýhodňujú v porovnaní s protistranou. Pokiaľ je tvrdenie jednej procesnej strany nekonkrétne, nevie druhá strana, k čomu sa má vlastne vyjadriť; tým sa prirodzene znižuje aj jej možnosť náležitej procesnej obrany. Žalobca je povinný vymedziť, akých konkrétnych nezákonných krokov, postupov, úkonov, úvah, hodnotení či záverov sa mal orgán verejnej správy voči nemu dopustiť v procese vydania napadnutého rozhodnutia či priamo rozhodnutím samotným a rovnako je povinný ozrejmiť svoj právny náhľad na to, prečo má ísť o nezákonnosti. Ohľadom právnej argumentácie sa žalobca nemôže uspokojiť len so všeobecným odkazom na určité ustanovenia zákona bez súvislosti s konkrétnymi skutkovými námietkami. Žalobca musí uviesť, aké aspekty dejov či okolností uvedené v rámci skutkových tvrdení, považuje za základ ním tvrdenej nezákonnosti (pozri napr. rozsudok rozšíreného senátu Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. ).“

13. V prejednávanej veci okrem uvedenej všeobecnej formulácie žalobných bodov správny súd musí poukázať aj na okolnosť, ktorá mu je známa z jeho činnosti ( ), že žalobca opakovane podáva na správny súd správne žaloby, ktoré majú „šablónovitý“ charakter, v ktorých žalobca namieta totožné skutočnosti, bez väzby ku konkrétnej veci. Správny súd konštatuje, že na Krajský súd v Žiline v roku 2020 bolo doručených 5 správnych žalôb (, , , , ), ktoré ako už bolo uvedené, sú takmer identické a sú v nich namietané totožné skutočnosti spočívajúce v porušení procesných práv žalobcu procesným postupom správnych orgánov bez špecifikácie hmotnoprávneho ustanovenia, ktoré by bolo napadnutými rozhodnutia porušené. Správny súd ďalej považuje za potrebné uviesť taktiež to, že aj z administratívneho spisu pripojeného ku konaniu Krajského súdu v Žiline sp. zn. mu je z úradnej činnosti známe, že žalobca v administratívnom konaní podal takmer identické pripomienky ako v administratívnom konaní v prejednávanej veci. V pripomienkach tak v prejednávanej veci ako aj vo veci sp. zn. vo všeobecnosti žiada, aby správny orgán zhodnotil vplyv predmetného zámeru z hľadiska ustanovení osobitných zákonov, ktoré následne špecifikuje napríklad nasledovne:

- overiť statiku stavby nezávislým oponentským posudkom,

- doložiť hydraulický výpočet prietokových množstiev ORL, dažďovej a odpadovej kanalizácie a ostatných vodných stavieb tak, aby preukázal, že nedôjde k preťaženiu kanalizačnej siete,

- overiť návrh činnosti s územným plánom za predpokladu maximálnych intenzít predpokladaných činností aj v okolitom území,

- preukázať spôsob plnenia povinností vyplývajúcich zo a uviesť navrhované opatrenia Programu odpadového hospodárstva SR, zapracovať záväzné opatrenia Programu odpadového hospodárstva do zámeru a preukázať splnenie záväzných zákonných povinností na úseku odpadového hospodárstva,

- obnoviť prirodzenú biodiverzitu dotknutého územia,

- čo najviac obnoviť prirodzené funkcie narušeného ekosystému,

- čo najviac ochrániť životné prostredie a kompenzovať ekologickú ujmu v dôsledku navrhovaného zámeru opatreniami (napríklad parkovacie miesta riešiť formou podzemných garáži pod objektmi stavieb a povrch územia upraviť ako lokálny parčík),

- spracovať projektovú dokumentáciu pre územné a stavebné povolenie projektantom tak, aby spĺňala metodiku Európskej komisie PRÍRUČKA NA PODPORU VÝBERU, PROJEKTOVANIA A REALIZOVANIA RETENČNÝCH OPATRENÍ PRE PRÍRODNÉ VODY V EURÓPE,

- prispôsobiť zámer okolitej vegetácii a environmentálnej diverzite,

- na horizontálne plochy aplikovať zelené strešné krytiny a na vertikálne plochy aplikovať zelené steny,

- navrhovateľovi uložiť povinnosť vysadiť dreviny a zriadiť ako súčasť stavby aj nehnuteľné umelecké dielo neoddeliteľné od samotnej stavby(socha, plastika, reliéf, fontána a pod.), ako aj iné všeobecne formulované podmienky obdobného charakteru bez akejkoľvek spojitosti s konkrétnym oznámeným zámerom.

14. Vzhľadom na žalobcom formulované žalobné body, bez ich konkretizácie, bez reflexie konkrétneho prípadu alebo v úplnom rozpore so skutočnosťou vyplývajúcou z rozhodnutí správnych orgánov či administratívneho spisu (napr. namietanie, že mu nebolo umožnené zúčastniť sa konzultácií podľa § 63 zákona EIA napriek tomu, že išlo o konanie, v ktorom sa konzultácie nezvolali), a to opakovane, identicky, viacerými správnymi žalobami, správny súd konštatuje, že v prejednávanej veci ide o zjavné zneužitie práva žalobcu ako zainteresovanej verejnosti na podanie správnej žaloby podľa .

15. Správny súd konštatuje, že zákaz zneužitia práva je právnym princípom, ktorého úlohou je zamedziť neželanému účinku, ak sa subjekt správa v súlade s právnymi normami, ale výkon práva nesleduje účel zákonom stanovený. Právny princíp zákazu zneužitia práva vyjadrený v ustanovení , vychádzajúci zo základných princípov konania upravených v , konkrétne v odseku 12 predmetného ustanovenia, predstavuje ochranu účastníkov konania pred zjavným šikanóznym výkonom práva zo strany žalobcu, ktorý si uplatňuje svoje právo na prístup k správnemu súdu, avšak jeho cieľom nie je ochrana porušeného verejného záujmu v oblasti životného prostredia. Zo správnej žaloby nie je zrejmé, ktoré konkrétne hmotnoprávne ustanovenia boli porušené, resp. ako napadnuté rozhodnutie porušilo verejný záujem spoločnosti v oblasti životného prostredia. Pri práve zainteresovanej verejnosti na podanie správnej žaloby je potrebné rozlišovať reálny záujem subjektu, ktorému osobitný predpis priznáva postavenie zainteresovanej verejnosti, spočívajúci v konkrétnych pripomienkach voči oznámenému zámeru, ktorý napomôže navrhovateľovi podľa zákona EIA i príslušnému orgánu pochopiť očakávania a námietky zainteresovanej verejnosti a dotknutých orgánov, identifikovať potenciálne kontroverzné otázky týkajúce sa konkrétnej navrhovanej činnosti a taktiež umožní získať doplňujúce relevantné informácie týkajúce sa navrhovanej činnosti, od formalizovaného právneho záujmu, ktorý sa prejavuje tým, že takýto subjekt uplatní obrovské množstvo všeobecne koncipovaných pripomienok k navrhovanej zmene činnosti bez toho, aby sa tieto pripomienky vzťahovali ku konkrétnej činnosti a aby z nich bolo zrejmé, ako tieto pripomienky súvisia s konkrétnou činnosťou a ako pri ich vyhotovovaní bolo prihliadnuté na špecifiká daného prípadu.

16. Správny súd nepopiera právo zainteresovanej verejnosti na relevantné informácie o životnom prostredí a s tým súvisiace práva žalobcu ako účastníka administratívneho konania, resp. práva na podanie správnej žaloby vo veciach ochrany životného prostredia, avšak je nevyhnutné konštatovať, že právo verejnosti na zabezpečovaní ochrany životného prostredia nemožno chápať v tom zmysle, že zainteresovaná verejnosť môže podávať do každého konania týkajúceho sa životného prostredia takmer identické podanie obsahujúce pripomienky, ktoré podľa subjektu znamenajú základný elementárny súbor environmentálnych záujmov bez toho, aby tieto podmienky súviseli s konkrétnou navrhovanou činnosťou a žiadať od správneho orgánu, aby sa s každým jedným návrhom vysporiadal. V prejednávanej veci je nevyhnutné zdôrazniť, že od 14.04.2020 je na webovom sídle správneho orgánu zverejnené oznámenie o zmene navrhovanej činnosti (dokument obsahujúci 150 strán vo formáte pdf), v ktorom sú detailne uvedené informácie požadované žalobcom v jeho pripomienkach ako napríklad informácie o počte parkovacích miest, o dopravnom napojení, o vplyve na faunu a flóru, na životné prostredie, je v ňom definovaná najbližšia existujúca obytná zástavba, geologické pomery územia, bonita pôdy, posúdenie navrhovanej zmeny s územnoplánovacou dokumentáciou, obsahuje hydraulický výpočet prietokových množstiev ORL, dažďovej a odpadovej kanalizácie, spôsob nakladania s odpadmi a ďalšie žalobcom požadované informácie. Poukazujúc na uvedené bolo povinnosťou žalobcu ako zainteresovanej verejnosti si tento dokument naštudovať a vzniesť konkrétne námietky, ak mal za to, že uvedená činnosť môže mať vplyv na životné prostredie a zároveň špecifikovať v čom vidí zásah do práva na zdravé životné prostredie, resp. ktoré z uvedených údajov považuje za odporujúce zákonu. Konanie žalobcu, ktorý vznáša námietky voči navrhovaným zmenám činnosti bez toho, aby sa vopred oboznámil

s riadne zverejnenými dokumentmi ohľadom plánovanej činnosti a jej vplyvom na životné prostredie, je možné charakterizovať ako zneužívanie práva, nakoľko žalobca žiada odpovede na otázky, ktoré má riadne k dispozícii a za predpokladu, že by sa so zverejnenými informáciami oboznámil, mohol by formulovať konkrétne nedostatky.

17. Pokiaľ ide o posudzovanie splnenia zákonných podmienok na odmietnutie správnej žaloby podľa , právnym základom zákazu zneužitia práva je v spojení s , ktorý ukladá povinnosť všetkým štátnym orgánom, že výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s , to znamená v súlade s princípmi, ktoré sú garantované v SR. Zákaz zneužitia práva je súčasťou princípu právneho štátu. Účelom je zaručiť prístup k súdu každému, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy. Uplatnenie práva zaručeného vymedzuje sa už do základných princípov konania dostala právna úprava zákazu zneužitia práva. Podľa V. Knappa v teórii práva možno pod pojmom zneužitia práva rozumieť chovanie zdanlivo dovolené, ktorým má byť dosiahnutý nedovolený výsledok. nielenže formuluje výkladové pravidlo tohto pojmu, ale upravuje aj procesný postup súdu, ktorý odmietne žalobu, ak tak ustanoví tento zákon. Takýmto spôsobom správny súd odmieta žalobu z procesných dôvodov, preto je nevyhnutné dôvody, ktoré ho k takémuto postupu viedli aj náležite v odôvodnení rozhodnutia zdôvodniť. K odmietnutiu žaloby, a teda odopretiu ochrany právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby alebo právnickej osoby zo strany správneho súdu môže na základe ustanovenia dôjsť len vo veľmi výnimočných prípadoch (rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 31.07.2018).

18. Úmyslom zákonodarcu bolo v ust. rozviesť princíp zákazu zjavného zneužitia práv. Vychádzajúc tak z gramatického a logického výkladu predmetného ustanovenia je zrejmé, že zákonodarca rozlišuje medzi šikanóznym charakterom žaloby a žalobou, ktorou sa sleduje zneužitie práva alebo jeho bezúspešné uplatňovanie. Pod šikanóznym charakterom žaloby možno rozumieť žalobu, ktorou žalobca zneužíva právo na prístup k súdu vo vzťahu k súdu, a nie žalobu, ktorou žalobca zneužíva svoje subjektívne oprávnenie podať žalobcu za účelom poškodenia druhého účastníka, čo je zjavným zneužitím práva. Pod šikanóznym výkonom práva možno teda chápať výkon práva za účelom poškodenia druhej strany. Nielen, že ide o výkon práva bez racionálneho účelu, ale vyžaduje sa aj úmysel poškodiť druhú stranu.

19. Vychádzajúc z vyššie citovaného rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 31.07.2018, z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia ako aj napadnutého rozhodnutia v spojení s uplatnenými všeobecne koncipovanými žalobnými námietkami, ktoré smerujú najmä voči procesnému postupu správnych orgánov, pričom bolo preukázané, že žalobcom tvrdené skutočnosti o nedoručení kópie administratívneho spisu a neumožnení účasti na konzultácií podľa § 63 zákona EIA neboli pravdivé, ako aj s poukazom na podanie námietok postupom podľa § 23 od. 4 zákona EIA, v ktorých žalobca žiadal odpovede na otázky, ktoré boli zverejnené v oznámení o zmene na webovom sídle správneho orgánu, správny súd uzavrel, že žalobca prostredníctvom podanej správnej žaloby zneužil svoje právo na prístup k správnemu súdu. Správny súd opakovane uvádza, že žalobca neuviedol, v čom spočíva nesprávnosť záverov prijatých správnymi orgánmi k jednotlivým podmienkam žalobcu uvedeným v jeho vyjadrení zo dňa 14.04.2020 a len všeobecnou argumentáciou typu, že v odvolaní zadefinoval svoje environmentálne záujmy a naznačil, akým spôsobom ich navrhuje riešiť, zadefinoval jednotlivé zložky životného prostredia, ako aj zákonné normy, ktoré sa na ich ochranu využívajú a rozsah ním požadovanej aplikácie nielen v zisťovacom konaní, ale aj v nadväzujúcich povoľovacích konaniach, v podstate len automaticky využil svoj prístup k správnemu súdu, ktorý mu ako zainteresovanej verejnosti patrí. Správny súd však z vyššie uvedených dôvodov tento prístup žalobcu vyhodnotil ako šikanózny práve vo vzťahu k samotnému správnemu súdu, nakoľko žalobca v danom prípade podal správnu žalobu bez toho, aby z nej bol zrejmý verejný záujem, ktorému sa žalobca ako zainteresovaná verejnosť snaží poskytnúť ochranu, poukazujúc na osobitosti konkrétneho prípadu. Zo správnej žaloby žalobcu nie je správnemu súdu zrejmé, v čom má navrhovaná činnosť odporovať predpisom na ochranu životného prostredia.

20. Správny súd považuje za potrebné poukázať aj na to, že takéto konanie žalobcu už bolo aj iným správnym súdom (uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 29.07.2021, kasačná sťažnosť proti ktorému bola zamietnutá uznesením Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 23.02.2022) vyhodnotené ako žaloba šikanózneho charakteru, v dôsledku čoho bola správna žaloba odmietnutá. Aj z označeného uznesenia vyplývajú obdobné námietky žalobcu v správnej žalobe ako tomu bolo i v tejto veci.

21. S poukazom na uvedené správny súd vyhodnotil, že podaná správna žaloba sleduje šikanózny výkon práva, a preto ju pri aplikácii v spojení s odmietol.

22. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania. Nakoľko z obsahu spisu žiadne trovy žalovanému, ďalšiemu účastníkovi ani osobe zúčastnenej na konaní nevyplývajú, správny súd mu ich náhradu nepriznal.

23. Rozhodnutie súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (, ) v lehote 1 mesiac od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.