Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8CoP-29-2014.pdf
PDF · 97.12 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/29/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a členov senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Jarmily Pogranovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého L. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zast. X. práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matky T.. T. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., W. XXXX/D a otca B. Z., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom O. 1, Y. ulica 1, t. č. v X. I. nad O., o zrušenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 16. januára 2014 č. k. 11P/240/2013-92, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Ž i a d e n z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh otca na zrušenie výživného a o trovách konania rozhodol v súlade s § 146 ods. 1 písm. a) OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil ust. § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“). Na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal preukázané, že nedošlo k takým zmenám pomerov, ktoré by odôvodňovali zníženie, resp. zrušenie vyživovacej povinnosti otca na maloleté dieťa. Vychádzal zo záveru, že pre učenie výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. Konštatoval, že otec neuviedol žiadne skutočnosti preukazujúce zmenu pomerov oproti predchádzajúcemu obdobiu, keby bolo rozhodnuté o výživnom, iba všeobecne uviedol, že navrhuje rozsudok Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 9P/37/2007 z 19.04.2007 zrušiť. V čase predchádzajúcej úpravy bola schválená rodičovská dohoda, ktorou bol otec zaviazaný prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 2.000,- Sk mesačne, tento rozsudok nadobudol právoplatnosť 30.04.2007. V tom čase otec pracoval ako novinár, bol živnostník a vzhľadom na obsah uzavretej dohody bolo v jeho možnostiach a schopnostiach splatiť stanovené výživné. V súčasnosti sa jeho sociálne postavenie zmenilo v tom, že nastúpil na výkon trestu odňatia slobody v trvaní 8 rokov, uložený rozsudkom Špecializovaného trestného súdu v Banskej Bystrici dňa 22.07.2009 pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, 5 Trestného zákona, ktorého sa dopustil tým, že na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol iného do omylu a spôsobil takýmto činom škodu veľkého rozsahu. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že tejto trestnej činnosti sa dopustil sám a okrem iného mal 111 majiteľom zmeniek spôsobiť škodu vo výške 528.893,91 eura, 581 osobám, od ktorých spoločnosť odkúpila dlhopisy, škodu najmenej vo výške 203.146,78 eura, 24 osobám, záujemcom o slnečné byty, škodu vo výške 79.665,41 eura, presnému nezistenému počtu osôb, ktoré uzatvorili zmluvu o pôžičke so spoločnosťou SUN, a.s., škodu vo výške 934.410,74 eura a najmenej 22 osobám, ktoré uzatvorili zmluvu o pôžičke so spoločnosťou SUN-GROUP, a.s., škodu vo výške najmenej 245.369,22 eura. Z týchto
skutočností vyplýva, že ako fyzická osoba mal finančný prospech z majetkovej trestnej činnosti, pričom je zrejmé, že pokiaľ by sa riadne správal, bolo v jeho možnostiach a schopnostiach tak ako pred nástupom výkonu trestu, riadne prispievať na výživu maloletého dieťaťa. Vlastným zavineným sa dostal do situácie, ktorá mu privodila trestné stíhanie a aktuálne výkon trestu. Táto situácia nemôže byť na ťarchu dieťaťa a nemôže byť dôvodom na zmenu pomerov tak, aby došlo k jeho zníženiu vyživovacej povinnosti, a to s poukazom hlavne na to, že sa jednalo o úmyselnú majetkovú trestnú činnosť, ktorou bola spôsobená škoda veľkého rozsahu. Zároveň súd poukázal na okolnosť, že od posledného rozhodnutia o výživnom prešlo viac ako 6 rokov, pričom maloletý v čase posledného určenia výživného navštevoval 1. ročník základnej školy, v súčasnosti 8. ročník základnej školy. Je to fyzicky vyspelé dieťa, čo je sama o sebe objektívna skutočnosť a s poukazom na vývoj životných nákladov odôvodňujúca záver, aby nedošlo k zníženiu vyživovacej povinnosti otca voči dieťaťu. Keďže súd z úradnej povinnosti skúmal dôvody straty zamestnania, resp. jej príčiny, vychádzal z toho, že v tomto prípade sa o stratu zamestnania a stratu osobnej spotreby otec pripravil svojím nezodpovedným konaním, ktoré bolo neskôr posúdené ako trestná činnosť, ktorú vykonával po dlhší čas, od 11.07.1995 do 04.03.1995. Konštatoval, že zárobkový pomer na strane matky sa od posledného určenia výživného nezmenili, pracuje u iného zamestnávateľa, avšak približne s rovnakým zárobkom ako v čase predchádzajúcej úpravy výživného.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec dieťaťa, ktorý navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Dôvodil, že súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, pričom súd nevykonal niektoré dôkazy. Uviedol, že je nevyvrátiteľnou skutočnosťou, že u neho došlo od mája 2011 k výraznej zmene pomerov, ktorú súd prvého stupňa ignoruje, pričom v rozsudku sa obšírne venuje dôvodu, ktoré túto zmenu pomerov spôsobili, pričom tvrdí, že si ju spôsobil sám. Toto tvrdenie je minimálne vo vzťahu k matke dieťaťa absurdným, pretože lustráciou v obchodnom registri SR je možné zistiť, že bola v podnikaní jeho spoločníčkou a konateľkou, členkou predstavenstiev a dozorných rád nimi ovládaných v spoločnosti. Je vrcholom arogancie matky dieťaťa, že napriek ich dohovoru pri rozvode, kedy jej ponechal polovicu spoločného, nie malého majetku, požiadala o určenie výživného, s čím napokon súhlasil a uzatvorili dohodu. Napriek všetkým svojim problémom si po celú dobu, až do nástupu výkonu trestu, plnil vyživovaciu povinnosť aj tak, že si vo finančnej tiesni zobral pôžičku. Po nástupe na výkon trestu odňatia slobody a výraznom zhoršení zdravotného stavu, kedy ho okrem iného čaká operácia, stratil možnosť zabezpečiť si finančné zdroje na plnenie vyživovacej povinnosti. Tvrdenie, že počas výkonu trestu od neho matka dieťaťa peniaze nedostávala je klamstvom. V liste, ktorým mu poslala ho navádza na spáchanie trestného činu podľa § 207 zákona č. 300/2005 Z.z., keď po vynesení rozsudku mu napísala, že nepožaduje platenie výživného, z čoho mu vychádza, že ho chce vohnať do dlhov a neskôr, po prepustení na slobodu ho vydierať, keďže pri nezaplatení výživného v súdom určenej výške by mu hrozil trest odňatia slobody až na 5 rokov. Navrhol doplniť dokazovanie zadováženým dohody o zrážkach na výživné do konca roku 2012, prehlásením od T. K., že jej poskytol peniaze na kúpu bytu, zakúpil osobné vozidlo, všetky peniaze jej ponechal a ďalšie.
Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že námietky otca ohľadne majetku sú irelevantné, pretože rozsudok o rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť v roku 2002 a BSM nie je predmetom konania o zrušenie výživného. Jeho nepravdivé tvrdenia ju urážajú a zbytočne zaťažujú súd. Pokiaľ ide o trojizbový družstevný byt, na jeho kúpu prispela polovicou kúpnej ceny z predaja bytu v Topoľčanoch, nemá žiadne cennosti, v septembri 1999 rodila v nemocnici v Topoľčanoch a po pôrode sa presťahovala k rodičom, kde mal trvalý pobyt aj otec dieťaťa, ktorý následne utiekol do Kanady, kde k svojmu živobytiu potreboval značný finančný obnos, keďže tam nepracoval, nepodnikal, ale platil si prenájom bytu, v ktorom býval. Od februára 2000 sa zdržoval v Kanade ako bolo je možné zistiť aj z rozsudku o rozvode manželstva. V tom čase mal syn už 5 mesiacov, pričom v Kanade žil s občiankou ČR, L. E., s ktorou neskôr odišiel bývať do Prahy. Pokiaľ by mala veľa peňazí určite by v roku 2001 nebola nútená nastúpiť do zamestnania v Tatra banke, v čase keď maloletý syn mal len 2 roky. Výživné z väzby bolo vyplácané prostredníctvom súdneho exekútora JUDr. Holíka. V čase, keď otec tvrdí, že mala byť zamestnaná v jeho spoločnostiach, bola riadne zamestnaná v SLP, a.s. Bratislava, Slovenská kreditná banka Bratislava. Čo sa týka listu, ktorý mu poslala, nepožaduje od neho výživné a konala tak na základe telefonátu muža, ktorý rozprával s veľmi silným ruským prízvukom, kedy pochopila, že nevie aké styky má otec dieťaťa , keďže uplynula doba viac ako 12 rokov od času, keď sa rozviedli. Preto sa rozhodla, že kvôli 66,00 eur nemá význam žiť v obave o život syna a svoj život, a preto sa vzdáva právneho nároku na výživné, o čom predložila čestné prehlásenie.
Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok potvrdiť.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie otca bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP s verejným vyhlásením rozhodnutia pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 156 ods. 3 OSP, a po preskúmaní rozsudku súdu prvého stupňa a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 2 písm. a) OSP ) dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.
Predmetom tohto konania je návrh otca, doručený súdu prvého stupňa dňa 19.08.2013 na zrušenie jeho vyživovacej povinnosti voči maloletému L. Z., nar. XX.XX.XXXX, ktoré bolo naposledy určené sumou 2.000,00 Sk mesačne z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov, keďže je výkone trestu odňatia slobody a nemá žiadny príjem.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ako už uviedol súd prvého stupňa, vyššie citované zákonné ustanovenia vyjadrujú zásadu, že k zmene dohôd a súdnych rozhodnutí o výživnom môže dôjsť len na základe zmeny pomerov. Táto sa zisťuje porovnávaním okolností dôležitých pre určenie výživného tak v čase skoršieho, ako aj nového rozhodovania súdu. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je však závažnejšia zmena pomerov, ktorou sa rozumie len zmena tých okolností na strane či už oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom. Takouto zmenou pomerov môže byť zvýšenie nákladov dieťaťa v súvislosti s pribúdajúcim vekom, s fyzickým vyspievaním, formami prípravy na budúce povolanie, ako aj zmena v možnostiach povinného plniť si vyživovaciu povinnosť v doterajšom rozsahu. V tomto prípade pôjde o rozšírenie alebo zúženie vyživovacích povinností povinného, jeho invaliditu, alebo také zvýšenie či zníženie (odôvodnený pokles) jeho zárobku či iných príjmov, prípadne ostatného majetku, ktoré ovplyvní celkovú situáciu povinného, a to nielen na krátky čas.
Súd pri rozhodovaní o zmene výživného musí nielen celistvo zhodnotiť zmeny v pomeroch účastníkov, ale taktiež prihliadnuť aj na vývoj životných nákladov za obdobie, ktoré uplynulo od vydania posledného rozhodnutia o výživnom, tzv. valorizačnú klauzulu zakotvenú v ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine. Rovnako tak musí vychádzať zo všeobecného ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého sa pri rozhodovaní o výživnom prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Odôvodnené potreby dieťaťa závisia predovšetkým od jeho veku, zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti, obsahu a spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie, od hodnoty jeho majetku, prípadne od výšky vlastných príjmov dieťaťa a sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami, ako aj majetkovými pomermi rodičov. Ak sú tieto obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. V opačnom prípade odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, vrátane tvorby úspor, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Výživné pre dieťa teda slúži nielen na uspokojovanie všetkých jeho odôvodnených hmotných potrieb (jedlo, ošatenie, obuv a pod.), ale aj ďalších potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové potreby, rekreačné potreby, tvorba úspor a pod.). Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. V tejto súvislosti je významné i ust. § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine, ktoré zakotvuje, že na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Naviac súd prihliada i na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a rovnako tak berie do úvahy prídavky na deti, ktoré sa sčasti podieľajú na úhrade potrieb detí.
V preskúmavanej veci súd prvého stupňa vo svetle zhora popísaných záverov a v intenciách citovaných zákonných ustanovení zisťoval zmenu pomerov na strane všetkých účastníkov v konaniach, ku ktorej došlo z posledného rozhodovania o výživnom. V tomto smere dostatočne zistil skutkový stav veci
a vyvodil z neho i správny právny záver. Nakoľko odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. § 219 ods. 2 OSP sa obmedzil len na skonštatovanie jeho správnosti. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia len zvýrazňuje, že posledná úprava výživného na maloletého Lukáša Šikrhu bola realizovaná rozsudkom Okresného súdu Topoľčany č.k. 9P/37/2007-56, zo dňa 19.07.2007, ktorým súd prvého stupňa schválil rodičovskú dohodu, ktorou sa otec zaviazal, že bude prispievať na výživu maloletého syna sumou 2.000,- Sk mesačne, ktoré bude povinný platiť vždy do 15 dňa v mesiaci vopred k rukám matky, s účinnosťou od 01.05.2007. V tom čase bola matka zamestnaná v Tatra banke, a.s. Bratislava, pobočka Topoľčany, kde dosahovala priemerný zárobok 22.939,- Sk, ďalšie vyživovacie povinnosti nemala. Otec bol živnostníkom, žijúcim v Prahe, pracujúcim ako novinár na voľnej nohe, ktorý uzatvoril ďalšie manželstvo, pričom iné vyživovacie povinnosti nemal. Maloletý L. bol žiakom 1. ročníka základnej školy. Mal 6 rokov. V súčasnosti má 14 rokov, je žiakom 8. ročníka základnej školy, matka v súčasnosti pracuje v Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s. ako klientský poradca v pobočke Topoľčany, s priemerným mesačným príjmom 617,- eur (vrátane daňového bonusu na dieťaťa 23,10 eura). Je vlastníčkou bytu v Topoľčanoch, vlastní 15 ročné motorové vozidlo. Žije so synom sama a finančne jej pomáhajú rodičia. Nakoľko otec si neplní riadne svoju vyživovaciu povinnosť, výživné je vymáhané v exekučnom konaní, pričom pohľadávka na výživnom nebola vymožená ani čiastočným plnením zo strany otca dieťaťa. Otec maloletého dieťaťa bol rozsudkom Špecializovaného trestného súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. BB 40/31/2007 z 22.07.2009 uznaný vinným z trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, 5 Trestného zákona, bol odsúdený k trestu odňatia slobody v trvaní 8 rokov, pre výkon odňatia slobody zaradený do druhej nápravnovýchovnej skupiny. Počas výkonu trestu odňatia slobody bol pracovne zaradený v Ústave na výkon väzby v Bratislave v období od 17.06.2011 do 02.08.2012, v Ilave na pracovisku Elas v období od 20.08.2012 do 05.12.2012. V súčasnosti pracovne zaradený nie je. Je ženatý, jeho manželka A. Z. žije v Čechách, nežijú v spoločnej domácnosti. Otec iné vyživovacie povinnosti nemá a uviedol, že má exekúciu vo výške 730.000,00 eur. V preskúmavanej veci je podstatný právny záver, či k skutočnému, že okolnosť maloletého dieťaťa nastúpil na výkon trestu odňatia slobody je takou skutočnosťou, ktorú možno z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti považovať za podstatnú zmenu pomerov, ktorá odôvodňuje zníženie vyživovacej povinnosti.
V zmysle čl. 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd je garantované právo rodičov vychovávať svoje deti a naopak deťom sa potom zaručuje právo na rodičovskú starostlivosť a výchovu. Tento ústavný zaručený princíp ochrany práv dieťaťa zahŕňa zo strany rodičov zabezpečenie podmienok materiálnej a nemateriálnej povahy na to, aby dieťa mohlo dostatočne rozviesť len možnosti a schopnosti vedúcej k jeho uplatneniu spoločnosti. Pokiaľ ide o materiálne podmienky, tie sa realizujú prostredníctvom povinnosti rodičov, podieľať sa na vyživovacej povinnosti ku svojim deťom podľa kritérií uvedených v ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine, pričom je povinnosťou súdu pri stanovení rozsahu vyživovacej povinnosti prihliadať na to, v akej miere sa osobne stará každý z obidvoch rodičov o svoje deti, pričom tento podiel osobnej starostlivosti by mal byť vždy zohľadnený pri posudzovaní rozsahu vyživovacej povinnosti u každého z rodičov osobitne v závislosti na veku a vyspelosti dieťaťa.
Ak sa rodič zbavil svojím úmyselným konaním, pre ktoré bola na neho uvalená väzba a pre ktoré bol následne odsúdený k trestu väzenia objektívnej možnosti naplniť svoju vyživovaciu povinnosť voči svojmu maloletému dieťaťu (§ 62 § § 75 Zákona o rodine) nemožno túto skutočnosť pričítať na ťarchu tohto dieťaťa, ktoré podľa čl. 32 ods. 4 Listiny má základné právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Opačný výklad vedie k absurdnému dôsledku. Je tomu tak aj v posudzovanej veci, kedy trestný skutok otca smeroval k získaniu majetkového prospechu. Taký výklad by potom viedol k extrémnemu dôsledku, podľa ktorého by sa rodič úmyselným trestným činom s následným uvaleným väzby a uložením trestu väzenia po právoplatnom odsúdení zbavil, resp. mohol zbaviť vyživovacej povinnosti voči svojmu maloletému dieťaťu. Tento názor je súladný s nálezom Ústavného súdu ČR zo 06.02.2008, sp. zn. IV. ÚS 1181/07.
S ohľadom na uvedené závery odvolací súd konštatuje, že Zákon o rodine pre stanovenie vyživovacej povinnosti rodičov vychádza zo subjektívnych schopností a objektívnych možností a majetkových pomerov povinného rodiča. Aj podľa názoru odvolacieho súdu otec svojím úmyselným konaním, ktoré naplnilo znaky trestného činu, si sám spôsobil, že v súčasnosti nie je objektívne v jeho možnostiach a majetkových pomeroch plniť si vyživovaciu povinnosť. Táto okolnosť, tak ako je uvedené vyššie ale nemôže byť pripočítaná na ťarchu maloletého dieťaťa, ktoré by v dôsledku trestného činu povinného rodiča malo prísť o výživné, a preto odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa uzavrel, že návrh
otca na zrušenie jeho vyživovacej povinnosti nie je dôvodný. Konštatovanie, že má zdravotné problémy nepreukázal a zostalo len v rovine tvrdenia, pričom ale podstatným pre posúdenie veci bol záver, že výkon trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin nie je takou zmenou pomerov, ktorá odôvodňuje zníženie, resp. zrušenie vyživovacej povinnosti otca.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 146 ods. 1 písm. a) OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, keďže ide o konanie, ktoré mohlo začať i bez návrhu.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.