Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/96/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Martina Fiľakovského a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobkyne Mgr. B. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom W., W. XXXX/X, právne zastúpenej JUDr. Martinom Bašistom, advokátom so sídlom v Poprade, Námestie sv. Egídia 95 proti žalovaným 1. Q. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom W., V. XXXX/X a 2. P. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom W., V. XXXX/X o zaplatenie sumy 1 376,85 Eur s prísl., o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 11. 02. 2014, č. k. -112 takto jednohlasne

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobkyni sa n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania a žalovaní n e m a j ú p r á v o na ich náhradu.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni sumu 430,65 Eur spolu s 9,25 % ročným poplatkom z omeškania od 16. 07. 2011 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Ďalej vyslovil, že žalobkyňa nemá právo na náhradu trov konania a žalovaným sa ich náhrada nepriznáva.

Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že účastníci dňa 01. 06. 2010 uzatvorili nájomnú zmluvu ohľadne bytu č. X nachádzajúcemu sa v W. na ul. W. č. XXXX/X. Doba nájmu bola dohodnutá na 6 mesiacov od dňa podpísania zmluvy. Dodatkom č. 1 k zmluve došlo k predĺženiu doby nájmu o 1 mesiac a nájom bytu sa tak mal skončiť ku dňu 31. 01. 2011. Po uzatvorení nájomnej zmluvy účastníci dňa 14. 06. 2010 podpísali preberací protokol, v ktorom boli zachytené počiatočné stavy meračov a limity spotreby. U elektriky to bolo 9 481 kWh, u teplej vody 27 m3, u studenej vody 25 m3, u plynu 795 m3 a merače tepla obsahovali údaje 1,5 a 0 v malej izbe, 5 a 3,5 vo veľkej izbe a 4,8 a 3 v kuchyni. Dňa 14. 06. 2011 zmluvné strany podpísali odovzdávací protokol, v ktorom boli uvedené stavy jednotlivých médií, a to u elektriky 11 658 kWh, u teplej vody 182 m3, u studenej vody 125 m3, u plynu 887 m3, pričom merače tepla znázorňovali hodnoty 1,7 a 0 v malej izbe, 4 a 6 vo veľkej izbe a 4,5 a 3,2 v kuchyni. Medzi účastníkmi konania bolo dňa 14. 06. 2011 vykonané vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu, pričom v tomto vyúčtovaní bola skonštatovaná skutočná spotreba jednotlivých médií. V uvedenom vyúčtovaní žalovaní čiastočne potvrdili svoj súhlas s vyúčtovaním a uznali svoj záväzok voči žalobkyni vo výške 430,65 Eur a tento sa zaviazali splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 50 Eur mesačne. V prípade teplej vody, ktorej spotreba mala predstavovať 155 m3, žalovaní požiadali vykonať revíznu skúšku vodomeru teplej vody, nakoľko si neboli vedomí zistenej spotreby, a preto neboli ochotní uhradiť náklady určené vo výške 946,20 Eur.

Podľa ust. , ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. Žalovaní bez akýchkoľvek pochybností uznali svoj dlh voči žalobkyni do výšky 430,65 Eur. Ak žalovaní v konaní spochybňovali nimi uznávaný dlh, mali k svojim tvrdeniam navrhnúť a predložiť riadne dôkazy umožňujúce zvrátiť právne následky domnienky uvedenej v ust. .

Keďže žalovaní si nesplnili svoju povinnosť splatiť uznaný dlh súd prvého stupňa žalovaných zaviazal na zaplatenie sumy 430,65 Eur spolu s príslušným poplatkom z omeškania. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol, nakoľko nárok na náhradu nákladov z titulu spotrebovanej teplej vody sa nepovažoval za dôvodný.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaní. Navrhli rozsudok zmeniť tak, aby žaloba žalobkyne bola v celom rozsahu zamietnutá. Ako dôvod uviedli, že suma uvedená žalobkyňou v žalobe je vykonštruovaná a nezakladá sa na pravde. Dôkazmi o uvedenej skutočnosti disponuje aj konajúci súd a napriek tomu ich zaviazal uhradiť dlh, ktorý reálne nevznikol. Vyúčtovanie síce bolo podpísané, avšak žalobkyňa nepreukázala opodstatnenosť nároku a pri podpisovaní žalovaných uviedla do omylu, a preto sa na tento dokument prihliadať nemalo.

Odvolací súd v zmysle zásad ust. preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. a zistil, že odvolanie žalovaných nie je opodstatnené.

Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto správnych a skutkových zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvého stupňa, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

V danom prípade, ako to vyplýva z obsahu spisu, účastníci dňa 14. 06. 2011 podpísali vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu. V rámci tohto vyúčtovania žalovaní uznali svoj dlh voči žalobkyni vo výške 430,65 Eur. Táto suma, ako to vyplýva z vyúčtovania, pozostávala z nákladov na studenú vodu vo výške 78,60 Eur, z nákladov na vykurovanie vo výške 85,67 Eur, z nákladov na elektrinu vo výške 211,86 Eur a z nákladov na plyn vo výške 54,52 Eur. Takýmto uznaním dlhu vo výške 430,65 Eur sa založila vyvrátiteľná právna domnienka, podľa ktorej dlh v čase uznania trval. Platí totiž ust. , podľa ktorého, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal vedel o jeho premlčaní.

Uznanie dlhu je jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi. Zabezpečuje uznaný záväzok tým, že v dôsledku ním založenej právnej domnienky zvýhodňuje postavenie veriteľa. Domnienka existencie dlhu založená uznaním dlhu je vyvrátiteľná. Znamená to, že aj dlžník, ktorý svoj dlh uznal, môže namietať, že dlh nevznikol, alebo, že v čase uznania už netrval. Táto námietka však bude mať úspech len vtedy, ak bude preukázaná.

Žalovaní ničím právne významným nepreukázali, aby nimi uznaná čiastka 430,65 Eur bola žalobkyňou vykonštruovaná, resp., aby dlh v tejto čiastke ani nevznikol. Nepreukázaným zostalo i tvrdenie o uvedení žalovaných do omylu pri podpisovaní vyúčtovania. V tomto smere si teda žalovaní nesplnili svoju procesnú dôkaznú povinnosť vyplývajúcu z ust. veta prvá . Podľa tohto ustanovenia účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z

dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné zdroje informácií vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie účastníka. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne výnimočne aj iné než navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácií dôkaznej núdze, ktorej dopad pričíta tomu účastníkovi, na ktorom predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t. j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.

Keďže žalovaným sa nepodarilo vyvrátiť právnu domnienku o trvaní dlhu vo výške 430,65 Eur v čase uznania, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. , napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. v spojení s ust. . Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že úspešná žalobkyňa si náhradu trov tohto štádia konania neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.