Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_18P-161-2013.pdf
PDF · 96.96 KB
Case nature
Area
Subarea
18P/161/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Žákovou Máriou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. A. T., F.. XX.X.XXXX, zast. kol. opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice na návrh otca: A. T., F.. X.X.XXXX, T. O. Č.. X, P., za účasti matky: E. E., F.. XX.X.XXXX, T. D. Č.. X, P. v konaní o zníženie výživného a o úpravu striedavej osobnej starostlivosti takto
rozhodol:
Z n i ž u j e výživné zo strany otca pre mal. A. T., F.. XX.X.XXXX od 1.11.2013 do budúcna zo sumy 150 EUR mesačne na sumu 75 EUR mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť do rúk matky, vždy do 15-tého dňa toho ktorého mesiaca vopred, čím mení rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 27.10.2010 č.k. 21P 173/2008-119.
Konanie o návrhu otca na striedavú osobnú starostlivosť rodičov z a s t a v u j e .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Otec sa návrhom, ktorý podal súdu dňa 24.10.2013 domáhal zníženia výživného z jeho strany voči mal. A. T., ktoré výživné bolo naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 13.10.2011 č.k. 21P 173/2008-119 na sumu 150 EUR a žiadal zveriť maloletého do striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Zníženie žiadal na sumu 60 EUR mesačne, od dátumu podania návrhu. Svoj návrh odôvodnil tým, že v čase poslednej úpravy výživného mal dobre platenú prácu, avšak jeho finančný stav sa posledné dva roky zhoršil a nedovoľuje mu posielať výživné v sume, ktorá bola určená 150 EUR mesačne. Stále sa však snaží poslať najviac, čo sa len dá. Vie a chce pomôcť formou starostlivosti o maloletého, čo však zo strany matky je už pár rokov odmietané. V súčasnosti pracuje na trvalý pracovný pomer ako barman a jeho príjem predstavuje výšku minimálnej mzdy. Chcel by stráviť so svojim synom čo najviac času a nielen raz do mesiaca na niekoľko hodín, čo je dosť tvrdé nielen voči nemu, ale hlavne voči dieťaťu, a preto má záujem o striedavú osobnú starostlivosť o maloletého, pričom navrhol týždňové striedanie.
Matka v písomnom vyjadrení, ktoré podala súdu dňa 9.1.2014 uviedla, že podľa nej v návrhu otec maloletého píše iba samé klamstvá, čo robí úmyselne, aby jej ubližoval. Ona sa o dieťa riadne stará a maloletý má všetko, čo potrebuje. Doposiaľ však otec dieťaťa, napriek potrebám maloletého, ktoré sa zvyšujú s pribúdajúcim vekom, doposiaľ ničím nepomohol. Maloletý navštevuje už 3. ročník ZŠ a okrem toho sú zvýšené výdavky aj s užívaním liekov, pretože je alergik. Otec maloletého od septembra 2011 si sám znížil výšku výživného, ktorú posielal v sume 100 EUR mesačne. Posledný rok dokonca posiela výživné, ako chce a keď mu napíše SMS-ku, tak jeho odpoveď je taká, že či sa nehanbí žobrať výživné. Z toho dôvodu na výživnom dlhuje väčšiu sumu peňazí. Maloletému nič nekupuje. Matka uviedla, že nie je pravda, že by zakazovala stretávanie maloletého s otcom, v poslednom období sa dohodli tak,
že bude otec brať maloletého každý druhý týždeň v sobotu cez deň a tak isto v nedeľu, ale maloletý uňho prespávať nebude, pretože to jednoducho nechce. Často sa však stáva, že navrhovateľ sa neozve aj dva týždne vôbec, aj keď maloletého má mať u seba. Ak ho zoberie v sobotu na obed, prinesie ho zakaždým o 23.00 hod. v noci, pre maloletého je to veľmi neskoro, takéto stretávanie s otcom narušuje jeho režim. Maloletý je potom unavený a nervózny. Matka preto nesúhlasí s návrhom otca na striedavú osobnú starostlivosť. Rovnako nesúhlasila ani s návrhom na zníženie výživného, pretože 5 rokov výživné zvyšované nebolo.
Kolízny opatrovník v písomnej správe, ktorú podal dňa 11.3.2014 prešetril pomery na strane otca, matky i maloletého. Zistil, že matka býva s maloletým u rodičov v 3-izbovom byte, ktorým prispieva na nájomné mesačne čiastkou 200 EUR. Pracuje ako čašníčka vo firme P. G. s príjmom 317 EUR mesačne. Poberá štátne sociálne dávky 23,50 EUR mesačne a daňový bonus vo výške 20 EUR mesačne.
Otec maloletého je v súčasnosti nezamestnaný, evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. Pracuje však brigádnicky, pomáha svojmu otcovi s výstavbou rodinného domu, ktorý mu za to dáva financie. Býva s priateľkou v 3-izbovom byte, za ktorý platia 190 EUR mesačne. Jeho priateľka je t.č. na rodičovskej dovolenke, nakoľko sa im narodila dcéra A. T., F.. XX.XX.XXXX.
Maloletý A. T. je žiakom 3. ročníka ZŠ na ul. H. R. P.. Pri pohovore na úrade uviedol, že ku svojmu otcovi chodí každý druhý víkend, ale tam nespí. Jeho otec má priateľku, majú dieťa a to dieťa je veľmi maličké. Majú aj psíka, avšak on je alergický na psie chlpy a niekedy ho preto svrbia oči a nos, veľmi potom kýcha. Svojho otca má rád, chce k nemu chodiť tak, ako doteraz, ale spať uňho nechce. Nechce bývať raz u otca, raz u matky, nesúhlasí so striedavou starostlivosťou, chce naďalej bývať u svojej matky.
Na základe takéhoto prešetrenia pomerov kolízny opatrovník neodporučil zmenu úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu vo forme striedavej osobnej starostlivosti, maloletý túto striedavú osobnú starostlivosť odmieta. Odporúča preto zachovanie styku otca tak, ako to bolo súdom upravené a neodporúča ani zníženie výživného, pretože by to nebolo v prospech mal. dieťaťa.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, opismi mzdového listu matky, daňovým priznaním otca, listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi konania a vyžiadanými súdom a zistil nasledujúci skutkový a právny stav:
Predchádzajúca úprava práv a povinností rodičov voči maloletému bola rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 27.10.2010 č.k. 21P 173/2008-119. Týmto rozsudkom súd určil výživné zo strany otca pre mal. A. T. od 1.10.2010 do budúcna v sume 150 EUR mesačne. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 13.10.2011. O zverení mal. A. T. do osobnej starostlivosti matky a o úprave styku bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 6.10.2009 č.k. 21P 173/2008-69 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 30.4.2010 č.k. 8CoP 362/2009-100. Styk otca s maloletým bol upravený tak, že otec je oprávnený mať dieťa u seba každú párnu sobotu od 9.00 hod. do 18.00 hod. a párnu nedeľu od 9.00 hod. do 18.00 hod., každý rok 25.12., vo Veľkonočný pondelok od 9.00 hod. do 18.00 hod. každý rok od 1.7. od 9.00 hod. do 14.7. do 18.00 hod. s tým, že dieťa si prevezme v mieste bydliska od matky, kde aj dieťa matke v určený čas odovzdá.
V čase tejto úpravy otec pracoval ako prevádzkar vo firme J. J..S..Z.., prácu vykonával ako živnostník a mesačne zarobil 1.500 EUR v hrubom. Matka bola evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie, ale pracovala v bare na H. Č.. X R. P., ako čašníčka s príjmom 350 EUR mesačne. Podporu v nezamestnanosti poberala vo výške 92 EUR mesačne. Maloletý navštevoval škôlku, za ktorú matka platila 25 EUR mesačne.
Pred začatím pojednávania otec svoj návrh na striedavú osobnú starostlivosť vzal späť, trval však na návrhu na zníženie výživného. Vo svojej výpovedi uviedol, že v čase poslednej úpravy výživného zarábal 1.500 EUR mesačne, ktoré fakturoval v spoločnosti J. J..S..Z.. ako živnostník. Mal uzavretú mandátnu zmluvu, ktorá však bola ukončená touto spoločnosťou z dôvodu, že mu tvrdili, že nestíha svoju prácu, keďže mal na starosti 3 prevádzky. Preto s ním zrušili mandátnu zmluvu a vymenili ho. Pravda je však podľa neho taká, že táto práca sa stíhať nedala, mal na starosti 30 zamestnancov troch prevádzok v obchodnom dome G. P.. V dôsledku výkonu tejto práce nemal žiadne voľno, pracoval aj počas víkendov
a sviatkov, pretože prevádzka bola zatvorená iba dvakrát v roku. Okrem toho bol 24 hodín denne na telefóne. Od času ukončenia týchto prác je buď evidovaný na úrade práce, alebo vykonáva nejaké práce na dohodu o pracovnej činnosti, buď v Š. B., alebo G. M. J..S..Z.., kde ho obyčajne volajú na výpomoc, keď J. I. je nejaká akcia. Pracuje ako čašník, alebo barman. V tomto odbore však nemá žiadne vzdelanie, pretože ukončil SOU dopravné, avšak na výkon tejto práce mu stačí hygienické minimum. Takto zarobí asi 140 EUR v mesiaci. Ďalej otec uviedol, že má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči 4-mesačnej A. T., F.. XX.XX.XXXX. Žije spolu s priateľkou v 3-izbovom byte, za ktorý splácajú spoločne hypotekárny úver 200 EUR mesačne. Za byt platia 200 EUR mesačne, jeho priateľka je na rodičovskej dovolenke, poberá 220 EUR mesačne. Otec uviedol, že vlastní 11-ročné motorové vozidlo Š. Z., žiaden iný majetok nemá. V poslednom období platí výživné vo výške 60 EUR mesačne. So synom sa stretáva pomerne málo.
Matka vo svojej výpovedi uviedla, že stále žije v spoločnej domácnosti s rodičmi, do tejto domácnosti prispieva 150 až 200 EUR mesačne. Je to 3-izbový byt. Zarába 320 ž 350 EUR mesačne. Dostáva výživné od otca 60 EUR mesačne, žiaden iný príjem nemá. Otec na maloletého ničím iným neprispieva.
Maloletý navštevuje 3. ročník ZŠ na H. K.. R. P., stravuje sa doma, jeho zdravotný stav je poznačený astmou, ktorú je potrebné liečiť a maloletý berie pravidelne lieky, ktoré stoja 10 - 12 EUR v mesiaci. Dvakrát do mesiaca však chodia na kontrolu ohľadne astmy, sú to nejaké merania, ktoré neprepláca poisťovňa, a preto tam musia platiť 15 EUR každé dva mesiace.
Matka ešte uviedla, že otec o maloletého veľký záujem neprejavuje, ani vtedy, keď maloletý nastúpil do školy, ho nezaujímalo, či niečo do školy potrebuje nakúpiť, nejaké zariadenie, aby sa mal kde učiť a podobne. Maloletý v poslednom období nechcel ísť k otcovi, zrejme z toho dôvodu, že sa dozvedel o tom, že otcovi sa narodilo ďalšie dieťa. Bolo mu to oznámené zrejme trošku nesprávnym spôsobom, takže maloletý sa zaťal, nechcel ísť k otcovi, pretože to pochopil tak, že otec ho už nemá rád.
Matka poukázala na to, že podľa jej vedomostí otec a jeho priateľka mali firmu a nevie aký osud túto firmu postihol.
Na to otec uviedol, že mali kaviarničku, firma však bola na meno jeho priateľky, táto kaviareň skrachovala a stratili na tejto kaviarni 12.000 EUR. Museli ju v novembri minulého roku zavrieť. Daňové priznanie z tejto firmy podávala jeho priateľka a nie on. On, ako fyzická osoba podával daňové priznanie za r. 2012 aj 2013.
Z daňového priznania otca za r. 2012 vyplýva, že základ dane predstavoval nulu a v r. 2013 základ dane predstavoval 1.846,49 EUR, daňový preplatok 32,99 EUR. Otec uviedol, že jeho daňové priznanie za rok 20%13 obsahuje všetky príjmy z pracovnej činnosti za rok 2013.
Vzhľadom na to, že otec podal návrh na zníženie výživného dňa 24.10.2013, od tohto dátumu súd skúmal, aké boli príjmové a zárobkové možnosti a schopnosti otca. Otec predložil súdu pracovnú zmluvu zo dňa 8.8.2013, ktorú mal uzavretú s A. J..S..Z.. na dobu neurčitú so skúšobnou dobou 3 mesiace na druh práce barman s hrubou mzdou 337,70 EUR. Predložil súdu potvrdenie o príjmoch z tejto činnosti za obdobie 8 - 11/2013, podľa ktorého úhrn zúčtovaných a vyplatených príjmov predstavoval 1.258,70 EUR, nezdaniteľná časť 1.245,28 EUR a priemerný čistý mesačný príjem z toho vyplývajúci 311,25 EUR. Na základe dohody o vykonaní práce, ktorú uzavrel s touto spoločnosťou dňa 31.3.2014, od 1.4.2014 do 31.12.2014 má vykonávať pracovnú funkciu prevádzkara na zastupovanie počas neprítomnosti a zásobovanie prevádzky s predpokladaným rozsahom práce 350 hodín a dohodnutá odmena predstavuje 2,023 EUR/hod.. V období od 5.3.2014 do 31.3.2014 mal otec uzavretú dohodu o pracovnej činnosti s G. M. J..S..Z.., kde predstavovala dohodnutá odmena 3 eurá/hod.
Súd si vyžiadal správu od spoločnosti J. J..S..Z.. o dôvodoch ukončenia mandátnej zmluvy s otcom maloletého a z tejto správy, zo dňa 23.5.2014 vyplýva, že v čase ukončenia mandátnej zmluvy obojstrannou dohodou, firma sa nachádzala v období zložitej finančnej situácie a z toho titulu kumulovali jednotlivé pracovné pozície. S prácou menovaného však boli spokojní a ak by sa finančná situácia firmy zlepšila, bolo by možné v zmluvnom vzťahu s menovaným pokračovať.
Súd sa oboznámil s mandátnou zmluvou, ktorú mal otec uzavretú so spoločnosťou J. J..S..Z.. dňa 28.8.2009 ako aj s dohodou o ukončení tejto mandátnej zmluvy zo dňa 31.8.2011.
Podľa § 163 ods.1,2 O.s.p. rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.
Rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
Podľa ust. § 78 ods. 1,2 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno meniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena, alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa ods. 3 cit. §-u, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa ust. § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti, súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú v spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov u povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.
Pri posudzovaní zmenených pomerov treba prihliadať na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti rodičov je taká zmena okolností, za ktorých bolo doteraz výživné určené, ktorá sa výraznejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov. Nemôže sa jednať o obyčajnú zmenu pomerov na strane účastníkov konania, ale o kvalifikovanú, podstatnú zmenu pomerov. Nie je žiaduce a prípustné reparovať právoplatné súdne rozhodnutie pre nepodstatnú zmenu pomerov. Pre zistenie podstatnej zmeny pomerov súd postupuje stále porovnávaním stavu v čase predchádzajúceho súdneho rozhodnutia so stavom súčasným.
Základnými kritériami od ktorých sa odvíja výška výživného sú predovšetkým schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča a odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Dieťaťu je tým zo zákona priznané právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
Zákon o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú povinnosť.
Podľa § 62 ods.5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a súd pri skúmaní schopností, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Cieľom tohto zákonného ustanovenia je zvyšovať mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má povinnosť
v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb.
Napriek tomu, že súd pre komplexnosť posúdenia majetkových pomerov povinného rodiča dokazuje aj pasíva, teda rôzne formy úverov, pôžičiek, náhrady škody a podobne, pri rozhodovaní je potrebné vychádzať z priority vyživovacej povinnosti a posudzovať ich z hľadiska potencionality. Na zadĺženie povinného rodiča z dôvodov, ktoré nie sú nevyhnutné, súd pri ustálení majetkových pomerov nemôže prihliadať, pretože takéto zadlženie rodiča nemožno prenášať na dieťa a nemôže ísť na úkor dieťaťa.
Na základe vykonaného dokazovania a cit. zák. ustanovení, súd znížil výživné zo strany otca pre mal. A. T. z toho dôvodu, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že otec prišiel o dobre platenú prácu v spoločnosti J. J..S..Z.., pre ktorú vykonával prácu na základe mandátnej zmluvy. Podľa správy J. J..S..Z.. spoločnosť bola v takej finančnej situácii, že potrebovala kumulovať pracovné sily, a preto došlo k ukončeniu tohto zmluvného vzťahu. Preto súd nezistil, že by sa otec vzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania. Od ukončenia predmetnej mandátnej zmluvy, ktorá zabezpečovala otcovi príjem 1.500 EUR mesačne v hrubom, otec bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a príležitostne vykonával práce čašníka - barmana, ale iba za minimálnu mzdu a tak je to aj v súčasnosti. K tejto minimálnej mzde otec dostáva tringelty do 10 EUR za smenu. Z tohto príjmu je otec schopný platiť výživné vo výške 75 EUR mesačne, nie 60 EUR, ako to on navrhoval. Potreby maloletého takéto výživné jednoznačne odôvodňujú aj s prihliadnutím na to, že otec na maloletého mimo výživného ničím neprispieva. Preto súd rozhodol tak, že znížil výživné zo strany otca zo sumy 150 EUR mesačne na sumu 75 EUR mesačne. Takéto rozhodnutie súdu je odôvodnené aj výsledkom vykonaného dokazovania, keď súd zistil, že otec spolu so svojou priateľkou stále splácajú hypotekárny úver 200 EUR, a okrem toho na spoločnom podnikaní utrpeli stratu 12.000 EUR. Takéto záväzky rodiča nemajú prednosť pred platením výživného.
Ďalší výrok vyplýva z ust. § 96 ods. 1,3 O.s.p. s prihliadnutím na to, že otec svoj návrh na striedavú osobnú starostlivosť vzal späť pred začatím pojednávania, a preto súd v tejto časti konanie zastavil.
Výrok o trovách konania vyplýva z ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného