Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Cob-25-2013.pdf
PDF · 97.14 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/25/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu L.. L. X. a členov senátu L.. Y. V. a L.. T. X. v právnej veci žalobcu: T. I., a.s., so sídlom v V., Košická XX, C.: XX XXX XXX, zastúpený spoločnosťou B. & P., s.r.o., so sídlom v V., X. XX, C.: XX XXX XXX, proti žalovaným: 1/ W. X. nar. XX.X.XXXX, bytom F., 2/ D., o zaplatenie X.XXX,XX eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu E. takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom žalobu žalobcu zamietol a vyslovil, že nepriznáva žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov tohto konania.
V odôvodnení rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaných v 1/ a 2/ rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi X.XXX,XX eur, úrok vo výške XX,XX% ročne z istiny X.XXX,XX eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške X,XX% ročne z istiny X.XXX,XX eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia s tým, že žalovaného v 2/ rade žiadal zaviazať len do výšky XXX,XX eur. Ďalej uviedol, že žalobu odôvodnil žalobca tým, že pohľadávku voči žalovaným v 1/ a 2/ rade nadobudol od Slovenskej sporiteľne, a.s. V. Zmluvou o postúpení pohľadávok z XX.XX.XXXX. Právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovanou v 1/ rade a právnym predchodcom žalovaného v 2/ rade dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanej v 1/ rade a právnemu predchodcovi žalovaného v 2/ rade úver vo výške XXXX,XX eur pri úrokovej sadzbe XX,XX % ročne a RPMN XX,XX %, ktorí sa zaviazali splácať úver po XX,XX eur mesačne vždy k XX. dňu, počnúc prvou splátkou XX.XX.XXXX a končiac poslednou splátkou dňa XX.XX.XXXX. Na základe osvedčenia o dedičstve v konaní vedenom na Okresnom súde Rožňava pod sp.zn. XXD/XX/XXXX dedičstvo po poručiteľovi (D. X. nar. XX.X.lXXX, zomrelom XX.X.XXXX) v hodnote XXX,XX eur nadobudol žalovaný v 2/ rade. Zdôraznil, že žalovaní v 1/ a 2/ rade si svoj záväzok nesplnili, ani do dňa dohodnutej konečnej splatnosti úveru, pričom pohľadávka zo zmluvy o úvere ku dňu XX.XX.XXXX predstavovala X.XXX,XX eur pozostávajúca z istiny vo výške X.XXX,XX eur, nezaplatených riadnych úrokov vo výške XXX,XX eur a úrokov z omeškania XXX,XX eur.
Prvostupňový súd ďalej poukázal na vyjadrenie žalovaných v 1/ a 2/ rade, keď žalovaná v 1/ rade potvrdila, že zmluvu, ktorá je predmetom konania, uzatvorila so Slovenskou sporiteľňou, a.s. V. a nezaplatila všetky splátky, nakoľko ju postihli rodinné tragédie, pri ktorých jej zomrel syn a následne manžel a nemala dostatok finančných prostriedkov, bola nútená zanechať aj prácu a v takej situácii nedokázala predmetnú vec vyriešiť. Namietala však v konaní premlčanie nároku žalobcu, nakoľko podľa
zmluvy mala zaplatiť poslednú splátku v apríli XXXX a žaloba bola na súd podaná až v júli XXXX, v dôsledku čoho uplynuli tri roky, odkedy ju žalobca mohol žalovať, a preto nebola ochotná zaplatiť žalovanú sumu pre premlčanie, k čomu sa pripojil aj žalovaný v 2/ rade a v dôsledku vznesenej námietky premlčania taktiež žiadal žalobu zamietnuť.
Zo Zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. V. a žalobcom zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že na žalobcu prešlo právo na vymáhanie dlžnej sumy a z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa XX.XX.XXXX zistil, že predchodca žalobcu oznámil žalovaným prechod pohľadávky vo výške X.XXX,XX eur s príslušenstvom na žalobcu.
Zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že predmetom úveru bola suma XX.XXX,XX Sk s dohodnutou úrokovou sadzbou XX,XX % ročne, s výškou splátky X.XXX,XX Sk, počnúc prvou splátkou XX.XX.XXXX a končiac poslednou splátkou XX.XX.XXXX a s RPMN XX,XX % a súčasťou zmluvy boli aj Všeobecné obchodné podmienky.
Prvostupňový súd citujúc ust. § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonník, § 54 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, § 23a zák.č. 634/1992 Zb. konštatoval, že v prejednávanej veci sa jedná o spotrebiteľský úver, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka ako aj zák.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v platnom znení a aj keď účastníci uzatvorili zmluvu o splátkovom úvere podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka, ako to vyplýva zo zmluvy a dohodli sa, že vzájomné vzťahy sa budú spravovať podľa § 262 Obchodného zákonníka, je možné konštatovať, že účastníci uzavreli spotrebiteľskú zmluvu, a preto je nutné použiť pre posúdenie otázok premlčania Občiansky zákonník, ktorý je pre spotrebiteľa výhodnejší, a preto v konkrétnom prípade je premlčacia doba trojročná.
Citujúc ust. § 100 ods. 1,2, 3 Občianskeho zákonníka a § 101 Občianskeho zákonníka uzavrel, že vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia dospel k záveru, že žalovaná suma z titulu zostatku úveru bola najneskôr splatná XX.X.XXXX tak, ako to uviedol v žalobe sám žalobca. Žalobu žalobca však podal na súde dňa XX.XX.XXXX a trojročná premlčacia doba uplynula XX.XX.XXXX, teda žaloba bola podaná po tejto lehote. Keďže sa žalovaní v 1/ a 2/ rade dovolali premlčania, súd prihliadol na túto okolnosť a nemohol žalobcovi priznať jeho právo, nakoľko vznesením námietky premlčania došlo k zániku jeho nároku. Uplatnením námietky premlčania na súde prestáva byť subjektívne právo vynutiteľné, a preto súd žalobu zamietol.
Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil prvostupňový súd ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a vyslovil, že nepriznal žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania, pretože neúspešnému žalobcovi nevzniklo právo na náhradu trov konania a úspešní žalovaní v 1/ a 2/ rade si trovy konania neuplatnili.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Odvolací dôvod zakladal na ust. § 205 ods. 2 písm.d/ a f/ O.s.p., t.j. z dôvodu, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vychádzajúc z obsahu podaného odvolania, žalobca nesúhlasil s posúdením námietky premlčania súdom prvého stupňa, keď uviedol, že úverová zmluva je ako typ zmluvy upravená v Obchodnom zákonníku v ustanovení § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorý citoval. Poukázal na to, že obsahom úverovej zmluvy bol záväzok právneho predchodcu žalobcu poskytnúť žalovanému v 1/ rade a právnemu predchodcovi žalovaného v 2/ rade úver a zároveň záväzok žalovaných vrátiť poskytnuté finančné prostriedky v dohodnutej lehote splatnosti do XX.X.XXXX. Ďalej uviedol, že právny vzťah medzi účastníkmi konania je absolútnym obchodom a je potrebné podriadiť ho režimu Obchodného zákonníka a aj napriek tomu, že niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka sa môžu použiť na daný vzťah, nezakladá občianskoprávny charakter vzťahu. Záväzkové vzťahy zo zmlúv upravených v ustanovení § 261 ods. 3 písm.d/ Obchodného zákonníka budú mať vždy charakter absolútnych obchodov a budú podliehať režimu Obchodného zákonníka. Poukázal na to, že predmetná zmluva bola uzavretá dňa XX.X.XXXX a až s účinnosťou od X.X.XXXX boli do Občianskeho zákonníka zaradené ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, pričom medzi nimi neboli zmluvy uzatvárané
podľa iných predpisov a až s účinnosťou od X.X.XXXX je uvedené, že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Mal za to, že vzťah Obchodného a Občianskeho zákonníka je založený na subsidiárnom základe, čo znamená, že Občiansky zákonník je vo vzťahu k Obchodnému zákonníku všeobecným a podporným právnym predpisom. Vylúčiť aplikáciu Občianskeho zákonníka ako všeobecnej občianskoprávnej úpravy možno v obchodnoprávnom vzťahu aj vtedy, ak Obchodný zákonník danú problematiku upravuje komplexne t.j. napr. inštitút premlčania, ručenia, uznania záväzku a v nadväznosti na to poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. XXObdo/XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, podľa ktorého právna úprava spotrebiteľských zmlúv sa bude aplikovať na právny vzťah podľa účinnosti právnej úpravy v dobe uskutočnenia právneho úkonu. Poukázal aj na zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, ktorý až s účinnosťou od XX.XX.XXXX obsahoval ust. § 23a, podľa ktorého sa za spotrebiteľské zmluvy považovali zmluvy uzavreté tak podľa Obchodného ako aj podľa Občianskeho zákonníka. Je teda jednoznačné, že v danom prípade sa jedná o vzťah založený na ustanoveniach obchodného práva a ide o vzťah obchodnoprávny a v nadväznosti na to poukázal na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.zn. XCob/ XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX.
K splatnosti úveru a premlčaniu práva poukázal žalobca na čl. 1 Zmluvy o úvere, v zmysle ktorej posledná splátka úveru sa stala splatnou dňa XX.X.XXXX. Citujúc ust. § 397 Obchodného zákonníka mal však za to, že námietku premlčania žalovaných je potrebné posudzovať s prihliadnutím na premlčaciu dobu v trvaní štyri roky, a keďže žaloba bola súdu doručená XX.X.XXXX, splátky splatné v období kratšom ako štyri roky pred podaním žaloby nemôžu byť premlčané, teda splátky splatné od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX. Zároveň poukázal na to, že XX.X.XXXX bola na úvere zaplatená suma XX,XX eur, v dôsledku čoho uplatnený nárok žalobcu nie je premlčaný a to ani v časti, pretože čiastočnou platbou vo výške XX,XX eur došlo k uznaniu aj zvyšku záväzku, v zmysle ust. § 323 ods. 2 v spojení s ust. § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka a v nadväznosti na to poukázal aj na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.zn. XCob/XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX.
V ďalšom žalobca poukázal na princíp právnej istoty v Slovenskom právnom poriadku, súčasťou ktorého je požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď a poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR. S prihliadnutím na to, že súd prvého stupňa rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, na predmetný záväzkový vzťah ako aj na námietku premlčania mal aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť v celom rozsahu a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Žalovaní v 1/ a v 2/ rade vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu žalobcu a to vychádzajúc z jeho obsahu, žiadali napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.
Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o také odvolanie vo veci samej podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje správnosť napadnutého rozhodnutia a jeho odôvodnenia a v celom rozsahu sa s ním stotožňuje. Na doplnenie odôvodnenia napadnutého rozsudku a k odvolaniu žalovaného, odvolací súd uvádza nasledovné:
Žalobca v odvolaní poukázal na to, že vzťah medzi účastníkmi je vzťahom obchodno-právnym, a preto sa naň primerane majú vzťahovať ustanovenia Obchodného zákonníka, teda namietal posúdenie zmluvy ako spotrebiteľskej zmluvy a nesúhlasil s posúdením námietky premlčania jeho práva na zaplatenie žalovanej sumy uplatnenej žalovanými v 1/ a 2/ rade.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s posúdením predmetnej zmluvy o úvere ako spotrebiteľskej zmluvy ako aj s posúdením otázky premlčania podľa Občianskeho zákonníka.
Úverová zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou v 1/ rade a právnym predchodcom žalovaného v 2/ rade je z hľadiska svojho obsahu úverovou zmluvou upravenou v ustanoveniach § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorá sa v súlade s § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka spravuje Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahu. Pokiaľ je však účastníkom takejto úverovej zmluvy osoba splňujúca podmienky pre označenie spotrebiteľa, musí byť takýto záväzkový vzťah posudzovaný v prvom rade podľa zák.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Tento zákon je lex specialis vo vzťahu k Obchodnému zákonníku. Obchodný zákonník sa preto aplikuje len na tie práva a povinnosti zmluvných strán, ktoré nie sú osobitne upravené Zákonom o spotrebiteľských úveroch. Použitie Občianskeho zákonníka bolo však v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX prípustné nielen podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, t.j. v prípadoch, ak niektoré otázky nebolo možné riešiť podľa Obchodného zákonníka, ale aj podľa § 23a/ zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa. Podľa tohto ustanovenia sú spotrebiteľskými zmluvami aj zmluvy uzavretá podľa Obchodného zákonníka, ak sa uzavierajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavretá podľa osobitného predpisu t.j. Občianskeho zákonníka sa majú primerane použiť ustanovenia tohto osobitného predpisu t.j. Občianskeho zákonníka.
Ako už bolo vyššie uvedené vzťah medzi Občianskym zákonníkom a zákonom č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa má povahu vzťahu všeobecného predpisu (lex generalis) a osobitného predpisu (lex specialis). Z dôvodu, že v tomto osobitnom predpise (zák.č. 634/1992 Zb.) nie je upravený inštitút premlčania, na plynutie premlčacej doby je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 100 a nasl.).
Na základe vyššie uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že námietka žalobcu poukazujúca na aplikáciu premlčacej doby podľa Obchodného zákonníka, je nedôvodnou. V tomto smere platí navyše aj aplikácia ust. § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka, ktorá nepripúšťa pre spotrebiteľa ani zmluvne dohodnúť podmienky nevýhodnejšie oproti Občianskemu zákonníku. S uplatnením Obchodného zákonníka by bola spojená dlhšia (štvorročná) premlčacia doba v porovnaní s Občianskym zákonníkom (trojročná premlčacia doba).
V nadväznosti na vyššie uvedené neobstojí ani námietka odvolateľa, že čiastočnou platbou vo výške XX,XX eur zaplatenou XX.X.XXXX (ešte právnemu predchodcovi žalobcu) došlo k uznaniu aj zvyšku záväzku v zmysle ust. § 323 ods. 2 v spojení s ust. § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, pretože na daný právny vzťah, ktorý je spotrebiteľským, je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 558 Občianskeho zákonníka), pričom žalobca nepredložil písomné uznanie nároku žalovanými v zmysle citovaného zákonného ustanovenia.
Pokiaľ žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.zn. XCob/XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, v uvedenom rozhodnutí sa posudzoval ručiteľský záväzok, ktorý nemá charakter spotrebiteľskej zmluvy. Navyše z uvedeného rozhodnutia len vyplýva, že zmluva o úvere je upravená v Obchodnom zákonníku ako tzv. absolútny obchod, a teda sa jedná o obchodnoprávny vzťah, avšak s tým, že v prípade, že táto zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, tak normy práva obchodného, sú použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave, ktorá má z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku a predpisoch vydaných na jeho vykonanie, s čím sa odvolací súd stotožňuje.
Odvolací súd preto odmieta názor žalobcu, podľa ktorého na predmetnú spotrebiteľskú vec nedopadá právna úprava občianskeho práva, ale obchodného práva a dodáva, že nie je dôvod nechrániť dobromyseľnosť spotrebiteľov vychádzajúcu z dôvery v objektívne občianske právo a prehnane chrániť dodávateľa, ktorý sám zmluvu koncipoval resp. postupníka jeho pohľadávky a odsúval uplatnenie práva na súde.
Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa bolo nepochybne preukázané, že žalovanému v 1/ rade a právnemu predchodcovi žalovaného v 2/ rade bol poskytnutý spotrebný úver vo výške X.XXX,XX eur (XX.XXX,XX Sk) pri úrokovej sadzbe XX,XX% ročne a RPMN XX% a to na základe Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa XX.X.XXXX, ktorý sa zaviazali splácať po XX,XX eur vždy k XX. dňu toho ktorého miesiaca inkasom z účtu s prvou splátkou XX.X.XXXX a končiac poslednou splátkou dňa XX.X.XXXX.
Zo Zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej medzi Slovenskou sporiteľnou a.s. V. a žalobcom zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že na žalobcu prešlo právo na vymáhanie dlžnej sumy X.XXX,XX eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške X.XXX,XX eur, nezaplatených úrokov vo výške XXX,XX eur a úrokov z omeškania vo výške XXX,XX eur.
Žalobca svoje právo uplatnil žalobou na Okresnom súde Rožňava návrhom, ktorý bol doručený okresnému súdu dňa XX.X.XXXX.
Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať (§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka - ďalej len OZ).
Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz (§ 101 OZ).
Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že dlžník - žalovaná v 1/ rade a právny predchodca žalovaného v 2/ rade mali splniť dlh poslednou splátkou dňa XX.X.XXXX.
Už dňom XX.X.XXXX mal žalobca resp. jeho právny predchodca možnosť uplatniť svoje právo žalobou na súde.
Pokiaľ žalobca uplatnil svoje právo žalobou na súde až dňa XX.X.XXXX, uplynutím trojročnej premlčacej lehoty sa právo žalobcu premlčalo a rovnako sa premlčali aj úroky z omeškania ako aj zmluvné úroky, pretože z dôvodu premlčania pohľadávky nie je možné priznať ani príslušenstvo za dobu od okamihu, kedy došlo k premlčaniu pohľadávky.
Účinným vznesením námietky premlčania práva zo strany žalovaných nedochádza k zániku nároku, ale subjektívne právo veriteľa prestáva byť súdne vynútiteľné a tento účinok sa prejaví nielen do vzťahu k pohľadávke ale aj k príslušenstvu, ktoré predstavuje zmluvný úrok ako aj úrok z omeškania.
Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu, odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 219 O.s.p. potvrdil ako vecne správny.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods.1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania , pretože žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a úspešným žalovaným preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli, a preto im neboli priznané.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.