Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_10Csp-73-2022.pdf
PDF · 78.31 KB
Case nature
Area
Subarea
10Csp/73/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, 821 08, Bratislava, IČO: 35 697 270, právne zastúpeného Bobák, Bollová a spol., s.r.o., so sídlom Dr. V. Clementisa 10, 821 02, Bratislava, IČO: 35 855 673, proti žalovanému: A. A., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom mesto Martin, v konaní o zaplatenie 67,71 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je žalobcovi povinný zaplatiť sumu 67,71 € spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 67,71 € od 4.7.2021 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobca má proti žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
O výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
Žalobou podanou v upomínacom konaní na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 20.5.2022 a pre nedoručenie platobného rozkazu žalovanému, na návrh žalobcu postúpenou neskôr na Okresný súd Martin, sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 67,71 € spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 67,71 € od 4.7.2021 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Žalobca žalobu odôvodnil tou skutočnosťou, že žalobca uzavrel so žalovaným Zmluvu č. A16301380; V zmysle predmetnej zmluvy žalobca vypožičal žalovanému SIM kartu s telefónnym číslom uvedeným v zmluve. Tým, že žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu za poskytnuté telekomunikačné služby spolu vo výške 67,71 €, porušil zmluvné povinnosti. Žalobca zaslal žalovanému pokus o pokonávku, v ktorej ho vyzval na úhradu pohľadávky. Pohľadávka žalobcu voči žalovanému z titulu neuhradených služieb predstavuje celkom sumu 67,71 €. Žalovaný na pokus o pokonávku nereagoval žiadnou, ani čiastočnou úhradou pohľadávky. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania z celkovej dlžnej sumy v súlade so Všeobecnými podmienkami Článok 11, bod 11.14 a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t.j. od 4.7.2021. Žalovaný bol na zaplatenie dlhu vyzvaný v posledných troch mesiacoch pred podaním tohto návrhu.
K žalobe žalobca pripojil zmluvu o poskytovaní verejných služieb zo dňa 11.12.2020, faktúru č. 2601160567, č. 2596537914, č. 2591918422, pokus o pokonávku z 24.5.2021, výzvu na zaplatenie dlhu pred podaním žaloby.
V priebehu konania žalobca na žalobe zotrval.
Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, pretože sa nezdržiava v mieste svojho trvalého bydliska a iné miesto jeho pobytu sa súdu nepodarilo zistiť napriek šetreniam, ktoré súd v tomto smere vykonal.
Súd preto žalovanému doručoval spôsobom, ktorý predpokladá ustanovenie § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku (Zákon č. 160/2015 Z.z.). Súd zverejnil oznámenie o doručovaní žaloby, jej príloh, procesného poučenia pre žalovaného a výzvy súdu, aby sa žalovaný v určenej lehote k žalobe vyjadril, na webovej stránke súdu a na úradnej tabuli súdu s tým, že po 15 dňoch od zverejnenia sa tieto listiny považovali za doručené, aj keď sa o nich adresát, čiže žalovaný, nedozvedel.
V zmysle § 297 písm. b/ C. s. p. v spojení s ust. § 219 ods. 3 C. s. p. dňa 23.2.2023 súd verejne vyhlásil vo veci samej rozsudok bez nariadenia pojednávania.
Svoju rozhodovaciu činnosť súd založil na skutočnosti, že žalovaný skutkové tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe nerozporoval, v dôsledku čoho sa považovali za nesporné podľa § 151 ods. 1 C.s.p., naviac však tvrdenia žalobcu preukazovali listiny pripojené do súdneho spisu.
Zmluvou o poskytovaní verejných služieb č. A16301380 zo dňa 11.12.2020 mal súd nepochybne preukázané, že žalobca sa podľa § 44 Zákona č. 351/2011 Z.z. touto zmluvou zaviazal žalovanému poskytovať služby elektronických komunikácií na v zmluve uvedenom telefónnom čísle za použitia zapožičanej SIM karty v tam uvedenom účastníckom programe a žalovaný sa zaviazal za tieto služby platiť v súlade s cenníkom žalobcu (porovnaj bod 3, 4 a 5 zmluvy).
Žalobca následne vyúčtoval žalovanému celu poskytnutých služieb za obdobie od 21.12.2020 do 12.2.2021 faktúrou č. 2591918422 v sume 55,76 €, pričom faktúra bola zročná 29.1.2021, za obdobie od 13.2.2021 do 12.3.2021 vyúčtoval cenu poskytnutých služieb faktúrou č. 2596537914, zročnou 1.3.2021 v sume 39,76 € a za obdobie od 13.3.2021 do 12.4.2021 vyúčtoval žalovanému cenu poskytnutých služieb faktúrou č. 2601160567, zročnou 29.3.2021 v sume 7,19 €.
V konaní nebol produkovaný dôkaz preukazujúci, že by žalovaný bol dlh voči žalobcovi vyplývajúci z vyššie uvádzaných faktúr zaplatil, či už ku dňu zročnosti týchto faktúr, alebo neskôr ku dňu rozhodnutia súdu. Súd mal aj z pokusu o pokonávku z 24.5.2021 preukázané, že k tomuto dňu žalovaný dlhoval na neuhradených faktúrach za poskytnuté elektronické komunikačné služby sumu 67,71 € a k zaplateniu tejto sumy bol žalovaný vyzvaný do 3.7.2021.
Majúc preukázané tieto skutočnosti súd dospel k presvedčeniu, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu dôvodná a preto jej vyhovel.
Nárok žalobcu na zaplatenie sumy 67,71 €, ktorá predstavuje sumu ceny poskytnutých služieb vyúčtovanej vyššie uvádzanými faktúrami, nachádza právnu oporu v zmluve a tiež v ust. § 43 Zákona č. 351/2011 Z.z., z ktorých vyplýva povinnosť účastníka zmluvného vzťahu, ktorému sú služby elektronickej komunikácie poskytované, platiť za tieto služby.
V zmysle § 43 ods. 1 písm. a) Zákona č. 351/2011 Z.z., ktorý bol platný v čase vzniku zmluvného vzťahu, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
Podľa § 43 ods. 12 účastník je povinný
a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb,
b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
Nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania nachádza právnu oporu v ust. § 517 ods. 2 Obč. zákonníka.
Podľa § 517 ods. 2 Obč. zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Výška úroku z omeškania je o 5 %-uálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (§ 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.). Žalovaný mal podľa výzvy z 24.5.2021 dlh zaplatiť najneskôr do 3.7.2021. V tomto období už boli zročné všetky tri vyššie uvedené faktúry. Preto ak žalobca požadoval úrok z omeškania od 4.7.2021, požadoval ho v období, keď už žalovaný preukázateľne s úhradou dlhu v omeškaní bol.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods.1 C.s.p. a úspešnému žalobcovi proti neúspešnému žalovanému priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.
Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.