Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

DK-9T/80/2013

Rozhodnutie

Samosudca Okresného súdu Dolný Kubín JUDr. Rastislav Stieranka na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26.06.2014 v Dolnom Kubíne takto

rozhodol:

Obžalovaný

S. Č., nar. XX.XX.XXXX v O., trvale bytom N. č. XXX je vinný, že v N. a všade tam, kde sa zdržiaval v období od 10.01.2012 do 26.06.2014 si ako rodič neplnil riadne a včas svoju vyživovaciu povinnosť, ktorá mu voči jeho synovi H., nar. XX.XX.XXXX a voči jeho dcére S., nar. XX.XX.XXXX vyplývala zo Zákona o rodine, pričom rozsah a spôsob jej plnenia bol v období od 01.01.2005 doteraz určený rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín sp.zn. zo dňa 07.10.2005 sumou 1.000,- Sk (39,19 €) mesačne voči synovi H. a sumou 650,- Sk (21,58 €) mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, k rukám matky W. A., avšak pre účely tohto trestného konania bola, vzhľadom na Zákona o rodine, výška vyživovacej povinnosti obvineného voči dcére S. určená podľa , a to:

- od 01.07.2011 do 30.06.2012 sumou 25,99 € mesačne

- od 01.07.2012 do 30.06.2013 sumou 26,64 € mesačne

- od 01.07.2013 do 26.06.2014 sumou 27,12 € mesačne, pričom vyživovaciu povinnosť si v žalovanom období bez vážneho dôvodu vôbec neplnil, hoci v žalovanom období mal finančné prostriedky zo živnostenskej činnosti, po ukončení živnosti bol dobrovoľne nezamestnaný a nepožiadal o vyplácanie sociálnej dávky, ale príležitostne brigádnicky pracoval, a preto matka jeho detí požiadala Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín o náhradné výživné pre svoje deti, ktoré jej je vyplácané, čím takto obvinenému vznikol dlh na výživnom voči jeho synovi H. vo výške 995,70 € a voči jeho dcére vo výške 801,06 € a takto konal napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Námestovo sp.zn. zo dňa 28.10.2011, právoplatným dňa 09.01.2012, bol uznaný vinným zo spáchania prečinu „Zanedbanie povinnej výživy“ podľa § 207 ods. 1 Tr. zák., teda najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin spáchal záväznejším spôsobom konania - po dlhší čas, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený, čím spáchal prečin „Zanedbanie povinnej výživy“ podľa § 207 ods. 1, ods. 3, písm. b), c) Tr. zák., v spojení s § 138 písm. b) Tr. zák., a za to mu súd ukladá podľa § 207 ods. 3 Tr. zák., v spojení s § 37 písm. m) Tr. zák. a § 38 ods. 4 Tr. zák., za použitia § 49 ods. 2 Tr. zák., trest odňatia slobody vo výmere tridsať mesiacov. Súd podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. zaraďuje obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Dolný Kubín podal dňa 12.11.2013 obžalobu pre skutok uvedený vo výroku rozsudku. Okresný súd vykonal na hlavnom pojednávaní dňa 20.05.2014 a 26.06.2014 dokazovanie v nasledovnom rozsahu: Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný (č.l. 169) vo vzťahu ku skutku uvedenému v podanej obžalobe. Súd však takéto jeho vyhlásenie neprijal, keďže prokurátor žalovaný skutok formuloval ako tzv. neuzavretý. Obžalovaného bolo preto potrebné na hlavnom pojednávaní vypočuť aj k skutku páchanému za obdobie po skončení prípravného konania a následne upraviť rozsah konania obžalovaného za celé žalované obdobie, vrátane uvedenia aktuálnej výšky dlhovaného výživného, prípadne čiastočných úhrad vykonaných po podaní obžaloby. Bolo teda zrejmé, že opis žalovaného skutku uvedený v obžalobe už nezodpovedá skutočnému priebehu a rozsahu žalovaného konania obžalovaného, a preto súd nemohol prijať vyhlásenie o vine, ktoré obžalovaný vždy činí vo vzťahu ku skutku opísanému v obžalobe. Obžalovaný následne na hlavnom pojednávaní (č.l. 171, 189) v zhode s prípravným konaním (č.l. 18, 22) priznal, že voči svojim deťom neplatil v žalovanom období žiadne výživné. Potvrdil, že nemá žiadne zdravotné obmedzenie, ktoré by mu bránilo pracovať. V žalovanom období žil v Českej republike, kde bol evidovaný ako živnostník. Pracoval zväčša len ako brigádnik, pričom zarobil cca 5 - 6 tisíc Kč mesačne. Býval u svojej priateľky C. M. v meste Přerov. Od augusta 2012 pracoval vo firme Falkeninvest, s.r.o. v Olomouci, pričom za mesiace august a september zarobil cca 17.700,- Kč. Za ďalšie obdobie však už výplatu nedostal, a tak sa vrátil späť k matke do miesta trvalého bydliska. Na úrade práce sa však nezaevidoval, ani nepoberá dávky v hmotnej núdzi. Doma žije z matkinho invalidného dôchodku. Denne fajčí cca 10 cigariet. Vodičský preukaz mu bol zadržaný pre jazdu pod vplyvom alkoholu. Vie o tom, že dlh na výživnom voči jeho deťom vymáha exekútor, ale v rámci exekúcie nič neuhradil. Svedkyňa W. A. ako matka detí obžalovaného na hlavnom pojednávaní (č.l. 171) v zhode s prípravným konaním uviedla, že obžalovaný jej v žalovanom období neposlal pre deti žiadne výživné, žiadnym spôsobom jej nepomáha so zabezpečovaním ich výživy a výchovy a starostlivosť o tieto dve deti je v celom rozsahu na nej. Úrad práce požiadala o vyplácanie náhradného výživného, ktoré jej je vyplácané. Uviedla, že je od januára 2013 evidovaná ako nezamestnaná na úrade práce, pričom dovtedy pracovala v Dolnom Kubíne cca od roku 2010, avšak zamestnávateľ s ňou rozviazal pracovný pomer kvôli dlhotrvajúcej PN a častým prekážkam v práci kvôli chorobám detí. Býva spolu s deťmi v tzv. sociálnej ubytovni v Dolnom Kubíne. Svedkyňa I. S. ako zamestnankyňa úradu práce potvrdila, že matke detí je od marca 2012 vyplácané tzv. náhradné výživné vo výške zodpovedajúcej výške výživného určenej rozsudkom súdu sp.zn. . Ďalej súd vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov: Z pripojeného spisu Okresného súdu Dolný Kubín č. mal súd preukázané, že obžalovaný je otcom obidvoch detí, pričom otcovstvo k synovi H. bolo určené súhlasným vyhlásením oboch rodičov. Syn H. bol od narodenia ponechaný vo výchove a starostlivosti matky (obžalovaný bol v tom čase vo výkone TOS). Výška výživného bola obžalovanému určená sumou 200,- Sk mesačne, avšak obžalovaný výživné v tejto výške neplatil (č.l. 50). Z tohto spisu je ďalej preukázané, že na základe návrhu matky bola do jej výchovy a starostlivosti zverená od začiatku aj jej dcéra S., pričom obžalovanému bola určená výška výživného sumou 500,- Sk mesačne. Obžalovaný neplatil výživné ani voči tejto dcére (č.l. 83). Neskôr bola výška výživného voči obidvom deťom na návrh matky zmenená tak, že obžalovanému bola uložená povinnosť platiť voči synovi H.P. výživné vo výške 1.000,- Sk mesačne a voči dcére S. vo výške 650,- Sk mesačne. Obžalovaný mal už v tom čase nezaplatené výživné za predchádzajúce obdobie voči obidvom deťom (č.l. 121). Z pripojeného spisu Okresného súdu Námestovo sp.zn. mal súd preukázané, že obžalovaný neplatil výživné voči svojim dvom deťom už v období október 2002 - máj 2003. Z pripojeného spisu Okresného súdu Dolný Kubín sp.zn. mal súd preukázané, že obžalovaný neplatil riadne výživné voči svojim deťom ani v období od mája 2003 do januára 2004 (č.l. 147). V tejto trestnej veci bol voči obžalovanému opakovane vydaný príkaz na zatknutie, keďže obžalovaný nechodil na hlavné pojednávanie. Napokon bol v tejto veci vzatý do väzby. Následne v priebehu trestného konania dlhované výživné zaplatil. Z pripojeného spisu Okresného súdu Námestovo sp.zn. mal súd preukázané, že obžalovaný neplatil výživné voči svojim deťom, ani v období od februára 2010 do decembra 2011. Za to bol odsúdený podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. a bol mu uložený len podmienečný trest odňatia slobody. V skúšobnej dobe, ktorá odsúdenému plynula od 10.01.2012 do 10.07.2013, mu súd uložil povinnosť zaplatiť dlhované výživné a riadne a včas platiť bežné mesačné výživné voči obidvom jeho deťom. Odvolanie obžalovaného krajský súd zamietol. O premene tohto podmienečného trestu Okresný súd Námestovo zatiaľ nerozhodol. Z pripojeného spisu Okresného súdu Ružomberok sp.zn. mal súd preukázané, že obžalovaný bol za úmyselný trestný čin vo výkone trestu odňatia slobody do 18.09.2007. Z rozhodnutia Okresného súdu Kladno (č.l. 163) mal súd preukázané, že obžalovaný sa spolu s ďalšími osobami v marci 2005 pokúsil odcudziť cudziu vec a pritom cudziu vec poškodil. Z ďalšieho rozhodnutia Okresného súdu Kladno (č.l. 160) mal súd preukázané, že obžalovaný viedol v apríli 2005 v Českej republike motorové vozidlo pod výrazným vplyvom alkoholu (2,07 ‰), pričom spôsobil dopravnú nehodu. Z rozhodnutia Okresného súdu Přerov (č.l. 158) mal súd preukázané, že obžalovaný viedol v novembri 2012 v Českej republike motorové vozidlo pod výrazným vplyvom alkoholu (1,73 ‰). Z dokladov o úhrade výživného (č.l. 25, 188) mal súd preukázané, že obžalovaný zaplatil výživné voči svojim deťom len v decembri 2011 vo výške 200,- € a následne až v júni 2014 vo výške 110,- €. Z potvrdení o návšteve školy (č.l. 26) mal súd preukázané, že deti obžalovaného navštevujú Základnú školu v Dolnom Kubíne. Z rozhodnutí úradu práce (č.l. 46 - 48, 151 - 157) mal súd preukázané, že matke detí je vyplácané náhradné výživné pre obidve deti v celkovej výške 54,77 € mesačne. Matka detí je od januára 2013 evidovaná medzi uchádzačmi o zamestnanie. Z rodných listov detí (č.l. 49 - 50) je preukázané otcovstvo obžalovaného k obidvom deťom. Z vyjadrení Českej správy sociálneho zabezpečenia a Úradu práce ČR (č.l. 69 - 71) mal súd preukázané, že obžalovaný bol naposledy riadne evidovaný ako zamestnanec v máji 2006 a medzi uchádzačmi o zamestnanie bol evidovaný od novembra 2007 do apríla 2008, kedy bol z evidencie na vlastnú žiadosť vyradený. Z výpisu zo Živnostenského registra ČR (č.l. 67 - 68) mal súd preukázané, že obžalovaný bol evidovaný ako živnostník od mája 2008 do marca 2013. Z vyjadrenia a lustrácie Sociálnej poisťovne mal súd preukázané (č.l. 87 - 88; 184), že obžalovaný bol evidovaný ako zamestnanec naposledy v roku 2010 na základe dohody o vykonaní práce. Zo správ úradu práce (č.l. 89, 92, 167, 168) vyplýva, že obžalovaný nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, ani ako poberateľ dávky v hmotnej núdzi. Naposledy bol evidovaný v októbri 2002, kedy bol vyradený pre tzv. nespoluprácu. Z dohody o vykonaní práce (č.l. 186) mal súd preukázané, že obžalovaný je od apríla 2014 zamestnaný ako brigádnik do decembra 2014. Zo správ o povesti obžalovaného (č.l. 178 - 185) mal súd preukázané, že obžalovaný v minulosti spáchal viacero trestných činov kvôli ktorým mu bol uložený neraz aj nepodmienečný trest odňatia slobody (č.l. 178). Vykonaným dokazovaním bolo spoľahlivo a jednoznačne preukázané, že žalovaný skutok sa stal, je trestným činom a spáchal ho obžalovaný, ktorý je za jeho spáchanie trestne zodpovedný. Existencia vyživovacej povinnosti obžalovaného voči jeho deťom vyplýva priamo zo zákona ( ). Jeho otcovstvo je preukázané podľa rodných listov detí (č.l. 49-50), vrátane pripojeného spisu sp. zn. . Obžalovaný svoje otcovstvo k deťom ani nepopieral. Výška jeho vyživovacej povinnosti bola v žalovanom období určená rozhodnutím Okresného súdu Dolný Kubín vo veci sp. zn. tak, ako je uvedené vyššie vo výroku rozsudku. Hoci súd nebol v trestnom konaní viazaný výškou vyživovacej povinnosti určenej rozsudkom v tzv. civilnej veci ( ), vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní mal súd spoľahlivo preukázané, že takto určená výška vyživovacej povinnosti v žalovanom období zodpovedala schopnostiam a možnostiam obžalovaného. Súd však v rámci predbežnej otázky mierne upravil výšku jeho vyživovacej povinnosti voči dcére, keďže podľa Zákona o rodine je každý rodič povinný platiť výživné aspoň v tejto zákonom určenej minimálnej výške. Súd nikdy nemôže predbežnú otázku vyriešiť v rozpore s hmotným právom. Ak teda súd konštatoval trestnoprávnu zodpovednosť (zavinenie) obžalovaného, je potrebné tak učiniť vo vzťahu k takej vyživovacej povinnosti, ktorej minimálna výška bude určená v súlade s ustanoveniami Zákona o rodine. Vychádzajúc z ust. Zákona o rodine možno jednoznačne konštatovať, že obžalovaný bol v žalovanom období schopný (pri riadnom plnení si svojich povinností) platiť výživné voči svojim deťom aj v takejto výške. Tu treba poukázať na skutočnosť, že obžalovaný si vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom neplnil dlhodobo (viď pripojené spisy), t.j. bol v tomto smere nečinný aj v období tzv. hospodárskeho rastu, kedy bol dostatok pracovných príležitostí pre každého človeka, ktorý môže a chce pracovať. Starostlivosť o jeho deti v celom rozsahu prevzala na seba ich matka.

Obžalovaný pritom nepopieral, že v žalovanom období mal príjem z brigádnickej činnosti, pracoval „na čierno“ (č.l. 171), fajčil a opakovane konzumoval alkohol v nadmernej miere (č.l. 158, 160). V prospech svojich detí napriek tomu neposlal v žalovanom období žiadne peniaze na úhradu bežného, či zameškaného výživného. Obžalovaný pritom počas celého trestného konania (pri každom výsluchu) deklaroval vôľu začať s platením výživného voči svojim deťom, ale svoje sľuby nikdy nedodržal. Ani plynúca skúšobná doba podmienečného odsúdenia v inej trestnej veci () pre ten istý trestný čin, voči tým istým deťom, ho neprimäla zmeniť svoje správanie a hierarchiu svojich priorít. Ohľadom rozsahu zavineného konania obžalovaného, t.j. výšky dlhovaného výživného, súd vychádzal z vyjadrení obžalovaného a matky detí (svedkyňa A.), ktorí potvrdili, že obžalovaný v žalovanom období neplatil žiadne výživné. Na čiastočnú úhradu výživného vykonanú dva dni pred vyhlásením odsudzujúceho rozsudku (č.l. 188) súd neprihliadal, keďže táto úhrada nebola do vyhlásenia rozsudku v dispozícii jeho detí, resp. ich matky. Prokurátorom navrhovanú právnu kvalifikáciu žalovaného skutku súd akceptoval, keďže obžalovaný takto konal napriek predchádzajúcemu odsúdeniu pre ten istý trestný čin (voči tým istým deťom), pričom takto konal závažnejším spôsobom - po dlhší čas. Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd prihliadal na riadne naplnenie účelu trestu v zmysle § 34 Tr. zák., pričom v zmysle § 38 ods. 2 Tr. zák. prihliadal aj na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Na strane obžalovaného možno konštatovať, že neexistuje žiadna poľahčujúca okolnosť, keďže obžalovaný pred spáchaním toho trestného činu neviedol riadny život a úprimnosť jeho formálne deklarovanej ľútosti nebola ničím preukázaná. Oproti tomu súd konštatuje na strane obžalovaného priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. m) Tr. zák., keďže odsúdený bol už viackrát v minulosti odsúdený, pričom tieto odsúdenia nie sú zahladené. Vzhľadom na prevažujúci pomer priťažujúcich okolností súd podľa Tr. zák. upravil trestnú sadzbu uvedenú v osobitnej časti (1 až 5 rokov) a zvýšil dolnú hranicu o jednu tretinu. Následne teda ukladal obžalovanému trest pri dolnej hranici takto upravenej trestnej sadzby (28 mesiacov až 5 rokov). Keďže obžalovaný páchal tento úmyselný trestný čin počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia vo veci sp. zn. , uloženie ďalšieho podmienečného trestu odňatia slobody neprichádzalo do úvahy ( Tr. zák.). Ak teda obžalovaný pokračoval v páchaní tej istej trestnej činnosti aj počas skúšobnej doby bez toho, aby došlo čo i len k náznaku zmeny jeho správania sa v tomto smere, je zrejmé, že doterajšie opakované ukladanie len podmienečných trestov odňatia slobody za takéto trestné činy u tohto obžalovaného nesplnilo sledovaný účel trestu. Preto súd rozhodol o uložení tzv. nepodmienečného trestu odňatia slobody pri dolnej hranici zákonom prípustného rozpätia trestnej sadzby. V danom prípade je nepochybné, že u obžalovaného nejde o ojedinelý exces v jeho správaní, o chvíľkové (dočasné) zanedbanie si jeho rodičovských povinností, ale ide o dlhodobo sa opakujúce zavinené konanie obžalovaného. Obžalovaný ničím reálne nepreukázal snahu o zmenu svojho doterajšieho spôsobu života, či postoja k plneniu si základnej rodičovskej povinnosti. Súd podľa Tr. zák. zaradil obžalovaného do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, keďže obžalovaný bol pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin, pričom toto predchádzajúce odsúdenie vo veci Okresného súdu Ružomberok sp. zn. nie je zahladené.

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin spáchal záväznejším spôsobom konania - po dlhší čas, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený,

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Dolný Kubín v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v prospech alebo aj v neprospech obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti jeho vôli.

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, ale len v jeho prospech

- zákonný zástupca, opatrovník a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný zbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v jeho prospech i proti jeho vôli Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.