Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/399/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Andrey Mazákovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletého G. N., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, dieťaťa rodičov: Mgr. C. Š., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v L. na B. ul. č. XX, právne zastúpenej JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na Štúrovej ul. č. 20 a G. N., nar. XX.XX.XXXX, bývajúceho v L. na E. ul. č. X, právne zastúpeného JUDr. Jaroslavom Martiňukom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na Braniskovej ul. č. 7, v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. - 232 zo dňa 29.10.2013 takto

rozhodol:

Mení rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o úprave styku otca s mal. G. tak, že otec je oprávnený stýkať sa s mal. G. každý párny týždeň v utorok a štvrtok od 17.00 hod. do 19.00 hod., každý nepárny týždeň v stredu od 17.00 hod. do 19.00 hod. a v sobotu od 9.30 hod. do 18.00 hod., 25.12. od 13.00 hod. do 19.00 hod., 1.1. od 13.00 hod. do 19.00 hod..

Matka je povinná maloletého na styk s otcom riadne pripraviť a odovzdať mu ho v uvedenom čase pred začiatkom styku riadne pripraveného v mieste svojho bydliska a po ukončení styku od otca ho na tom istom mieste prevziať.

Otec je povinný maloletého po ukončení styku matke odovzdať v mieste jej bydliska.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zastavil konanie o návrhu otca na zverenie maloletého do striedavej starostlivosti, zamietol návrh otca na uloženie povinnosti matke absolvovať psychoterapeutické sedenie. Maloletého G. zveril do osobnej starostlivosti matky. Vyslovil, že obaja rodičia sú oprávnení maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 145 Eur mesačne od 01.10.2013 vždy do 15 - tého dňa v mesiaci vopred k rukám matky a výživné za obdobie od 16.05.2011 do 31.10.2013 neurčil. Upravil styk otca s maloletým tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým každý párny týždeň v utorok a štvrtok od 17.00 hod. do 19.00 hod., každý nepárny týždeň v stredu od 17.00 hod. do 19.00 hod., každý nepárny týždeň v sobotu od 09.30 hod. do 18.00 hod., v nedeľu od 09.30 hod. do 18.00 hod., mimo obdobia od 01.07. do 15.07., od 01.08. do 15.08., od 26.12. do 31.12. a od 02.01. do 06.01. Otec je oprávnený stýkať sa s maloletým počas vianočných sviatkov dňa 25.12. od 14.00 hod. do 19.00 hod., a dňa 01.01. od 09.00 hod. do 19.00 hod. s tým, že matka je povinná v určenom čase riadne pripraveného maloletého odovzdať otcovi pred jej bytom a otec je povinný po ukončení styku maloletého odovzdať matke pred jej bytom. Súd uložil matke aj otcovi povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu na Referáte poradensko-

psychologických služieb pri Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach po dobu jedeného roka od právoplatnosti rozsudku. Náhradu trov konania účastníkom nepriznal, otcovi uložil povinnosť nahradiť štátu trovy konania vo výške 819,20 Eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a štátu nepriznal náhradu trov konania od matky vo výške 275,56 Eur.

O úprave styku otca s maloletým rozhodol súd v súlade so závermi znaleckých posudkov, pričom dospel k záveru, že rozšírenie styku je primerané aj nad znalkyňami navrhovanú úpravu styku tak, aby došlo k posilneniu citovej väzby medzi otcom a maloletým dieťaťom. Poukázal na záver znaleckého posudku PhDr. Ľ. I., z ktorého je zrejmé, že maloletý sa dlhšiemu kontaktu s otcom nebráni, avšak odmieta u otca spať, na čo súd pri úprave styku prihliadol.

V zákonom stanovenej lehote podala proti výroku o úprave styku matka odvolanie z dôvodu, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Poukázala na ust. a namietala nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Uviedla, že znalkyňa PhDr. Ľ.Í. I., ktorá vypracovala kontrolný znalecký posudok, nemala k dispozícií výsledky neurologického vyšetrenia maloletého, pretože vyšetrenie bolo plánované v čase čerpania dovolenky ustanovenej znalkyne. Znalkyňa teda vypracovala znalecký posudok bez toho, aby vzala do úvahy správu z neurologického vyšetrenia a taktiež správu pediatra, pričom sama znalkyňa v posudku uvádza, že matke odporučila obe správy predložiť až na pojednávaní súdu. Zastávala názor, že závery znaleckého posudku PhDr. Ľ. I. nekorešpondujú s odporúčaniami lekárov. Súd prvého stupňa sa v odôvodnení s uvedeným dôkazom nevysporiadal, nevyhodnotil ho a nekonfrontoval ho s odporúčaniami znalkyne, a preto postupoval v rozpore s ust. . Vytýkala súdu prvého stupňa, že upravený styk otca s maloletým nie je v súlade so záujmom maloletého. Uviedla, že znalkyňa ju kritizovala a nesúhlasila s formou vzdelávania maloletého ktorú praktizuje aj napriek tomu, že znalkyňa nemá špecializáciu v odbore špeciálnej pedagogiky. V konaní pritom predložila listiny vypracované špeciálnou pedagogičkou z ktorých vyplýva, že so zreteľom na špecifické potreby maloletého je takáto forma vzdelávania pre neho vhodná. Ďalej namietala, že súd sa bez akýchkoľvek dôvodov v odôvodnení napadnutého rozhodnutia venoval charakteristike matky uvedenej v znaleckom posudku PhDr. Ľ. I. a bez povšimnutia nechal charakteristiku osobnosti matky vo vypracovanom posudku PhDr. Y. L.. Z uvedeného dôvodu si dala vypracovať znalecký posudok PhDr. Y. E., v ktorom znalkyňa zhodnotila jej osobnosť a ktorý predložila spolu s odvolaním. Poukázala na hostilný vzťah otca k jej osobe a na skutočnosť, že jej adresuje rôzne negatívne a pejoratívne označenia. Podotkla, že akýkoľvek stres môže spôsobiť zhoršenie zdravotného stavu maloletého, preto nie je vhodná úprava styku, ktorá maloleté dieťa vystavuje možným stresovým situáciám. Zastávala názor, že vzhľadom na vek maloletého a na skutočnosť, že dňa 31.12. chodí výnimočne spať neskôr, nie je vhodné, aby bol maloletý nútený stretnúť sa s otcom ráno už od 09.00 hod. Navrhla rozsudok v napadnutom výroku o úprave styku zmeniť tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým každý párny týždeň v roku v utorok a štvrtok od 17.00 hod. do 19.00 hod., každý nepárny týždeň v stredu od 17.00 hod. do 19.00 hod. a v sobotu od 09.30 hod. do 18. 00 hod. a počas vianočných sviatkov dňa 25.12 od 14.00 hod. do 19.00 hod. a dňa 01.01. od 13.00 hod. do 19.00 hod.. Otec nie je oprávnený stýkať sa s maloletým v roku v čase od 01.07. do 15.07. a od 01.08. do 15.08..

Otec ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadrili.

Podľa ust. § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa ust. § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže

aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa ust. , odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie ( ), ani na jeho zrušenie ( ).

Výroky rozsudku o zastavení konania o návrhu otca na úpravu striedavej starostlivosti k maloletému, o zamietnutí návrhu otca na uloženie povinnosti matke absolvovať psychoterapeutické sedenie, o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky, jeho zastupovaní a spravovaní jeho majetku, o výživnom, o uložení povinnosti rodičom podrobiť sa odbornému poradenstvu a o trovách konania neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom odvolacieho konania (ust. ).

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa ust. bez nariadenia pojednávania podľa ust. v spojení s ust. a dospel k záveru, že vo vzťahu k úprave styku otca s maloletým G. súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, avšak nesprávne rozhodol.

Z citovaných zákonných ustanovení súdom prvého stupňa vyplýva, že právo rodiča, ktorému nebolo dieťa zverené do výchovy, stretávať sa s týmto dieťaťom je jedným z jeho základných práv. Na rozdiel od iných rodičovských práv a povinností, môže súd upraviť styk rodičov s dieťaťom len vtedy, ak sa rodičia v tejto otázke nedohodli. Vzťah dieťaťa a rodiča je prirodzeným biologickým vzťahom a každé dieťa potrebuje pre zdravý vývoj pocit spolupatričnosti nielen so svojou matkou, ale aj so svojím otcom. Len ich vzájomné pozitívne pôsobenie v rámci výchovného procesu dáva záruku riadneho vývoja dieťaťa. Výchovné pôsobenie len zo strany jedného rodiča má spravidla za následok nedostatky správania a myslenia dieťaťa. Negatívne dôsledky vznikajú v situácii, keď jeden z rodičov bráni druhému stretávať sa s dieťaťom, hoci druhý nezadáva k tomu dôvod. Pri rozhodovaní o úprave styku je povinnosťou súdu v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami a z nich vyplývajúcich zásad starostlivo posúdiť časové vymedzenie a miesto styku. Rozhodujúce budú tak okolnosti na strane dieťaťa, najmä jeho vek, zdravotný stav, vzťah k rodičovi, ktorý ho nemá vo výchove, denný režim, najmä so zreteľom na školské povinnosti, ako aj okolnosti na strane rodičov, ich vzájomný vzťah, časové a hospodárske možnosti, rodinné pomery a vzdialenosť medzi bydliskom dieťaťa a rodiča. Rodič, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, uplatňuje pri styku s ním úlohu pri výchove dieťaťa danú mu v ust. § 26 Zákona o rodine. Úlohou druhého rodiča, ktorý maloleté dieťa vychováva, je okrem iného, aby so zreteľom na záujem dieťaťa na prospešnom styku s druhým rodičom vytváral priaznivé podmienky na styk tohto rodiča s dieťaťom, a to hlavne vedením dieťaťa k tomu, aby malo správny vzťah k rodičovi. Obmedzenie alebo zákaz styku rodiča s maloletým dieťaťom podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine je opatrením, ktoré prenikavo zasahuje do práv a povinností rodiča, preto ho možno vysloviť až po riadnom zistení skutkového stavu veci. K riadnemu zisteniu skutkového stavu veci patrí tiež rozlíšenie, či uskutočňovanie styku rodiča s maloletým dieťaťom a to, či ohrozuje zdravie dieťaťa, prípadne, či ide len o predstieraný stav vyvolávaný zámerným pôsobením rodiča, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Spoľahlivé poznanie skutočností, či styk rodiča s dieťaťom ohrozuje fyzické alebo psychické zdravie dieťaťa vyžaduje spravidla spoluprácu súdu s odborníkmi z iných vedných odborov, preto súd pred rozhodnutím o styku zabezpečí lekárske správy o zdravotnom stave dieťaťa alebo nariadi znalecké dokazovanie z odboru pedopsychológie. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu odvolacieho konania po dôslednom preštudovaní znaleckých posudkov mal preukázané, že dieťa má s otcom pozitívny vzťah, majú sa vzájomne radi, počas vyšetrenia neboli spozorované prejavy obáv z otca alebo antipatia, avšak počas vyšetrení bolo zistené, že s osobou otca spája strach zo separácie od matky, čo súvisí s jeho separačným vývinovým syndrómom a dieťa prejavovalo túžbu prespávať doma u svojej matky, kde má vytvorenú primárnu citovú väzbu, preto akékoľvek zneistenie dieťaťa by nebolo v jeho záujme, čo vyplýva aj zo záverov znaleckého

dokazovania, v zmysle ktorého akékoľvek zneistenie dieťaťa priamo osobou otca situačne mení vzťah k nemu a doporučil rešpektovať emocionálno-osobnostné vývinové špecifikum u mal. G.. V súčasnom období, ako to vyplynulo z obsahu spisu, dochádza k začatiu adaptačnej fázy u dieťaťa na kontakt s otcom, preto znalkyňou bolo doporučené rešpektovať toto emocionálno-osobnostné vývinové špecifikum u mal. G., ktorý aj napriek situačným zmenám má pobyt u otca vo svojom osobnom prežívaní definovaný ako dôležitý, príjemný, ale nie eminentný. Psychická vývinová úroveň dieťaťa mu neumožňuje zmeniť algoritmus základnej potreby, kam patrí potreba domova a túto jednoznačne spája s miestom pobytu u matky. U maloletého ide o dieťa s individuálnou vývinovou úrovňou somatopsychosociálnou, kde je toto prežívanie prirodzené a je potrebné ho rešpektovať obidvoma rodičmi a inštitucionálne, preto s prihliadnutím na tieto relevantné skutočnosti nebolo možné v tomto štádiu konania, najmä s prihliadnutím na záujem mal. G. umožniť otcovi stýkať sa s maloletým v širšom rozsahu ako v rozsahu takzvanej adaptačnej fázy, najmä s prihliadnutím na záujem maloletého, ktorý v čase rozhodovania neprespával mimo bydliska svojej matky, preto v čase odvolacieho konania boli dané dôvody pre úpravu styku otca s maloletým len v obmedzenom rozsahu, t.j. každý párny týždeň v utorok, štvrtok od 17.00 hod. do 19.00 hod., každý nepárny týždeň v stredu od 17.00 hod. do 19.00 hod. a v sobotu od 9.30 hod. do 18.00 hod., dňa 25.12. a 1.1. od 13.00 hod. do 19.00 hod. aj s prihliadnutím na denný režim maloletého, ako aj pracovnú zaneprázdnenosť oboch rodičov. Vzhľadom na to, že v zmysle ust. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, nebolo možné v tomto štádiu konania upravovať styk otca s maloletým aj v širšom rozsahu, preto odvolací súd podľa zmenil napadnutý výrok rozsudku súdu prvého stupňa o úprave styku otca s mal. G. tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku a poznamenáva, že takto upravený styk je predovšetkým v prospech maloletého, umožňuje mu prehlbovať jeho vzťah k otcovi, je prispôsobený jeho dennému režimu a na druhej strane zabezpečuje aj právo otca, ktorému maloletý nebol zverený do osobnej starostlivosti, aby sa týmto spôsobom mohol osobne podieľať na jeho výchove a starostlivosti, čo bolo nespochybnené závermi znaleckého dokazovania. Odvolací súd súčasne zdôrazňuje, že v rámci hodnotenia dôkazov súd nemusí akceptovať závery znalca, ktoré prekračujú rámec odborného posúdenia, pretože znalcovi zásadne nepatrí právo navrhovať konkrétnu úpravu pomerov účastníkov konania. Pre súd sú podstatné najmä odborné závery znalca, v ktorých rozoberá osobnosti rodičov a mal. dieťaťa a ich vzájomné vzťahy, t.j. okruhy, ktoré je odborne spôsobilý posudzovať. Z hľadiska relevantnosti bolo preto pre odvolací súd podstatné zistenie, že maloletý je na otca zvyknutý, nebojí sa ho, prejavuje mu náklonnosť a v priebehu konania u neho nebol indikovaný odmietavý či nepriateľský postoj k svojmu otcovi. Pokiaľ matka v odvolaní namietala, že súd prvého stupňa sa v odôvodnení rozsudku nevysporiadal so správou z neurologického vyšetrenia maloletého z júla 2013 a uvedený listinný dôkaz nekonfrontoval s odporúčaniami ustanovenej znalkyne PhDr. Ľ. I., odvolací súd uvádza, že z obsahu znaleckého posudku PhDr. Ľ. I. je zrejmé, že matka bola znalkyňou vyzvaná na doručenie aktuálnych odborných nálezov od pediatra a neurológa, avšak tieto znalkyni v stanovenom čase nepredložila (str. 13 posudku). Navyše po predložení lekárskej správy neurologičky MUDr. C. Y. o vyšetrení maloletého z júla 2013 súd prvého stupňa vyzval znalkyňu, aby sa vyjadrila, či uvedená správa má vplyv na záver jej znaleckého posudku. Podaním zo dňa 02.10.2013 znalkyňa oznámila súdu, že aj napriek výsledkom neurologického vyšetrenia zotrváva na svojich záveroch uvedených v znaleckom posudku. Z tohto dôvodu, najmä s prihliadnutím na určený rozsah styku otca s maloletým je bezpredmetná táto odvolacia námietka matky, že ustanovená znalkyňa sa s predmetnou lekárskou správou neoboznámila a nezohľadnila ju vo vzťahu k záverom podaného znaleckého posudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.