Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7CoP-389-2013.pdf
PDF · 78.38 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/389/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Andrey Mazákovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého O. C. nar. XX.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice IV dieťaťa rodičov: X. C. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v T. na I. P. č. XX a S. C. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v D. č. XXX o zvýšenie výživného o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 3.10.2013 č.k. 45P 68/2013-50 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o zvýšení výživného a určení dlžného výživného za obdobie od 17.4.2013 do 30.9.2013.
Zrušuje rozsudok v napadnutom výroku o zvýšení výživného od 1.10.2013 do budúcnosti a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zvýšil výživné od otca pre mal. O. na 40 € mesačne od 17.4.2013 do budúcna, ktoré zaviazal otca uhrádzať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred matke. Dlžné výživné za obdobie od 17.4.2013 do 30.9.2013 73,30 € zaviazal otca zaplatiť matke do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka s návrhom, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že zaviaže otca prispievať na výživu maloletého 140 € mesačne, alternatívne zruší rozsudok a vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Poukázal na to, že pri rozhodovaní o výživnom súd prvého stupňa vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, čím došlo v konaní k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm.h/ O.s.p., pretože súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Uviedla, že podľa jej vedomostí otec nebýva sám v rodinnom dome, ako to uvádza a vyslovila názor, že z jeho finančných prostriedkov nie je schopný uhrádzať výdavky na bývanie, plyn, kúrenie a podobne, pretože dom je nepoužívaný, je tam odstavená voda aj elektrika a podľa jej vedomostí náklady na bývanie uhrádza sestra otca a aj hypotéku. Má vedomosť o tom, že matka otca pracuje, spolu s otcom bývajú v byte v jej osobnom vlastníctve a otec dieťaťa obýva jednu izbu. Citovala § 62 ods. 2 Zákona o rodine a vyslovila názor, že otec vzhľadom na svoje majetkové pomery a možnosti potencionálne by mohol získať príjem, ktorý však neužíva, napríklad tým, že by predal rodinný dom alebo ho prenajal, čím by získal príjem, z ktorého by bol schopný platiť výživné. Súd však v súvislosti s uvedeným pri rozhodovaní o zvýšení výživného nijakým spôsobom neskúmal možnosti otca na to, aby svoj príjem zvýšil, neskúmal jeho potencionálny príjem, z ktorého by mohol platiť vyššie výživné. Citovala § 75 ods. 1 Zákona o rodine, § 62 ods. 4, ods. 1 a vytkla konajúcemu súdu, že nebral do úvahy odôvodnené potreby maloletého, ktoré prevyšujú sumu zvýšeného výživného prvostupňovým rozsudkom. Nesúhlasila s
ustálením príjmových pomerov súdom prvého stupňa, pretože otec žiadnym spôsobom nepreukázal, že prispieva matke na bývanie, pretože podľa jej názoru toto tvrdenie otca je účelové s úmyslom vyhnúť sa plateniu vyššieho výživného. Dňa 19.12.2013 doručila konajúcemu súdu svoje vyjadrenie, v zmysle ktorého vyplýva, že s otcom maloletého dieťaťa sa dohodli na zvýšení výživného na 100 €, ktoré v mesiaci december 2013 aj plnil.
Otec ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadrili.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd dodáva, že zmenou pomerov v zmysle ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine sa rozumie výrazná zmena tých okolností na jednej alebo druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. V konaní o zvýšenie výživného je preto potrebné porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania súdu o návrhu na zmenu výživného. Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. V danom prípade ide o ust. § 62 ods. 1, 2, 4 a 5. a ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s hodnotením súdu prvého stupňa, pokiaľ ide o existenciu podstatných a trvalých zmien pomerov u účastníkov konania a vo vzťahu k odvolacím námietkam matky dodáva, že tieto tvorili jej obranu už v konaní na súde prvého stupňa a ani v odvolacom konaní neuviedla žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o rozsahu vyživovacej povinnosti k mal. O.. Z vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa nepochybne vyplýva, že schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca sú na takej úrovni, že neumožňujú, aby prispela na výživu mal. O.J. vyšším výživným ako rozhodol súd prvého stupňa od podania návrhu do budúcna. Aj podľa názoru odvolacieho súdu takto určené výživné zodpovedá schopnostiam a možnostiam otca, aj keď odôvodnené potreby mal. O. sú nepochybne vyššie ako zvýšené výživné a dodáva, že pri rozhodovaní o rozsahu výživného je potrebné v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami v napadnutom rozsudku súdu prvého stupňa vychádzať z toho, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom k týmto potrebám patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace s jeho zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov a pokiaľ životná situácia rodičov umožňuje vyšší životný štandard, možno očakávať, že rovnaký štandard umožnia svojmu dieťaťu a to formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa, rodičia ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej kultúrnej, záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa, to znamená, že pokiaľ prezentované výdavky na výživu dieťaťa nevybočujú z rámca potrieb iných detí v tomto veku, možno ich považovať za všeobecne známu skutočnosť a nie je potrebné ich osobitne dokazovať (§ 121 O.s.p.). Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah je potrebné zdôrazniť, že výživné nie je možné určovať mechanickým výpočtom.
Na strane povinných osôb, rodičoch dieťaťa, súd zisťuje ich reálne príjmy, celkové majetkové pomery, nevyhnutné životné náklady a prihliada na ich zákonné vyživovacie povinnosti. Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa dôsledne posúdil pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania a dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že bola preukázaná kvalifikovaná zmena pomerov odôvodňujúca zvýšenie výživného a zvýšené výživné súdom prvého stupňa je vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúce zásady primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca, ako aj jeho majetkovým pomerom, zohľadňuje odôvodnené potreby maloletého preukázané v rozhodnom období napriek tomu, že zvýšenie odôvodnených potrieb maloletého by zjavne odôvodňovali zvýšenie výživného vo väčšom rozsahu, ale berúc do úvahy aj časové obdobie, ktoré uplynulo od predchádzajúcej úpravy výživného, najmä s prihliadnutím na reálne zárobkové schopnosti a možnosti otca v dôsledku jeho zhoršeného zdravotného stavu, v dôsledku čoho je uznaným za invalida s mierou zníženia spôsobilosti vykonávať prácu 70 %, čo v podstate znamená, že je plným invalidným dôchodcom, ktorá skutočnosť je okrem odôvodnených potrieb dieťaťa limitujúcim kritériom a rozhodujúcim hľadiskom pre rozhodnutie o rozsahu vyživovacej povinnosti podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, preto nemohol inak rozhodnúť ani odvolací súd o rozsahu vyživovacej povinnosti otca. Vzhľadom na to, že súd prvého stupňa správne a zákonne rozhodol o zvýšenej vyživovacej povinnosti otca, správne vyčíslil dlžné výživné za obdobie a správne rozhodol aj o jeho splatnosti, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil v napadnutých výrokoch o zvýšení výživného a dlžnom výživnom za obdobie od 17.4.2013 do 30.9.2013 a podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku za toto obdobie, ktoré je v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p..
Pokiaľ však ide o zvýšenie výživného pre mal. O. od 1.10.2013 do budúcna, odvolací súd zrušil rozsudok v napadnutom výroku o zvýšení výživného za uvedené obdobie podľa ust. § 221 ods. 1 písm.f/ a h/ O.s.p. a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.), pretože rozhodnutím odvolacieho súdu na novom skutkovom základe by bola porušená zásada dvojinštančnosti konania a účastníkom konania by bola odňatá možnosť konať pred súdom. Z vyjadrenia matky zo dňa 19.12.2013 doručeným Okresnému súdu Košice II dňa 19.12.2013 a Krajskému súdu v Košiciach dňa 20.12.2013 matka oznámila, že s otcom dieťaťa sa dohodli na úhrade výživného 100 €, ktoré aj za mesiac december v tejto výške uhradil. Vzhľadom na to, že po vyhlásení rozsudku sa zmenil skutkový základ zistený súdom prvého stupňa je potrebné, aby súd prvého stupňa vykonal dokazovanie za účelom zistenia nového skutkového základu od 1.10.2013 do budúcna, t.j. podstatným zmien pomerov účastníkov konania a následným právnym posúdením výsledkov tohto konania opäť rozhodol o návrhu na zvýšenie výživného od 1.10.2013 do budúcna.
Po vrátení veci bude úlohou súdu prvého stupňa zistiť príjmové a majetkové pomery rodičov mal. O., posúdiť, či došlo k zmenám v už zistených odôvodnených potrebách mal. O. a zistiť rozsah plnení otca na výživu mal. O. či už vo forme finančnej alebo naturálnej, posúdiť, či tieto plnenia mali charakter výživného a po náležitom zistení skutkového stavu bude povinný opäť rozhodnúť o návrhu matky na zvýšenie výživného od 1.10.2013 do budúcna a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť tak, aby jeho závery boli spätne preskúmateľné.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.