Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Uznesenie_2To-83-2013.pdf
PDF · 77.27 KB
Case nature
Area
Subarea
2To/83/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Mészárosa a členov senátu JUDr. Dušana Eckera a JUDr. Petra Tótha, v trestnej veci proti obžalovanému W. W., nar. XX.XX.XXXX v G., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák., o odvolaní obžalovaného W. W. proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 21. mája 2013, sp. zn. 8T/63/2012, na verejnom zasadnutí konanom dňa 26. júna 2014, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného W. W. z a m i e t a.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 21. mája 2013, sp.zn. 8T/63/2012 bol obžalovaný W. W. uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že
dňa 15.07.2011 v čase o 12.52 hod. viedol v Trenčíne po ulici M. L. osobné motorové vozidlo zn. Volkswagen EOS, EČV: G. XXX X. v smere ku križovatke s ulicou kpt. I., kde pred uvedenou križovatkou na priechode pre chodcov narazil pravou prednou časťou do chodkyne R. J., trvale bytom G., B. XXXX/ XX, ktorá prechádzala po priechode pre chodcov cez ulicu M. Rázusa z pohľadu vodiča z pravej strany, po zrážke poškodená spadla na vozovku, pričom utrpela ťažké zranenie a to zlomeninu pravej kľúčnej kosti, zlomeninu chirurgického krčku ľavej ramennej kosti, zlomeninu III. a V. rebra vpravo a prítomnosť voľného vzduchu v pohrudnicovej dutine, opuch a krvnú podliatinu pravého kolena, podliatinu ľavého stehna na bočnej strane, v dôsledku zranení bola v dobe od 15.07.2011 do 20.07.2011 hospitalizovaná na oddelení úrazovej chirurgie Fakultnej nemocnice Trenčín a od 20.07.2011 do 09.08.2011 na oddelení dlhodobo chorých v Nemocnici s poliklinikou v Ilave, kedy bola obmedzená v bežnom spôsobe života, čím obžalovaný porušil ustanovenia § 3 ods. 2 písm. a), 4 ods. 1 písm. e), písm. f) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a zmene a doplnení niektorých zákonov.
Za to bol odsúdený podľa § 158 Tr. zák. s použitím § 54 Tr. zák., s prihliadnutím k § 38 ods. 2 Tr. zák. so súhlasom obžalovaného k trestu povinnej práce vo výmere 80 hodín. Podľa § 55 ods. 1 Tr. zák. bola obžalovanému uložená povinnosť vykonať trest povinnej práce najneskôr do jedného roka od nariadenia výkonu tohto trestu. Podľa § 55 ods. 3 Tr. zák. bola obžalovanému uložená povinnosť vykonávať trest povinnej práce osobne, a to vo voľnom čase bez nároku na odmenu. Podľa § 61 ods. 1 Tr. zák. bol obžalovanému uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu po dobu 2 rokov. Zároveň podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bola obžalovanému uložená povinnosť uhradiť poškodenej R. J., nar. XX.XX.XXXX v W., trvale bytom G., B. XXXX/XX škodu vo výške 2.537,70 Eur (bolestné) a poškodenej spoločnosti DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s., Einsteinova 25, Bratislava, IČO: 35 942 436 škodu vo výške 1.753,40 Eur. Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. súd poškodenú R. J. so zvyškom uplatneného nároku na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.
Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie obžalovaný prostredníctvom svojej obhajkyne, ktoré smerovalo proti výroku o vine ako aj o uloženom treste povinnej práce a treste zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá každého druhu a povinnosti k náhrade škody poškodenej J.. V písomných dôvodoch odvolania sa dožadoval oslobodenia spod obžaloby okresného prokurátora podľa § 285 písm. b) Tr. por., resp. v prípade, že by odvolací súd dospel k totožným záverom o vine obžalovaného, v tomto prípade namietal prísnosť uloženého trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, a preto žiadal, aby tento trest bol po predchádzajúcom zrušení napadnutého rozsudku pominutý. Ďalej namietal, že z dokazovania jednoznačne nevyplynulo, že by čo i len z nedbanlivosti naplnil jeden zo základných znakov skutkovej podstaty trestného činu, a to porušenie dôležitej povinnosti. Poukazoval, že chodkyňa
- poškodená na základe vykonaného dokazovania, ktorým bolo preukázané, že vozidlo, ktoré viedol, nezaregistrovala a teda nevenovala dostatočnú pozornosť situácií cestnej premávky. Teda nepochybne porušila ustanovenia § 53 ods. 2 ako aj § 3 ods. 2 písm. a) zákona č. 8/2009 Z. z. Taktiež bolo preukázané, že viedol motorové vozidlo zákonom povolenou rýchlosťou a že reagoval na vzniknutú situáciu v primeraných časových intervaloch. Má za to, že prvotnou príčinou dopravnej nehody bola skutočnosť, že poškodená nevenovala pozornosť situácií v cestnej premávke. Na základe týchto skutočností konštatoval, že síce ako vodič možno reagoval nesprávne na nebezpečnú situáciu, ktorú vyvolal iný účastník cestnej premávky porušením jej pravidiel a v dôsledku toho nezabránil dopravnej nehode, avšak možno ho robí zodpovedným za nehodu iba odtiaľ, pokiaľ mu na voľbu nesprávneho riešenia vzniknutej situácie možno pričítať zavinenie. Aj keď by nehodu takto spoluzavinil nesprávnou reakciou na vzniknutú situáciu, nemožno posudzovať jeho konanie ako porušenie dôležitej povinnosti v zmysle § 158 Tr. zák.
Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie dňa 26.06.2014.
Prokurátorka krajskej prokuratúry navrhla odvolanie obžalovaného zamietnuť.
Obhajkyňa obžalovaného sa plne pridržala písomných dôvodov podaného odvolania. Navrhla zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o vine ako aj uloženom treste povinnej práce, zákazu činnosti a povinnosti k náhrade škody a obžalovaného oslobodiť spod obžaloby prokurátora, z dôvodov uvedených v odvolaní podľa § 285 písm. b) Tr. por. Alternatívne, pokiaľ odvolací súd je totožného záveru o vine ako súd prvého stupňa, žiadala zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o uloženom treste zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu a tento trest pominúť.
Poškodená J. uviedla, že odvolanie nepodala a obžalovaný do konania verejného zasadnutia jej nepoukázal žiadne finančné prostriedky z titulu odškodnenia spôsobenou dopravnou nehodou.
Obžalovaný W. W. na verejnom zasadnutí sa plne stotožnil s návrhom predneseným jeho obhajkyňou JUDr. Zuzanou Čížovou. Krajský súd na podklade podaného odvolania preskúmal podľa § 317 ods. 1, ods. 2 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu, ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vo vzťahu k rozhodovaniu o vine a treste vykonal všetky dostupné a potrebné dôkazy, ktoré správne vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti tak, ako mu to ukladajú ustanovenia § 2 ods. 10, 12 Tr. por., preto dospel k správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom, ktoré v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. podrobne a vecne správne v napadnutom rozsudku odôvodnil. Okresný súd na hlavnom pojednávaní vykonal všetky potrebné dôkazy v záujme zistenia skutkového stavu veci a so zreteľom na vykonané dôkazy, na ktoré poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré na seba nadväzujú, navzájom sa podporujú a dopĺňajú, nemal ani odvolací súd pochybnosti o vierohodnosti a správnosti skutkových zistení okresného súdu. Krajský súd obdobne ako okresný súd poukazuje predovšetkým na výpoveď svedkyne R. J. a znalecké posudky znalca z odboru doprava cesta Ing. Bc. Milana Holéciho, lekársku správu MUDr. Miroslava Bíreša k utrpeným zraneniam poškodenej J. ako aj záznamy o dopravnej nehode a príslušné zápisnice o obhliadke miesta dopravnej nehody. Zo znaleckého posudku Ing. Milana Holéciho vyplýva, že v danom okamihu, kedy mohol obžalovaný rozpoznať kolíznu situáciu viedol motorové vozidlo rýchlosťou 48 km/h, k tejto podľa znalca na spodnej technicky prijateľnej hranici rýchlosti, znalec urobil právny záver, ktorý mu neprislúcha, že vodičovi bola vytvorená prekážka náhla. K tomuto konštatovaniu, či už znalca ale aj v rámci obhajobných prednesov obžalovaného krajský súd uvádza, že za danej dopravnej situácie bola rýchlosť 48 km/h v obci, kde je povolená rýchlosť 50 km/h v súhrnne so všetkými okolnosťami v rámci vzniku dopravnej nehody neprimeraná. Tento záver krajského
súdu vychádza z tej skutočnosti, že obžalovaný mal dostatočný výhľad na časť priechodu pre chodcov, ktorý je riadne vyznačený na vozovke v inkriminovanom mieste, pričom sčasti (vpravo) mu bolo bránené vo výhľade pred prechodom parkujúcim autom, ktorú skutočnosť podcenil a nie z primeraného dôvodu sa zrejme domnieval, že na priechode pre chodcov sprava sa nenachádza žiaden chodec. Z tohto teda je možné vyvodiť právny záver, že je tu dané zavinenie obžalovaného, tak ako to skutkovo ustálil okresný súd, teda že obžalovaný porušil ustanovenia § 3 ods. 2 písm. a), § 4 ods. 1 písm. e), f) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke. Krajský súd sa však nestotožnil s konštatovaním okresného súdu, že pri ukladaní trestu výrazným spôsobom prihliadol k spoluzavineniu predmetnej dopravnej nehody poškodenou R. J., ktoré konštatovanie ani bližšie nevysvetlil. Je potrebné povedať, že v čase, keď poškodená vstúpila na vyznačený priechod pre chodcov v úmysle prejsť cez vozovku, obžalovaný v prípade, že by v čas reagoval na jej pohyb (podstatným znížením rýchlosti ako sa priblížil k priechodu pre chodcov z dôvodu sčasti zakrytého výhľadu) mohol by dostatočným spôsobom zabrániť stretu s touto chodkyňou. Na základe týchto skutočností krajský súd sa stotožnil, že bolo preukázané zavinenie obžalovaného v tom, že inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že ako vodič motorového vozidla porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona, tak ako to ustálil súd prvého stupňa, a teda potom správne v súlade so zákonom ho uznal vinným pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák.
Pokiaľ ide o uložený trest obžalovanému W. W., tento trest krajský súd považuje za vyvážený a zákonný s tým, že tento bol uložený v súlade s ustanovením § 34 Tr. zák., kde sú obsiahnuté zásady ukladania trestov. Má za to, že súd prvého stupňa dôsledne skúmal možnosti nápravy obžalovaného a na základe toho mu potom uložil primeraný trest povinnej práce vo výmere 80 hodín podľa § 158 Tr. zák. s použitím § 54 Tr. zák. s prihliadnutím na § 38 ods. 2 Tr. zák. s tým, že tento trest je povinný vykonať najneskôr do jedného roka od nariadenia výkonu tohto trestu. Taktiež pokiaľ ide o uložený trest zákazu činnosti obžalovanému viesť motorové vozidlá každého druhu po dobu 2 rokov, aj v tejto časti sa odvolací súd stotožnil so súdom prvého stupňa s tým, že vzhľadom na dvojnásobné porušenie zákona o cestnej premávke obžalovaného, je potrebné na neho vplývať takýmto trestom a v tejto výmere. Taktiež pokiaľ ide o náhradu škody poškodenej R. J., na ktorú bol obžalovaný podľa § 287 ods. 1 Tr. por. zaviazaný vo výmere 2.537,70 Eur (bolestné) a spoločnosti Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s., Bratislava vo výške 1.753,40 Eur ani v tejto časti odvolací súd nezistil pochybenie.
Krajský súd na základe vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné a preto ho podľa § 319 Tr. por. zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.