Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7CoP-397-2013.pdf
PDF · 81.2 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/397/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Andrey Mazákovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletú N. L., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, dieťaťa rodičov: W. L., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v N. na V. ul. č. X, právne zastúpenej JUDr. Slávkou Kováčovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na Štúrovej ul. č. 20 a L. L., nar. XX.XX.XXXX, bývajúceho v N. na O. ul. č. XX, právne zastúpeného Mgr. Marcelou Grancovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na Kováčskej ul. č. 28, v konaní o návrhu otca o zakázaní matke vycestovať s maloletým dieťaťom do zahraničia, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 41P 100/2012 - 202 zo dňa 02.10.2013 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa neudelil matke namiesto otca súhlas k vycestovaniu maloletej N. do zahraničia. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a o náhrade trov štátu rozhodne osobitným uznesením.
V zákonom stanovenej lehote podala proti rozsudku matka odvolanie z dôvodu, že súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil skutkový stav a nesprávne právne vec posúdil. Namietala, že súd prvého stupňa vôbec nebral do úvahy skutočnosti, ktoré uvádzala, pričom aj napriek jej snahe vyhovieť otcovi v maximálnej miere pokiaľ ide o styk s maloletou jej neudelil súhlas vycestovať do zahraničia. Uviedla, že otcovi chcela umožniť styk s maloletou osobne aj telefonicky a aj prostredníctvom internetu, preto by maloletá na otca v žiadnom prípade nezabudla a udržiavala by s ním pravidelný kontakt. Uviedla, že v jej prípade sa jedná len o dočasné riešenie, keďže na Slovensku si nevie nájsť zamestnanie. Vykonávaním práce v zahraničí by si mohla dovoliť zabezpečiť bývanie a mohla by splácať hypotekárny úver, čo súd prvého stupňa nevzal do úvahy. Poprela tvrdenie otca, že sa chystá dlhodobo vycestovať do zahraničia, čo súdu ozrejmila vo svojej výpovedi. Poukázala na závery znaleckého posudku znalkyne PhDr. K., v zmysle ktorých má dieťa vytvorenú pozitívnu väzbu k obom rodičom a v prípade, ak by ostal otec v stálom kontakte s maloletou ich citová väzba môže byť rovnako intenzívna a môže sa ďalej rozvíjať. Namietala, že súd prvého stupňa nevzal do úvahy závery znaleckého posudku. Podotkla, že otcovi nikdy nebránila v styku s maloletou a dokonca mu ponúkla možnosť navštevovať maloletú aj v zahraničí a to aj na úkor výživného. Otec však žiadnym spôsobom nespolupracuje a neponúkol jej žiadny návrh, ktorý by bol v prospech maloletej. Aj v súčasnosti otec nerešpektuje súdom stanovený styk a stretáva sa s maloletou vtedy, keď sa rozhodne. Kontakt maloletej s otcom by bol udržiavaný aj v prípade jej vycestovania do zahraničia a navyše by mohla maloletú aj seba finančne zabezpečiť. Súdu prvého stupňa predložila predbežnú pracovnú zmluvu, z ktorej je možné zistiť a overiť si, že spoločnosť v Írsku, ktorá jej ponúkla prácu skutočne existuje. Navrhla napadnutý rozsudok zmeniť a návrh otca zamietnuť.
Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že súd prvého stupňa rozhodol v záujme maloletej. Skutočnosti uvádzané matkou v podanom odvolaní sú v rozpore s jej výpoveďou na pojednávaní dňa 19.09.2012, v ktorej potvrdila, že kvôli práci chce dlhodobo ostať v zahraničí, pričom momentálne nevie uviesť na akú dlhú dobu. Jej úmyslom je zakúpiť si na Slovensku byt, ktorý mieni prenajať a vrátiť sa späť do zahraničia. Jedná sa teda o dlhodobý plán matky žiť v zahraničí, pričom otec počas tohto obdobia nebude mať pravidelný osobný kontakt s maloletou a nebude sa podieľať na jej výchove. Záujem matky kúpiť si na Slovensku byt nemôže mať prednosť pred záujmom maloletej N. na pravidelný kontakt s otcom. Poukázal na článok 9 ods. 3 Dohovoru o právach dieťaťa a na rozpornosť návrhu matky na úpravu styku s obsahom jej výpovede na pojednávaní dňa 19.09.2012, pretože matka neosvedčila, že by reálne vedela navrhované intervaly stretnutí dodržať, pričom dokonca uviedla, že nevie kedy jej zamestnávateľ poskytne dovolenku. Je celkom zrejmé, že po vycestovaní do zahraničia by maloletá ostala bez kontaktu s otcom, starými rodičmi v cudzom prostredí, pričom matka by bola v zamestnaní. Súčasne poukázal na skutočnosť, že v minulosti už došlo k problematickejšiemu preberaniu maloletej a nevie si predstaviť ako by vzniknutú situáciu riešil po dlhšom odlúčení a maloletá by sa s ním úplne odmietla stretnúť. Podotkol, že matka nie je taká ústretová ako tvrdí pokiaľ ide o styk s maloletou, nakoľko ju požiadal o náhradný termín styku, avšak matka nebola ochotná dohodnúť sa s ním. Matka nepreukázala akým spôsobom si aktívne hľadala prácu, pričom podľa jeho vedomostí matka v súčasnosti pracuje v kaderníctve v Košiciach na sídlisku KVP. Navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadril.
Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivosti prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd po zohľadnení všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu odvolacieho konania dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že neudelenie súhlasu matke namiesto otca na vycestovanie maloletej do zahraničia je nepochybne v záujme maloletej, pričom v tomto prípade neboli zistené žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu napadnutého rozsudku. Matka v podanom odvolaní neuviedla žiadne nové a relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o návrhu otca na zákaz vycestovania maloletej do zahraničia a odvolacie dôvody tvorili jej obranu už v konaní na súde prvého stupňa, s ktorými sa súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku náležite vysporiadal. Odvolací súd poukazuje na ust. § 35 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že riadny výkon rodičovských práv a povinností predpokladá konsenzus rodičov vo veciach súvisiacich s týmto výkonom. Ak sa však rodičia z akýchkoľvek dôvodov nevedia dohodnúť o podstatných veciach súvisiacich s výkonom ich rodičovských práv a povinností, rozhodne o takejto spornej podstatnej veci na návrh niektorého z rodičov súd. Súd podľa ust. § 35 rozhoduje iba o takých nezhodách rodičov, ktoré sa týkajú podstatných vecí súvisiacich s výkonom ich rodičovských práv a povinností. Príkladmo sú v tomto ustanovení vymenované niektoré veci súvisiace s výkonom rodičovských práv, ktoré už aj vzhľadom na doterajšiu súdnu prax treba považovať za „podstatné veci“. Ide najmä o otázky týkajúce sa maloletého dieťaťa v súvislosti s jeho vysťahovaním do cudziny, so správou jeho majetku, s jeho štátnym občianstvom, s udelením súhlasu, aby mu mohla byť poskytnutá zdravotná starostlivosť a tiež s jeho prípravou na budúce povolanie. Rodičia sú pri výkone svojich práv a povinností zásadne rovnoprávni a určenie miesta a spôsobu trávenia času rodiča s dieťaťom nie je viazané na súhlas druhého rodiča. To znamená, že žiaden z rodičov nepotrebuje súhlas druhého rodiča, prípadne súdu na krátkodobé vycestovanie s dieťaťom do cudziny, to však neplatí pokiaľ sa jedná o dlhodobé alebo trvalé vysťahovanie maloletého dieťaťa do cudziny. V danom prípade
matka odôvodňovala svoj úmysel zamestnať sa a žiť v zahraničí zvýšením svojho životného štandardu a štandardu maloletej, čo odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa nepovažuje za odporujúce záujmu maloletého dieťaťa, avšak v súčasnosti prevažuje aj vzhľadom na vek maloletej záujem na zachovaní rovnocenného vzťahu k obom rodičom a teda aj na pravidelnom osobnom kontakte s otcom. Zo záverov znaleckého posudku č. 6/2013 ustanovenej znalkyne PhDr. X. K. ako aj z iných dôkazov vykonaných v konaní jednoznačne vyplýva, že maloletá N. má k obidvom svojim rodičom pozitívny, vrúcny vzťah, avšak je prirodzene viac upnutá na svoju matku, s ktorou žije v spoločnej domácnosti. Napriek rozchodu rodičov má maloletá vytvorenú silnú citovú väzbu aj so svojim otcom, preto by podľa odporúčania znalkyne malo byť otcovi umožnené podieľať sa na výchove maloletej v čo najširšej možnej miere. Zmena výchovného prostredia (podmienky bývania, vzťah k osobám, s ktorými je maloletá v pravidelnom osobnom kontakte a všetky ostatné okolnosti pôsobiace na citový a duševný vývoj dieťaťa) dieťaťu dôverne známe, sa prieči záujmom dieťaťa. Pobyt maloletej v zahraničí, bez možnosti častého osobného kontaktu s otcom, rozhodne možno považovať za dlhodobé odlúčenie, ktoré ochudobní dieťa o vzťah k otcovi, vytváraný a upevňovaný formou styku, čo sa môže citeľne dotknúť dieťaťa a eventuálne nepriaznivo ovplyvniť jeho ďalší vývoj. Navyše matka ani nevedela súdu uviesť, kedy najskôr sa po jej odchode do zahraničia bude realizovať styk otca s maloletou, keďže po nástupe do zamestnania nevie určiť termín, kedy jej zamestnávateľ umožní čerpať dovolenku. Ustanovená znalkyňa v znaleckom posudku konštatovala, že v prípade len sporadického kontaktu maloletej s otcom by mohlo dôjsť k citovému odcudzeniu, vzťah by strácal na intenzite a vzájomná väzba by bola plytšia. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že výchovou maloletého dieťaťa sa rozumie aj budovanie a upevňovanie vzťahu k druhému rodičovi, ktorý sa nemôže podieľať na výchove dieťaťa inou formou, ako v čase vymedzenom pre styk s dieťaťom a z tohto uhla pohľadu je rodič, do osobnej starostlivosti ktorého bolo dieťa zverené, povinný svoj osobný zámer podriadiť záujmom dieťaťa, ktoré má právo byť vychovávané obidvoma rodičmi (Dohovor o právach dieťaťa).
Odvolací súd tiež zdôrazňuje, že z vyjadrení matky je zrejmé, že táto nemá konkrétnu predstavu o dĺžke svojho pobytu v zahraničí, nakoľko na pojednávaní dňa 19.09.2012 uviedla, že zo zarobených peňazí si plánuje kúpiť na Slovensku byt, ktorý mieni prenajať a následne sa opätovne vrátiť do Írska. Z uvedeného vyplýva, že sa nepochybne jedná o úmysel matky dlhodobo pracovať a žiť v Írsku, pričom počas pracovnej doby sa o maloletú bude starať kamarátka matky, teda pre maloletú úplne cudzia osoba. To môže v porovnaní so súčasnou situáciou, keď má maloletá vytvorené rodinné zázemie a pravidelne sa stýka s príbuznými z matkinej aj otcovej strany predstavovať pre maloletú citové strádanie, resp. ťažký adaptačný proces. Súčasne matka súdu hodnoverne nepreukázala, že si na území Slovenskej republiky hľadala zamestnanie a nebola jej ponúknutá žiadna práca, ktorá by uspokojila aj jej finančné potreby. Vychádzajúc z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.