Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/18/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Martina Fiľakovského a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci starostlivosti súdu o mal. deti G. V., nar. XX. XX. XXXX a I. V., nar. XX. XX. XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, za účasti rodičov I. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z., O. XX a Ing. G. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z., O. XX, o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 17. 04. 2014, č. k. -68 takto jednohlasne

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok .

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zvýšil výživné zo strany otca pre mal. I. na sumu 120 Eur mesačne a pre mal. G. na sumu 150 Eur mesačne od 01. 09. 2013. Dlžné výživné za obdobie od 01. 09. 2013 do 30. 04. 2014 vo výške 742,96 Eur pre mal. I. a vo výške 982,96 Eur pre mal. G. povolil otcovi uhrádzať v 50-eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania pod hrozbou straty výhody splátok. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že mal. deti pochádzajú z manželstva rodičov rozvedeného rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 04. 03. 2011, č. k. -39. V tomto rozsudku bola zároveň schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej boli deti zverené do osobnej starostlivosti matky a zo strany otca určené minimálne výživné. Príčinou rozvratu manželstva bolo požívanie alkoholu otcom. V čase rozvodu bol otec nezamestnaný. Príjem matky dosahoval asi 300 Eur mesačne. Mal. G. navštevovala 7.ročník základnej školy a mal. I. prvý ročník. Deti boli zdravé, pričom prekonávali bežné detské ochorenia.

V súčasnosti matka s deťmi žije v 2,5 izbovom byte v Z., kde do februára 2014 žil aj otec detí. Mal. deti majú k dispozícií vlastnú izbu. Matka v čase od 01. 07. 2013 do 28. 10. 2013 bola evidovaná ako nezamestnaná, pričom v júli a v auguste 2013 poberala podporu v nezamestnanosti po 182,80 Eur mesačne. V septembri 2013 jej bola vyplatená dávka v nezamestnanosti vo výške 88,50 Eur. Poberala prídavky na deti v čiastke po 23,10 Eur na jedno dieťa. Od 28. 10. 2013 sa matka stala živnostníčkou. Začala podnikať v oblasti vypracovania rozpočtov a cenových ponúk v stavebnej činnosti. Od 15. 01. 2014 je zamestnaná vo firme BLUMOS s. r. o., Humenné ako obchodná zástupkyňa a jej hrubý mesačný príjem by mal dosahovať asi 900 Eur. V mesiacoch január a december, kedy pracovala ako živnostníčka jej neboli uhradené faktúry. Za byt platí inkaso vo výške 165 Eur a uhrádza úver za byt v sume 82,50 Eur.

Otec od januára 2013 pracoval v D. ako živnostník. Z predložených faktúr bolo zistené, že príjem otca vo februári 2013 bol 2 600 Eur, v marci 2013 1 710 Eur, 2 800 Eur a 2 750 Eur, v apríli 2013 3 775 Eur a 2 675 Eur, v máji 2013 3 014 Eur, v júni 2013 3 124 Eur a v júli 2013 440 Eur a 630 Eur. Dňa 30. 01. 2014 otec ukončil podnikanie. Stalo sa tak údajne z dôvodu, že sa nepohodol so spolupracovníkom, od ktorého bol závislý jazykovo, ako aj ubytovaním a autom. Za obdobie od 07. 01. 2013 do 02. 07. 2013 bola otcovi vyplatená suma 23 518 Eur, čo mesačne predstavuje viac ako 4 200 Eur.

Dôvodom ukončenia spolupráce s otcom podľa správy Ing. Z. N. bolo časté požívanie alkoholu otcom a následne nechodenie do práce. Otec toto vyjadrenie spochybnil a uviedol, že so zamestnávateľom nemal žiadny problém a tento by ho bez problémov naďalej zamestnával.

Mal. G. od septembra 2013 navštevuje 1.ročník Strednej odbornej školy podnikania v A.. Mal. I. je žiačkou 4.ročníka základnej školy v Z.. Obe deti sú zdravé.

Od poslednej úpravy výživného došlo nepochybne k zmene pomerov. R. spôsobom sa zvýšil príjem otca, ktorý pracoval v D. v období od januára 2013 do júla 2013. Za toto obdobie čiastočne prispieval na výživu deti zvýšeným výživným. Hoci otec v D. prestal pracovať, naďalej sa naňho hľadelo ako na zamestnaného, nakoľko sa sám vzdal výhodného zamestnania. Otec mohol byť naďalej zamestnávaný v D., avšak po tom, ako sa nepohodol so svojim spolupracovníkom, tak neurobil, a to preto, lebo pociťoval jazykovú bariéru. Prelomiť túto jazykovú bariéru sa však ani nepokúsil. Nehľadal si ani sám žiadne ubytovanie. Ak má človek prácu s príjmom viac ako 4 000 Eur mesačne, snaží sa čo najdlhšie túto prácu udržať. Namiesto toho sa otec vrátil na Slovensko, prihlásil sa do evidencie nezamestnaných a k 30. 01. 2014 ukončil živnosť.

Dôkazy sa hodnotia jednotlivo, ale aj vo vzájomných súvislostiach. Podľa vyjadrenia Ing. Z. N., príčinou ďalšieho nezamestnávania otca bol alkohol. Alkohol bol taktiež dôvodom rozvratu manželstva účastníkov, čo vyplýva z obsahu rozvodového spisu. Vyhodnotiac tieto dôkazy možno príčinou ďalšieho nezamestnávania otca v D. bol práve alkohol. Toto však nemožno vyhodnotiť ako objektívnu skutočnosť, pre ktorú by otec nemohol byť naďalej zamestnávaný, nakoľko ide o čisto subjektívny dôvod. Otec to ale popieral a uvádzal, že zamestnávateľ s ním problém nemal. Obe možnosti ale znamenajú, že na otca je potrebné hľadieť ako na osobu, ktorá sa bez vážneho dôvodu vzdala výhodnejšieho zamestnania.

Keďže za podstatnú zmenu pomerov sa považoval september 2013, kedy mal. G. nastúpila na strednú školu a mal. I. do vyššieho ročníka základnej školy, súd prvého stupňa podľa potrieb mal. detí zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na sumu 150 Eur pre mal. G. a na sumu 120 Eur pre mal. I.. Toto výživné vzhľadom na preukázané výdavky matky zodpovedá potrebám detí.

Zároveň bolo otcovi uložené, po odrátaní minimálneho výživného, uhradiť dlh na výživnom za obdobie od 01. 09. 2013 do 30. 04. 2014 vo výške 742,96 Eur pre mal. I. a vo výške 982,96 Eur pre mal. G. v mesačných splátkach určených v súlade s ust. .

Výrok o trovách bol odôvodnený ustanovením .

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec. Navrhol rozsudok zmeniť tak, aby návrh matky na zvýšenie výživného bol zamietnutý. Ako dôvod uviedol, že v D. pracoval nie ako zamestnanec, ale ako živnostník. Zmluvu mal podpísanú s Ing. Z. N.. Tento mu začiatkom júna 2013 oznámil, že v D. končí, lebo ho nemecká firma už nechce. Pred ukončením turnusu sa na to bol informovať u jedného zo šéfov firmy. Šéf nemeckej firmy o ničom nevedel a povedal mu, že si to má riešiť s Ing. Z. N.. Keď sa na to Ing. Z. N. opýtal, tento mu povedal, že s ním vo svojich plánoch ďalej nepočíta. V novembri a v decembri 2013 pracoval v C., kde mal dodatočne podpísať zmluvu. Práca, ale vyplatená nebola. Dňa 24. 03. 2014 Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov vydal rozhodnutie, ktorým mu bola priznaná pomoc v hmotnej núdzi v sume 61,60 Eur mesačne od 01. 03. 2014.

Matka navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Odvolací súd v zmysle zásad ust. preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. a zistil, že odvolanie otca nie je opodstatnené.

Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvého stupňa, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na ust. § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, podľa ktorého dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

Vychádzajúc z tohto ustanovenia pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom nemôže byť akákoľvek zmena pomerov. Musí ísť o výraznú zmenu tých okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Pôjde o také zvýšenie či zníženie príjmu, ktoré ovplyvní celkovú situáciu povinného, a to nielen na krátky čas. Takouto zmenou pomerov môže byť vyšší vek dieťaťa a jeho príprava na budúce povolanie.

V danom prípade k podstatnej zmene pomerov odôvodňujúcej zvýšenie výživného došlo. Od poslednej úpravy výživného uplynuli tri roky, v dôsledku čoho s pribúdajúcim vekom detí vzrástli matke výdavky spojené s ich odievaním a stravovaním. U mal. G.alšie vysoké náklady vznikli v súvislosti s prípravou na budúce povolanie štúdiom na strednej škole.

Ďalším faktorom ovplyvňujúcim výšku výživného sú schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca. Platí totiž ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Vychádzajúc z tohto ustanovenia pre určenie výživného nie sú podstatné iba faktické príjmy, ktoré povinný rodič dosahuje v čase súdneho konania, ale tiež jeho potenciálne príjmy, ktoré môže dosiahnuť s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti, situáciu na trhu práce a pod.. Počas konania bolo bez akýchkoľvek pochybností zistené, že otec v období od januára 2013 do júla 2013 pracoval ako živnostník v D. s príjmom presahujúcim 4 000 Eur mesačne.

Čo sa týka tvrdenia otca uvádzaného v odvolaní, podľa ktorého šéf nemeckej firmy, u ktorého sa bol informovať ohľadne ukončenia prác, o ničom nevedel a odkázal ho na pána Ing. Z. N., toto vzhľadom na predchádzajúcu výpoveď otca nemožno označiť inak ako za účelové. Na pojednávaní konanom dňa 27. 03. 2014 otec výslovne uviedol, že podľa vyjadrenia šéfa nemeckej firmy s ním žiadny problém nemali a mohol tam pracovať naďalej. Preto bez ohľadu na to, či dôvodom ukončenia pracovnej činnosti otca ako živnostníka v D. bolo požívanie alkoholických nápojov a následne nechodenie do práce alebo nevyužitie ponúknutej možnosti zo strany šéfa nemeckej firmy i naďalej vo firme pracovať, v oboch prípadoch konanie otca je potrebné hodnotiť ako vzdanie sa výhodnejšieho príjmu, na ktoré pri určovaní výživného nemožno prihliadať.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. a rozsudok ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ust. v spojení s ust. , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu. Takýmto konaním podľa ust. je i konanie o zvýšenie výživného pre mal. deti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.