Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_5Co-173-2013.pdf
PDF · 91.29 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/173/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Jany Burešovej v právnej veci žalobcu: Profidebt Slovakia, s.r.o., so sídlom Mliekarenská 10, Bratislava, IČO: 35 925 922, proti žalovaným: 1. M. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. X, 2. T. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. X, o zaplatenie 1.368,29 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 5C/129/2011-59 zo dňa 29.05.2013 jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu 1. stupňa v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 813,21 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 1.10.2009 do zaplatenia a trovy konania vo výške 15,46 eur, pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku 15,46 eur v 50,- eur mesačných splátkach počnúc dňom 1.9.2013 vždy do 25. dňa toho - ktorého mesiaca pod stratou výhody splátok pri nezaplatení jednej splátky.
V prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 497 Obchodného zákonníka, § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 2 písm. a zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, §§ 52 ods. 1, 2; 53 ods. 1, 4 písm. r), ods. 5, 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a aplikoval Smernicu rady 93/13/EHS.
Konštatoval, že na základe zisteného skutkového stavu a s poukazom na uvedené zákonné ustanovenia dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná v časti uplatnenej nesplatenej istiny vo výške 813,21 eur.
V prevyšujúcej časti uplatnený nárok na zaplatenie úroku z úveru, poplatku z omeškania a zmluvnej pokuty žalobcovi nepriznal v zmysle citovanej právnej úpravy a v tejto časti žalobu zamietol.
Uzatvorená zmluva o úvere má charakter spotrebiteľskej zmluvy a napriek ustanoveniu čl. 12.7 VOP, podľa ktorých na právny vzťah sa aplikuje Obchodný zákonník, je možné použiť len tie ustanovenia
Obchodného zákonníka, ktoré nie sú v rozpore s ustanovenia Občianskeho zákonníka, teda je potrebné právny vzťah posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka.
Pokiaľ obsahom zmluvy o revolvingovom úvere bolo dojednanie o úrokoch za úver vo výške 2,14 % mesačne, čo predstavuje 25,68 % ročne, súd prvého stupňa toto ustanovenie zmluvy považoval za neprimerané v rozpore so Smernicou rady č. 93/13 EHS a v rozpore s ustanovením § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ide o ustanovenia, ktoré jednoznačne spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda ide o neprijateľnú podmienku zmluvy. S prihliadnutím na výšku dojednaného úroku 25,68 % ročne ho považoval za neprimerane vysoký.
Súd prvého stupňa tiež posúdil ustanovenie čl. 7.2 druhá veta VOP, týkajúce sa poplatku z omeškania vo výške 8 % z každej minimálnej splátky úveru, s ktorou sa klient ocitol v omeškaní viac ako 15 dní ako nekalú podmienku, t.j. neprijateľnú podmienku zmluvy, ktorá je v neprospech spotrebiteľa v rozpore s ustanovením § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka.
Poplatok z omeškania definovaný vo výške 8 % z každej minimálnej splátky úveru jednoznačne predstavuje dojednanie, v ktorom dodávateľ požaduje od spotrebiteľa neplniaceho riadne záväzok, neprimerane vysokú sankciu. Pri dojednanom úroku z omeškania dojednaný poplatok z omeškania vo výške 8 % je neprimeraný. Navyše nie je jasné a zrozumiteľné, či ide o 8 % denne, týždenne, mesačne alebo ročne. Takéto dojednanie umožňuje rôzny výklad, pričom je na vôli žalobcu uplatnenie poplatku z omeškania podľa svojho výkladu.
Žalovaný ako spotrebiteľ pri uzatvorení formulárovej zmluvy nemal možnosť ovplyvniť znenie zmluvných podmienok.
Súd prvého stupňa ďalej posúdil, že aj uplatnená zmluvná pokuta vo výške 30 % z dlžnej sumy ku dňu odstúpenia od zmluvy, t.j. vo výške 315,76 eur je neprijateľnou podmienkou zmluvy. V článku 7.3 nie je uvedená výška zmluvnej pokuty 30 % v prípade odstúpenia od zmluvy, ale je uvedené, že v tomto prípade môže veriteľ žiadať zmluvnú pokutu až do 100 % z dlžnej čiastky ku dňu odstúpenia od zmluvy.
Ide o neprimeranú zmluvnú pokutu „až do výšky 100%“, teda aj 100 % zmluvnú pokutu môže žiadať veriteľ pri odstúpení od zmluvy v prípade porušenia povinnosti zo strany spotrebiteľa, pričom je na jeho vôli, akú výšku zmluvnej pokuty bude od spotrebiteľa žiadať, teda ide aj o neurčitú zmluvnú pokutu.
V tomto prípade ide o nekalú podmienku zmluvy, ktorá hrubo znevýhodňuje spotrebiteľa, ide o neprijateľnú, teda neplatnú podmienku zmluvy. Neprimeranosť zmluvnej pokuty aj v tom, že v prípade odstúpenia od zmluvy veriteľ má právo ešte na ďalšiu zmluvnú pokutu uvedenú v bode 7.3 VOP „vo výške úrokov z úveru odo dňa platnosti odstúpenia do zmluvy do dňa, ku ktorému sa podľa zmluvy o úvere malo skončiť riadne splácanie úveru, ak by klient úver viac nečerpal“, teda v prípade nečerpania úveru a tiež by mal zaplatiť dlžník, teda spotrebiteľ. Okrem toho podľa citovaného čl. 7.2. VOP by mal dlžník zaplatiť veriteľovi v prípade omeškania s úhradou minimálnej splátky vo výške 8 % z každej minimálnej splátky a 0,08 % denný úrok z omeškania (čo je 29,2 % ročne) z každej dlžnej čiastky počínajúc prvým dňom omeškania.
Všetky tieto ustanovenia VOP požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, preto sú tieto podmienky zmluvy v zmysle § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka neprijateľné a v zmysle § 53 ods. 5 neplatné.
Na základe uvedeného súd prvého stupňa zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 813,21 eur so zákonným 9 % ročným úrokom z omeškania od 1.10.2009 do
zaplatenia podľa § 517 ods. 1 O.s.p. a § 3 vyhl. č. 87/1995 Z.z. s tým, že v tom čase základná úroková sadzba určená ECB bola 1 % a zvýšená o 8 percentuálnych bodov je 9 % úrok z omeškania ročne.
Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa podľa ust. § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku konštatujúce, že pri celkovej žalovanej sume 1 368,29 eur bol žalobca úspešný v sume 813,21 eur, čo je 59,43 % úspešnosť a žalovaní v sume 555,08 eur, čo je 40,57 %.
Z uvedeného vyplýva, že úspech žalobcu prevyšoval úspech žalovaných o 18,86 %, preto v takomto pomere má právo na náhradu trov konania od žalovaných.
Žalobca si uplatnil trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 82 eur, z toho 18,86 % predstavuje sumu 15,46 eur, ktorý súd zaviazal uhradiť žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne.
Súd prvého stupňa ďalej konštatoval, že žalovaní žiadali o povolenie splácať dlh v splátkach.
S prihliadnutím na ich rodinné a sociálne pomery a na ich príjmy - žalovaný v 1. rade je invalidný dôchodca a žalovaný v 2. rade je starobný dôchodca, súd prvého stupňa v zmysle ust. § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku povolil žalovaným priznanú istinu a trovy konania splácať v pravidelných mesačných splátkach po 50 eur vždy do 25. dňa toho - ktorého mesiaca pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení jednej splátky.
Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní namietal, že zmluvné dojednania o predmete plnenia a/alebo o cene plnenia nie sú v zmysle relevantnej právnej úpravy ustanoveniami, ktoré by spôsobovali nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Nemôžu byť ani neprijateľnými podmienkami. tento záver vyplýva z čl. 4 ods. 2 Smernice 93/13/EHS. cenou plnenia je pritom aj úrok. Z uvedeného vyplýva, že závery prvostupňového súdu spájajúce úrok a neprijateľnú podmienku sú z právneho hľadiska neopodstatnené.
Samotný záver o neprimeranej výške úroku je súčasne nepreskúmateľný a nie je možné zistiť, na základe akých dôkazov súd k takémuto záveru dospel. Žalobca namieta aj vecnú nesprávnosť tohto záveru. Úroková sadzba je primeraná aj s ohľadom na rozhodovaciu činnosť súdov, kedy za primeranú výšku úrokovej sadzby sa považuje taká, ktorá neprevyšuje dvoj až trojnásobok úrokovej sadzby bánk.
V roku 2008 boli bankami poskytované úvery za odplatu v priemere 13,82 %. Výška úrokovej sadzby za úver poskytnutý na základe zmluvy neprevyšuje ani dvojnásobok uvedenej sadzby.
Podľa žalobcu súd je postup súdu prvého stupňa nezákonný v tom, kedy za neplatnú posúdil celú výšku odplaty a z úveru tak spravil bezúročné požičanie peňazí. takýto postup je v rozpore s úmyslom zmluvných strán, ktoré sa dohodli na odplatnom požičaní peňažných prostriedkov.
Vo vzťahu k poplatku z omeškania vo výške 8 % z minimálnej splátky žalobca poukázal na to, že predmetný poplatok predstavuje paušálnu sumu. Z tohto dôvodu spochybňovanie dojednania o tomto poplatku v tom smere, kedy nemá byť jasné, či ide o sadzbu dennú alebo ročnú, nemá opodstatnenie. Dojednanie o tejto sankcii nepredstavuje dohodu o neprimerane vysokej sankcii. Nárok vzniká len v prípade omeškania dlžníka. Súd nevzal do úvahy celé ustanovenie o tomto poplatku). Z ustanovenia čl. 7 ods. 7.2 všeobecných obchodných podmienok zmluvy vyplýva, že podmienkou vzniku nároku je omeškanie s úhradou splátky aspoň 15 dní. predmetná doba omeškania predstavuje už dostatočne záväzné porušenie zmluvy na to, aby dlžníkovi vznikla povinnosť uhradiť dohodnutú sankciu.
Žalobca tiež namietal postup prvostupňového súdu, ktorý k hodnoteniu zmluvných sankcií pristupuje výhradne z pohľadu výšky týchto sankcií a neberie do úvahy všetky okolnosti, ktoré so sankciami súvisia. takýto postup porušuje aj základné pravidlo posudzovania ustanovení v spotrebiteľských zmluvách.
Podľa žalobcu súd prvého stupňa nedôvodne uprednostňuje neplatnosť zmluvného dojednania pred využitím tých zákonných inštitútov, ktoré umožňujú ponechať právny úkon v platnosti aspoň v časti, resp. ktoré umožňujú ponechať v platnosti vecný základ nároku a upraviť len výšku nároku (napr. moderačné právo).
Na základe uvedeného žalobca žiadal, aby odvolací súd rozsudok v ním napadnutej časti zrušil , resp. zmenil tak, že žalovaní budú zaviazaní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi zamietnutú časť žalovanej sumy vrátane príslušných úrokov z omeškania a nahradiť mu aj zvyšnú časť trov konania.
Žalovaní sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.
Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci svojich kompetencií vyplývajúcich mu z ustanovenia § 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212 O.s.p. vo veci nenariadil odvolacie pojednávanie, čo je v súlade s ustanovením § 214 ods. 1, 2 O.s.p. s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 12.06.2014 a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.
Odvolací súd k odvolacím námietkam žalobcu len na doplnenie konštatuje:
Pokiaľ žalobca poukazuje na okolnosť, že v roku 2008 boli bankami poskytované úvery za odplatu v priemere 13,82 , odvolací súd konštatuje, že žalobca v danom prípade požadoval od žalovaných úrok vo výške 25,68 %, čo predstavuje takmer o 100 % vyšší úrok, než úrok z úverov poskytovaných bankami. Takýto úrok nemožno za žiadnych okolností považovať za primeraný aj vzhľadom na to, že žalobca nijako neodôvodnil svoje tvrdenie o možnosti poskytnúť úvery s úrokom v dvoj až trojnásobne vyšším, než v prípade bankových úverov.
Preto odvolací súd považuje odvolaciu námietku žalobcu v tejto časti za nedôvodnú.
Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu týkajúcim sa poplatku z omeškania vo výške 8 % z každej minimálnej splátky úveru, súd prvého stupňa správne konštatoval, že ide o dojednanie, ktorým dodávateľ požaduje od spotrebiteľa neprimerane vysokú sankciu, keďže pri dojednanom úroku z omeškania tento poplatok z omeškania je neprimeraný. Aj v prípade, že ide o poplatok z omeškania, tak ako správne konštatoval, súd prvého stupňa, takéto dojednanie umožňuje rôzny výklad. Ide o neprijateľnú, a teda absolútne neplatnú zmluvnú podmienku v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, nakoľko spotrebiteľ nemohol pri uzavretí zmluvy ovplyvniť znenie zmluvných podmienok. Žalobca opak v konaní pred súdom prvého stupňa a ani v odvolacom konaní nepreukázal.
Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že súd prvého stupňa k hodnoteniu zmluvných sankcií pristupoval výhradne z pohľadu výšky týchto sankcií a nebral do úvahy všetky okolnosti, ktoré so sankciami súvisia, odvolací súd konštatuje, že postup súdu prvého stupňa je správny. Aj v prípade, ak ide o sankcie, je súd povinný skúmať, či sankcia, ktorú veriteľ požaduje od dlžníka, je primeraná a či nie je v rozpore so zákonom.
Okolnosť, či spotrebiteľská zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, skúma súd z úradnej povinnosti. Neprijateľné zmluvné podmienky sa nesmú moderovať (Banco Espanol de Crédito SA/ Joaquín Calderón Camino; C-618/10).
Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že žalobca neuviedol v odvolaní žiadny taký relevantný dôvod, ktorý by bol spôsobilý privodiť zmenu alebo zrušenie rozsudku v ním napadnutej časti.
Preto odvolací súd rozsudok súdu 1. stupňa v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti v súlade s ustanovením § 219 Občianskeho súdneho poriadku ako vecne správny potvrdil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.