Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/173/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Jany Burešovej v právnej veci žalobcu: Profidebt Slovakia, s.r.o., so sídlom Mliekarenská 10, Bratislava, IČO: 35 925 922, proti žalovaným: 1. M. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. X, 2. T. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. X, o zaplatenie 1.368,29 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. -59 zo dňa 29.05.2013 jednohlasne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu 1. stupňa v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 813,21 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 1.10.2009 do zaplatenia a trovy konania vo výške 15,46 eur, pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku 15,46 eur v 50,- eur mesačných splátkach počnúc dňom 1.9.2013 vždy do 25. dňa toho - ktorého mesiaca pod stratou výhody splátok pri nezaplatení jednej splátky.

V prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. § , o spotrebiteľských úveroch, o spotrebiteľských úveroch, §, ; ods. 1, , , ods. 1, a aplikoval Smernicu rady 93/13/EHS.

Konštatoval, že na základe zisteného skutkového stavu a s poukazom na uvedené zákonné ustanovenia dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná v časti uplatnenej nesplatenej istiny vo výške 813,21 eur.

V prevyšujúcej časti uplatnený nárok na zaplatenie úroku z úveru, poplatku z omeškania a zmluvnej pokuty žalobcovi nepriznal v zmysle citovanej právnej úpravy a v tejto časti žalobu zamietol.

Uzatvorená zmluva o úvere má charakter spotrebiteľskej zmluvy a napriek ustanoveniu čl. 12.7 VOP, podľa ktorých na právny vzťah sa aplikuje , je možné použiť len tie ustanovenia

, ktoré nie sú v rozpore s ustanovenia , teda je potrebné právny vzťah posudzovať podľa ustanovení .

Pokiaľ obsahom zmluvy o revolvingovom úvere bolo dojednanie o úrokoch za úver vo výške 2,14 % mesačne, čo predstavuje 25,68 % ročne, súd prvého stupňa toto ustanovenie zmluvy považoval za neprimerané v rozpore so Smernicou rady č. 93/13 EHS a v rozpore s ustanovením . Ide o ustanovenia, ktoré jednoznačne spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda ide o neprijateľnú podmienku zmluvy. S prihliadnutím na výšku dojednaného úroku 25,68 % ročne ho považoval za neprimerane vysoký.

Súd prvého stupňa tiež posúdil ustanovenie čl. 7.2 druhá veta VOP, týkajúce sa poplatku z omeškania vo výške 8 % z každej minimálnej splátky úveru, s ktorou sa klient ocitol v omeškaní viac ako 15 dní ako nekalú podmienku, t.j. neprijateľnú podmienku zmluvy, ktorá je v neprospech spotrebiteľa v rozpore s ustanovením .

Poplatok z omeškania definovaný vo výške 8 % z každej minimálnej splátky úveru jednoznačne predstavuje dojednanie, v ktorom dodávateľ požaduje od spotrebiteľa neplniaceho riadne záväzok, neprimerane vysokú sankciu. Pri dojednanom úroku z omeškania dojednaný poplatok z omeškania vo výške 8 % je neprimeraný. Navyše nie je jasné a zrozumiteľné, či ide o 8 % denne, týždenne, mesačne alebo ročne. Takéto dojednanie umožňuje rôzny výklad, pričom je na vôli žalobcu uplatnenie poplatku z omeškania podľa svojho výkladu.

Žalovaný ako spotrebiteľ pri uzatvorení formulárovej zmluvy nemal možnosť ovplyvniť znenie zmluvných podmienok.

Súd prvého stupňa ďalej posúdil, že aj uplatnená zmluvná pokuta vo výške 30 % z dlžnej sumy ku dňu odstúpenia od zmluvy, t.j. vo výške 315,76 eur je neprijateľnou podmienkou zmluvy. V článku 7.3 nie je uvedená výška zmluvnej pokuty 30 % v prípade odstúpenia od zmluvy, ale je uvedené, že v tomto prípade môže veriteľ žiadať zmluvnú pokutu až do 100 % z dlžnej čiastky ku dňu odstúpenia od zmluvy.

Ide o neprimeranú zmluvnú pokutu „až do výšky 100%“, teda aj 100 % zmluvnú pokutu môže žiadať veriteľ pri odstúpení od zmluvy v prípade porušenia povinnosti zo strany spotrebiteľa, pričom je na jeho vôli, akú výšku zmluvnej pokuty bude od spotrebiteľa žiadať, teda ide aj o neurčitú zmluvnú pokutu.

V tomto prípade ide o nekalú podmienku zmluvy, ktorá hrubo znevýhodňuje spotrebiteľa, ide o neprijateľnú, teda neplatnú podmienku zmluvy. Neprimeranosť zmluvnej pokuty aj v tom, že v prípade odstúpenia od zmluvy veriteľ má právo ešte na ďalšiu zmluvnú pokutu uvedenú v bode 7.3 VOP „vo výške úrokov z úveru odo dňa platnosti odstúpenia do zmluvy do dňa, ku ktorému sa podľa zmluvy o úvere malo skončiť riadne splácanie úveru, ak by klient úver viac nečerpal“, teda v prípade nečerpania úveru a tiež by mal zaplatiť dlžník, teda spotrebiteľ. Okrem toho podľa citovaného čl. 7.2. VOP by mal dlžník zaplatiť veriteľovi v prípade omeškania s úhradou minimálnej splátky vo výške 8 % z každej minimálnej splátky a 0,08 % denný úrok z omeškania (čo je 29,2 % ročne) z každej dlžnej čiastky počínajúc prvým dňom omeškania.

Všetky tieto ustanovenia VOP požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, preto sú tieto podmienky zmluvy v zmysle neprijateľné a v zmysle neplatné.

Na základe uvedeného súd prvého stupňa zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 813,21 eur so zákonným 9 % ročným úrokom z omeškania od 1.10.2009 do

zaplatenia podľa a vyhl. č. s tým, že v tom čase základná úroková sadzba určená ECB bola 1 % a zvýšená o 8 percentuálnych bodov je 9 % úrok z omeškania ročne.

Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa podľa ust. konštatujúce, že pri celkovej žalovanej sume 1 368,29 eur bol žalobca úspešný v sume 813,21 eur, čo je 59,43 % úspešnosť a žalovaní v sume 555,08 eur, čo je 40,57 %.

Z uvedeného vyplýva, že úspech žalobcu prevyšoval úspech žalovaných o 18,86 %, preto v takomto pomere má právo na náhradu trov konania od žalovaných.

Žalobca si uplatnil trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 82 eur, z toho 18,86 % predstavuje sumu 15,46 eur, ktorý súd zaviazal uhradiť žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne.

Súd prvého stupňa ďalej konštatoval, že žalovaní žiadali o povolenie splácať dlh v splátkach.

S prihliadnutím na ich rodinné a sociálne pomery a na ich príjmy - žalovaný v 1. rade je invalidný dôchodca a žalovaný v 2. rade je starobný dôchodca, súd prvého stupňa v zmysle ust. povolil žalovaným priznanú istinu a trovy konania splácať v pravidelných mesačných splátkach po 50 eur vždy do 25. dňa toho - ktorého mesiaca pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení jednej splátky.

Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní namietal, že zmluvné dojednania o predmete plnenia a/alebo o cene plnenia nie sú v zmysle relevantnej právnej úpravy ustanoveniami, ktoré by spôsobovali nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Nemôžu byť ani neprijateľnými podmienkami. tento záver vyplýva z čl. 4 ods. /EHS. cenou plnenia je pritom aj úrok. Z uvedeného vyplýva, že závery prvostupňového súdu spájajúce úrok a neprijateľnú podmienku sú z právneho hľadiska neopodstatnené.

Samotný záver o neprimeranej výške úroku je súčasne nepreskúmateľný a nie je možné zistiť, na základe akých dôkazov súd k takémuto záveru dospel. Žalobca namieta aj vecnú nesprávnosť tohto záveru. Úroková sadzba je primeraná aj s ohľadom na rozhodovaciu činnosť súdov, kedy za primeranú výšku úrokovej sadzby sa považuje taká, ktorá neprevyšuje dvoj až trojnásobok úrokovej sadzby bánk.

V roku 2008 boli bankami poskytované úvery za odplatu v priemere 13,82 %. Výška úrokovej sadzby za úver poskytnutý na základe zmluvy neprevyšuje ani dvojnásobok uvedenej sadzby.

Podľa žalobcu súd je postup súdu prvého stupňa nezákonný v tom, kedy za neplatnú posúdil celú výšku odplaty a z úveru tak spravil bezúročné požičanie peňazí. takýto postup je v rozpore s úmyslom zmluvných strán, ktoré sa dohodli na odplatnom požičaní peňažných prostriedkov.

Vo vzťahu k poplatku z omeškania vo výške 8 % z minimálnej splátky žalobca poukázal na to, že predmetný poplatok predstavuje paušálnu sumu. Z tohto dôvodu spochybňovanie dojednania o tomto poplatku v tom smere, kedy nemá byť jasné, či ide o sadzbu dennú alebo ročnú, nemá opodstatnenie. Dojednanie o tejto sankcii nepredstavuje dohodu o neprimerane vysokej sankcii. Nárok vzniká len v prípade omeškania dlžníka. Súd nevzal do úvahy celé ustanovenie o tomto poplatku). Z ustanovenia čl. 7 ods. 7.2 všeobecných obchodných podmienok zmluvy vyplýva, že podmienkou vzniku nároku je omeškanie s úhradou splátky aspoň 15 dní. predmetná doba omeškania predstavuje už dostatočne záväzné porušenie zmluvy na to, aby dlžníkovi vznikla povinnosť uhradiť dohodnutú sankciu.

Žalobca tiež namietal postup prvostupňového súdu, ktorý k hodnoteniu zmluvných sankcií pristupuje výhradne z pohľadu výšky týchto sankcií a neberie do úvahy všetky okolnosti, ktoré so sankciami súvisia. takýto postup porušuje aj základné pravidlo posudzovania ustanovení v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa žalobcu súd prvého stupňa nedôvodne uprednostňuje neplatnosť zmluvného dojednania pred využitím tých zákonných inštitútov, ktoré umožňujú ponechať právny úkon v platnosti aspoň v časti, resp. ktoré umožňujú ponechať v platnosti vecný základ nároku a upraviť len výšku nároku (napr. moderačné právo).

Na základe uvedeného žalobca žiadal, aby odvolací súd rozsudok v ním napadnutej časti zrušil , resp. zmenil tak, že žalovaní budú zaviazaní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi zamietnutú časť žalovanej sumy vrátane príslušných úrokov z omeškania a nahradiť mu aj zvyšnú časť trov konania.

Žalovaní sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci svojich kompetencií vyplývajúcich mu z ustanovenia preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení vo veci nenariadil odvolacie pojednávanie, čo je v súlade s ustanovením , s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 12.06.2014 a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

Odvolací súd k odvolacím námietkam žalobcu len na doplnenie konštatuje:

Pokiaľ žalobca poukazuje na okolnosť, že v roku 2008 boli bankami poskytované úvery za odplatu v priemere 13,82 , odvolací súd konštatuje, že žalobca v danom prípade požadoval od žalovaných úrok vo výške 25,68 %, čo predstavuje takmer o 100 % vyšší úrok, než úrok z úverov poskytovaných bankami. Takýto úrok nemožno za žiadnych okolností považovať za primeraný aj vzhľadom na to, že žalobca nijako neodôvodnil svoje tvrdenie o možnosti poskytnúť úvery s úrokom v dvoj až trojnásobne vyšším, než v prípade bankových úverov.

Preto odvolací súd považuje odvolaciu námietku žalobcu v tejto časti za nedôvodnú.

Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu týkajúcim sa poplatku z omeškania vo výške 8 % z každej minimálnej splátky úveru, súd prvého stupňa správne konštatoval, že ide o dojednanie, ktorým dodávateľ požaduje od spotrebiteľa neprimerane vysokú sankciu, keďže pri dojednanom úroku z omeškania tento poplatok z omeškania je neprimeraný. Aj v prípade, že ide o poplatok z omeškania, tak ako správne konštatoval, súd prvého stupňa, takéto dojednanie umožňuje rôzny výklad. Ide o neprijateľnú, a teda absolútne neplatnú zmluvnú podmienku v zmysle ust. , nakoľko spotrebiteľ nemohol pri uzavretí zmluvy ovplyvniť znenie zmluvných podmienok. Žalobca opak v konaní pred súdom prvého stupňa a ani v odvolacom konaní nepreukázal.

Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že súd prvého stupňa k hodnoteniu zmluvných sankcií pristupoval výhradne z pohľadu výšky týchto sankcií a nebral do úvahy všetky okolnosti, ktoré so sankciami súvisia, odvolací súd konštatuje, že postup súdu prvého stupňa je správny. Aj v prípade, ak ide o sankcie, je súd povinný skúmať, či sankcia, ktorú veriteľ požaduje od dlžníka, je primeraná a či nie je v rozpore so zákonom.

Okolnosť, či spotrebiteľská zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, skúma súd z úradnej povinnosti. Neprijateľné zmluvné podmienky sa nesmú moderovať (Banco Espanol de Crédito SA/ Joaquín Calderón Camino; C-618/10).

Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že žalobca neuviedol v odvolaní žiadny taký relevantný dôvod, ktorý by bol spôsobilý privodiť zmenu alebo zrušenie rozsudku v ním napadnutej časti.

Preto odvolací súd rozsudok súdu 1. stupňa v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti v súlade s ustanovením ako vecne správny potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.