Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoE/62/2014

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: XX XXX XXX, proti povinnej E.Á. H., bytom Q. F. T. XXX, o vymoženie 896,13 € s prísl., o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Košice-okolie č.k. -11 z 20.12.2013

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa (ďalej len súd) exekúciu zastavil a vyslovil, že o trovách exekúcie bude rozhodnuté osobitným uznesením.

Súd dôvodil, že podľa čl. 3 ods. 1 smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa. Podľa spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania a súd zvýraznil, že v predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie zo zmluvy o úvere, pričom zo všeobecných obchodných podmienok, ktoré tvoria súčasť zmluvy vyplýva, že táto zmluva sa uzatvára podľa ust. a nasl. a ďalších všeobecných záväzných predpisov SR. Ustanovenie všeobecných zmluvných podmienok o použití však nemá za následok skutočnosť, že sa na predmetný právny vzťah nevzťahuje pôsobnosť príslušných vnútroštátnych a európskych noriem o ochrane spotrebiteľa. Podľa ustanovenia zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Preto rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom je exekučný titul, ak sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán, rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluve o úvere bola v čase jej uzatvárania neprijateľnou podmienkou v zmysle a účinného od 1.1.2008 a rozhodcovský rozsudok vydaný v takomto konaní, nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Z uvedených dôvodov súd podľa ust. Exekučného poriadku v spojení s ust. o rozhodcovskom konaní exekúciu zastavil v celom rozsahu. O trovách exekúcie súd rozhodne po ich vyčíslení súdnym exekútorom.

V odvolaní oprávnená o.i. reprodukovala rozsiahle názory o „rozhodcovskom konaní“ , súd vychádzal z nesprávneho právneho názoru, nedostatočne zistil skutkový stav a mal sa obrátiť na Súdny dvor otázkou ohľadne výkladu čl. 3 ods.1 Smernice 93/13/ES. O.i. ako aj v desiatkach iných vecí oprávnená tvrdila, že je nepochybné, keď v súlade s čl. 51 ods.1 Charty základných práv EÚ súd aplikuje v predmetnom spore právo VÚ (najmä smernicu Rady 93/13/ EHS), podľa ich názoru ustanovenie vnútroštátneho práva, najmä § 44 ods.2, § 57 ods.1 písm.g a § 58 ods.1 písm.e/ Ex.por., aj , a Obč.zák., mali by byť vykladané v rámci smernice Rady 93/13/EHS, vzhľadom na právnu istotu a väčší počet rovnakých rozhodnutí odvolací súd by mal konanie prerušiť podľa a Súdnemu dvoru EÚ na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ predložiť prejudiciálnu otázku v znení: 1) Má sa ust. písm.q) ods.1 prílohy smernice Rady 93/13/EHS z 5.apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vykladať tak, že za každých okolností zakazuje rozhodovať spory v rámci spotrebiteľských zmlúv na základe rozhodcovskej doložky prostredníctvom rozhodcovských súdov? 2) V prípade zápornej odpovedi Súdneho dvora na prvú otázku, je možné ust. písm. q) ods.1 prílohy smernice Rady 93/13/EHS z 5.apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vykladať tak, že mu neodporuje uzatvorenie takej rozhodcovskej doložky, ktorá ustanovuje, že „všetky spory vzniknuté zo zmluvy (vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie) budú riešené a) pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý vykonáva svoju činnosť na základe zákona a voči jeho rozhodnutiu možno podať žalobu o zrušenie všeobecnému súdu podľa zákona, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, alebo b) pred príslušným súdom SR, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde s tým, že ak ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej doložky, čo však neplatí, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu?, keď posledná časť otázky 3) Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi? O.i. predložil aj rôzne rozhodnutia a to OS Bardejov o predložení veci na riešenie otázky podľa zmluvy o fungovaní EÚ (napr. , kópiu uznesenia Krajského súdu v Bratislave ) a žiadal zrušiť napadnuté uznesenie.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania [ - v ostatných prípadoch, t.j. neuvedených v , možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z , a uznesenie potvrdil podľa , , lebo je vecne správne, jeho odôvodnenie má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s ním stotožňuje, pretože dôvody napadnutého uznesenia sú správne, na čom nič nemenia ani skutočnosti uvedené v odvolaní. Tvrdenie oprávnenej, že súd nesprávne aplikoval EP a , zák. o rozhodcovskom konaní, lebo nemal právomoc na posudzovanie materiálnej stránky rozhodcovského rozsudku ako titulu nemožno akceptovať. Cit. zák. o rozhodcovskom konaní, z ktorého súd správne vychádzal, zahŕňa v sebe prieskumný inštitút, a dáva súdu oprávnenie posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby nebol právoplatný a to z hľadísk uvedených v tomto ust., teda je oprávnený a súčasne aj povinný posudzovať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, preto ak súd takto posudzoval rozhodcovský rozsudok, nekonal nad rámec zák. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že podľa zmluvy oprávnená poskytla povinnej, v danom prípade fyzickej osobe, peňažné prostriedky a povinná sa zaviazala ich vrátiť a zaplatiť úroky. Vzhľadom na ust. O. z., z ktorých súd správne vychádzal, ako aj na O. z. (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, t. j. k 24.8.2010) a zák.č.258/01 Z. z. (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere), v ktorom sú negatívnym výpočtom uvedené prípady, kedy sa tento zák. na zmluvy nevzťahuje, súd dospel k správnemu právnemu záveru, že úver poskytnutý povinnému na základe zmluvy, je spotrebiteľským úverom podľa cit. zák.č.258/01 Z. z. a že zmluva má povahu spotrebiteľskej zmluvy podľa cit. O. z. Správnosť posúdenia povahy zmluvy súdom potvrdzuje aj predmet činnosti oprávnenej, ako dodávateľa, vo výpise z obchodného registra (poskytovanie úverov z vlastných zdrojov), ako aj skutočnosť, že odvolaciemu súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že oprávnená v obdobných prípadoch vystupuje opätovne. Nemožno opomenúť, že rozhodcovský súd bol povinný v rozsudku zohľadniť právnu úpravu, ktorá je preňho záväzná a že uvedená zákonná úprava dáva súdu právo a povinnosť posúdiť, či plnenie, na ktoré rozsudok zaväzuje je dovolené a či je v súlade s dobrými mravmi. Skúmaním platnosti doložky (dohodnutej v spotrebiteľskej veci, t. j. vo veci vyplývajúcej zo spotrebiteľského právneho vzťahu, ktorým je právny vzťah založený právnou skutočnosťou - spotrebiteľskou zmluvou) súdy v exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizujú svoje oprávnenie, vyplývajúce zo zák. a to z § 44 ods.2 EP, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento titul nie je v rozpore so zák. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako titul v rozpore so zák., ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu § 44 ods.2 EP vyžaduje účel právnej úpravy, premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa, tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa. Oprávneniu súdov v exekučnom konaní skúmať právomoc rozhodcovského súdu v súvislosti s existenciou rozhodcovskej zmluvy, resp. s jej neplatnosťou, nebránia ust. zák. o rozhodcovskom konaní [napr. § 21 ods.2 alebo § 40 ods.1 písm. c)], tieto ust. sa týkajú všeobecne účastníkov rozhodcovského konania, ktorými môžu byť aj iné subjekty než spotrebiteľ, pričom sa v nich premieta klasická rímska právna zásada (princíp) „vigilantibus iura scripta sunt“ („práva patria bdelým“ alebo „nech si každý stráži svoje práva“ alebo „zákony sú písané pre bdelých“). Kým nevyužitie postupu podľa týchto ust. v prípade iných účastníkov rozhodcovského konania znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu a tým aj právomoc rozhodcovského súdu v konkrétnej veci (pretože inak by tieto ust. strácali svoj zmysel - boli by nadbytočné), v spotrebiteľských veciach to tak nie je. Princíp „vigilantibus iura sripta sunt“ v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa, tzn., že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ust. zák. o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku zo zák., znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa. V prejednávanej veci súd správne dospel k záveru o neprijateľnosti a tým aj neplatnosti doložky z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná a že spôsobovala nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného (listiny predložené oprávnenou takýto záver umožňovali), keďže zo Zmluvy uzavretej medzi oprávnenou a povinným vyplýva, že doložka bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá už podpisom zmluvy.

Argumenty v odvolaní neobstoja a ani tvrdenia oprávnenej, keď súd nesprávne aplikoval Ex.por. a , zák. o rozhodcovskom konaní, lebo nemal právomoc na posudzovanie materiálnej stránky rozhodcovského rozsudku, nemožno akceptovať v tomto konaní a o.i. súd prvého správne vychádzal z a zák. č. 258/01 Z.z. (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), v ktorom sú negatívne uvedené prípady, kedy sa tento zákon na zmluvy nevzťahuje. Úver bol poskytnutý povinnej na základe zmluvy, ktorá je spotrebiteľským úverom.

Odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil a o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa , lebo oprávnená nebola úspešná a nikomu inému v tomto konaní exekučnom nevznikli trovy.

Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie konanie.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.