Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/23/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Janou Hanzlíkovou v právnej veci žalobcu: V. proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, Piešťany, IČO 36234176, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

rozhodol:

Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok sp.zn. C. vydaný rozhodcom N. dňa 15.01.2014.

Žalobkyni súd náhradu trov konania nepriznáva.

Žalovaný je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Trnava súdny poplatok 331,50 eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zrušil rozhodcovský rozsudok C. vydaný rozhodcom N. dňa 15. 1. 2014, ktorým bola žalobkyni ako účastníkovi rozhodcovského konania uložená povinnosť zaplatiť odporcovi sumu 1649,85 eur, úrok z úveru 77,79 eur, úrok z omeškania kapitalizovaný ku dňu 3. 1. 2014 vo výške 1730,67 eur a úrok z omeškania vo výške 0,025 % denne z čiastky 1.727,64 eur od 4. 1. 2014 do zaplatenia a zmluvnú pokutu 822,18 eur, trovy konania 377,88 eur.

Súd vykonal dokazovanie účastníkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Žalobkyňa v konaní uviedla, že žiada zrušenie rozhodcovského rozsudku C. vydaný rozhodcom JUS.č, dňa 15.1.2014 z dôvodu, že 20.7.2006 uzavrela so žalovaným zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver 2.323,57 eur, ktorý mala splácať v splátkach po 51,78 eur mesačne. V zmysle zmluvy majetkové spory vzniknuté zo zmluvy budú rozhodované jediným rozhodcom a to N.. Po smrti manžela vzhľadom na finančnú situáciu požiadala o zníženie splátok, čo jej umožnené nebolo písomnou formou, ale iba ústne, meno toho pána nevie. Napriek tomu odporca vec predložil na rozhodcovské konanie a rozhodcovským rozsudkom bola zaviazaná na zaplatenie sumy 1.649,85 eur a ďalších poplatkov uvedených vo výroku. Zrušenie rozhodcovského rozsudku žiadala podľa Zákona o rozhodcovskom konaní pre porušenie všeobecných záväzných predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, konkrétne Zákona ako aj . Úver nebrala ak podnikateľský subjekt, ale ako fyzická osoba, rozhodcovská doložka nebola individuálne vyjednaná a je absolútne neplatná z dôvodov uvedených v návrhu. Taktiež ustanovenie o rozhodovaní sporov jediným rozhodcom je nezákonné a bola porušená rovnováha zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Rovnako neplatné

a neprijateľné boli zmluvné pokuty a sankcie dohodnuté v zmluve. Tieto skutočnosti však rozhodcovský rozsudok neskúmal a nevyhodnotil.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení /na ktoré sa odvolal na pojednávaní/ uviedol, že v súlade s , , o rozhodcovskom konaní bola dojednaná rozhodcovská doložka. Prejav vôle je zachytený v texte listiny. Žiadny právny predpis nestanovuje, kde má byť na listine, zachycujúcej písomný prejav vôle, umiestnený podpis Súčasťou písomne uzavretej zmluvy sa stávajú aj tie listiny, ktoré sú označené v rámci zmluvných dojednaní za súčasť hlavného textu, hoci neboli podpísané. V zmysle ostatnej judikatúry je nutné skúmať každú rozhodcovskú doložku individuálne a je nutné skúmať okolnosti uzavretia rozhodcovskej doložky. Poukázal na Smernicu č. 2008/48/EHS, ktorá vyžaduje zavedenie vhodných a účinných mechanizmov pre mimosúdne riešenia spotrebiteľských sporov v súvislosti s úverovými zmluvami. Smernica smeruje k alternatívnemu riešeniu sporov, ktorú žalovaný využil. Zákon o rozhodcovskom konaní umožňuje žalobcovi použiť množstvo inštitútov, ktorými môže do rozhodcovského konania zasahovať - podať námietky predpojatosti sudcu, žiadosť o preskúmanie tohto rozhodnutia iným rozhodcom. Ani jednu alternatívu žalobkyňa nevyužila a po začatí rozhodcovského konania s rozhodcom písomne komunikovala. nevylučuje použitie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľských zmluvách. Podľa „vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.“ Rozhodcovská doložka v napadnutej úverovej zmluvy znie: Zmluvné strany sa dohodli, že majetkové spory vzniknuté z tejto zmluvy alebo v súvislosti s ňou budú rozhodované jediným rozhodcom. Z takto formulovanej doložky nevyplýva povinnosť riešiť majetkové spory výlučne v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka nie je neprijateľná podmienka, rozhodcovské konanie je platné, a preto žiadal žalobu zamietnuť.

Rozhodcovským rozsudkom č. k. PEC-A 90/2010 vydaným rozhodcom JUDr. M. dňa 15. 1. 2014, bola žalobkyni ako účastníkovi rozhodcovského konania uložená povinnosť zaplatiť odporcovi sumu 1649,85 eur, úrok z úveru 77,79 eur, úrok z omeškania kapitalizovaný ku dňu 3. 1. 2014 vo výške 1730,67 eur a úrok z omeškania vo výške 0,025 % denne z čiastky 1.727,64 eur od 4. 1. 2014 do zaplatenia a zmluvnú pokutu 822,18 eur, trovy konania 377,88 eur. V časti, v ktorej sa žalobca domáhal priznania úroku z omeškania odo dňa 4. 1. 2014 do zaplatenia vo výške presahujúcej sadzbu 0,025% denne z dlžnej čiastky, bol návrh zamietnutý, v časti úrokov z omeškania vo výške 511,09 eur bolo konanie zastavené. Podľa odôvodnenia rozhodnutia predmetom konania bol nárok z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX, právomoc rozhodcu na rozhodovanie sporu je daná rozhodcovskou doložkou k úveru uzavretou medzi stranami, keď v zmysle tejto sa žalobca so žalovaným dohodli na tom, že všetky spory vzniknuté zo zmluvy budú rozhodované pred rozhodcom menovaným zo zoznamu rozhodcov publikovaného na nižšie uvedenej webovej adrese. Žalovaná /v tomto konaní žalobkyňa/ na výzvu súdu vo svojom vyjadrení spochybnila výšku nároku vzhľadom na realizované úhrady. Po preverení platieb žalobca zobral späť žalobu do výšky 511,09 eur. Súd mal vo zvyšku za preukázané, že žaloba je dôvodná, žalovaná sa dostala do omeškania s úhradou záväzkov podľa zmluvy, vznikla jej povinnosť uhradiť dlžnú čiastku 1649,85 a ostatné nároky. Súbeh úroku z úveru a úroku z omeškania vychádza z výkladu § 502 ods. 1 Obch. zák.. Porušením záväzku vrátiť dlh riadne a včas má za následok úhradu úroku z úveru vo výške spravidla zodpovedajúcej RPMN. Zmluvná pokuta je v súlade so zmluvnými podmienkami, jedna časť predstavuje úrok z úveru ušlý po zosplatnení úveru v dôsledku omeškania dlžníka, druhá časť je sankciou za omeškanie dlžníka s úhradou úveru. Denný limit sankcie za omeškanie je 0,025%, nad tento rámec bola žaloba zamietnutá. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení adresovanom rozhodcovi namietala výšku pohľadávky, nakoľko jej splátky nie sú zarátané, nezhodujú sa čísla účtov na jej zasielaných poukážkach, prípadne variabilný symbol. V r. 2009 sa dostala do finančnej tiesne, požiadala o nižšie splátky. Odpoveď nedostala, ale vo večerných hodinách ju navštívil pracovník, ktorý jej „umožnil“ nižšie splátky.

Zo zmluvy účastníkov č. XXXXXXXXXX zo dňa 18. 7. 2006 - Veľká pôžička SR vyplýva, že žalovanému poskytol žalobca úver vo výške 70000 Sk, jednalo sa o spotrebiteľský úver. Tento sa zaviazal žalovaný splatiť v 72 mesačných splátkach po 1.560 Sk s konečnou výškou úveru 112.320 Sk, RPMN 26,20%. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere je rozhodcovská doložka, ktorá nebola dojednaná individuálne. V hlave 14, § 19 Úverových podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy sa uvádza: „Zmluvné strany sa dohodli, že majetkové spory vzniknuté z tejto zmluvy alebo v súvislosti s ňou budú rozhodované jediným rozhodcom. Jediný rozhodca bude určený JUDr. M.č, a to zo zoznamu rozhodcov vedeného JUDr. M.,

ktorý je v Zozname rozhodcov tiež uvedený a je teda oprávnený určiť za rozhodcu seba“. Podľa Hlavy 14 § 3 Úverových podmienok v prípade omeškania úhrady splátky úveru, splátky RÚ I. či RÚ II alebo ich častí alebo zmluvných pokút alebo platieb podľa Hlavy 6, § 6 týchto ÚP je klient povinný zaplatiť úrok z omeškania vo výške 0,08% dlžnej čistky za každý začatý deň omeškania najmenej však 300 Sk /9,96 eur/. V prípade omeškania s úhradou splátky úveru prípadne splátky RÚ I alebo RÚ II či ich častí dlhšej ako 6 mesiacov je klient povinný zaplatiť spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 5% z úveru, s ktorého úhradou je v omeškaní. Podľa Hlavy 14 § 5 ÚP v prípade omeškania klienta s úhradou splátky úveru, splátky RÚ I či RÚ II alebo ich častí dlhšieho ako 6 mesiacov je klient ďalej povinný zaplatiť spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 5% z úveru, s ktorého úhradou je v omeškaní.

Podľa ustanovenia o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

Podľa ustanovenia 4 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, 4) ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3.

Podľa ustanovenia 21 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, Rozhodcovský súd je oprávnený rozhodnúť o svojej právomoci vrátane námietok týkajúcich sa existencie alebo platnosti rozhodcovskej zmluvy. Ak dospeje k záveru, že nemá právomoc rozhodovať vo veci samej, uznesením rozhodcovské konanie zastaví. Účastník rozhodcovského konania, ktorý chce uplatniť námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, môže tak urobiť v rozhodcovskom konaní najneskôr pri prvom úkone vo veci samej. Toto časové obmedzenie neplatí pre námietku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy zakladajúcej sa na tom, že o veci nemožno rozhodovať v rozhodcovskom konaní; túto námietku možno uplatniť až do skončenia ústneho pojednávania, pri písomnom konaní až do vydania rozhodcovského rozsudku. Námietku, že sporná otázka prekračuje právomoc rozhodcovského súdu, musí účastník rozhodcovského konania uplatniť najneskôr vtedy, keď sa počas rozhodcovského konania o tejto otázke dozvie.

Podľa ustanovenia § 40 ods. 1 písm. j) vyššie citovaného zákona, účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Podľa ustanovenia , v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (neprijateľná podmienka). Toto citované ustanovenie ods. 1 sa nevzťahuje iba na predmet plnenia, alebo na cenu plnenia (ods. 2). V ods. 3 príkladmo demonštratívne vymenúva niektoré neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách. V ods. 4 zakotvuje, že neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Predmetom konania je zrušenie rozhodcovského rozsudku vydaného rozhodcom na základe uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy medzi odporcom a navrhovateľom.

Namietaným dôvodom zrušenia rozhodcovského rozsudku bola neplatnosť rozhodcovskej doložky / predmetom je spotrebiteľská zmluva, žalobca ako slabšia strana musela pred poskytnutím úveru

podpísať rozhodcovskú zmluvu/, porušenie zásady rovnosti účastníkov, porušenie všeobecných záväzných predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, konkrétne Zákona ako aj , skutočnosť, že žalobkyňa úver nebrala ak podnikateľský subjekt, ale ako fyzická osoba, rozhodcovská doložka nebola individuálne vyjednaná a je absolútne neplatná, ustanovenie o rozhodovaní sporov jediným rozhodcom je nezákonné a bola porušená rovnováha zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Rovnako neplatné a neprijateľné boli zmluvné pokuty a sankcie dohodnuté v zmluve. Tieto skutočnosti však rozhodcovský rozsudok neskúmal a nevyhodnotil.

V zmysle ustanovenia § 41 ods. 1 veta prvá zákona o rozhodcovskom konaní návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva návrh. V konaní nebolo sporné, že navrhovateľ rozhodcovský rozsudok prevzal dňa 21. 1. 2014 a návrh na začatie konania bol podaný na súd dňa 30. 1. 2014, teda v zákonom stanovenej prekluzívnej lehote.

Súd v prejednávanej veci skúmal slnenie zákonných podmienok na zrušenie rozhodcovského rozsudku, vychádzajúc pritom z tvrdených skutočností navrhovateľom v návrhu na začatie konania, ako aj v priebehu konania, keď dospel k nasledujúcim právnym záverom.

V danom prípade sa jedná o právny vzťah účastníkov na základe spotrebiteľskej zmluvy, pri uzatváraní ktorej bol odporca v postavení spotrebiteľa. Je zrejmé, že sa jedná o vopred pripravenú formulárovú (typovú) zmluvu žalobcom, ktorej obsah žalovaný nemal možnosť reálne ovplyvniť. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v , ktorý je k ustanoveniam s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv od 1.4.2004 predpisom lex specialis a podľa názoru konajúceho súdu ide aj v prípade spotrebiteľského úveru o spotrebiteľskú zmluvu. Uvedené znamená, že pokiaľ určité otázky nie sú výslovne upravené použijú sa na ich riešenie príslušné ustanovenia , vrátane všeobecných ustanovení o záväzkoch. Nakoniec aj podľa veta prvá Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona () v neprospech spotrebiteľa. Súd teda vzťah účastníkov konania posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa a nasl. a podľa . v ods. 2 odstránil prípadné rozpory o posúdení záväzku textom: „Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva“.

Členské štáty EÚ zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).

Smernica zároveň v prílohe vypočítava pre členské štáty ako vzor niektoré zmluvné podmienky, ktoré odporúča transponovať do vnútroštátnych predpisov. Miesto v Smernici má aj „neprimeraná kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa“ a s účinnosťou od 1. januára 2008 bola neprimeraná sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné podmienky do .

Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Do pozornosti súd dáva Doplňujúce formálne oznámenie Európskej komisie z 27.11.2008 č. 2007/2495, v ktorom sa okrem iného uvádza:

„V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že čl. 4 ods. 1 Smernice sa nezameriava na vôľu účastníkov, ale skôr na všeobecný pojem nekalých okolností. To sa odchyľuje od tradičnej zásady zmluvného práva, ktorou je suverenita účastníkov pri prejave vôle. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora je ochrana zavedená Smernicou založená na myšlienke, že spotrebiteľ je vzhľadom na dodávateľa alebo predávajúceho v slabšej pozícii, pokiaľ ide o schopnosť vyjednávať a úroveň jeho znalosti.“

Obligatórnosť zásahu je opodstatnená, ak spotrebiteľovi súd podľa procesného poriadku ( ) nemôže poskytnúť poučenie o hmotnom práve. Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti nekalej podmienke: Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh.

Keďže žalovaný bol subjektom, ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, pri uzatvorení predmetnej zmluvy vystupoval v pozícii dodávateľa v zmysle a je i veriteľom v zmysle o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom na to, že žalobca pri uzatváraní a plnení predmetnej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, je potrebné ho v zmysle v uvedenom znení účinnom v čase uzavretia zmluvy považovať ho za spotrebiteľa a zároveň je spotrebiteľom i v zmysle Vzhľadom na to, že predmetnou zmluvou o úvere sa zaviazal poskytnúť veriteľ ako dodávateľ žalobcovi ako spotrebiteľovi dočasne peňažné prostriedky vo forme úveru a žalobca ako spotrebiteľ sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť spolu s príslušenstvom, zmluva uzavretá medzi nimi spĺňa základné náležitosti spotrebiteľského úveru v zmysle a , keď zároveň nebolo preukázané, že by uzavretá zmluva bola niektorou zo zmlúv vymenovaných v , nie je tak vylúčená spod jurisdikcie tohto zákona. Ako bolo uvedené, doplnené ustanovenie túto skutočnosť upravilo.

Z uvedeného potom vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi zmluvy o úvere ňou založený je nevyhnutné posudzovať podľa o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. A to bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod ( ). S poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je o spotrebiteľských úveroch, ako a nasl. , má prednosť pred všeobecnou, ktorou je , je nevyhnutné predmetný právny vzťah posudzovať podľa citovaných ustanovení a príslušných ustanovení Zákona o spotrebiteľských úveroch.

Vychádzajúc potom z popísaného je nutné rozhodcovskú zmluvu /doložku/ považovať za neprijateľnú, teda uzatvorenú v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Článok 1 písm. q) prílohy Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 účinnej od 21.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá predstavuje interpretačné pravidlo, za neprijateľnú zmluvnú podmienku odporúča aj „zmluvnú podmienku neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne

obmedzovať prístup k dôkazom, alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane“.

Podľa čl. 2 písm. a) Smernice Rady 93/13/EHS, na účely tejto smernice nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v čl. 3.

Podľa čl. 3 ods.1,2 Smernice Rady 93/13/EHS, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti a predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu.

Smernica ako právny akt orgánov Európskej únie na rozdiel od Nariadenia pritom nemá priamu právnu záväznosť, ale všeobecne sa vyžaduje, aby výklad vnútroštátneho práva bol eurokonformný, teda aby súd vykladal vnútroštátne normy vo svetle európskych smerníc a to i v tom období, keď ich zásady neboli ešte do vnútroštátnych noriem inkorporované.

ESĽP v rozsudku z 27.6.2000 vo veci navrhovateľa Océano Grupo Editorial SA nariadil, že národný súd je povinný počas použitia ustanovení národného práva, ktoré sú skoršieho alebo neskoršieho dátumu než uvedená smernica (93/13/EHS o neprimeraných nečestných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách) interpretovať ich pokiaľ je to možné vo svetle presného znenia a účelu smernice. Požiadavka o výklad v zhode so smernicou žiada národný súd zvlášť podporiť výklad, ktorý by na jeho vlastný návrh nepovolil jurisdikciu naň delegovanú na základe neprimeranej, nečestnej podmienky.

Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu zmluvných strán rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorú zmluvné strany takúto právomoc delegovali. Ako veľakrát i v tomto prípade rozhodcovská zmluva splýva s ostatnými zmluvnými podmienkami v zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je ale význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v prípade sporu súkromná osoba rozhodne o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach zmluvných strán, s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardného textu tzv. formulárovej zmluvy, teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, bez vysvetlenia spotrebiteľovi podstatných rozdielov medzi konaním pred štátnym súdom a rozhodcovským súdom je dôvodné predpokladať, že spotrebiteľ ako slabšia strana sporu si svoj osud v tak závažnej veci akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces neuvedomuje. Okrem toho táto doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu.

V zmysle podmienok poskytnutia úveru si síce žalujúca strana môže vybrať medzi príslušným súdom Slovenskej republiky a rozhodcovským súdom, ide však len o výber pro forma, pretože v praxi je žalujúcou stranou dodávateľ, ktorý takmer výlučne uprednostňuje konanie pred súkromným rozhodcovským, a nie pred štátnym súdom. Pre spotrebiteľov je pritom významné ustanovenie , v zmysle ktorého si spotrebitelia v rámci riešenia veci pred súdom môžu na konanie vybrať aj súd s príslušnosťou v mieste ich bydliska. Rozhodcovská doložka je jednou zo zmluvných podmienok zapracovaných do všeobecných podmienok poskytnutia úveru bez toho, aby bola spotrebiteľom individuálne dojednaná. Dáva na výber tomu účastníkovi, ktorý začne konanie skôr, pričom v praxi je reálny predpoklad, že je to takmer vždy veriteľ, kto podá návrh na začatie konania proti spotrebiteľovi, ktorému bol poskytnutý úver. Veriteľ môže na základe takejto rozhodcovskej doložky vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by inak bol príslušný. Na základe tejto rozhodcovskej doložky spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom dodávateľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Úverové podmienky naviac priamo určili rozhodcu, ktorý má spor prejednať.

Podľa dôvodovej správy k ,,spotrebiteľ môže svoje práva uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne, aj v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú“.

Doložku nie je možné akceptovať, ak by vyžadovala od spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Ustanovenie nie je len o možnosti výberu medzi štátnym a súkromným súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá, a teda, či doložka nenúti spotrebiteľa podrobiť sa nezvratne arbitráži.

Ako je zrejmé zo smernice, na spotrebiteľa pri typových zmluvách dopadá ochranný režim zákazu neprijateľných zmluvných podmienok. O typovú zmluvu vrátane rozhodcovskej doložky ide aj v predmetnej právnej veci. Nepochybne ide o štandardnú typovú zmluvu medzi podnikateľom a spotrebiteľom (čl. 1ods.1, čl.2 písm.b/,c/ Smernice Rady 93/13/EHS).

Štát má medzinárodný záväzok chrániť hospodárske záujmy spotrebiteľov ( čl. 169 Zmluvy o fungovaní EÚ).

Príloha smernice, ktorá obsahuje zoznam nekalých podmienok, ustanovuje pod písm. q/,,... najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory nepodliehajúce právnym ustanoveniam, výhradne arbitrážou...“ Ide o vzorový zoznam, a preto aj keby odporúčanie pod písm. q/ smernica neobsahovala, vlastne by to nemalo praktický význam a dopad pre slovenského zákonodarcu, ktorý mohol upraviť okruh neprijateľných podmienok podľa vlastných predstav. Ak je nerozhodujúce, či vzorový zoznam vôbec obsahuje klauzulu o rozhodcovskej doložke, je rovnako irelevantné, ak zoznam obsahuje určité znenie týkajúce sa rozhodcovskej doložky. V konečnom dôsledku slovenský zákonodarca ani neprevzal znenie smernice pod bodom q/ prílohy v jej znení. Rovnako je nerozhodujúce, či sa bude operovať termínom „doložka“ alebo „podmienka“ v prílohe smernice.

Znenie smernice má význam pre postup súdu pri výklade a aplikácii generálnej klauzuly uvedenej v , pretože už len tým, že tvorca smernice osobitne v prílohe poukázal na niektoré klauzuly, nepochybne tak urobil preto, že majú vysokú potenciu spôsobiť v praxi značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Tým, že je v rámci prílohy smernice spomínaná aj arbitráž, je treba mať v aplikačnej praxi súdov osobitne na zreteli arbitráž, čo prvostupňový súd ani najmenej nepodcenil, práve naopak.

Môže sa vyskytnúť otázka, či by vôbec spotrebiteľa napadla myšlienka namietať neprijateľnosť rozhodcovskej doložky. Tú súd poukazuje na nutnosť objektívneho posúdenia rozhodcovskej doložky a nie je rozhodujúca vôľa účastníka zmluvného vzťahu a v tomto zmysle ani jeho aktivita. Neprijateľná rozhodcovská doložka je absolútne neplatná ( ) a je povinnosťou nielen súdu, ale aj rozhodcu z tohto právneho posúdenia vyvodiť všetky právne dôsledky a poskytnúť náležitú ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Rozhodca iba zriedkavo pristupuje k posúdeniu platného založenia vlastnej právomoci, resp. túto iba formalisticky skonštatuje ako danú. Aj toto konanie je prejavom nerešpektovania práv spotrebiteľov, resp. reflexiou absencie nestrannosti a nezaujatosti rozhodcu.

Akceptovateľnosť rozhodcovského konania v spotrebiteľských veciach sa ponúka napríklad osobitným vyjednaním a nie nanútením arbitráže spotrebiteľovi. Arbitráž môže fungovať, ale za transparentných podmienok ako efektívny prostriedok ochrany a keď aj spotrebiteľ rozumie, o čo v prípade rozhodcu ide.

Na individuálne dojednanie je však potrebné rešpektovať a zachovať proces tvorby zmluvy ustanovený v . Naproti tomu nevhodné predkladanie podmienok predstavuje jednu z nekalých obchodných praktík (klamlivá obchodná praktika; o ochrane spotrebiteľa; ďalej len ,,ZOS“). Predkladanie rozhodcovských doložiek spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá arbitráže (predmet rozhodcovskej zmluvy) a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť tejto časti formuláru, sa zneužíva k záverom o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov, pričom na tomto nič

nemení technika predkladania - inkorporovanie doložky do všeobecných zmluvných podmienok versus vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy na samostatnom liste (hárku) papiera.

Názor, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu, nie je dôsledný. Bez toho, aby súd in abstracto nejako spochybňoval materiálnu právoplatnosť právoplatných rozhodcovských rozsudkov, pri ktorých došlo k rešpektovaniu právnych predpisov, je treba poznamenať, že podľa zákona č. 244/202 Z.z. o rozhodcovskom konaní (,,ZRK“) má rozhodcovský rozsudok síce rovnaké účinky, ale len pre účastníkov konania a nie pre všetky štátne orgány, ako je tomu v prípade rozsudku všeobecného súdu ( ). Podľa ZRK .....,,má doručený rozsudok pre účastníkov konania rovnaké účinky“.... Exekučný súd a ani iný štátny orgán tak nie je pri právnom posúdení a výkone jemu štátnou mocou priznaných právomocí viazaný rozsudkom súkromného rozhodcu založenom na neplatnej rozhodcovskej doložke, čo je ipso facto prirodzenou reflexiou jeho súkromnoprávnej povahy a jednoznačným vyjadrením hraníc jeho právnych účinkov.

Rozhodcovská zmluva koncipovaná v takomto znení je neprijateľná a napadnuté ustanovenie absolútne neplatné, nakoľko celkom zjavne spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľov. Podstatnou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto dojednania je teda najmä skutočnosť, že táto podmienka nebola so spotrebiteľmi individuálne dojednaná a celkom zjavne nemali spotrebitelia reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Súd navyše zastáva názor, že už samotná forma zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere, t.j. drobný, ťažko čitateľný, husto popísaný text už sama o sebe podstatne sťažuje riadne oboznámenie sa spotrebiteľa s obsahom dojednaní v takomto texte obsiahnutými. Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom.

Súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že zmluvná podmienka - rozhodcovská zmluva, ktorá je dohodnutá v rámci zmluvných dojednaní zmluvy o úvere ako v štandardnej formulárovej spotrebiteľskej zmluve, resp. v jej zmluvných dojednaniach tvoriacich jej súčasť, a ktorá je individuálne nedojednaná vylučujúc súd inak príslušný, je neprijateľnou a neplatnou zmluvnou podmienkou, a to v zmysle eurokonformného výkladu .

Neplatná rozhodcovská zmluva nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť. Z tohto dôvodu je potrebné rozhodcovský rozsudok zrušiť.

Pre úplnosť je potrebné uviesť aj samotné neprijateľné zmluvné podmienky dohodnuté v zmluve o úver. Pokiaľ žalovaný v Úverových podmienkach v Hlave 14 zakotvil sankcie za omeškanie platenia revolvingového úveru I, II, je potrebné uviesť, že sa takisto jedná o neprijateľnú podmienku - bez možnosti odmietnutia. Obdobná podmienka bola vyhlásená za neprijateľnú /Rozsudok OS Žilina č. k. -77, Rozsudok KS Žilina zo dňa 17. 5. 2012/. Neprijateľnou bola aj výška dohodnutých úrokov z omeškania. Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. ak je dlžník v omeškaní s platením peňažného dlhu, je povinný uhradiť úroky z omeškania vo výške ustanovenej osobitným predpisom, v danom prípade nar. vl. č. 87/95 Zb. V danom prípade žalovaný uplatňoval v zmysle Hlavy 14, § 3, 5 ÚP voči žalobkyni úroky z omeškania zo splátok vo výške 0,08% denne, čo predstavuje celkový úrok 29,2% ročne, v prípade omeškania za čas dlhší ako 6 mesiacov zmluvnú pokutu 5% z úveru. Jedná sa takisto o neprijateľné zmluvné podmienky, duplicitné sankcionovanie s poukazom na vyššie uvedené a súdnou praxou judikované. Pokiaľ ide o podpis žalobkyne /ktorý sa nachádza iba na zmluve a nie na ÚP/, súd poukazuje na rozhodnutie ÚS ČR, v zmysle ktorého v rámci spotrebiteľských zmlúv dojednania zakladajúce zmluvnú pokutu zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale iba spotrebiteľskej zmluvy samotnej /listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis/.

Z uvedených dôvodov súd návrhu navrhovateľa vyhovel a rozhodcovský rozsudok zrušil s odkazom na § 40 ods. 1 písm. j/ zákona o rozhodcovskom konaní.

Úspešná žalobkyňa si náhradu trov konania neuplatnila.

Súd zaviazal žalovaného na zaplatenie súdneho poplatku za návrh v zmysle /vo výške určenej v položke 3 písm. c/ sadzobníka súdnych poplatkov/, nakoľko žalobkyňa je od jeho platenia oslobodená podľa a/ cit. Zák.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.