Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_7CoP-12-2014.pdf
PDF · 78.32 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/12/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Andrey Mazákovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú Q. W. nar. XX.XX.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce dieťaťa rodičov R. W. nar. X.XX.XXXX bývajúcej v S.P. č. XXX zastúpenej JUDr. Gabrielou Borovskou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Michalovciach na Kpt. Nálepku č. 20 a V. Y. nar. X.X.XXXX bývajúceho v S. č. XXX zastúpeného JUDr. Imrichom Hrubým advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Michalovciach na ul. Farskej č. 32 o zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 13.11.2013 č.k. 17P 177/2013-64 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh otca na zníženie výživného.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec s návrhom, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že vyhovie jeho návrhu na zníženie výživného na 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, ktoré bude platiť matke maloletej vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Uplatnil odvolací dôvod v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm.d/ O.s.p., nakoľko súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vykonané dôkazy nesprávne vyhodnotil. Poukázal na to, že podnikal ako živnostník v odbore stolárstvo, tesárstvo, drevovýroba od 1.5.2003. Nakoľko v súčasnej zlej situácii pre malých živnostníkov nemal skoro žiadne zákazky, podnikanie by neplnilo svoj účel, preto svoju činnosť pozastavil za obdobie od 2.4.2013 do 31.3.2014. Na základe predložených daňových priznaní sa otec vyjadril, že v roku 2012 vykazoval vyššie príjmy ako v roku 2011, avšak v danom prípade sa nedá hovoriť o výraznom vzostupe živnostenskej činnosti ani o výraznom zvýšení príjmov, keďže jeho čistý mesačný príjem sa nepribližoval priemernej mesačnej mzde občana SR za rok 2012 a keďže podnikanie je spojené s určitým rizikom, nie je možné ho nútiť, aby zotrval v živnostenskom podnikaní. V zmysle Zákona o rodine má dieťa právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov a keďže jeho príjem bol 243,40 € a na výživu päťročného dieťaťa prispieva sumou 120 € mesačne, zostane mu na vlastné výdavky suma 123,40 € a tým vzniká značný nepomer v životných úrovniach jeho ako otca a aj maloletého dieťaťa. V súčasnosti je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 25.6.2013, nie je poberateľom dávky v nezamestnanosti, nakoľko má značný dlh v Sociálnej poisťovni, ktorý narástol v dôsledku podnikateľskej činnosti. Vyslovil názor, že jeho návrh na zníženie výživného bol dôvodný a preto súd prvého stupňa mal mu v plnom rozsahu vyhovieť.
Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 219 O.s.p.. Poukázala na to, že prvostupňový súd vykonal dôkladné dokazovanie, v rámci ktorého
zistil dostatočne príjmy, výdavky oboch rodičov a ich majetkové pomery. V priebehu prvostupňového konania bolo preukázané, že otec maloletej pozastavil svoju podnikateľskú činnosť, čím došlo na jeho strane k zmene pomerov. Správne sa súd zaoberal otázkou, či sa otec bez dôležitého dôvodu nevzdal výhodnejšieho zárobku, keďže bolo preukázané, že otec nemal žiadnu inú prácu ani prísľub zamestnania. Otec sa však v rámci svojej účastníckej výpovede sám priznal, že mal zmluvného partnera, od ktorého mal príjem, ktorý tvoril podstatnú časť jeho príjmu. Došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu, pretože nemohol plniť zmluvu podľa požiadaviek jeho zmluvného partnera, keďže mal v tom čase stanovený styk s maloletou a matka mu neumožňovala styk v náhradnom termíne. Poukázala na to, že otec túto situáciu racionálne neriešil, pretože matke ani jej právnej zástupkyni nenavrhol zmenu styku s maloletou a o zmenu styku sa nepokúsil ani podaním návrhu na súd. Otec svoje tvrdenia o tom, že mu matka styk s maloletou neumožňovala v náhradnom termíne nijako nepreukázal, preto má za to, že tieto tvrdenia sú účelové. Prvostupňový súd vyhodnotil finančnú situáciu otca správne, keď ukončenie podnikania považoval za predčasné a vzdanie sa príjmu bez dôležitého dôvodu tak, ako to má na mysli zákonodarca v ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Obrana otca, že príjem v roku 2012 mu vzrástol oproti roku 2011 len mierne, je právne irelevantná. V rámci konania o zníženie výživného nie je dôležité, že u otca nedošlo k výraznému vzostupu jeho príjmu, ale že na jeho strane nedošlo k jeho výraznému zníženiu, čo v konaní preukázané bolo. Pokiaľ ide o životnú úroveň otca maloletej, na jeho výživu mu zostane po zaplatení výživného viac ako zaplatil samotnej maloletej. Jeho argumentácia, že má vysoký dlh na odvodoch voči Sociálnej poisťovni svedčí o tom, že otec sa dlhodobo správal ekonomicky nezodpovedne, čoho dôkazom je aj jeho odmietnutie návrhu matky na zníženie výživného na 100 € mesačne. Na základe uvedených skutočností vyslovila názor, že u otca nedošlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného a už vôbec nie na najnižšiu hranicu, ktorú pripúšťa zákon, preto navrhla, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny.
Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny a dôvodný.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd na základe odvolania otca preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol o zamietnutí návrhu na zníženie výživného. Súd prvého stupňa v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu v prevažnej miere už v priebehu konania pred súdom prvého stupňa a otec ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o jeho návrhu na zníženie výživného. V danom prípade odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, ktorý v tejto súvislosti poukazuje na to, že zo zásad vyplývajúcich z ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že súd musí pri každom rozhodovaní o výživnom pre dieťa prihliadnuť na to, či povinný rodič neopustil pre neho vhodné zamestnanie poskytujúce mu väčší príjem, pretože je povinnosťou súdu zabrániť pokusom uniknúť vyživovacej povinnosti tým, že by si povinný rodič našiel zamestnanie s nízkym príjmom, resp. takmer so žiadnym v domnienke, že ho potom nemožno postihnúť. Aj pri rozhodovaní o znížení výživného je rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje, pretože princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu a tým možnosť poskytovania určeného výživného. Ak sa tvrdený príjem javí ako nepravdivý, je povinnosťou súdu prihliadnuť na celkové majetkové pomery a takzvanú potencionalitu
príjmov, t.j. k jeho zjavne nevyužitým schopnostiam. Odvolací súd je toho presvedčenia, že súd prvého stupňa postupoval správne, ak pri rozhodovaní o návrhu na zníženie výživného porovnal pomery v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania a zistil, že na strane otca nenastala žiadna podstatná zmena pomerov závažnejšieho charakteru, čo znamená, že jeho osobné, príjmové a majetkové pomery zistené v predchádzajúcom konaní sú totožné, resp. nevykazujú žiadnu podstatnú zmenu oproti tým dôvodom a pomerom, ktoré zistil v súčasnosti a preto nie je možné návrhu otca na zníženie výživného vyhovieť. Odvolací súd poznamenáva, že pokiaľ sa rodič zbavil úmyselným konaním objektívnej možnosti plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči svojmu maloletému dieťaťu, nemožno túto skutočnosť vykladať na ťarchu tohto dieťaťa, ktoré má podľa čl. 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd základné právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť (IV. ÚS 1181/2007 ÚS ČR). Odvolacie námietky otca sú právne irelevantné, preto podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.