Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/52/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Beátou Svediakovou v právnej veci navrhovateľa: Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a. s., so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina, IČO: 36 442 151, zastúpený: Mgr. Pavol Karman, advokát so sídlom Veľká okružná 26A, 010 01 Žilina, proti odporcovi: B. K., G. XX.X.XXXX, K. XXX XX P. XXX, o zaplatenie 6.301,50 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 6.301,50 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto sumy od 11.4.2012 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia vo výške 1.049,22 eur a v iných trovách konania vo výške 378,- eur, to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 13.11.2012 domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 6.301,50 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy od 11.4.2012 do zaplatenia.

Návrh odôvodnil navrhovateľ tým, že odporca neoprávnene odberal zo zariadenia pre verejný rozvod elektrickú energiu na odbernom mieste XXX XX P. XXX/K NO, ČOM: 7140600, podľa . Navrhovateľ faktúrou č. 2012 2920 031000349 splatnou dňa 10.4.2012 vyúčtoval odporcovi neoprávnený odber elektriny v sume 6.301,50 eur. Odporca pohľadávku ku dňu podania návrhu neuhradil, a to ani po výzve právneho zástupcu navrhovateľa.

Súd vydal dňa 15.1.2013 platobný rozkaz č. k. - 12, ktorým vyhovel návrhu navrhovateľa v celom rozsahu.

Odporca podal dňa 7.2.2013 v zákonnej lehote proti platobnému rozkazu riadne odôvodnený odpor, čím bol platobný rozkaz zrušený. V odôvodnení odporu žiadal odporca návrh zamietnuť, uviedol, že mu nebol predložený Protokol o zistení neoprávneného odberu a navrhovateľ ho žiadnym spôsobom nekontaktoval ohľadom údajného neoprávneného odberu elektrickej energie. Z tohto dôvodu odporca rozporoval uvedený protokol. Z jeho obsahu podľa odporcu ani nevyplýva, v akom čase dňa 14.3.2012 mal byť zistený neoprávnený odber, aj keď protokol obsahuje práve takúto kolónku, kde je uvedená okrem dňa aj hodina, z predloženého dokladu však žiadna hodina nevyplýva. Na základe toho považuje odporca nárok navrhovateľa za nepreukázaný. On a ani iný subjekt ako policajný orgán, prípadne zástupca obecného úradu, sa v protokole neuvádza. Na spodnom okraji sú rukou vpísané tri mená,

pričom v samotnom texte protokolu sú len dva nečitateľné podpisy. Odporca považuje také konanie zo strany navrhovateľa za šikanózne voči jeho osobe, a to prostredníctvom pracovníkov SSE - metrológia, s. r. o., čoho dôkazom má byť aj žalovaná istina. Ďalej odporca uviedol, že v rodinnom dome v P. XXX nebýva už viac ako dva roky, nakoľko býva u najmladšieho syna, riadne platí zálohové platby za elektrickú energiu mesačne na účet SSE a. s., s ktorou má podpísanú zmluvu o odbere elektrickej energie a nemá zmluvný vzťah so spoločnosťou SSE - metrológia, s. r. o., ktorá sa uvádza v predmetnom protokole. Jeho priemerná spotreba za rok z dokladov bola zrejmá a pohybuje sa na úrovni okolo 800,- eur a maximálne 2.000,- eur. Odporca v odpore taktiež namietol celý spôsob kontroly, ktorá je uvádzaná v predmetnom protokole, pretože došlo aj k vstupu na cudzí pozemok a obsah protokolu vykazuje závažné nedostatky.

Dňa 8.2.2013 došlo na súd ďalšie podanie odporcu, ktorým odporca doplnil svoju argumentáciu uvedenú v podaní zo dňa 7.2.2013 o ďalšie dôvody a skutkové tvrdenia, najmä uviedol, že navrhovateľ vo svojom návrhu neuvádza žiaden dôkaz o neoprávnenom odbere; keď tam boli pracovníci navrhovateľa, v rodinnom dome nebol nikto, manželka bola odcestovaná vo Švajčiarsku 3,5 mesiaca a on v dome nebýva, domov chodí 1 x za 2-3 týždne, takže nemal vedomosť o nejakom neoprávnenom odbere. Odporca nevie, či to neurobil niekto z blízkych susedov, nakoľko dom nemá oplotenie, všetko je otvorené a nemajú najlepšie susedské vzťahy. Nevie, prečo prišli kontrolóri a kto ich zavolal. Manželka elektrike nerozumie. Po zistení neoprávneného obratu im to malo byť obratom oznámené spolu s tým, akým spôsobom k napojeniu došlo. Odporca nevie, lebo mu to nikto nepreukázal, či by v dome fungovala elektrina a či by fungovali elektrické spotrebiče, keby elektrinu zapli, s tým, že bola vypnutá tá časť, kde bol údajne neoprávnený odber. Kontrolóri vypli ihneď elektrinu, on ani nevie, kedy tam boli, či ráno alebo večer, nie je to zaznamenané v protokole. Vypnutie elektriny mal odporca zistiť 17.3.2012, keď náhodou prišiel domov. Nevedel, čo sa stalo, tak to zisťoval a bolo mu povedané, že musí dať elektrické hodiny a príslušenstvo na hranicu pozemku, čo aj urobil. Odporca nemá vedomie, že tam bolo nejaké prepojenie elektrickými káblami, elektrine nikto v dome nerozumie. Dodnes to nevie a nikto mu to doposiaľ nepovedal ani nevysvetlil, ani to nie je uvedené v návrhu navrhovateľa. Akým spôsobom kontrolóri dospeli práve k sume 6.301,50 eur, nebolo nijako dokázané. Nikto zo strany navrhovateľa konkrétne neukázal ani nepredviedol v rodinnom dome č. 111, aké spotrebiče, prípadne celý dom, bol napojený na tento neoprávnený odber. Odporca považuje konanie navrhovateľa za arogantné a jeho obvinenie za povrchné, v návrhu nie je uvedený žiaden dôkaz. Zopakoval tiež, že protokol podpísali dvaja zamestnanci, pritom sú v ňom uvedené tri čísla zamestnancov SSE, on pritom od susedov zistil, že tam boli dvaja. Odporca sa domnieva, že pracovníci SSE, keď na mieste zistili neoprávnený odber, mali privolať políciu, prípadne starostu obce, lebo boli na súkromnom pozemku a zistili trestnú činnosť. Polícia by tento trestný čin zadokumentovala fotografiami a podrobným zápisom o zistení veci na mieste, avšak nič také sa nestalo.

Navrhovateľ sa k odporu vyjadril podaním datovaným dňom 13.3.2013, ktoré bolo na súde podané dňa 13.3.2013, v ktorom uviedol, že odporca je zmluvným odberateľom elektrickej energie pre odberné miesto P. XXX na základe prihlášky na odber elektriny - obyvateľstvo zo dňa 5.12.1995. Dňa 14.3.2012 pracovníci kontroly odberných miest elektrickej energie navštívili odberné miesto odporcu za účelom kontroly pripojenia odberného miesta. Pri výkone činnosti bol zistený neoprávnený odber elektrickej energie vykonaný spôsobom uvedeným v protokole, t. j. na odbernom mieste došlo k trojfázovému odbočeniu z hlavného nemeraného prívodu mimo elektromera. V prípade, ak by to súd považoval za potrebné, navrhol navrhovateľ výsluch svedkov - p. T.. M. I., p. M.Š. C. a p. T.. K. Y., pracovníkov kontroly, ktorí zistili na predmetnom odbernom mieste neoprávnený odber elektriny a ktorí by sa vyjadrili k okolnostiam neoprávneného doberu. Na protokole sú podpísaní všetci traja, nielen dvaja, ako to uvádzal odporca. Na základe vyššie uvedených skutočností bol vzniknutý stav kvalifikovaný ako neoprávnený odber elektrickej energie v zmysle o energetike. V zmysle cit. zákona je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu, t. j. v prejednávanom prípade je ním odporca. V zmysle existujúcej právnej úpravy je daná jeho absolútna objektívna zodpovednosť za spôsobený protiprávny stav, a to bez možnosti akejkoľvek liberácie. Odporca ako zmluvný odberateľ elektrickej energie na predmetnom odbernom mieste bol okrem iného tiež povinný v zmysle ust. o energetike udržiavať odberné elektrické zariadenie v zodpovedajúcom technickom stave, túto svoju povinnosť si však nesplnil, keďže bol zistený neoprávnený zásah do elektrického zariadenia. Vzhľadom na uvedené teda neobstojí argument odporcu, že odberné miesto bolo verejne prístupné a napojenie mimo meracie zariadenie mu mohol vykonať hocikto. Navrhovateľ taktiež poznamenal, že jediný, kto mal prospech z

napojenia odberného miesta mimo elektromer, je len odporca, ktorý nehnuteľnosť, ktorá je odberným miestom, užíval. Ako totiž sám uviedol v podanom odpore, na odbernom mieste sa zdržiava práve on (chodieva tam vraj 1x za dva až tri týždne). Navrhovateľ ďalej poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp, zn. zo dňa 15.10.2007, v ktorom bolo skonštatované, že dôsledky neoprávneného odberu nesie odberateľ, a to bez toho, aby bolo nutné skúmať nielen jeho zavinenie, ale i zisťovať, kto skutočne meracie zariadenie poškodil. Je zrejmé, že starostlivosť o riadny technický stav meracieho zariadenia je zákonom zverená odberateľovi. Pri poškodení zariadenia slúžiaceho na zaistenie proti neoprávnenej manipulácii je nie je teda rozhodujúce, kto toto zaistenie porušil a či odberateľ o tomto porušení vedel. Aj napriek tomu, že uvedený rozsudok nie je záväzným prameňom práva v podmienkach Slovenskej republiky, možno ho považovať za istú interpretačnú pomôcku, nakoľko slovenská judikatúra nie je v súčasnosti v tomto smere dostačujúca. Rovnaký názor však prijal napríklad aj Krajský súd v Trnave v č. k. po zrušujúcom uznesení NS SR ako dovolacieho súdu č. k. . Aj z tohto rozhodnutia je zrejmé, že odberateľ zodpovedá (už len) za to, že odoberá el. energiu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, pričom toto porušenie zabezpečenia meradla mohol spôsobiť ktokoľvek. Porušenie meradla nie je viazané len na odberateľa samotného. Škoda, ktorá vznikla navrhovateľovi neoprávneným odberom elektriny zo strany odporcu, bola podľa navrhovateľa vypočítaná v súlade s vyhláškou č. . Vzhľadom na skutočnosť, že nebolo možné vyčísliť skutočnú škodu, nakoľko spotreba elektriny nebola meraná elektromerom, výška škody bola vyčíslená podľa menovitej hodnoty hlavného istiaceho prvku, t. j. 3 x 50A. Cena bola určená v súlade s rozhodnutiami Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 91/2011/E, 61/2011/E, 58/2011/ E, 47/2012/E, 50/2012/E a 54/2012/E. Súčasťou vyčíslenej škody sú aj náklady spojené so zistením neoprávneného odberu elektriny vo výške 249,60 eur, účtované v súlade s ust. vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. , ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny. Náklady na zistenie neoprávneného odberu predstavujú náklady navrhovateľa na činnosť služby pri odhaľovaní neoprávnených odberov a pri kontrole odberných miest, ktorú pre navrhovateľa vykonáva spoločnosť SSE - Metrológia, s. r. o., a to na základe čiastkovej zmluvy na dodávku služieb uzatvorenej s navrhovateľom. V predmetnom prípade uhradil navrhovateľ spoločnosti SSE - Metrológia, s. r. o. sumu vo výške 249,60 eur (t. j. 208,- eur + 20 % DPH), ktorá zahŕňa nasledovné položky: 1) administrácia zákazky v systéme MOO v sume 2,- eur + DPH, 2) kontrola OM „KOM“ MOO v sume 59,- eur + DPH, 3) riešenie NO „KOM“ NN - MOO v sume 147,- eur + DPH.

Dňa 26.6.2014 súd pojednával v neprítomnosti odporcu, ktorý síce písomným podaní, ktoré došlo súdu dňa 25.6.2014, požiadal o odročenie pojednávania, pričom ako dôvod uviedol dlhodobý zlý zdravotný stav s tým, že na daný termín mu pripadá u doktora zdravotný úkon, k tomuto podaniu však nebolo pripojené žiadne potvrdenie ošetrujúceho lekára ani prípadný doklad o práceneschopnosti, a teda súd na pojednávaní skonštatoval, že predmetná žiadosť o odročenie pojednávania nespĺňa náležitosti podľa (ďalej len „OSP“), podľa ktorého ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania. Súd z tohto dôvodu odporcovo v čase konania pojednávania nepreukázané tvrdenie o zlom zdravotnom stave nepovažoval za dôvod, pre ktorý je nutné pojednávanie odročiť. (Pozn.: Odporca až dodatočne dňa 27.6.2014, t. j. až po rozhodnutí súdu vo veci samej, podal osobne na súde podanie, ktorým doložil do spisu doklad - list zo zdravotnej dokumentácie, výslovné vyjadrenie lekára, že zdravotný stav odporcu neumožňuje účasť na pojednávaní, sa však ani na tomto doklade nenachádza; to však nič nemení na fakte, že odporca neospravedlnil svoju neúčasť riadne a včas - čas konania pojednávania mu bol pritom oboznámený ešte dňa 12.5.2014, kedy mu bolo doručené predvolanie na pojednávanie; ak by aj odporca už vopred vedel, že na čas pojednávania mu pripadá lekársky úkon u lekára, bolo jeho povinnosťou oznámiť to súdu včas a nie až deň pred dňom konania pojednávania.)

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní zotrval na podanom návrhu a na skutkových a právnych tvrdeniach uvedených v návrhu a vo vyjadrení k odporu a žiadal návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovieť. Zároveň poukázal na ďalšie rozhodnutia súdov v obdobných právnych sporoch - napr. rozsudok NS SR č. , rozsudok KS v Žiline sp. zn. , rozsudok KS Trnava sp. zn. , ktoré podľa neho potvrdzujú dôvodnosť navrhovateľovho návrhu, ako aj jeho

právnu argumentáciu. Na otázku súdu, či uplatnené príslušenstvom pokiaľ ide o jeho dobu sa odvíja od splatnosti predmetnej faktúry, právny zástupca navrhovateľa toto potvrdil, predmetná faktúra bola splatná dňa 10.4.2012, a teda odporca je v omeškaní od 11.4.2012, teda prvým dňom po uplynutí splatnosti predmetnej faktúry.

Okrem výsluchu právneho zástupcu navrhovateľa na pojednávaní súd vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spisovom materiáli: faktúrou č. 2012 2920 031000349, protokolom o zistení neoprávneného odberu elektrickej energie č. NO 302289, výzvou na zaplatenie, prihláškou na odber elektriny, výpočtom škody, čiastkovou zmluvou na dodávku služieb

- výkon merania elektrickej energie a výmena elektromerov na rok 2011, faktúrou č. 4124990077, vyhodnotením kvantitatívnych ukazovateľov, výpisom z účtu.

Z vykonaného dokazovania ma súd preukázané, že odporca je na základe prihlášky na odber elektriny - obyvateľstvo zo dňa 5.12.1995 zmluvným odberateľom elektrickej energie na odbernom mieste P. XXX, ČOM: 7140600. Z tohto odberného miesta bola zo zariadenia pre verejný rozvod odobratá elektrická energia. Dňa 14.3.2012 pracovníci kontroly odberných miest elektrickej energie navštívili odberné miesto odporcu za účelom kontroly pripojenia odberného miesta. Pri výkone činnosti bol zistený neoprávnený odber elektrickej energie vykonaný spôsobom uvedeným v protokole, t. j. na odbernom mieste došlo k trojfázovému odbočeniu z hlavného nemeraného prívodu mimo elektromera. Navrhovateľ faktúrou č. 2012 2920 031000349 splatnou dňa 10.4.2012 vyúčtoval odporcovi neoprávnený odber elektriny v sume 6.301,50 eur. Jednotlivé fakturačné položky vyplývajú z údajov na strane č. 2 faktúry. Presný spôsob výpočtu škody ďalej vyplýva aj z predloženého listu zo dňa 1.3.2013 označeného ako „výpočet škody“. Odporca pohľadávku ku dňu podania návrhu neuhradil, a to ani po výzve právneho zástupcu navrhovateľa zo dňa 13.7.2012.

Podľa o energetike: 1) Neoprávneným odberom elektriny je odber

a) bez uzavretej zmluvy alebo v rozpore s uzavretou zmluvou o

1. pripojení k prenosovej sústave alebo o pripojení k distribučnej sústave, 2. dodávke elektriny, 3. zúčtovaní odchýlky účastníka trhu, 4. prenesení zodpovednosti za odchýlku účastníka trhu na subjekt zúčtovania, alebo 5. distribúcii elektriny,

b) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, c) meraný meracím zariadením, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy, alebo na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii.

(2) Pri neoprávnenom odbere je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Súd návrhu navrhovateľa vyhovel, nakoľko vykonaným dokazovaním boli preukázané skutkové tvrdenia navrhovateľa a zároveň sa súd stotožnil aj s právnym odôvodnením návrhu navrhovateľom. Tvrdenia odporcu, ktorými sa snažil spochybniť nárok navrhovateľa, sú právne irelevantné. V zmysle § 39 ods. 2 cit. zákona o energetike je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. V prejednávanom prípade je bezpochyby touto osobou odporca, ktorý užíva predmetnú nehnuteľnosť - to, že sa podľa jeho tvrdení v dome zdržiava len minimálne, nie je pre rozhodnutie súdu podstatné. V zmysle existujúcej právnej úpravy je daná absolútna objektívna zodpovednosť odporcu za spôsobený protiprávny stav, a to bez možnosti akejkoľvek liberácie. Odporca ako zmluvný odberateľ elektrickej energie na predmetnom odbernom mieste bol okrem iného tiež povinný v zmysle ust. § 30 ods. 2 písm. b) zákona o energetike udržiavať odberné elektrické zariadenie v zodpovedajúcom technickom stave, túto svoju povinnosť si však nesplnil, keďže bol zistený neoprávnený zásah do elektrického zariadenia. Tvrdenie odporcu o istých formálnych nedostatkoch písomne vyhotoveného protokolu o zistení neoprávneného odberu nijako nespochybňuje samotný navrhovateľom uplatňovaný nárok (to,

že pracovníci kontroly neuviedli presný čas vykonania kontroly, iba dátum, nemožno považovať za vadu, ktorá by mala za následok zánik navrhovateľovho nároku; ďalšie tvrdenie o podpise len dvoch pracovníkov sa nepotvrdilo - na protokole sú podpisy tri, aj keď je pravdou, že dva z nich sú veľmi blízko pri sebe pri pečiatke spoločnosti SSE - Metrológia, s. r. o., preto sa na prvý pohľad môže javiť, akoby šlo o jeden podpis /napokon však treba aj v tejto súvislosti podotknúť, že ani v prípade, ak by jedna z osôb opomenula napr. nedopatrením protokol podpísať, nemalo by to za následok zánik nároku navrhovateľa

- výsluch svedkov navrhnutých navrhovateľom v tejto súvislosti preto považoval súd v tomto prípade za nadbytočný a nevykonal ho/). Takisto tvrdenie, že odporca nie je v zmluvnom vzťahu k spoločnosti SSE - Metrológia, s. r. o., nie je v danej veci rozhodujúce - navrhovateľ totiž má uzavretú s danou spoločnosťou čiastkovú zmluvu na dodávku služieb - výkon merania elektrickej energie a výmena elektromerov (tento zmluvný vzťah riadne preukázal predložením písomnej zmluvy) a spoločnosť SSE - Metrológia, s. r. o. následne po vykonaní daných služieb navrhovateľovi tieto služby vyfakturuje. Zjednodušene povedané: spoločnosť SSE - Metrológia, s. r. o. vykonáva pre navrhovateľa len kontrolu elektromerov a súvisiace služby, nič to však nemení na fakte, že elektrickú energiu poskytuje odporcovi navrhovateľ a tomuto je aj povinný odporca za neoprávnený odber zaplatiť vyfakturovanú sumu. A napokon ani argument odporcu, že odberné miesto bolo verejne prístupné a napojenie mimo meracie zariadenie mu mohol vykonať hocikto, nie je pre rozhodnutie súdu podstatné. Za zodpovedajúci technický stav odberného elektrického zariadenia totiž zodpovedá odporca. Navrhovateľ svoj nárok riadne preukázal aj čo do výšky. Jednotlivé fakturačné položky vyplývajú z údajov na strane č. 2 (resp. na rube) vystavenej faktúry č. 2012 2920 031000349 a presný spôsob výpočtu škody ďalej vyplýva aj z predloženého listu zo dňa 1.3.2013 označeného ako „výpočet škody“. Nakoľko bolo teda preukázané, že na danom odbernom mieste došlo k neoprávnenému odberu energie a odporca doteraz navrhovateľovi za tento neoprávnený odber vyfakturovanú sumu rovnajúcu sa žalovanej istine nezaplatil, súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je v celom rozsahu dôvodný a vyhovel mu.

Keďže je odporca v omeškaní so zaplatením peňažného záväzku, podľa vzniklo navrhovateľovi právo požadovať od neho ako dlžníka popri plnení aj úrok z omeškania. Výšku úroku z omeškania stanovuje vykonávací predpis, ktorým je . Podľa jeho znenia účinného v čase vzniku omeškania odporcov je výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu s tým, že ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka. Odporca sa dostal do omeškania v súvislosti zo zaplatením dlžnej sumy v deň nasledujúci po dni splatnosti uvedenom vo faktúre, navrhovateľ si v návrhu uplatnil zákonnú výšku úrokov z omeškania, preto súd aj v tejto časti návrhu navrhovateľa vyhovel.

Podľa : Účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol podľa cit. ust. na základe zásady úspešnosti a úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania spočívajúcich v nasledovných položkách:

trovy právneho zastúpenia vo výške 1.049,22 eur (vyčíslenie trov na č. l. 64 - 64) pri aplikácii prísl. ust. vyhlášky MS SR č. platnej a účinnej ku dňu vykonania jednotlivých úkonov právnej služby (, , , , , ) za nasledovné úkony právnej služby:

prevzatie a príprava zastúpenia (13.7.2012) ... 210,81 eur + 7,63 eur rež. paušál návrh na súd (13.11.2012) ... 210,81 eur + 7,63 eur rež. paušál vyjadrenie k odporu (12.3.2013) ... 210,81 eur + 7,81 rež. paušál zastupovanie na pojednávaní (26.6.2014) ... 210,81 eur + 8,04 eur rež. paušál + 20 % DPH zo sčítanej sumy 874,35 eur (keďže právny zástupca navrhovateľa je registrovaným platcom DPH) ... 174,87 eur spolu trovy právneho zastúpenia s DPH: 1.049,22 eur

iné trovy konania (spočívajúce v trovách zaplateného súdneho poplatku z návrhu na začatie konania): 378,- eur

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ), t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak: a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa , ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Ustanovenie sa nepoužije v konaniach podľa .

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( v platnom znení).